Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. október 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414214766
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6414214766.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:

Quantum Credit a. s., so sídlom Ružová Dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, v konaní právne
zastúpený PERSPECTA Legal, s. r. o., so sídlom Ružová Dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti
žalovanému: G. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.. Š. XXXX/X, O. V., v konaní o zaplatenie 248,95
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.12.2014 žiadal žalobca od žalovaného zaplatenie sumy

248,95 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 26.12.2011 do zaplatenia. Žalobu zdôvodnil tým, že
žalovaná sa v dodatku k zmluve o pripojení so spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. zaviazala zaplatiť
zmluvnú pokutu v prípade, že si nedobije zmluvne dohodnutý kredit vo výške 9,- Eur mesačne. Túto
povinnosť porušila, pričom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty mu bol postúpený zmluvou zo dňa
20.11.2013.

2. Žalovaný, ktorý žalobu prevzal dňa 31.08.2016 sa k veci nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného
sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšovala 1.000,- €.

4. V konaní potom nebolo sporným, že spoločnosť Slovak Telecom, a. s. ako podnik a žalovaný

ako účastník uzavreli zmluvu o pripojení Fix, ku ktorej následne uzavreli dňa 18.11.2010 dodatok.
Predmetom dodatku bolo poskytovanie programu telekomunikačných služieb Fix 9. V bode 1 písm.
d) dodatku (z ktorého žalobca vyvodzoval svoje právo - podanie žalobcu zo dňa 08.12.2015 na č.l.
20 spisu) sa žalovaný zaviazal, že bude riadne a včas realizovať zmluvné dobíjanie podľa bodu 3.1
osobitných podmienok (pravidelné zmluvné dobíjanie). Podľa bodu 3 dodatku bolo dohodnuté, že v
prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2 dodatku alebo v čl. 3
bod 3.6 všeobecných obchodných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM

karty z prevádzky, je žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur. V tom istom bode
žalovaný zobral na vedomie, že porušenie povinnosti realizovať pravidelné zmluvné dobíjanie môže
viesť k dočasnému prerušeniu alebo k obmedzeniu v poskytovaní služieb, resp. poskytovateľa služieb
oprávňuje odstúpiť od zmluvy o pripojení.5. Spoločnosť Slovak Telekom, a. s. následne vyfakturovala k úhrade žalovanému zmluvnú pokutu
248,95 Eur faktúrou splatnou dňa 25.12.2011 a potom menovaná spoločnosť oznámila žalovanému

oznámením zo dňa 27.11.2013, že svoju pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur
postúpila žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013 spolu s príslušenstvom.

6. Na základe uvedeného mal súd za preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným a v nadväznosti na zmluvné postúpenie pohľadávky

(dokázané predloženou zmluvou o postúpení aj oznámením o postúpení) aj aktívnu legitimáciu žalobcu
v predmetnom spore podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Právny základ zmluvy o pripojení
vychádza z ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa ktorého
sa zmluvou o pripojení, ktorej súčasťou sú všeobecné podmienky a tarifa, podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby
(vzhľadom na prechodné ustanovenie § 78 ods. 9 v súčasnosti účinného zákona č. 351/2011 Z.z. o

elektronických komunikáciách).

7. Žalobca však v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
pravidelného dobíjania kreditu bola so žalovaným dojednaná povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorej
právna úprava je obsiahnutá v ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a ktorá hovorí, že ak strany

dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť
poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne
škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia.

8. Súd nemal preukázané predloženými listinnými dôkazmi, že by žalovaný v dôsledku toho, že si
nedobíjal kredit porušil zmluvnú povinnosť, na ktorej porušenie by bolo viazané zaplatenie zmluvnej
pokutyakotovyplývazbodu3dodatku.Porušeniepovinnostibolosankcionovanézmluvnoupokutoulen
v iných prípadoch, nie v prípade nedobíjania, keďže v bode 1 písm. c) dodatku je uvedená len povinnosť
účastníka, teda žalovaného riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu, čo

nebol tento prípad, keďže tento si mal dobíjať svoj kredit. Neplnenie zmluvnej povinnosti týkajúcej
sa pravidelného mesačného zmluvného dobíjania bolo sankcionované dočasným prerušením alebo
obmedzením v poskytovaní dojednaných služieb, resp. pre takýto prípad porušenia bola dojednaná
možnosť odstúpenia od zmluvy o pripojení. Inými slovami, podľa bodu 3 dodatku k zmluve o pripojení sa
povinnosťou zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 248,95 Eur nesankcionovalo to, že žalovaný pravidelne

nerealizoval zmluvné dobíjanie, ale porušenie iných povinností. Teda bod 3 dodatku neviaže povinnosť
zaplatenia zmluvnej pokuty na porušenie povinnosti podľa bodu 1 písm. d) dodatku, od čoho svoj nárok
odvodzoval žalobca. Už z tohto dôvodu tak súd musel žalobu zamietnuť.

9. Súčasne bolo preukázané predloženým prehľadom dobití (printscreen dobíjania na č.l. 32 spisu), že

žalovaný si kredit dobil naposledy dňa 18.08.2011 sumou 10,- Eur (predtým ešte dňa 18.05.2011 sumou
18,- Eur), odvtedy však už žiadne dobíjanie do konca roku 2011 a ani následne nerealizoval. Žalobca
(resp.jehoprávnypredchodca)pretomoholzmluvnúpokutu(pokiaľbymunaňuvznikolnárok)žiadaťod
žalovaného už hneď po porušení tejto povinnosti, teda už v mesiacoch september, október, či november
roku 2010, no uplatnil ju voči žalovanému až faktúrou splatnou dňa 25.12.2011.

10. Z hľadiska formy zmluvy a charakteru jej účastníkov niet pochýb, že sa v prípade predmetnej zmluvy
o pripojení jednalo o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v rámci ktorej
právny predchodca žalobcu vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa.

11. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

12. Ide o špeciálnu právnu úpravu majúcu prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o premlčaní, ktorý v § 100 ods. 1 určuje, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
zákone ustanovenej (§ 101 až 110) s tým, že na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníkaa ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa teda súd musí prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi
aj v prípade, že sa tento premlčania nedovolá. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je všeobecná

premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Ako už bolo uvedené, zmluvnú pokutu by v prípade vzniku nároku na ňu mohol právny predchodca
žalobcu žiadať už niekedy v jesenných mesiacoch roku 2011. Už teda v tomto období sa mohol právny
predchodca žalobcu prípadne domáhať zmluvnej pokuty, mohol by svoje právo vykonať po prvý raz a

tak podľa § 101 Občianskeho zákonníka začala vtedy plynúť trojročná premlčacia doba. Z hľadiska §
101 Občianskeho zákonníka je totiž rozhodujúce len to, kedy sa mohol svojho práva veriteľ domáhať na
súde po prvý raz. Do podania žaloby dňa 29.12.2014 trojročná premlčacia doba už nepochybne uplynula
a preto aj kvôli premlčaniu by súd zmluvnú pokutu nemohol priznať. Z dôvodu premlčania hlavného
záväzku by potom nebolo možné priznať ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom na
akcesorickú povahu tohto úrokového vzťahu, ktorý sleduje osud hlavnej pohľadávky. Navyše, trojročná

premlčacia doba uplynula do podania žaloby aj odo dňa splatnosti faktúry, lebo faktúra na zmluvnú
pokutu bola splatnou dňa 25.12.2011 a žaloba bola podaná dňa 29.12.2014. Čiže aj z tohto dôvodu by
bolo potrebné žalobu zamietnuť.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko bol

žalovaný v konaní plne úspešný, no žiadne trovy mu nevznikli, súd vyslovil, že mu náhradu trov konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.