Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 18, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/103/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114201263
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114201263.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO 35 724 803, so sídlom v Bratislave, Údernícka ul.č. 5, právne zast. TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613 843 proti odporcovi W. O., štátnemu
občanovi Slovenskej republiky, naposledy bytom J., I. XXXX/X-XX, toho času na neznámom mieste,
v konaní zastúpený opatrovníčkou JUDr. Janou Palkovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného
súdu Trenčín za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom v Bratislave,
Zámocká 36 o zaplatenie 390,42 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a.

Odporcovi vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 24.01.2014 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo
výške 390,42 € spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.02.2010 do 20.10.2010
vo výške 11,65 € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 390,42 € od 21.10.2010 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že , že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 24.03.2011 medzi

postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00 151 653
(ďalej aj "postupca") a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi.
Postupca a odporca uzatvorili dňa 25.10.2005 Zmluvu č. XXXXXXXXX (ďalej len "Zmluva"), ktorej
súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej aj "VOP"). Na
základeuvedenejZmluvySlovenskásporiteľňa,a.s.poskytlaodporcovipeňažnéprostriedky.Podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných

podmienkach. Navrhovateľ zastával názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné
náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Pohľadávka navrhovateľa ku
dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 2.897,96 Eur, ktorá pozostávala z istiny
2.382,97 Eur, riadneho úroku 177,49 Eur, úroku z omeškania 337,50 Eur. Podľa zmluvy postupca
poskytol odporcovi úveru vo výške 1.659,70 Eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo
výške 43,38 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné
od 20.02.2010 do 20.10.2010 v počte 9 a celkovej výške 390,42 Eur (t.j. rozdiel medzi neuhradenými

splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky). Zo splatných
splátok úveru a na základe uhradených platieb si navrhovateľ vyčísľuje úrok z omeškania nasledovne:
9 % zo sumy 43,38 Eur od 21.02.2010 do 20.10.2010 vo výške 2,58 Eur; 9 % zo sumy 43,38 Eur od
21.03.2010 do 20.10.2010 vo výške 2,28 Eur; 9 % zo sumy 43,38 Eur od 21.04.2010 do 20.10.2010 vovýške 1,95 Eur; 9 % zo sumy 43,38 Eur od 21.05.2010 do 20.10.2010 vo výške 1,63 Eur; 9 % zo sumy
43,38 Eur od 21.06.2010 do 20.10.2010 vo výške 1,29 Eur; 9 % zo sumy 43,38 Eur od 21.07.2010 do
20.10.2010 vo výške 0,97 Eur; 9 % zo sumy 43,38 Eur od 21.08.2010 do 20.10.2010 vo výške 0,64

Eur; 9 % zo sumy 43,38 Eur od 21.09.2010 do 20.10.2010 vo výške 0,31 Eur; 9 % zo sumy 390,42 Eur
od 21.10.2010 do zaplatenia. Dlžné splátky doposiaľ odporca neuhradil. Celkový dlh teda predstavuje
žalovanú sumu.

Nakoľko súd zistil šetrením polície a v evidencii obyvateľov, že odporca sa nezdržuje na adrese svojho

trvalého bydliska a adresa jeho súčasného pobytu nie je známa ustanovil odporcovi pre toto konanie
opatrovníčku podľa § 29 ods. 2 O. s. p.

Dňa22.09.2014 dokonaniavstúpilnastraneodporcu vedľajšíúčastník.Vpredmetnejvecisanevyjadril,
náhradu trov si neuplatnil.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 €, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods.2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Nakoľko predmetom konania bola suma nepresahujúca vyššie uvedenú čiastku, nebolo vo veci
nariadenépojednávanie,aleverejnevyhlásenýrozsudokvzneníuvedenomvovýrokutohtorozhodnutia,
ku ktorému dospel súd na základe zisteného skutkového stavu (oboznámením žaloby, zmluvy o
splátkovom úvere0XXXXXXXXX zo dňa 25.10.2005 vrátane Všeobecných obchodných podmienok,
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.03.2011 vrátane prílohy č. 1 k zmluve, pokusu o zmier zo

dňa 20.12.2013) a tohto jeho právneho posúdenia:

Navrhovateľ ako aj právny predchodca navrhovateľa sú obchodnými spoločnosťami zapísanými v
obchodnom registri, odporca je fyzická osoba - nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky.

Slovenská sporiteľňa, a.s. a odporca uzatvorili dňa 25.10.2005 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej
súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov . Na základe uvedenej
Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla odporcovi peňažné prostriedky úver vo výške 1.659,70 €
(50.000,- Sk), ktorý sa odporca zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 43,38 Eur vždy k
20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20.11.2005 a s konečnou spltnosťou úveru dňa

20.10.2010. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 17,30% ročne do konečnej splatnosti úveru.
Predmetná zmluva je formulárová zmluva pripravená právnym predchodcom navrhovateľa.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa zo dňa 24.03.2011 vrátane prílohy č. 1 k zmluve uzavretej
medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom
bolo zistené, že došlo k prevodu pohľadávky voči odporcovi, ktorá je predmetom tohto konania, na

navrhovateľa.

Z pokusu o zmier zo dňa 20.12.2013 vyplynulo, že navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej
sumy vo výške 2.701,82 € v lehote do 04.01.2014.

V danej veci tak bolo podľa súdu preukázané, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi
ako právnická osoba, podnikateľ úver. Odporca je fyzická osoba, nebolo preukázané, že by pri
uzatváraní úverovej zmluvy a čerpaní úveru konal v rámci svojho podnikania, zamestnania alebo
povolania. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že vzťah medzi účastníkmi konania
je potrebné posúdiť ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, keď v zmysle § 2 a § 3 uvedeného
zákona je zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, pričom veriteľ je právnickou osobou, ktorá
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a dlžník, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorej

bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
V otázkach neupravených uvedeným zákonom sa vzťah medzi účastníkmi posúdi podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka, resp. podľa ustanovení Obchodného zákonníka pokiaľ ide o zmluvu o úvere.
Takto súd na danú vec aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy

za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 100 ods. 1 Obč.zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč.zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Prednostne teda súd preskúmaval, či žalovaná pohľadávka nie je premlčaná.

Premlčanie práva predstavuje kvalifikované uplynutie času ustanoveného zákonom na uplatnenie práva.
To znamená, že ak oprávnená osoba (navrhovateľ) neuplatní svoje právo v zákonom stanovenej
dobe, jej nárok, teda možnosť súdnej vynútiteľnosti práva, zaniká. Na premlčanie súd prihliada v
zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka len na kvalifikovanú námietku. Ak sa premlčanie

namietne dôvodne, nemožno premlčané právo priznať, pretože uplatnením námietky premlčania došlo
k zániku nároku. To znamená, že došlo k zániku autoritatívnej vynútiteľnosti práva. Veriteľ má právo od
dlžníka požadovať plnenie, ale toto právo nemôže úspešne uplatniť na súde, t.j. nemôže ho procesne
vynútiť. Jeho prípadnú žalobu o plnenie súd za splnenia ďalších zákonných podmienok zamietne. Je to
tak nie preto, že navrhovateľ nemá právo, ale preto, že nemá nárok, takže svoje právo nemôže úspešne

uplatniť na súde.

V prípade spotrebiteľských vzťahov s účinnosťou od 01.05.2014 právny poriadok Slovenskej
republiky ukladá povinnosť (jazykový výklad: "...prihliada...") zo strany orgánu rozhodujúceho o nároku
vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať na premlčanie i bez návrhu (§ 5b Zákona č. 250/2007

Z.z.).

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danej veci došlo k premlčaniu žalovanej
pohľadávky a to splátok úveru splatných od 20.02.2010 do 20.10.2010 (v počte 9 a celkovej výške
390,42 Eur) vzhľadom na to, že ich splatnosť nastala v období od 20.02.2010 do 20.10.2010.

Pokiaľ navrhovateľ podal návrh na tunajšom súde dňa 24.01.2014 došlo k tomu po uplynutí 3-ročnej
premlčacej doby, nakoľko právny predchodca navrhovateľa mohol svoj nárok na súde uplatniť v období
u prvej splátky od 21.02.2010 do 21.02.2013 a následne u ďalších splátok splatných v nasledujúcich
kalendárnych mesiacoch. Pri poslednej splátke mohol svoj nárok na súde uplatniť v období od21.10.2010 do 21.10.2013. Tvrdené právo uplatnil na súde až dňa 24.01.2014, teda nesporne po
uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby pri všetkých žalovaných splátkach predmetného úveru.
Súdu teda nezostávalo iné ako konštatovať, že právo navrhovateľa na zaplatenie žalovanej pohľadávky

je premlčané a nemožno ho priznať ( § 100 ods. 1 Obč.zák. ). Vzhľadom na tieto závery súd rozhodol
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobný návrh ako nedôvodný bez ďalšieho preskúmania
žalovaného nároku zamietol.

Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca bol v konaní plne úspešný,
a preto má v zmysle uvedeného ustanovenia právo na náhradu trov konania. Keďže však odporcovi
doposiaľ žiadne trovy konania nevznikli, odporca si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu
trov konania nepriznal.
Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupoval aj vedľajší účastník na strane odporcu a vzhľadom na celkovú

úspešnosť odporcu v konaní, bolo potrebné rozhodnúť aj o práve vedľajšieho účastníka na náhradu
trov konania. Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné
práva a povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach
§ 93, § 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania
popri navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania ( s výnimkou

konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak
ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona,
zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie §
93 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník.

V konaní však koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v
konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že
vedľajší účastník ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom tohto
účastníka, pretože koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto úkony
majú v konaní rovnaké právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v konaní

vystupuje. Zhrnúc vyššie uvedené platí, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté
práva má aj vedľajší účastník. V danej veci, ak má odporca právo na náhradu trov konania, má toto právo
aj vedľajší účastník na strane odporcu. Ďalšou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s
rozhodovaním o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho
účastníka, ktorý je združením na ochranu spotrebiteľa, je účelné. Túto skutočnosť musí pri rozhodovaní

o trovách konania súd vždy posúdiť. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane odporcu je
ochranaprávspotrebiteľov.Vedľajšíúčastníkbolzaloženýzatýmtoúčelomazatýmtoúčelomajexistuje.
Vedľajší účastník je zo svojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa,
ktorého ďalšie odborné zastupovanie nie je možné chápať ako účelné. Je samozrejmé, že relevantnú,
skutočnú ochranu práv spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne

záväzných právnych predpisov a judikatúry súdov. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva
advokátom v občianskom súdnom konaní sa preto súdu javí ako účelové. Podľa názoru súdu tak právne
zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné. Uvedený názor súdu je v
súlade aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čo vyplýva napr. z jeho
uznesenia sp.zn. 6 MCdo 9/2013 z 20.06.2014. V ňom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k

obdobnému záveru, ktorý je aplikovateľný aj na toto konanie. Súd pripúšťa, že zastúpenie združenia ako
vedľajšiehoúčastníkavobčianskomsúdnomkonaníadvokátomnemusíbyťvkaždomprípadeneúčelné.
Malo by však ísť o právne zložitejší prípad, kedy by ani personálne vybavenie združenia na ochranu
spotrebiteľa nemuselo postačovať na riadne a plnohodnotné zastupovanie združenia. Ako je uvedené
aj vyššie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí súd vždy posúdiť aj účelnosť vzniknutých trov,

pričom na tejto skutočnosti nič nemení právo účastníka, resp. vedľajšieho účastníka dať sa v konaní
zastúpiť advokátom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez

svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej

splnenia prostredníctvom exekúcie.