Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. jún 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7C/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614202663
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2614202663.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa: GENERAL

FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zast. HMG & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti odporcovi: V. X.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Y., štátny občan SR, zastúpený súdom ustanovenou opatrovníčkou Q. V.,
pracovníčkou Okresného súdu v Skalici, o zaplatenie 3 109,03 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

:

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2.498,91 € s príslušenstvom z a s t a v u j e.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 87,16 € s 9 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 43,58 € od 21.3.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 46,58 € od
21.4.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Súd vracia navrhovateľovi súdny poplatok za návrh v sume 142,80 € prostredníctvom Slovenskej pošty,
a.s., CVFT OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19.3.2014 bol na Okresný súd Senica doručený návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 3 109,03 € s úrokom vo výške 17,70 % ročne z istiny
vo výške 2 762,19 € od 22.12.2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z istiny vo

výške 2 762,19 € od 22.12.2010 do zaplatenia a trov konania, keďže právny predchodca navrhovateľa,
Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla odporcovi úver a odporca poskytnutý úver nesplácal riadne a včas.
Na navrhovateľa bola postúpená pohľadávka v celkovej výške 3 109,03 €, ktorá pozostávala z istiny vo
výške 2 762,19 € a úroku z omeškania vo výške 346,84 €.

Následne tunajší súd návrhu navrhovateľa vyhovel a to platobným rozkazom, č. k. 10Ro/99/2014 - 33
zo dňa 25.6.2014, ktorý sa nepodarilo odporcovi doručiť do vlastných rúk, keďže odporca sa zdržiava

na neznámom mieste a preto súd platobný rozkaz uznesením, č.k. 7C/150/2014 - 52 zo dňa 21.5.2015
zrušil a vo veci nariadil pojednávanie. Odporcovi na ochranu jeho záujmov v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p.
ustanovil opatrovníčku Q. V., pracovníčku Okresného súdu v Skalici.Navrhovateľ, jeho právny zástupca a opatrovníčka odporcu sa na pojednávanie nedostavili, doručenie
predvolaniamalivykázanériadneavčas.Právnyzástupcanavrhovateľasvojuanavrhovateľovuneúčasť
na pojednávaní ospravedlnil a žiadal, aby súd rozhodol podľa upraveného návrhu na začatie konania.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č. 0252801250, oznámením o postúpení
pohľadávky zo dňa 28.12.2010, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE, písomným
vyjadrením navrhovateľa zo dňa 29.5.2015, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

Súd mal zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0252801250 preukázané, že právny predchodca
navrhovateľa,Slovenskásporiteľňa,a.s.,sodporcomuzatvorilidňa3.5.2006zmluvuoúvere,nazáklade
ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver v sume 50 000,- Sk. Úver sa odporca
zaviazal zaplatiť v 60 mesačných splátkach po 1 313,- Sk vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Prvá
splátka bola splatná 20.5.2006 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.4.2011. Úročenie

úveru bolo dohodnuté pevnou úrokovou sadzbou vo výške 17,70 % ročne. Ročná percentuálna miera
nákladov pri danom úvere bola 9,52 %.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 má súd preukázané, že právny
predchodca navrhovateľa, Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00

151 653, postúpila predmetnú pohľadávku na súčasného navrhovateľa, a to so všetkými právami, ktoré
sú spojené s postúpenou pohľadávkou. Pohľadávka voči odporcovi bola postúpená v celkovej výške 3
109,03 €, z toho istina vo výške 2 762,19 € a úrok z omeškania vo výške 346,84 €. Slovenská sporiteľňa,
a.s. oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010 informovala odporcu, že pohľadávka bola
postúpená navrhovateľovi.

Navrhovateľ svojim písomným vyjadrením zo dňa 29.5.2015 požadoval zaviazať odporcu na úhradu
sumy 610,12 €, čo predstavuje 14 neuhradených splátok po 43,58 € v období od 20.3.2010 do 20.4.2011
s úrokom z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa ich splatnosti do zaplatenia a vo zvyšnom
rozsahu vzal svoj návrh na začatie konania späť. Zároveň vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že

ide o zmluvu o úvere, ktorá patrí medzi absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného
zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 v čase uzavretia
zmluvy neuvádzal zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľský úver nie je samostatný
zmluvný typ vylučujúci použitie Obchodného zákonníka. Tvrdenie o výlučnej pôsobnosti Občianskeho
zákonníka na daný vzťah nemá žiadnu normatívnu oporu a prieči sa pravidlu lex specialis derogat

lex generali, pričom lex specialis je § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka. Ako základný
predpis pre riešenie otázok záväzkového práva je potrebné teda aplikovať tretiu časť Obchodného
zákonníka (tento záver je rozhodujúci pri posudzovaní premlčania, úrokov z omeškania, uznania
záväzku a ďalších inštitútov upravených dvojkoľajne v oboch kódexoch). Uviedol, že je potrebné
aplikovať právnu úpravu úverovej zmluvy z Obchodného zákonníka a všeobecné ustanovenia týkajúce

sa ochrany spotrebiteľa. Podľa článku Spotrebiteľská zmluva od prof. JUDr. Vojčíka, Csc., uverejneného
v Bulletine slovenskej advokácie č. 12/2008 je v prípade, ak ide o uplatnenie práv vyplývajúcich z
omeškania a iných, dôležité posúdiť či ide o zmluvu občiansko-právnu alebo obchodno-právnu, pretože
v mnohých prípadoch bude potrebné aplikovať všeobecnú úpravu v týchto kódexoch. Ustanovenie §
54 Občianskeho zákonníka zakotvuje v prospech spotrebiteľa kogentnosť inak dispozitívnych noriem

uvedených v Občianskom zákonníku, ak by spotrebiteľská zmluva obsahovala od nich odklon v
neprospech spotrebiteľa. Predmetné ustanovenie nestanovuje aplikáciu OZ na spotrebiteľské zmluvy
inakakovrozsahu§52-54,resp.§60.Ustanoveniaopremlčaníniesúdispozitívnymiustanoveniamiale
kogentnými. Dĺžka premlčacej doby nemôže byť predmetom zmluvnej podmienky, pretože je predmetom
kogentnej právnej normy. Premlčanie v spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú charakter absolútneho

obchodu sa spravujú podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Zároveň navrhovateľ poukázal na
právnu úpravu Českej republiky a rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, Nitre, Banskej Bystrici, Žiline
a Najvyššieho súdu SR.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ vzal svoj návrh v časti zaplatenia sumy 2 498,91 € s príslušenstvom
účinne späť pred začatím pojednávania, tak súd v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p konanie o návrhu
navrhovateľa v tejto časti zastavil.

Zmluva o úvere, z ktorej navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje, je zmluva o úvere upravená v § 497 a
nasledujúcich Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez
ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň, keďže odporca uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na

daný právny vzťah sa vzťahuje aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.10.2001 do
30.6.2006, teda ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len zák. č. 258/2001 Z.z.), na účely tohto zákona sa
rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského

úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z., pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť
spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4. Na požiadanie musí veriteľ
poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak

je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľom je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa§54ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy,zmluvnépodmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 23a ods. 1, 2 zák. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.4.2006
do 30.6.2006, teda ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy

podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného
predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrhu navrhovateľa
po čiastočnom späťvzatí návrhu je možné vyhovieť len sčasti. Je nepochybné, že medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol na základe Zmluvy o úvere zo dňa 3.5.2006 úverový
vzťah. Predmetnú úverovú zmluvu predloženú v tomto konaní uzatvoril právny predchodca navrhovateľa

s odporcom podľa § 497 Obchodného zákonníka a zároveň je potrebné na danú zmluvu aplikovať
zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže odporca uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ.
Uvedenú zmluvu ako spotrebiteľskú definuje zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v § 23a
ods. 1, keďže uvádza, že spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú

vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Je nepochybné, že odporca obsah zmluvy podstatným spôsobom ovplyvniť nemohol. Keďže zákon
o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2014, ktorý je špeciálnym
zákonom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku a má pred ním prednosť, zaviedol povinnosť súdu
prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských zmluvách ex offo, tak súd musel posúdiť či pohľadávka

navrhovateľa nie je premlčaná. Je nutné poukázať na to, že uvedený zákon neobsahuje žiadne
prechodné ustanovenia k uvedenému zákonnému ustanoveniu a preto je ho potrebné aplikovať s
účinnosťou od 1. mája 2014 vo všetkých konaniach. Navrhovateľ si v konaní po čiastočnom späťvzatí
návrhu uplatnil splátky úveru splatné od 20.3.2010 do 20.4.2011, teda 14 splátok po 43,58 € v celkovej
výške 610,12 €. Rozhodujúcim pre posúdenie či pohľadávka navrhovateľa je čiastočne premlčaná

bolo posúdiť či ohľadom premlčacej doby je potrebné aplikovať 3-ročnú premlčaciu dobu podľa
Občianskeho zákonníka alebo 4-ročnú premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka. Od 1.4.2015 je
účinné zákonné ustanovenie, konkrétne § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené zákonné ustanovenie

neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by obmedzovali jeho účinnosť iba na zmluvy uzavreté
po 1.4.2015. Uvedené použitie zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka
na všetky právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou konštatoval vo svojom rozsudku aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014. Rozhodnutia vyšších súdov, na ktoré
poukazoval navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení, boli vydané pred účinnosťou tohto zákonného

ustanovenia. Súd preto aplikoval 3-ročnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka. Trojročná
premlčacia doba v prípade splátok splatných od 20.3.2010 do 20.2.2011 teda uplynula skôr ako si
navrhovateľ uplatnil právo na súde podaním návrhu dňa 19.3.2014, teda návrh podal v dobe, kedy
pohľadávka už bola sčasti premlčaná, súd preto návrh navrhovateľa vo výške 522,96 € s príslušenstvom
zamietol. Súd navrhovateľovi priznal dve splátky splatné 20.3.2011 a 20.4.2011 spolu vo výške 87,16 €.

Navrhovateľ požadoval priznať úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 43,58 € od 20.3.2011 do
zaplatenia a zo sumy 43,58 € od 20.4.2011 do zaplatenia. Uvedené splátky boli splatné dňa 20.3.2011 a
20.4.2011, teda v tento deň sa nemohol odporca dostať do omeškania. Do omeškania sa odporca dostal
až deň nasledujúci po dni splatnosti týchto splátok, teda dňa 21.3.2011 a 21.4.2011. Súd teda priznal
navrhovateľovi 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 43,58 € od 21.3.2011 do zaplatenia a zo sumy

46,58 € od 21.4.2011 do zaplatenia. Vo zvyšnom rozsahu uplatnený úrok z omeškania zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže každý z účastníkov bol úspešný len sčasti.Podľa § 11 ods. 3, veta prvá Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok
splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie

zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo
dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo
rozkaz na plnenie.

Podľa § 11 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý

sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však
6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Navrhovateľ pred prvým pojednávaním vzal svoj návrh v časti o zaplatenie sumy vo výške 2 498,91 €
spolu s príslušenstvom späť a následne súd konanie v tejto časti zastavil.
Vzhľadom na skutočnosť uvedenú zhora súd vrátil navrhovateľovi v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3

Zákona o súdnych poplatkoch časť súdneho poplatku v sume 142,80 €, nakoľko sume vo výške 2 498,91
€, v ktorej navrhovateľ vzal svoj návrh späť zodpovedá súdny poplatok vo výške 149,50 €, ktorý by sa
mal navrhovateľovi vrátiť. Súd v zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch krátil
sumu 149,50 € o sumu 6,70 €. Súd preto vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 142,80 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, dvojmo.
Základnýmináležitosťamiodvolaniasú:všeobecnénáležitosti(Zpodaniamusíbyťzjavné,ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde

a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205

a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.