Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš
Judgement was issued by Mgr. Mária Kašíková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/237/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615209680
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615209680.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobkyne: Ing. Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.
XXX, proti žalovaným: 1/ PEDDING s.r.o., so sídlom Rožňava, Lipová 129, IČO: 47 733 233, 2/ PRIVAT
BANK AG der Raiffeisenlandesbank Oberosterreich, so sídlom Linz, Europaplatz 1a, A-4020, Rakúsko,
3/ B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., S. X/A, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Ružomberok z 07. marca 2016, č. k. 5C/23/2016-26, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol o zastavení konania vedeného pod sp. zn. 5C/23/2016.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sú tu vedené dve totožné konania. V konaní pod sp. zn.
3C/215/2015 (žalobný návrh doručený súdu 23.10.2015) a v konaní pod sp. zn. 5C/23/2016 (žalobný
návrh doručený súdu 11.12.2015) na strane žalobcu a aj na strane žalovaných vystupujú totožní
účastníci konania, pričom v oboch konaniach sa žalobkyňa domáha, aby súd určil, že zmluva o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v rámci výkonu záložného práva z 15.05.2014 je neplatná.
Na základe vyššie uvedeného súd konanie o neskoršie doručenom návrhu, t.j. konanie pod sp. zn.
5C/23/2016, napadnutým uznesením zastavil.
Proti rozhodnutiu okresného súdu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedla,
že rozhodnutie okresného súdu je nesprávne, pretože v konaniach sa jedná o rozdielny právny titul. V
návrhu z 11.12.2015 sa nedomáha len neplatnosti právneho úkonu, ale aj určenia vlastníckeho práva.
Žiadala odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zrušil a pokračoval aj v žalobe o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam.
Žalovaní sa k odvolaniu v stanovenej lehote nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací v zmysle ust. § 10 ods. l Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.6.2016 (ďalej len „O.s.p.“), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1, § 202 ods. 3 O.s.p.,), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§214 ods. 2 O.s.p.)
uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd v danej veci v dostatočnom rozsahu odôvodnil svoje
rozhodnutie a predložil jasné a zrozumiteľné argumenty, na základe ktorých zvolil daný postup. Krajský
súd sa v súvislosti s vyššie uvedeným v celom rozsahu stotožňuje s vecnou správnosťou záverov
okresného súdu a v konkrétnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).Krajský súd sa ďalej stotožňuje a poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý v uznesení z 25.02.2014, č.k. 20 Obdo 63/13 uvádza: „ustanovenie § 83 O. s. p. vyjadruje prekážku
súdneho konania (litispedencia), ktorá zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej
veci. Táto prekážka vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie,
ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania, rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa
odvodzuje právo. Je totiž v záujme právnej istoty účastníkov konania nevyhnutne predísť tomu, aby
to isté predbežné opatrenie mohlo byť, za nezmenených okolností, nariadené niekoľkokrát alebo aby
o rovnakom návrhu mohli byť vydané rozdielne rozhodnutia“. V rámci prejednávaného konania boli
účastníci konania rovnakí, skutkové okolnosti boli taktiež zhodné.
Čo sa týka zhodnosti predmetu konania, kde boli návrhy žalobkyne v záhlaví odlišne označené, súd
dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 128/2010 z 28.10.2010, podľa
ktorého „pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému
úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej
argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka. Ak
nastane situácia, pri ktorej je potrebné skúmať otázku, či existuje rozpor medzi prejavom účastníka
urobeným v úkone a jeho vôľou, je potrebné akcentovať objektívne hľadisko. Aplikujúc toto hľadisko
treba mať pri posudzovaní procesného úkonu účastníka podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) na
zreteli to, ako v ňom bola navonok (objektívne) prejavená vôľa konajúceho, nie to, či je subjektívne
(zo subjektívneho aspektu účastníka) zhoda medzi navonok urobeným procesným úkonom a vnútornou
vôľou toho, kto úkon urobil. Ani podstatný omyl účastníka medzi tým, čo procesným úkonom prejavil,
a tým, čo ním prejaviť chcel, nemá na účinnosť už urobeného procesného úkonu žiadny vplyv.“ Súd
v danej veci nie je viazaný právnym názorom žalobkyne, zaväzujúci je preň objektívny výklad práva
k skutočnostiam, ktoré vyplývajú z obsahu podania. Aj keď boli žalobné návrhy formálne označené
rozdielne, z ich obsahu je zrejmé, že sa žalobkyňa domáhala toho istého výroku súdu, ktorý je v oboch
žalobných návrhoch uvedený rovnako. Žalobkyňa jednoznačne vyslovila záver vo svojich žalobných
návrhoch, že sa domáha rozhodnutím vo veci určiť neplatnosť Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam v rámci výkonu záložného práva zo dňa 15.05.2014 a žiadala v oboch veciach vydať
rozsudok v tomto znení.
Zistený skutkový stav vedie odvolací súd k jednoznačnému záveru, že okresný súd správne posúdil
podania žalobkyne ako totožné a v spojení s § 83 O.s.p. konanie, v ktorom bol návrh podaný neskôr,
správne zastavil. Na základe uvedeného napadnuté uznesenie okresného súdu, s ktorého dôvodmi sa
v plnom rozsahu stotožnil, ako správne v zmysle § 219 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. V odvolacom konaní mali úspech žalovaní. Nakoľko im však preukázateľne v odvolacom konaní
žiadne trovy nevznikli, resp. si žiadne neuplatnili, krajský súd im náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Podľa § 419 zák.č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP) proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa odseku 2, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol
o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 422 ods. 1 CSP, dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Podľa odseku 2, na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci
deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 425 CSP, dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.
Podľa § 426 CSP, prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.
Podľa odseku 2, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa odseku 2, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.