Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/49/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713218384
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713218384.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci navrhovateľa

CD Consulting s.r.o. so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3,
Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného advokátkou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 36 864 421, proti odporcovi R. K., nar.
XX. XX. XXXX, bytom K. XX, XXX XX K., T. republika, štátne občianstvo: SR, o zaplatenie 824,23 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 18. 03. 2013, doručeným súdu dňa 28. 03. 2013 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu
na zaplatenie istiny vo výške 824,23 Eur s príslušenstvom špecifikovaným v bode 7.4.1. a 7.4.2. ako
zmluvné úroky vo výške 0,25 % denne a zákonné úroky vo výške 6 % ročne. Okrem toho žiadal
priznať náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv
zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 24. 11. 2009 na zmenkovú sumu 824,23 Eur. Indosovaná
zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Odporca mal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant

predložil zmenku k zaplateniu, odporca však dlžnú sumu neuhradil tak ako to vyplýva zo špecifikácie
uplatnených úrokov v zmysle petitu návrhu. Preto žiadal, aby súd v zmysle článku 7 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k tejto povinnosti zaviazal odporcu rozsudkom (ďalej
len „Nariadenie“).

Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive „A“ návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie). Ako dôkazy pripojil originál zmenky, ktorá
bola uložená do súdnej úschovy súdu a do spisu bola založená fotokópia vyhotovená tunajším súdom
a výpis z obchodného registra na navrhovateľa. Zároveň uviedol, že netrvá na nariadení pojednávania.

Účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba, preto súd v súlade s
Nariadením konštatoval, že právomoc súdov SR v tejto veci je daná a s poukazom na článok 2 bod 1
Nariadenia a podľa článku 11 preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm. a/ Nariadenia je daná

príslušnosť tunajšieho súdu.V súlade s Nariadením súd dňa 02. 04. 2014 zasielal odporcovi tlačivo „C“ spolu s prípisom a prílohami
za účelom vyjadrenia sa k návrhu. Odporca tlačivo prevzal dňa 07. 04. 2014, k návrhu sa vyjadril dňa
11. 06. 2014.

Podľačlánku19Nariadenia,pokiaľNariadenieneustanovujeinak,európskekonanievoveciachsnízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa vedie konanie. Procesným
právom, ktoré upravuje súdne konanie je Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.), ktorým sa
súd spravoval pri prejednávaní a rozhodovaní vo veci. Vzhľadom k tomu, že tu bola daná možnosť

iného právneho posúdenia veci, súd považoval za potrebné nariadiť vo veci ústne pojednávanie v
súlade s ustanovením § 115 a nasl. O.s.p.. V súlade s článkom 5 bod 1, v spojení s článkom 7 bod
1 písm. c) Nariadenia, súd považoval za potrebné nariadiť ústne pojednávanie aj napriek tomu, že
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné a žiadna zo strán nepožiadala
o nariadenie ústneho pojednávania. Súd toto pojednávanie nariadil práve z dôvodu možnosti iného
právneho posúdenia veci. Taktiež bral do úvahy to, že v prípade iného právneho posúdenia veci je

práve v záujme navrhovateľa predísť vydaniu nepredvídateľného rozhodnutia súdu a tým k odňatiu
možnostikonaťpredsúdom.Nariadenieneupravujepostupsúdupripojednávaníaprávespoukazomna
článok 19 Nariadenia súd postupoval v zmysle príslušných ustanovení O.s.p. upravujúcich pojednávanie
pred súdom. Na pojednávanie boli účastníci riadne a včas predvolaní. Právny zástupca navrhovateľa
sa tohto pojednávania osobne nezúčastnil, na pojednávanie bol predvolaný riadne a včas dňa 18.

07. 2014, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa 10. 09. 2014, ktoré
bolo doručené súdu dňa 10. 09. 2014, nepožiadal však zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania, odporca sa pojednávania nezúčastnil, na toto pojednávanie bol predvolaný riadne a
včas fikciou doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p. dňom 13. 08. 2014, keď potom súd v súlade s § 101
ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo vo veci nariadené na deň 11. 09.

2014 v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a v neprítomnosti odporcu, keď pri rozhodovaní
vychádzal z tvrdení navrhovateľa, z predloženej zmenky, ako aj z pripojeného a oboznámeného spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 30Er/602/2012.

Navrhovateľ k návrhu pripojil originál zmenky vydanej k zmluve č. 601100405, ktorá bola vystavená vo

Zvolenedňa24.11.2009avyplnenánasumu824,23Eur.Jednalosaozmenku,kdesaodporcazaviazal
zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. túto sumu a zmenkový úrok
vo výške 0,25 % denne od 16. 09. 2010. Ďalej bola dohodnutá doložka „bez protestu“, „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým
bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

S poukazom na ustanovenie § 120 ods. 1 tretia veta O.s.p., súd vykonal aj iné dôkazy, než navrhovali
účastníci, nakoľko ich vykonanie považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Predovšetkým sa
oboznámil s exekučným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 30Er/602/2012. Z uvedeného spisu bolo zistené,
že na tunajší súd podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v prospech oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému Marekovi Lebovi (v tomto konaní
odporca) na základe exekučného titulu, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., Bratislava zo dňa 18. 03. 2011 sp. zn. SR 00598/11, ktorým odporca bol zaviazaný
na zaplatenie sumy 824,23 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 824,23
Eur od 16. 09. 2010 do zaplatenia, so zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 824,23 Eur

od 29. 10. 2010 do zaplatenia a trovami konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 04. 04.
2011 a vykonateľnosť dňom 07. 04. 2011, keď lehota na plnenie podľa tohto rozhodnutia bola uložená
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súčasťou exekučného spisu je aj Zmluva o úvere č.
601100405 zo dňa 24. 11. 2009 spolu so zmenkou (totožnou so zmenkou v tomto konaní) a rozhodnutie
Stáleho rozhodcovského súdu. Z rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu bolo zistené, že zmenka

vystavená dňa 24. 11. 2009 bola vyplnená dňa 24. 10. 2010 s dátumom začiatku úročenia dňa 16.
09. 2010 a predložená odporcovi na plnenie dňa 29. 10. 2010. Tunajší súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol uznesením č.k. 30Er/602/2012-11 zo dňa 11.
09. 2012, keď voči tomuto uzneseniu oprávnený, Pohotovosť, s.r.o., odvolanie podal, Uznesením č.k.
11CoE/540/2012-24 zo dňa 29. 11. 2012 Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací predmetné

uznesenie prvostupňového súdu potvrdil. Uznesením č.k. 30Er/602/2012-34 zo dňa 07. 06. 2013 súd
exekučné konanie zastavil. Podľa Zmluvy o úvere č. 601100405 zo dňa 24. 11. 2009 odporcovi bol
poskytnutý úver v sume 900,- Eur, odporca sa zaviazal vrátiť tento úver zvýšený o poplatok vo výške794,- Eur, teda sa zaviazal na úver zaplatiť celkovo sumu 1.694,- Eur (požičaná suma a poplatok) v 11
mesačných splátkach po 154,- Eur, počnúc dňom 02. 01. 2010.

Odporca vo vyjadrení zo dňa 11. 06. 2014 k návrhu uviedol, že právnemu predchodcovi navrhovateľa
vysvetlil prečo úver nesplácal, keď mal snahu o vyplatenie istiny 824,23 Eur. Bolo mu oznámené, že to
nie je možné z dôvodu exekúcie a že treba vyplatiť naraz nie sumu 824,23 Eur, ale sumu 2.400,- Eur.
Nemal na to finančné prostriedky, preto sa s právnym predchodcom navrhovateľa na vyplatení istiny
nedohodli. Nie je ochotný uznať svoj záväzok, tiež nemá prácu.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon zmenkový a šekový), majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;

3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 Zákona zmenkového a šekového vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona každú zmenku, i keď nebola vystavená na

rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 5 ods. 1 zmenkového a šekového zákona, v zmenke zročnej na videnie alebo na
určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto
doložka za nenapísanú.

Podľa článku I. § 33 ods. 1 zmenkového a šekového zákona zmenku možno vystaviť:
na videnie,
na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia,

na určitý deň.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou sročnosťou sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31. 12. 2009 (ďalej len OZ) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sanepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia sa uvádza, že ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov,
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa ods. 7 vyššie citovaného zákonného ustanovenia veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú
spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení.

Predmetom konania bol spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto
vystavenia, aj platobné miesto sa nachádzalo na území SR. Vzhľadom k tomu sa vzájomné majetkové

vzťahy účastníkov konania spravujú právnym poriadkom SR. Za nespornú skutočnosť súd v konaní
považoval uzatvorenie zmluvy o úvere so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ktorá bola pripojená v
exekučnom spise, s ktorým sa súd oboznámil v rámci konania. Súčasne so zmluvou o úvere,
ktorá bola uzatvorená dňa 24. 11. 2009 medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ako veriteľom na
jednej strane a odporcom ako dlžníkom na strane druhej bola vystavená zmenka a to dňa 24. 11.

2009 ako tzv. blankozmenka. Zmenka, od ktorej si navrhovateľ uplatňoval nárok v tomto konaní má
povahu zabezpečovacej zmenky, tak ako to vyplýva z článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, a ktoré sú súčasťou tiež exekučného spisu.
Navrhovateľ ako indosatár uplatnil voči odporcovi právo na zaplatenie zmenkovej sumy 824,23 Eur,
spolu so zmenkovým zmluvným úrokom 0,25 % denne (91,25 % ročne) a 6 % ročným zákonným

úrokom zo zmenkovej sumy. Zmluva o úvere bola uzatváraná na predtlačenom formulári veriteľa
(právneho predchodcu navrhovateľa) vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do predtlače sa
dopisovali len údaje týkajúce sa dlžníka, výšky poskytnutého úveru, výšky poplatku a spôsobu splatnosti.
Rovnako aj v prípade zmenky, táto bola predtlačená a dopisovali sa údaje do nej týkajúce sa zmluvy,
ktorú mala zabezpečovať, miesta vystavenia a dátumy vystavenia, ako aj vystaviteľa. Až následne, tak

ako to vyplynulo z rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu bola zmenka vypísaná, resp. vyplnená o
údaje týkajúce zmenkovej sumy, dátumu začiatku úročenia. Zmenka bola vyplnená dňa 24. 10. 2010.
Keďže súd mal vo veci za to, že predmetom zmluvy o úvere bolo dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov veriteľom odporcovi, išlo o spotrebiteľský úver, teda zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá
bola uzatvorená podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z.. V súvislosti s poskytnutím tohto spotrebiteľského

úveru došlo k zabezpečeniu tohto úveru predmetnou zmenkou. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ
v konaní uplatňoval plnenie zo zmenky, súd pri posudzovaní dôvodnosti nároku navrhovateľa nutne
vychádzal nielen zo zmenkového a šekového zákona, ale aj zo zákona o spotrebiteľských úveroch,
nakoľko mal za to, že práve zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase vystaveniazmenky, je zákonom špeciálnym k zmenkovému zákonu, a teda pri zabezpečení spotrebiteľského úveru
zmenkou bolo nevyhnutné rešpektovať znenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Spotrebiteľský úver mohol byť zabezpečený zmenkou v zmysle tohto zákonného ustanovenia

len v zákonom stanovenom prípade, a to ak sa jednalo o zabezpečovaciu zmenku, čo v danej veci
mal súd preukázané, a čo medzi účastníkmi konania sporné nebolo, keď však súčasne zmenková
suma v čase vyplnenia zmenky mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Navrhovateľ však v súdnom konaní nevedel preukázať, aká bola aktuálna výška nesplateného

spotrebiteľského úveru a príslušenstva v čase vyplnenia zmenky, preto súd mal za to, že neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že zmenka, od ktorej odvodzuje v konaní nárok je platná a uzavretá
v súlade s lex specialis, t.j. v súlade s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., k zmenkovému a šekovému
zákonu, t.j. k zákonu č. 191/1950 Sb.. Pre neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa,
keď súd nemohol jednoznačne stanoviť a posúdiť, či zmenka predložená navrhovateľom bola vypísaná
v súlade so zákonom, keďže navrhovateľ ako prezentuje v konaniach nedisponuje žiadnymi listinnými

dôkazmi na preukázanie týchto skutočností, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Na záver súd ešte dodáva, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver
poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa, spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., túto charakteristiku

spĺňa. Spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti poskytla odporcovi
ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi úver, pričom súčasťou zmluvy o úvere boli aj Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré odporca tiež ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký
počet spotrebiteľov.

V súdenej veci hľadisko ochrany spotrebiteľa je prioritné i vzhľadom na upozornenia Európskej komisie
na praktiky existujúce v sektore spotrebiteľských úverov so zameraním sa na uplatňovanie právnych
predpisov o ochrane spotrebiteľa. Predmetná zmluva o úvere je podľa názoru súdu jednoznačne
spotrebiteľskou zmluvou a právny vzťah založený medzi účastníkmi je vzťahom občiansko-právnym v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

S poukazom i na tieto skutočnosti súd potom považuje zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky
za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech
spotrebiteľa a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení
zmenkyjevrozpores§52ods.2Občianskehozákonníka,podľaktoréhoustanoveniaospotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

V zásade je tiež potrebné ešte doplniť, že spotrebiteľské právo v čase uzavretia predmetnej zmluvy
nevylučovalo prijať od dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru,
ktorá úprava bola obsiahnutá v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako
sa pripúšťalo za určitých podmienok vyplniť zmenkovú sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky
istiny a príslušenstva. Dohoda uzavretá v článku 17 Všeobecných zmluvných podmienok však umožňuje

vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy, pričom zmenkovú sumu vyplní veriteľ v rozsahu všetkých jeho peňažných nárokov voči
dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o
vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi
účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva

žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľné a tým aj ako neplatné podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem toho uzavretím
dohody o vyplnení zmenky veriteľ dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované
plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 ods. 4 písm. o) Občianskeho zákonníka.

V tejto súvislosti súd poukazuje i na Nález Ústavného súdu Českej republiky IV.ÚS 457/10 zo dňa 18.
07. 2013.Súd si je vedomí prísnej formálnosti zmenkového práva, no nie je možné prihliadať k vzniku takej
„právnej“ praxe, v dôsledku ktorej dochádza k zneužitiu zmenkových inštitútov v neprospech jednej zo
zmluvných strán. Samotná formálnosť zmenkového práva pri tom nemôže byť zjavne argumentačnou

základňou, z ktorej by všeobecné súdy pri posudzovaní takýchto prípadov vychádzali. Dôvodom je tu
predovšetkým tá skutočnosť, že je to práve zmenkové právo, ktorého základné princípy ako inštitúty
sú v danej veci zneužívané. Bez existencie legislatívnych mechanizmov umožňujúcich zabrániť vyššie
namietaným postupom je práve na súdoch, aby vo svojej činnosti hľadali také východiská, ktoré by
zabránili zneužívaniu práv. V danej veci je nesporné, že záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere bol

zabezpečený blankozmenkou, ktorá bola následne indosovaná. Z činnosti tunajšieho súdu je známe,
že indosácia zmeniek nepredstavuje v prípade spoločnosti Pohotovosť činnosť ojedinelú, ale zavedenú
rutinnúprax.Tietoskutočnostitakvzbudzujúdôvodnépochybnostioskutočnomúčeleindosáciezmenky,
ktorým podľa názoru súdu nedochádza k výkonu práva, ale práve naopak k jeho zneužívaniu. Súd
má za to, že tu dochádza z hľadiska ústavne zaručených práv občanov k závažnému problému,
pretože je zneužívaný inštitút zmenkového práva, dochádza k ohrozeniu právnej istoty a neprimeranému

zvýhodňovaniu jednej zo zmluvných strán. Zmenka je tu uplatňovaná medzi subjektami, ktoré zásadne
nie sú v rovnakom postavení, a ktoré nemôžu a ani to nemožno od nich spravodlivo očakávať vnímať
zmenkový vzťah v celej jeho šírke a reflektovať na prípadné riziká z toho vyplývajúce. Je preto potrebné
rozlišovať situáciu, kedy vstupujú do právneho vzťahu vyvolaného zmenkou dva subjekty nachádzajúce
sa v obdobnom postavení, napr. v prípade podnikateľov a situácie, kedy dochádza k vzniku právneho

vzťahu medzi podnikateľom tak ako v danej veci, a nepodnikateľom, teda spotrebiteľom.

Aj z týchto dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.,

keď odporcovi, ktorý bol úspešný, náhradu trov konania vo veci nepriznal, pretože odporca návrh na
priznanie trov konania nepodal, keď o trovách konania súd rozhoduje len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá

veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)