Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/174/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215206
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714215206.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobkyne
Valentíny O., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX N., právne zastúpenej advokátom JUDr.
Jiří Machalom, Advokátska kancelária so sídlom Tulská 35, 960 01 Zvolen, proti žalovanému Consumer
Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, právne zastúpenému Beňo &
partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO:

44 250 029, o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke v časti ročnej úrokovej sadzby, o určenie, že zmluva
o pôžičke je bezúročná a bez poplatkov a o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu 327,87 Eur do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia sumu
346,59 Eur z a s t a v u j e.

V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.

Žalovanýje povinný zaplatiťSlovenskejrepublikenaúčetOkresnéhosúduZvolenvedenývŠtátnej

pokladnici Bratislava súdny poplatok v sume 19,50 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 23. 10. 2014, ktorá bola doručená súdu dňa 24. 10. 2014 domáhala
voči žalovanému určenia, že zmluvné dojednanie podľa článku VII. zmluvy o pôžičke č. 7079899 v
časti stanovujúcej ročnú úrokovú sadzbu vo výške 31,31 % je neplatné, ďalej určenia, že zmluva o
pôžičke č. 7079899 je bezúročná a bez poplatkov a ďalej vydania bezdôvodného obohatenia v sume
674,46 Eur, keď tiež žiadala nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 29. 09. 2010
uzavrela so žalovaným Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva o

pôžičke“), na základe ktorej jej žalovaný poukázal na jej účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s.,
číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX sumu 3.000,- Eur. Podľa tejto zmluvy o pôžičke jej žalovaný teda
poskytol pôžičku vo výške 3.000,- Eur s ročnou úrokovou sadzbou 32,31 %, ročná priemerná miera
nákladov bola stanovená na 32,31 % s tým, že celková suma pôžičky je 5.640,- Eur, ktorú mala zaplatiť
v 60 mesačných splátkach po 94,- Eur. Termín splatenia pôžičky bol určený na september 2015. Pri
uzatvorení zmluvy o pôžičke obdržala od žalovaného okrem zmluvy o pôžičke aj splátkový kalendár, z

ktorého vyplýva, že prvá splátka pôžičky vo výške 94,- Eur mala byť splatná dňa 20. 10. 2010, ďalšie
splátky pôžičky v rovnakej výške mali byť splatné vždy do 20. dňa v mesiaci s tým, že posledná splátka
mala byť splatnou dňa 20. 09. 2015. Na úhradu pôžičky v súlade so splátkovým kalendárom žalovanémuprevodom zo svojho účtu poukázala 34 splátok vo výške 94,- Eur, teda celkom sumu 3.196,- Eur, ďalej
poštovou poukážkou dňa 04. 04. 2013 ďalšiu sumu 384,46 Eur a ďalšou poštovou poukážkou dňa „14.
10. 2013“ ďalšiu sumu 94,- Eur. Spolu tak uhradila žalovanému sumu 3.674,46 Eur. Pôžičku prestala

splácať, lebo jej manžel stratil zamestnanie a rodina sa tak dostala do finančnej tiesne. Žalovaný jej
preto doručil Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 30. 12. 2013, v ktorom jej
oznámil, že dlh zo zmluvy o pôžičke sa stal splatný naraz a zároveň ustálil i výšku dlhu ku dňu 30.
12. 2013 tak, že na istine dlhuje žalovanému sumu 1.988,09 Eur s tým, že istina úveru, ktorá sa bude
úročiť zákonným úrokom z omeškania predstavuje sumu 2.015,90 Eur. Následne začiatkom februára

2014 jej žalovaný predložil k podpisu Dohodu o uznaní dlhu a jeho splácaní zo dňa 14. 02. 2014,
v ktorej uviedol, že mu ku dňu 14. 02. 2014 dlhuje čiastku 2.030,18 Eur. Je nesporné, že zmluva o
pôžičke má povahu spotrebiteľskej typovej zmluvy a že sa na ňu vzťahuje režim zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. Zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že má za poskytnutú
pôžičku žalovanému uhradiť úrok, ktorého ročná úroková sadzba je vo výške 31,32 %. Čo sa týka

ročnej úrokovej sadzby, má za to, že jej dojednanie vo výške 31,32 % ročne je v rozpore s dobrými
mravmi a to vzhľadom k tomu, že viac než 2,5 násobne prevyšuje výšku úrokovej sadzby uplatňovanej
bankami pri poskytovaní spotrebiteľských úveroch v čase, keď zmluva o pôžičke bola uzatvorená. Zo
štatistických údajov uverejňovaných Národnou bankou Slovenska vyplýva priemerná výška úrokovej
sadzby pri nových spotrebiteľských úveroch s dobou konečnej splatnosti od 1 do 5 rokov vo výške

12,75 % ročne v danom období. Zmluvné dojednanie o jej povinnosti platiť úrok v ročnej úrokovej
sadzbe 31,31 % je preto neplatné. Okrem toho má za to, že zmluva o pôžičke neobsahuje v zmysle §
9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Údaj o konečnej
splatnosti úveru uvedený v článku VII. zmluvy ako „9/2015“ je nedostatočný, keď túto nedostatočnosť
neodstraňuje ani údaj v splátkovom kalendári, ktorý nepodpísala, ani údaj v bode 6.2.6.4. Všeobecných

obchodnýchpodmienok(ďalejlen„VOP“)uverejnenýchnainternetovejstránkežalovaného,keďztýchto
vyplýva, že prvá splátka je zročná mesiac po uzatvorení zmluvy a že splátky sú zročné vždy do 20.
dňa v mesiaci. Podotkla, že VOP od žalovaného ani nikdy nedostala. V zmluve o pôžičke, ktorá má
povahu spotrebiteľskej zmluvy taktiež absentujú údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.

129/2010 Z.z.. Tento údaj je uvedený len v bode 6.3. VOP, pričom je nepostačujúci, keď je tu uvedený
len všeobecný údaj o tom, že v každej splátke je zahrnutý úrok a poplatok za poistenie úveru, pričom
v zmluve o pôžičke a ani v splátkovom kalendári nie je uvedené, aká čiastka zo splátky predstavuje
istinu, úroky, prípadne poistenie úveru. Tento údaj musí byť však obsiahnutý v zmluve, pri každej zo
splátok. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z., ak tieto náležitosti zmluva spotrebiteľská

neobsahuje, tak spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov. Na určovacej žalobe má naliehavý
právny záujem, nakoľko sa tým môže vyriešiť otázka porušovania jej spotrebiteľských práv. Taktiež
sa môže odstrániť jej neistota, či úver, ktorý jej bol poskytnutý je úverom bezúročným alebo úverom
úročeným, teda či za situácie, keď žalovanému plnila viac, než predstavovala istina poskytnutej pôžičky,
je žalovaný oprávnený požadovať od nej ďalšie plnenie tak, ako to urobil vo výzvach zo dňa 03. 06. 2014

a zo dňa 25. 08. 2014, keď od nej požadoval v týchto výzvach úhradu čiastky 2.306,94 Eur, resp. čiastky
2.310,46 Eur. Žalovanému doposiaľ uhradila celú sumu pôžičky a navyše mu uhradila sumu 674,46
Eur. Nakoľko však daný spotrebiteľský úver sa má pokladať za bezúročný a bez poplatkov, má za to,
že plnenie vo výške 674,46 Eur poukázané žalovanému je plnením bez právneho dôvodu a že z tohto
titulu žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie, keď žalobou žiadala toto od žalovaného vydať podľa

zásad o bezdôvodnom obohatení podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28. 11. 2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 03. 12. 2014 k žalobe
uviedol, že ju žiada zamietnuť ako nedôvodnú v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania. Zmluva
o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7079899 zo dňa 29. 09. 2010, predmetom ktorej bolo poskytnutie

spotrebiteľského úveru v celkovej výške 3.000,- Eur (ďalej len „zmluva o pôžičke“) je dojednaná v súlade
s platným právom a za žiadnych okolností neodporuje dobrým mravom a ani neobsahuje ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, teda v neprospech žalobkyne, neobsahuje neprijateľné podmienky podľa § 53 a nasl.
Občianskeho zákonníka, tak ako sa domnieva žalobkyňa. On uzatvoril zmluvu o pôžičke ako veriteľ,

žalobkyňa zmluvu o pôžičke uzatvorila ako dlžníčka. V žalobnej námietke o údajne neprimerane vysokej
úrokovej sadzbe je potrebné upriamiť pozornosť na tú skutočnosť, že jediným zákonným ustanovením
platným v čase podpisu zmluvy o pôžičke litujúcim výšku odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver,
ktorej súčasťou je samozrejme aj dojednaná výška úrokov bolo ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskehozákonníka. V zmysle tohto, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú

situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti. V nadväznosti na toto zákonné ustanovenie je potrebné poukázať na
to, že zákonodarca nestanovil cestu „neprijateľnosti“ samotnú výšku úrokovej sadzby spotrebiteľského
úveru, ale výšku odplaty spotrebiteľského úveru. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z., ročnou
percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom

vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. Následne žalovaný
citoval § 19 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj znenie § 2 písm. g) zákona č. 129/2010
Z.z.. Podľa neho z týchto zákonných ustanovení je zrejmé, že odplatou za spotrebiteľský úver sa
považujú „celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom“ podľa § 2 písm. g) zákona
č. 129/2010 Z.z., ktoré sa na zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzajú jednak v celom čísle, ako aj v
ročnom percentuálnom údaji v podobe údaja o RPMN. V zmluve o pôžičke bola dojednaná odplata za

poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme spotrebiteľského úveru vo výške 31,32 % ročne (úroková
sadzba poskytnutého spotrebiteľského úveru sa rovnala RPMN). Z uvedeného je zrejmé, že ako veriteľ
nepožadoval od žalobkyne ako spotrebiteľky „nad rozsah“ úrokovej sadzby žiadne ďalšie poplatky a
ani iné plnenia súvisiace s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, a
to s poukazom na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, že je potrebné odplatu dojednanú v zmluve

o pôžičke porovnávať s údajom RPMN zverejneným NBS a nie údajmi o úrokovej sadzbe ako sa
mylne domnievala žalobkyňa, nehovoriac už o tom, že v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke vágne
ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka stanovovalo ako hlavný parameter neprijateľnosti
výšky odplaty podstatné prevyšovanie obvyklej odplaty, čo predstavuje podľa jeho názoru niekoľko
násobne prekračujúcu a zároveň zjavne neprimeranú odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov

vzhľadom na ostatné obdobné finančné produkty, ktoré veritelia poskytovali v mieste a čase uzatvorenia
zmluvy o pôžičke. Treba vziať na zreteľ i to, že spotrebiteľský úver bol poskytnutí ním ako nebankovým
subjektom, neposkytovala ho banka, kde priemerné výšky odplát (RPMN) v rozhodnom období medzi
nebankovými subjektmi boli nepomerne vyššie, ako sú údaje zverejnené na stránke NBS, nakoľko
na stránke NBS sú zverejnené priemerné odplaty bánk. Z uvedených dôvodov dojednanie odplaty za

poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 31,32 % nie je možné za žiadnych okolností považovať
za dojednanie, ktoré by bolo v rozpore s pravidlami etiky a morálky. Navyše v čase uzatvorenia zmluvy
o pôžičke neexitoval vykonávací predpis, ako tomu je v súčasnosti alebo ako tomu bolo do účinnosti
zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý by mal exaktne stanovovať maximálnu výšku odplaty. V neposlednom
rade poukázal na to, že odo dňa 01. 06. 2014 vstúpilo do platnosti Nariadenie vlády č. 141/2014

Z.z., ktoré stanovuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty ako dvojnásobok priemernej RPMN bánk a
pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnenú
podľa osobitného predpisu, čo by za eventuálnej aplikácie daného ustanovenia znamenalo, že v čase
uzatvorenia zmluvy o pôžičke bolo RPMN spotrebiteľských úverov bánk a pobočiek zahraničných bánk
vo výške 15,72 %, teda nie údaj o priemernej úrokovej sadzbe vo výške 12,75 % ako uvádza sa v

žalobnom návrhu. Na základe tohto má za to, že ak zákonodarca v súčasnosti (pri striktnejšej a zároveň
prísnejšej právnej úprave) umožňuje stanoviť maximálnu odplatu vo výške dvojnásobku priemernej
RPMN pri obdobnom úvere alebo pôžičke, bolo by v rozpore s podstatou inštitútu dobrých mravov
vyhodnotiť zmluvné dojednanie v zmluve o pôžičke o výške odplaty vo výške 32,31 %, ktoré len
„nepatrne“ „prevyšuje v súčasnosti striktne stanovenú maximálnu výšku odplaty“ za neplatné pre rozpor

s dobrými mravmi, nakoľko by sa negoval zámer zákonodarcu a celkový význam inštitútu dobrých
mravov ako celospoločensky uznávaných pravidiel etiky a morálky. Ďalej vo vyjadrení poukázal na
judikatúru súdov. Ďalej uviedol, že podľa neho nie je v súlade so zákonným ustanovením § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka na účely skúmania primeranosti odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru
porovnávať výšku úrokových sadzieb bánk, pretože je potrebné podrobiť skúmaniu primeranosti jednak

výšku RPMN, ďalej obdobnosť finančného produktu, finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Vzhľadom na
judikatúru, na ktorú poukázal nevyplýva, žeby bolo možné úrok rovnajúci sa RPMN (celkovej odplate za
poskytnutý spotrebiteľský úver) vo výške 32,31 % považovať za odplatu, ktorá by mala byť v rozpore
s dobrými mravmi. Čo sa týka žalobnej námietky ohľadne údajnej absencie údaja o termíne konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru, k tomu uviedol, že predmetné údaje sú uvedené v článku VII. zmluvy o
pôžičke, kde je uvedené, že termínom konečnej splatnosti je mesiac september 2015. V nadväznosti na
termín splatnosti podľa bodu 6.2. VOP je zrejmé, že mesačná anuitná splátka je splatná vždy k 20. tohto
ktorého kalendárneho mesiaca. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je napokon uvedenýaj v splátkovom kalendári. Neuznal ani žalobnú námietku, že zmluva o pôžičke neobsahuje údaj podľa §
9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa bodu 6.3. VOP, v jednotlivých splátkach je dohodnutý
anuitný úrok, príslušná časť istiny a poplatky. V splátkovom kalendári sú následne uvedené termíny a

výška jednotlivých mesačných anuitných splátok, ktoré sú zložené z istiny a zmluvného úroku. Týmto je
naplnená zákonná podmienka tohto údaju. K ďalšej námietke žalobkyne, žeby spotrebiteľský úver mal
byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov uviedol, že iba v prípade, ak sú kumulatívne splnené
podmienky uvedené v § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., alebo ak je splnená podmienka
uvedená v písm. b) tohto zákonného ustanovenia, spotrebiteľský úver možno považovať za bezúročný

a bez poplatkov. Na naplnenie skutkovej podstaty uvedenej v § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010
Z.z., je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere nemala písomnú formu a zároveň neobsahovala
náležitosti § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. V tomto prípade zmluva o pôžičke má písomnú
formu, obsahuje údaj o počte, termínoch a výške splátky istiny, úrokov a iných poplatkov s odkazom na
dikciu bodu 6.3. VOP. Tieto údaje sú uvedené aj v splátkovom kalendári. Preto v tomto ohľade žalobná
námietka žalobkyne je irelevantná. Avšak, ak by aj mal súd za to, že údaje uvedené v zmluve o pôžičke

nie sú v tomto smere dostatočné, teda že zmluva o pôžičke neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 písm. k),
a to zákona č. 129/2010 Z.z., táto skutočnosť sama o sebe nie je spôsobilá privodiť následky uvedené
v § 11 ods. 1 prvá veta zákona č. 129/2010 Z.z.. Teda ak by aj súd mal za to, že zmluva o pôžičke
neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., samé o sebe a to bez toho, žeby
bolasplnenákumulatívneajdruhápodmienka,t.j.zmluvaospotrebiteľskomúverenemápísomnúformu,

nevyvoláva skutočnosť, žeby mal byť spotrebiteľský úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne ako účastníčky konania, listinami, keď zistil tento
skutkový a právny stav:

Žalobkyňa predložila Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7079899 zo dňa 29. 09. 2010 (ďalej
len „zmluva“), z ktorej súd zistil, že v článku I. tejto sú uvedené osobné údaje žalobkyne, v článku II. sú
uvedené údaje o zamestnaní a finančnej situácii žalobkyne. V článku III. je uvedené, aké doklady boli
doložené žalobkyňou k zmluve, článok IV. nie je vyplnený. Táto časť obsahujúca článok I., článok II.,
článok III. a článok IV. je v podstate žiadosťou o pôžičku. Za článkom IV. nasleduje článok V., v ktorom

je uvedené, že žalobkyňa žiada o pôžičku vo výške 3.000,- Eur, dobu splácania pôžičky požadovala 60
mesiacov, keď je tu uvedený aj peňažný ústav a číslo účtu žalobkyne pre účely poukázania a splácania
pôžičky. V článku VI. je uvedené, že žalobkyňa odmieta podmienky pre vznik poistenia. V článku VII.
zmluvy sú uvedené údaje o schválenej výške pôžičky, pričom sa tu nachádza poučenie, že tento článok
sa pri žiadosti nevypĺňa. V tomto článku je uvedená schválená výška pôžičky 3.000,- Eur, splátka pôžičky

94,- Eur, celková suma pôžičky 5.640,- Eur, počet splátok 90, termín konečnej splatnosti (mesiac/rok)
09/2015, ďalej sú tu vyčíslené celkové náklady spotrebiteľa 2.640,- Eur, ročná úroková sadzba 32,31
%, RPMN 32,31 % a priemerná hodnota RPMN 19,96 %. V článku VIII. je uvedené, že splátky budú
platné z bežného účtu. V článku IX. sú uvedené údaje o sprostredkovateľovi, v článku X. sa nachádza
vyhlásenia klienta, v článku XI. vyhlásenie zmluvných strán. Na záver sa nachádza podpis žalobkyne

dňa 28. 09. 2010 vo Zvolene, podpis žalovaného v Poprade dňa 29. 09. 2010. Zmluva predstavuje
formulárové tlačivo žalovaného, na jej zadnej strane sú vytlačené Podmienky k zmluve o poskytnutí
pôžičky PQ-05, ktoré nadobudli platnosť odo dňa 11. 06. 2010. Žalobkyňa ďalej k zmluve doložila
splátkový kalendár, z ktorého vyplýva, že poskytnutá podľa zmluvy pôžička s úrokom v celkovej sume
na vrátenie v celkovej sume 5.640,- Eur, s počtom splátok 60, s výškou splátky 94,- Eur, s ročnou

percentuálnoumierounákladov32,31%,ďalejztohtovyplývasplatnosťsplátokvždyk20.dňuvmesiaci,
ďalej dátum jednotlivých splátok splatnosti, keď prvá splátka bola splatná dňa 20. 10. 2010 a posledná
dňa 20. 09. 2015.

Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25. 12. 2013 žalovaný žalobkyni oznámil, že

nakoľko dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas nesplnila, že jej dlh z
úverovej zmluvy č. 7079899 sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Súčasne k tomuto dňu vyčíslil dlžnú
čiastku žalobkyne na sumu 1.988,09 Eur, pričom istina úveru predstavuje sumu 2.015,90 Eur, ktorá sa
bude ďalej úročiť zákonným úrokom z omeškania odo dňa zosplatnenia, až do úplného zaplatenia istiny.

Žalobkyňa ďalej doložila do spisu návrh Dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní zo dňa 14. 02. 2014
podpísaný žalovaným ako veriteľom, keď tento návrh Dohody o uznaní dlhu a jeho splácaní žalobkyňa
neprijala.Výzvounaúhradudlhuzodňa03.06.2014žalovanýprostredníctvomspoločnostiIntrumJustitiaSlovakia
s.r.o., Bratislava vyzval žalobkyňu k úhrade dlžnej sumy zo zmluvy, ktorú vyčíslil na čiastku 2.306,94
Eur najneskôr do 7 dní od zaslania výzvy.

Výzvou zo dňa 25. 08. 2014 žalovaný prostredníctvom tejto spoločnosti vyzval žalobkyňu na
bezodkladné uhradenie dlžnej sumy zo zmluvy, ktorú vyčíslil na čiastku 2.310,46 Eur.

Z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s., Bratislava zo dňa 23. 02. 2015 súd zistil, že z účtu číslo:

402481302/0900, ktorý je vedený v banke na meno žalobkyne boli v období od 01. 10. 2010 do 31. 10.
2011 realizované úhrady v prospech účtu číslo: 1712252753/0200, s variabilným symbolom 7079899
v celkovej sume 4.128,- Eur, keď vklad na uvedenom účte je uvedený vo forme spoločného vkladu.
Spoločný vklad žalobkyňa má vedený s manželom Dušanom Kováčom. K potvrdeniu boli pripojené i
konkrétne úhrady. Teda prevodom z účtu žalobkyňa uhradila na účel zaplatenia pôžičky sumu 4.128,-
Eur. Dňa 14. 10. 2010, teda nie ako je uvedené v žalobe dňa 14. 10. 2013, žalobkyňa uhradila v prospech

pôžičky poštovou poukážkou žalovanému ešte čiastku 94,- Eur a dňa 04. 04. 2013 čiastku 384,46 Eur.

Žalobkyňa v konaní tvrdila, že k zmluve jej neboli predložené Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len
„VOP“), preto ich k žalobe nedoložila. V priebehu konania doložila VOP, ktoré zadovážila z internetovej
stránky žalovaného, ktoré nadobudli platnosť dňa 01. 10. 2010, teda neboli platné ku dňu, keď malo

dôjsť k uzavretiu zmluvy.

Žalovaný do súdneho konania tiež nedoložil VOP, ktoré mali byť platné ku tvrdenému dňu uzavretia
zmluvy. Doložil úrokové miery úverov - nové obchody, okrem iného i k septembru 2010 (čl. 30 spisu),
žalobkyňa tiež doložila priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny

(stav a nové obchody) k septembru 2010 (čl. 42 spisu).

Z výsluchu žalobkyne ako účastníčky konania súd zistil, že čo sa týka uzatvorenia zmluvy, s odstupom
času si už nepamätala, ako sa dostala na spoločnosť žalovaného. Vedela však, že to bolo telefonicky.
Telefonicky sa so žalovaným dohodli na sume a na spôsobe splácania. Na to jej žalovaný zaslal zmluvu,

ktorú predložila do spisu. Zmluva však bola prázdna, ona na nej vyplnila len začiatok, tak ako poukazoval
jej právny zástupca v konaní, teda vyplnila údaje v článku I., II. a III.. V článku IV. zaškrtla kolónku, v
ktorej odmietla poistenie. Následne na zmluvu pripojila už len svoj podpis za článkom XI. Takto vyplnenú
zmluvu, ktorá bola vlastne žiadosťou o pôžičku odoslala poštou žalovanému. Žalovaný doplnil na tejto
listina následne údaje v článku VII., kde sú uvedené údaje o schválení výšky pôžičky, počet splátok,

termín konečnej splatnosti, ročná úroková sadzba, RPMN a priemerná hodnota RPMN. Žalovaný jej
poslalnáslednenímoúdajevčlánkuVII.zmluvydoplnenúzmluvuspäťaknejpripojilsplátkovýkalendár.
Všeobecné obchodné podmienky jej však neboli zaslané. Nemala možnosť sa s nimi oboznámiť vôbec,
pôžičku si zobrala preto, lebo s manželom boli vo finančnej tiesni, mali dlžoby a touto pôžičkou vyplácali
iné dlžoby. Osobne nejednala so žiadnym obchodným zástupcom žalovaného, všetko medzi ňou a

žalovaným prebiehalo poštou. Keď podpísala žiadosť o pôžičku, údaje ohľadne toho v akej výške jej má
byť poskytnutá pôžička a ďalšie podmienky tam neboli vypísané.

Žalovaný k tvrdenému spôsobu uzatvorenia zmluvy zo strany žalobkyne uviedol, že štandardný spôsob
uzavretia zmluvy na diaľku je taký, že samotnú žiadosť, teda návrh zmluvy posiela klient, ako sa klient

dostane k tomuto návrhu neupresnil, možnože je to cez internet, alebo cez telefón. Keď sa zmluva
uzatvára na diaľku, klient v návrhu zmluvy vypíše údaje tak, ako uviedla žalobkyňa a následne pošle
žiadosť späť. On následne v žiadosti vypíše ďalšie údaje týkajúce sa pôžičky a následne listinu zašle
klientovi späť.

Žalobkyňa na pojednávaní dňa 10. 03. 2015 ústne do zápisnice o pojednávaní vzala žalobu v časti o
vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 346,59 Eur späť, žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby v
tejto časti.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), navrhovateľ môže vziať za konania

späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Nakoľko žalobkyňa po začatí pojednávania vzala žalobu späť v časti o vydanie bezdôvodného
obohatenia voči žalovanému, čo do sumy 346,59 Eur, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 96 ods.
1 prvá a tretia veta O.s.p. a podľa § 96 ods. 2 O.s.p., keď žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti
súhlasil.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdravý,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenia aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpiť,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase plnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r)vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa§43cods.1Občianskehozákonníka,včasnévyhlásenieurobenéosobou,ktorejbolnávrhurčený,

alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa§44ods.2Občianskehozákonníka,prijatienávrhu,ktoréobsahujedodatky,výhrady,obmedzenia
alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,
ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu

navrhovanej zmluvy.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,

na úkor koho sa získal.

Podľa § 458 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Citáciu zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka súd uviedol ku tvrdenému dňu uzavretia
predmetnej zmluvy.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 129/2010 Z.z.“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľskéhoúveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru,
písm.g)celkovúvýškuakonkrétnumenuspotrebiteľskéhoúveruapodmienkyupravujúcejehočerpanie,
písm. i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index
alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

písm. o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob
jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
písm. y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú
k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny
štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský

úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení
priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci
kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
písm. a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
písm. b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov

v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne v časti o vydanie
bezdôvodného obohatenia je dôvodná, v zvyšujúcej časti o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke v
časti ročnej úrokovej sadzby, o určenie, že zmluva o pôžičke je bezúročná a bez poplatkov nie je
dôvodná. Z dôkazov vykonaných v konaní je nepochybné, že žalobkyňa zaslala žalobcovi žiadosť o
poskytnutie pôžičky, keď formulár tejto žiadosti jej doručil žalovaný na jej požiadanie. Žalobkyňa mala

záujem o poskytnutie pôžičky od žalovaného. Na tejto žiadosti žalobkyňa vyplnila údaje uvedené v
článku I., II., III., keď tu uviedla svoje osobné údaje, údaje o zamestnaní a o svojej finančnej situácii.
V článku VI. tejto žiadosti žalobkyňa uviedla, že odmieta poistenie, resp., že nespĺňa podmienky pre
vznik poistenia. V článku V. žiadosti ešte uviedla číslo účtu, na ktorý jej má byť pôžička vyplatená atiež peňažný ústav. Následne túto žiadosť žalobkyňa podpísala vo Zvolene dňa 28. 09. 2010 a to za
článkom XI. tejto žiadosti, keď v článku VII. žiadosti sa nachádzala kolónka, ktorú žalobkyňa nevypĺňala,
boli tu požadované také údaje, ako je schválená výška pôžičky, splátka pôžičky, celková suma pôžičky,

počet splátok, termín konečnej splatnosti, celkové náklady spotrebiteľa, ročná úroková sadzba, RPMN
a priemerná hodnota RPMN. Z tejto žiadosti vyplynulo, že tieto údaje žalobkyňa nevypĺňa, tieto údaje
vypĺňal žalovaný tak, ako vyplynulo ďalej z vykonaného dokazovania. Potom, čo žalobkyňa žalovanému
zaslala vyplnenú žiadosť o poskytnutie bezúčelovej pôžičky, žalovaný v článku VII. žiadosti dopísal
údaje, že schvaľuje pôžičku vo výške 3.000,- Eur, ďalej že žalobkyňa túto bude splácať v sume 94,-

Eur mesačne, uviedol celkovú sumu pôžičky 5.640,- Eur, keď túto sumu mala žalobkyňa vrátiť na účel
pôžičky, ďalej uviedol počet splátok 60, termín konečnej splatnosti 09/2015, celkové náklady spotrebiteľa
2.640,- Eur, ročnú úrokovú sadzbu 32,31 %, RPMN 32,31 %, priemernú hodnotu RPMN 19,96 %. Tiež
vyplnil v článku IX. údaje ohľadne sprostredkovateľa, v článku VIII. vyplnil, že splátky budú platené z
bežného účtu. Žalovaný následne podpísal uvedenú listinu v Poprade dňa 29. 09. 2010 a takto vyplnenú,
resp. dovyplnenú zaslal žalobkyni poštou. Takýto spôsob „uzavretia“ zmluvy, ktorej žalovaný pridelil číslo

zmluvy 7079899 tvrdila žalobkyňa, žalovaný jej tvrdenie nenamietal. Potvrdil, že v jeho praxi sa vyskytuje
takýto spôsob „uzatvorenia“ zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky ako bol v prípade žalobkyne.
Žalobkyňa tvrdila, že k zmluve jej neboli doručené všeobecné obchodné podmienky, žalovaný v konaní
nepreukázal, žeby tieto doručil žalobkyni. Žalobkyňa ich preto ani nedoložila, nedoložil ich však ani
žalovaný. Žalobkyňa síce doložila všeobecné obchodné podmienky, ale tieto len pre účel súdneho

konania obstarala z internetovej stránky žalovaného, keď však nešlo o všeobecné obchodné podmienky,
ktoré boli platné a účinné v čase, kedy zmluva o pôžičke mala byť uzatvorená, a teda pokiaľ strany sporu
poukazovali na jednotlivé články týchto všeobecných obchodných podmienok, či tieto sú v súlade so
zákonom, alebo nie, uvedené je v predmetnej veci bez právneho významu, pretože v konaní nebolo zo
strany žalovaného preukázané, žeby všeobecné obchodné podmienky žalobkyni doručil a v akom znení,

a žeby táto bola s nimi riadnym spôsobom oboznámená tak, aby tieto ju mohli zaväzovať v prípade
„uzatvorenia“ zmluvy o pôžičke.

Právny vzťah účastníkov, ktorý mal byť založený na základe žiadosti o poskytnutie pôžičky/zmluvy
o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, ktorá bola žalobkyňou podpísaná dňa 28. 09. 2010 vo Zvolene a

žalovaným dňa 29. 09. 2010 v Poprade, je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj podľa príslušných ustanovení Zákona č. 129/2010 Z.z.,
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, tiež podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, kde sú upravené
všeobecné náležitosti vzniku každej zmluvy ako dvojstranného, prípadne viacstranného právneho

úkonu. V konaní je možné vyhodnotiť, že žalobkyňa žalovanému zaslala žiadosť o poskytnutie pôžičky,
v ktorej uviedla údaje týkajúce sa jej osoby, jej zamestnania a finančnej situácii, keď tieto údaje sú
uvedené v žiadosti v článku I., II. a III., formulárového tlačiva, ktoré jej zaslal žalovaný. Tiež v článku
VI. žiadosti vypísala, že odmieta poistenie. V článku V. žiadosti uviedla číslo svojho účtu a peňažných
ústav, v ktorom má účet zriadený. Takto vyplnenú žiadosť žalobkyňa podpísala vo Zvolene dňa 28.

09. 2010 a zaslala poštou žalovanému. Žalovaný v článku VII. tejto žiadosti doplnil údaje týkajúce sa
samotnej pôžičky, uviedol výšku pôžičky, splátky, resp. výšku splátok, celkovú sumu pôžičky, počet
splátok,termínkonečnejsplatnostipôžičky,celkovénákladyspotrebiteľa,ročnúúrokovúsadzbu,RPMN,
priemernú hodnotu RPMN, listinu podpísal takto s doplnením článku VII. v Poprade dňa 29. 09.
2010 a následne ju vrátil žalobkyni. Takýmto spôsobom však nemohlo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o

poskytnutí bezúčelovej pôžičky, pretože žalovaný v článku VII. žiadosti žalobkyne o pôžičku doplnil údaje
týkajúce sa pôžičky, listinu podpísal, vrátil späť žalobkyni, ale z konania nevyplynulo, žeby žalobkyňa
akceptovala následne svojim podpisom tieto údaje, ktoré sa mali týkať pôžičky a teda zmluvného vzťahu
účastníkov konania. Žalovaný v konaní nepredložil, a ani z konania zo žiadneho dôkazu nevyplýva, žeby
žalobkyňaakceptovalaúdajeuvedenéžalovanýmvčlánkuVII.listinyoznačenejakoZmluvyoposkytnutí

bezúčelovej pôžičky, tak ako to majú na mysli všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka v §
43a a nasledujúcich a to podpisom, aby bola zachovaná písomná forma zmluvy. Nakoľko žalovaný
nepreukázal akceptáciu jeho údajov uvedených v článku VII. zmluvy, ktoré v podstate sú návrhom na
uzatvorenie zmluvy o pôžičke následne žalobkyňou, nedošlo tak k písomnému uzatvoreniu zmluvy, a
keďže sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nebola tým splnená základná podmienka v zmysle § 9 ods. 1

zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. nebola dodržaná písomná forma zmluvy medzi účastníkmi konania. Podľa §
40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov, je neplatný.Vzhľadom pre nedodržanie písomnej formy zmluvy, keďže ide o spotrebiteľský vzťah, zmluva je
neplatným právnym úkonom, keď ide o absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu, lebo písomnú formu
takejto zmluvy predpisuje zákon č. 129/2010 Z.z..

Vzhľadom k tomu, že zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom ako celok, nebolo v konaní
potom potrebné vyhodnocovať žalobné námietky žalobkyne a obranu žalovaného čo sa týka namietania
jednotlivých obsahových náležitostí predmetnej zmluvy, teda či úroková sadzba bola dojednaná v
rozpore so zákonom, alebo nebola dojednaná v rozpore so zákonom, a ani to, či zmluvu je potrebné

považovať za bezúročnú a bez poplatkov, alebo nie. Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem.

Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia nie neplatnosti celej zmluvy, ale len zmluvného dojednania
ohľadne ročnej úrokovej sadzby, tiež sa domáhala určenia, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov,

keď na takomto určení nemala naliehavý právny záujem, pretože zmluva je neplatná ako celok pre
nedodržanie písomnej formy, keď ide o absolútnu neplatnosť. V takomto prípade nie je možné vysloviť,
že určité zmluvné dojednanie je neplatné, prípadne, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Preto súd
žalobužalobkynevtejtočastiakonedôvodnúzamietol,posúdilplatnosťzmluvyakoprejudiciálnuotázku,
keď vyriešenie tejto je právne významné pre posúdenie ďalšieho uplatneného nároku žalobkyňou, a to

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Žalobkyňa po čiastočnom späťvzatí žaloby čo sa týka nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia,
žiadala od žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie v sume 327,87 Eur, keď plnila a na základe
neplatnej zmluvy. Medzi stranami nebolo sporné, že na základe neplatnej zmluvy žalovaný žalobkyni

poskytol peňažné plnenie v sume 3.000,- Eur. Žalobkyňa vrátila žalovanému poukázaním na účet
čiastku 4.128,- Eur, tak ako to vyplýva z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s., Bratislava zo dňa 23.
02. 2015, ďalej uhradila poštovou poukážkou žalovanému preukázateľne ďalšie platby a to dve dňa
14. 10. 2010 94,- Eur a dňa 04. 04. 2013 sumu 384,46 Eur. Takto hradila preukázateľne žalovanému
sumu 4.606,46 Eur, žalovaný jej poskytol finančné prostriedky na základe neplatnej zmluvy v sume

3.000,- Eur, teda preukázateľne navyše žalobkyňa plnila čiastku 1.606,46 Eur. Podľa § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech získaný plnením z
neplatnéhoprávnehoúkonu,akotobolovtomtoprípade.Žalovanýsataknaúkoržalobkynebezdôvodne
obohatil z neplatného právneho úkonu, žalobkyňa žiadala vydať bezdôvodné obohatenie len v sume
327,87 Eur, keď rozsahom žaloby je súd viazaný a nemôže prisúdiť viac, než je žiadané, preto súd

uložil povinnosť žalovanému žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia vydať sumu 327,87 Eur podľa
zásad o bezdôvodnom obohatení, ktoré sú uvedené v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. V tejto
časti žalobkyňa žalobu podala dôvodne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu

trov právo, keď v súdenej veci plne úspešná nebola ani žalobkyňa, ani žalovaný, pomer úspechu a
neúspechu nemožno vyčísliť jednoznačne, keďže predmetom sporu nebolo len peňažné plnenie.

Žalobkyňa v konaní bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, podľa výsledku konania v tej časti,
v ktorej podala žalobu dôvodne je povinný uhradiť súdny poplatok zo žaloby žalovaný podľa § 2 ods. 2

prvá veta Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený. Žalovaný nie je oslobodený od platenia súdnych poplatkov, podľa výsledku konania je
povinný zaplatiť súdny poplatok zo žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a to podľa Sadzobníka

súdnych poplatkov, konkrétne položky I/1a, z ceny (z úhrady) predmetu konania 327,- Eur, čo je základ
súdneho poplatku, 6 % z tejto sumy činí 19,62 Eur, po zaokrúhlení je výška súdneho poplatku 19,50 Eur,
ktorý súdny poplatok je žalovaný povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Zvolen,
vedený v Štátnej pokladnici Bratislava do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)