Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. jún 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/114/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200420
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3014200420.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Juraja

Floroviča a JUDr. Aleny Radičovej v právnej veci žalobcov: 1/ H. A., bytom R..X XXX K. - K., Poľská
republika, 2/ Complex HM, s.r.o. so sídlom Púchov, Dvory 581, IČO: 45 517 991, U. proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 22574-2/2014-BA zo dňa 28. februára 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 22574-2/2014-BA zo dňa 28. februára 2014
a vec v r a c i ažalovanej na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 250j ods. 3 O.s.p.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcom 1/, 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 340,90 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám ich advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.05.2014, sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali preskúmania
rozhodnutia žalovanej č. 22574-2/2014-BA zo dňa 28. februára 2014.

Napadnutýmrozhodnutímžalovanáakoodvolacíorgánzamietlaodvolaniežalobcu1/zodňa17.10.2013
a odvolanie žalobcu 2/ zo dňa 17.10.2013 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská
Bystrica č. 32305-1/2013-PB zo dňa 17.09.2013 potvrdila.

Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica (ďalej len ,,správny orgán I. stupňa“) rozhodnutím
č. 32305-1/2013-PB zo dňa 17.09.2013 rozhodla, že žalobcovi 1/ zaniklo povinné nemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej
legislatívy dňa 31.07.2013 s odôvodnením, že dňa 08.03.2013 vykonal správny orgán I. stupňa
kontrolu u zamestnávateľa (žalobcu 2/), v rámci ktorej zistil, že zamestnanci uvedeného zamestnávateľa
vykonávajú roznášanie letákov, zasielanie ponúk, činnosť obchodných zástupcov. Zamestnávateľ

prideľuje zamestnancom prácu ústne, pri stretnutiach v teréne, telefonicky, prípadne e-mailom podľa
aktuálnych požiadaviek klientov. Podľa pracovných zmlúv je pracovný čas 5 hodín týždenne. Na základe
týchto zistení zamestnávateľ (žalobca 2/) vykazuje znaky „schránkovej firmy“, na základe čoho sa
dá predpokladať, že k reálnemu výkonu činnosti jeho zamestnancov na území Slovenskej republiky
nedochádza. Správny orgán I. stupňa konštatoval, že na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané,
že žalobca 1/ reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto nemôže
podliehať slovenským právnym predpisom, ani podľa článkov 11 (3) (a), 13 (1) a 13 (3) Nariadenia

(ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009.Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázala na ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a), § 4
ods. 1, § 7 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení. Uviedla, že účastník konania (žalobca 1/) bol vedený v registri poistencov

ako zamestnanec zamestnávateľa Complex HM, s.r.o. od 01.08.2011. Zamestnávateľ (žalobca 2/) je
právnickáosobazapísanávObchodnomregistriOkresnéhosúduTrenčínadoregistrazamestnávateľov
je prihlásený od 01.06.2010. Žalovaná poukázala na to, že od vstupu Slovenskej republiky do
Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia
- Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14.06.1971 a jeho vykonávacie Nariadenie Rady (EHS)

č. 574/1972 zo dňa 21.03.1972. Ďalej poukázala aj na nové koordinačné nariadenia - Nariadenie (ES)
Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 v znení Nariadenia (ES) Európskeho
parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“), vykonávacie
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „vykonávacie
nariadenie“) a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 465/2012 zo dňa 22.05.2012,
ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie (ES) č. 883/2004 a Nariadenie (ES) č. 987/2009. Žalovaná

uviedla, že kontrolu so zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území
Slovenskej republiky v období od 01.06.2010 do 31.01.2013 vykonal správny orgán I. stupňa dňa
08.03.2013. V rámci vykonanej kontroly správny orgán I. stupňa zistil, že zamestnanci podľa popisu
uvedeného zamestnávateľom vykonávajú roznášanie letákov, zasielanie ponúk, činnosť obchodných
zástupcov. Zamestnávateľ prideľuje zamestnancom prácu ústne, pri stretnutiach v teréne, telefonicky,

prípadne e-mailom podľa aktuálnych požiadaviek klientov. Podľa pracovných zmlúv je pracovný čas
5 hodín týždenne. V čase vykonania kontroly bol v registrovanom sídle zamestnávateľa prítomný
zamestnanec B. P. M., konateľ spoločnosti. Personálnu a mzdovú agendu vykonáva spoločnosť
PROCTUM CONSULT, s.r.o., Kolárska 8, 811 06 Bratislava, zastupovaním konateľa zamestnávateľa
je poverená Ing. B. Y., ktorá nie je zamestnankyňou uvedeného zamestnávateľa. Iní zamestnanci,

ani administratívni pracovníci sa v čase kontroly v registrovanom sídle zamestnávateľa nenachádzali.
Pohovory s uchádzačmi o zamestnanie prebiehajú v Bielsko-Biala, C. H. Sarni Stok, Poľská republika.
Podľa zmluvy o podnájme nebytových priestorov má zamestnávateľ prenajaté nebytové priestory s
celkovou výmerou len 13,00 m2, napriek tomu, že mal v mesiaci január 2013 zamestnaných 359
zamestnancov. Žalovaná konštatovala, že na základe kontroly sa nepodarilo preukázať reálny výkon

činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky, ani splnenie podmienok na určenie miesta
podnikania. Zamestnávateľ síce predložil formálne doklady, ako sú pracovná zmluva, mzdový list,
výplatné pásky a evidencia dochádzky, nepredložil však doklady preukazujúce reálny výkon práce
zamestnanca na určenom mieste v určený deň, napr. vyúčtovanie cestovných nákladov alebo cestovné
príkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že zamestnanec vykonával prácu na určenom mieste. Registračný list

fyzickej osoby - prihláška, ktorá má deklaratórne účinky, nemôže deklarovať vznik povinného sociálneho
poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Vzhľadom na uvedené sa žalovaná
stotožnila s právnym názorom správneho orgánu I. stupňa, že žalobcovi 1/ zaniklo povinné nemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej
legislatívy dňa 31.07.2013.

Žalobcovia 1/ , 2/ v podanej žalobe navrhli, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a
vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnili aj náhradu trov konania vo výške 424,90 eur.
Namietali, že žalovaná v procesnom postupe vydania rozhodnutia o odvolaní nesprávne zistila skutkový
stav a na nesprávne zistený skutkový stav aplikovala nesprávny hmotnoprávny predpis. Zastávali

názor, že výsledky kontroly ako relevantné zistenia neboli podkladom pre rozhodnutie, nakoľko s
poukazom na Priebežný protokol č. 22938-3/2013 neboli zistené žiadne pochybenia ani nedostatky, a
nepreukázala sa ani skutočnosť, že by k výkonu závislej činnosti zamestnancov v zmysle pracovných
zmlúv nedochádzalo. Uviedli, že predmetná kontrola bola zameraná na skúmanie reálneho výkonu
činnosti všetkých zamestnancov žalobcu 2/ v období od 01.06.2010 do 31.01.2013, pričom žiadne

iné individuálne šetrenia týkajúce sa žalobcu 1/ počas trvania jeho pracovného pomeru u žalobcu 2/
uskutočnené neboli. Počas kontroly bola predložená pracovná zmluva, výplatné listiny, mzdové listy a
evidencia dochádzky, v dôsledku čoho tak bola predložená všetka dokumentácia zamestnanca, ktorú
možno od žalobcov 1/, 2/ rozumne požadovať, čím bolo logicky dôkazné bremeno v súvislosti s reálnym
výkonom závislej činnosti vyčerpané. V odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu táto skutočnosť

absentuje, a teda uvedené dokumenty a výsledky kontroly neboli podkladom rozhodnutia napriek tomu,
že boli riadne predložené. Namietali, že žalovaná neposudzovala celú vec individuálne, len sa formálne
vysporiadala so zistením skutočného stavu veci a rozhodnutie prakticky neodôvodnila. Paušálne
poukázanienaustanoveniaprávnychpredpisovanedôslednévysporiadaniesasindividuálnousituácioužalobcu 1/ je nedostatočné a nezákonné, odporujúce požiadavke na riadne zistenie skutočného
stavu veci a na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Ďalej uviedli, že žalovaná sa len obmedzila na
všeobecné konštatovanie, že žalobca 2/ je tzv. „schránkovou firmou“ a miestom jeho podnikania nie je

Slovenskárepublika,pričomtotosvojetvrdeniežalovanádostatočneneodôvodnilaazároveňinézistené
skutočnosti v rámci kontroly pri vyhodnotení registrovaného sídla žalobcu 2/ vo svojom rozhodnutí
opomenula. Poukázali na to, že povaha práce zamestnancov žalobcu 2/ si v zmysle pracovných zmlúv
vyžaduje spravidla prácu v teréne, na území Slovenskej republiky, kedy prenajaté priestory zamestnanci
nevyužívajú. Ďalej namietali aj všeobecnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá vyplýva z bodu

8 nariadenia a je mimoriadne dôležitá pre pracovníkov, ktorí nemajú bydlisko v členskom štáte ich
zamestnania vrátane cezhraničných pracovníkov. Zastávali názor, že žalovaná svojim konaním porušuje
vyššie uvedený princíp rovnakého zaobchádzania, nakoľko ide o celoslovenský diskriminačný postup
voči zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkových a právnych záveroch svojho rozhodnutia.

Poukázala na to, že nariadenia Spoločenstva majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa
priamo vo všetkých členských štátoch, pričom majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Uviedla,
že kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky, ktorí
majú bydlisko v Poľskej republike, začala sociálna poisťovňa vykonávať na základe podnetov Poľskej
inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS z dôvodu, že v posledných rokoch na území Poľskej republiky

vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľské samostatne zárobkovo činné osoby úväzok v iných
členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú
zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie
v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú v Poľskej republike vykonávajú. Na základe
podnetu ZUS Varšava a z dôvodu pretrvávajúceho trendu narastajúceho počtu registrovaných poľských

zamestnávateľov, vzbudzujúceho podozrenie zo zneužívania systému verejného zdravotného poistenia,
ktoré avizovala najmä ZP Dôvera a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, sociálna
poisťovňa vykonala a naďalej vykonáva kontroly reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území
Slovenskej republiky, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike a ktorých zamestnávateľ má sídlo na
území Slovenskej republiky, pričom o zistených skutočnostiach informuje príslušnú inštitúciu sociálneho

zabezpečenia v Poľskej republike. Ďalej uviedla, že splnenie kritérií registrovaného sídla je jedným
z rozhodujúcich faktorov na určenie miesta výkonu činnosti, a teda aj na posúdenie a určenie
príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Sociálna poisťovňa pri posudzovaní
splnenia kritérií registrovaného sídla vychádza z „Praktickej príručky Právne predpisy, ktoré sa vzťahujú
na zamestnancov v Európskej únii, Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarsku“ a ktorá sa

uplatňuje v rámci celej Európskej únie. K námietke žalobcov 1/, 2/, že sociálna poisťovňa nevyhodnotila
vykonávanie činnosti každého zamestnanca na území Slovenskej republiky individuálne, uviedla, že
sociálna poisťovňa na základe skutkových zistení dospela k záveru, že žalobca 2/ (zamestnávateľ)
nespĺňa kritériá stanovené na určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania, a preto je nutné
z tejto skutočnosti vychádzať aj vo vzťahu k jednotlivým zamestnancom. Zároveň uviedla, že vznik a

zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia
v nezamestnanosti nie je podmienený podaním prihlášky alebo odhlášky z tohto poistenia. Prihláška
do poistenia totiž nemôže zakladať povinné sociálne poistenie a taktiež nemôže deklarovať vznik
povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Taktiež
tvrdenie žalobcov 1/, 2/, že sociálna poisťovňa porušuje princíp rovnakého zaobchádzania a uplatňuje

diskriminačný postup voči tým zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky, považovala žalovaná
za neopodstatnené. U osôb s bydliskom v Poľskej republike totiž existuje cudzí prvok, a preto sa
uplatniteľná legislatíva posudzuje podľa koordinačných nariadení ES, ktoré sú nadradené vnútroštátnym
predpisom. Ak nie sú splnené kritériá na uplatnenie článku 13 (3) základného nariadenia, dotknutá
osoba podlieha legislatíve štátu určeného podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby krajský súd žalobu zamietol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 O.s.p.
preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie
žalovanej je potrebné podľa § 250j ods. 3 O.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie z týchto

dôvodov:

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov.

Podľa § 250d ods. 1 veta prvá O.s.p. žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje
spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa.

Podľa § 250f ods. 3 O.s.p. súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom aj vtedy, ak zruší

napadnuté rozhodnutie správneho orgánu z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3 O.s.p.

Podľa § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.

Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to
nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.

Súdmápripreskúmavanírozhodnutiasprávnehoorgánunielenoprávnenie,alenajmäpovinnosťpoznať
všetky skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, pretože zákonnosť žalobou napadnutého

rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu posudzuje z pohľadu skutkového stavu, ktorý existoval v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu krajský súd výzvou zo dňa 30.05.2014
vyzval žalovanú, aby sa v lehote 30 dní písomne vyjadrila k žalobe a doručila originál administratívneho
spisu súvisiaceho s prejednávanou vecou.

Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.07.2014, žalovaná doručila súdu písomné vyjadrenie k
žalobe žalobcov 1/, 2/ a spisový materiál vzťahujúci sa k danej veci.

Po preskúmaní administratívneho spisu predloženého žalovanou krajský súd konštatuje, že žalovaná
výzve súdu zo dňa 30.05.2014 vyhovela len čiastočne, nakoľko tunajšiemu súdu bol predložený neúplný

administratívny spis žalovanej.

Krajský súd uvádza, že žalobca 1/ a žalobca 2/ boli účastníkmi správneho konania. Vzhľadom na
túto skutočnosť, s poukazom na § 212 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. bolo potrebné doručiť
rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa priamo žalobcom 1/, 2/ do vlastných rúk. V spise sa však

originály doručeniek, ktoré by preukazovali doručenie rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa č.
32305-1/2013-PB zo dňa 17.09.2013 žalobcom 1/, 2/, nenachádzajú (súčasťou spisového materiálu
predloženého tunajšiemu súdu sú iba fotokópie týchto doručeniek).

Krajský súd konštatuje, že pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je

nevyhnutné, aby vo veci konajúci súd vychádzal zo žaloby žalobcu, ako aj z administratívneho spisu
žalovaného správneho orgánu. Pod pojmom "spisy žalovaného správneho orgánu" sa rozumie úplný,
žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu vrátane originálu dokladov o doručení
rozhodnutí (R 66/1998). V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny
spis, prípadne predloží neúplný spis alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či

správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade
chýbajú základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie o veci. Za
takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo
zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá
obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho

spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo len fotokópie administratívneho
spisu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo osebe zakladá dôvod na
zrušenie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie pre
nepreskúmateľnosť.

Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a predloženej časti administratívneho spisu žalovanej
dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie žalovanej nemožno kvalifikovane preskúmať z dôvodu, že
žalovanánepredložilasúduúplnýadministratívnyspisobsahujúcioriginálrozhodnutiasprávnehoorgánu
I. stupňa č. 32305-1/2013-PB zo dňa 17.09.2013 a originály všetkých dokladov o doručení rozhodnutiasprávneho orgánu I. stupňa účastníkom konania aj napriek tomu, že na jeho predloženie bola
riadne písomne vyzvaná. Nepredložením kompletného administratívneho spisu žalovaná znemožnila
súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postup, ktorý mu predchádzal. Dodržanie,

či porušenie zákonného postupu pri prejednaní predmetnej veci správnym orgánom bolo možné
zistiť len z úplného administratívneho spisu, obsahujúceho i originálne rozhodnutia a doklady o
doručení písomností správneho orgánu účastníkom konania. Prípadné nedodržanie zákonného postupu
správneho orgánu v konaní je možné považovať za vadu, na ktorú je súd povinný prihliadať i bez návrhu,
pretože mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Riadne doručenie rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa všetkým účastníkom správneho konania má
pritom zásadný význam pre plynutie lehoty na podanie opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu.
Správny orgán II. stupňa však o opravnom prostriedku môže rozhodnúť až po riadnom doručení
rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa všetkým účastníkom konania.

Z uvedeného dôvodu krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 22574-2/2014-BA zo dňa 28.
februára 2014 zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p. pre jeho nepreskúmateľnosť, spôsobenú neúplnosťou
administratívneho spisu, a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia
žalovanej z uvádzaného dôvodu sa súd nezaoberal vecou samou, keďže rozsahom a dôvodmi žaloby
v takejto situácii nie je viazaný.

V ďalšom konaní po vrátení veci súdom bude povinnosťou správnych orgánov skompletizovať
administratívny spis súvisiaci s prejednávanou vecou (vrátane originálov rozhodnutí a originálov
dokladov o ich doručení) a riadne doručiť rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa všetkým účastníkom
správneho konania. Následne žalovaná opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní

riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia, pričom žalovaná sa v
novom rozhodnutí vysporiada so všetkými námietkami žalobcov 1/, 2/ vznesenými voči napadnutému
rozhodnutiu. Je potrebné tiež uviesť, že v rozhodnutí žalovanej, ako aj správneho orgánu I. stupňa nie je
odôvodnená skutočnosť, z akých dôvodov žalobcu 1/ posudzovali ako zamestnanca alebo samostatne
zárobkovo činnú osobu vykonávajúcu činnosť v dvoch členských štátoch. Následne žalovaná predmetné

rozhodnutie riadne doručí žalobcom 1/, 2/ tak, aby súčasťou spisového materiálu boli originály všetkých
dokladov o doručení, preukazujúce splnenie tejto povinnosti.

Podľa § 250k ods. 1 veta druhá O.s.p. ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa
§ 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania.

Základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je v zmysle ust. § 11 ods. 4 veta prvá
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. jedna šestina výpočtového základu, čo predstavuje v roku 2014 suma
134 eur (na súdenú vec sa nevzťahuje veta druhá cit. ust. § 11 ods. 4, keďže nejde o žiadne z konaní

tam uvedených - nejde o dávkovú vec sociálneho poistenia, ale o konanie o vzniku, prerušení a zániku
sociálneho poistenia). Žalobcovia 1/, 2/ boli v konaní úspešní, preto im súd podľa cit. ustanovenia § 250k
ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 134 € - prevzatie
a príprava právneho zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.), podanie správnej žaloby
(§ 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 2 x 8,04 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004

Z.z.), 20 % DPH 56,82 € (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Úhrnom tak súd priznal žalobcom náhradu
trov konania v celkovej výške 340,90 €, ktoré v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.
1 veta prvá O.s.p. je žalovaná povinná zaplatiť k rukám advokáta žalobcov 1/, 2/.

Súd neakceptoval uplatnenie si náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok 70 eur. Žalobca,

ani jeho advokát v súdenej veci neplatili súdny poplatok za žalobu, pretože ide o konanie vo veciach
sociálneho poistenia, a toto konanie je v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb.
oslobodené od platenia súdnych poplatkov.

Pri výpočte náhrady trov konania súd zohľadnil i ust. § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého

základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo
viacerých osôb. V prípade zastupovania dvoch osôb je však výška náhrady trov konania v konečnom
dôsledku rovnaká ako pri zastupovaní jednej osoby, nakoľko pre spoločný úkon pre dve osoby platí 2
x 0,5 (50 %), čo je 1.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e p r í p u s t n é odvolanie (§ 250ja ods. 1 O.s.p.).