Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 17, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 10Cpr/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111226875
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Lučivjanská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7111226875.4

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobkyne: I. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, XXX XX Y.,
protižalovanému:Slovenskárepublika-zastúpenáMinisterstvomvnútraSlovenskejrepubliky,sosídlom
Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o zaplatenie 783,37 Eur takto

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podaním zo dňa 3.10.2011 doručenom Okresnému súdu Košice I dňa 5.10.2011
domáhalanáhradyškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupomzamestnávateľavzmyslezákona
č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 215/2007 Z. z.. Svoju žalobu odôvodnila najmä tými skutočnosťami,
že bola zamestnancom Krajského školského úradu v Košiciach (pôvodne Krajský úrad v Košiciach,

odbor školstva) od roku 1997 do 31.12.2011, kedy odišla na dôchodok, pracovala na pracovnej pozícii
- administratívny pracovník. V období od októbra roku 1997 do 1.10.2008 pracovala na čiastočný
úväzok - 70% a od 1.10.2008 na plný úväzok- 100%. V marci v roku 2009 sa dozvedela, že osobné
príplatky zamestnancov boli zvyšované v apríli v roku 2008 celoplošne všetkým zamestnancom úradu
na základe pokynu prednostu úradu o sumu 4.000,- Sk (132,77 Eur). Listom zo dňa 16.3.2009 požiadala
zamestnávateľa o úpravu osobného príplatku v zmysle pokynu prednostu z apríla roku 2008, týkajúceho

sa paušálneho zvýšenia osobných príplatkov, a to spätne od 1.10.2008 t.j. od obdobia, kedy začala
pracovať na plný pracovný úväzok (zistila, že suma jej zvýšeného osobného príplatku je naozaj 70% zo
sumy4.000,-Sk,ktorábolavyplácanáostatnýmzamestnancom).Osobnépríplatkyzamestnancovúradu
v tom období tvorili 2 zložky, t.j. sumu pôvodného osobného príplatku a príplatku z paušálne pridelenej
sumy v apríli roku 2008. Dozvedela sa, že o túto sumu mali zvýšené osobné príplatky aj pracovníci
vykonávajúci iné než odborné práce (vodič, údržbár, upratovačky). Dňa 18.3.2009 dostala odpoveď

od prednostu úradu, v ktorej uviedol, že riešenie bude závisieť od posúdenia zákonných a finančných
podmienok úradu v rámci rozpočtu na rok 2009. K zákonným podmienkam sa vyjadril vedúci osobného
úradu, ktorý uviedol, že nárok je v súlade s vtedy platnými podmienkami pre poskytovanie (zvyšovanie)
osobného príplatku. Dňa 1.3.2009 pristúpil zamestnávateľ k plošnému zníženiu osobných príplatkov u
všetkých zamestnancov o 20%. O 20% bol znížený aj jej osobný príplatok napriek tomu, že pri osobnej
konzultácii s prednostom úradu sa ten vyjadril, že v jej prípade nedôjde k zníženiu o 20%, pretože jej

osobný príplatok nebol upravený t.j. zvýšený o 30% v októbri roku 2008. Znížením osobného príplatku
o 20% došlo k prehĺbeniu rozdielu v sume celoplošne vyplácaného (zvýšeného) osobného príplatku
medzi ňou a ostatnými zamestnancami. Ku dňu 1.5.2009 došlo k zvýšeniu jej osobného príplatku
(ale len základného nie paušálne prideleného). Dňa 16.12.2010 podala sťažnosť, od výsledku ktorej
očakávala doriešenie svojej žiadosti. V sťažnosti uviedla aj skutočnosť, na ktorú bola upozornená priamo
bývalým prednostom úradu dňa 30.11.2010 - pri jeho odchode z funkcie, že bola nesprávne zaradená

do pracovnej triedy. Listom zo dňa 11.1.2011 zamestnávateľ vyhodnotil sťažnosť ako neopodstatnenú s
odôvodnením, že návrh na úpravu paušálne zvýšeného osobného príplatku nepodal priamy nadriadený- vedúci osobného úradu. Dňa 7.6.2011 zaslala zamestnávateľovi návrh na mimosúdne vyrovnanie.
Zamestnávateľ jej listom zo dňa 13.7.2011 oznámil, že považuje návrh za neopodstatnený.

2. Dňa 28.10.2011 bolo súdu doručené podanie Krajského školského úradu v Košiciach so sídlom
Zádielska 1, 040 78 Košice označené ako vyjadrenie žalovaného k žalobe o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom zamestnávateľa v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov, v ktorom uviedol, že žalobkyňa bola zamestnankyňou Krajského školského úradu v Košiciach
od 1.1.2004 po prechode práv a povinnosti pracovného pomeru z Krajského úradu v Košiciach. Dohodou

o zmene pracovnej zmluvy uzavretej dňa 1.10.2007 sa zmenil druh práce, a to na administratívneho
pracovníka - hospodársky pracovník v pracovnej triede 05, činnosť 01- organizovanie a koordinovanie
prác jednotlivých zložiek a útvarov s programom štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca na
druhom stupni riadenia, kontrola plnenia úloh. Ďalšou dohodou o zmene pracovnej zmluvy uzavretou
dňa 24.9.2008 sa zmenil od 1.10.2009 pracovný úväzok zo 70% na 100% t.j. 37,5 hodín týždenne,
druh práce ostal nezmenený. Doplnila sa pracovná náplň o samostatné odborné práce spojené

so zabezpečením podkladov na uzatváranie zmlúv. Pri priznávaní osobných príplatkov žalovaný
postupoval podľa ustanovenia § 10 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov
pri výkone prác vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vlastné kritéria pre
poskytovanie osobných príplatkov vypracované nemal. K porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania
uviedol, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania upravenú pre oblasť pracovno - právnych

vzťahov v ust. § 13 Zákonníka práce. Diskriminácia v prípade pracovno - právnych vzťahov je
chápaná ako akékoľvek obmedzovanie alebo naopak aj zvýhodňovanie podľa pohlavia, manželského
stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, jazyka, veku, zdravotného stavu, viery a náboženstva,
politického alebo iného zmýšľania, odbornej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti
k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia okrem prípadu, ak to

ustanovuje zákon alebo charakter práce. Podľa ust. § 10 zákona č. 553/2003 Z. z. v platnom
znení, osobný príplatok poskytuje zamestnávateľ na ocenenie mimoriadnych osobných schopností,
dosahovaných výsledkov zamestnanca alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných povinností.
Inštitútom osobného príplatku zamestnávateľ môže - nemusí oceniť nadštandardný výkon zamestnanca,
dlhodobo dosahované vyššie ako štandardné pracovné výsledky alebo vykonávanie prác mimo svojich

pracovných povinností. O priznaní osobného príplatku, jeho zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje
zamestnávateľ - v prípade žalovaného to bol prednosta úradu.

3. Súd dňa 20.12.2012 uznesením vydaným pod č. k. 10Cpr/1/2011-37 Okresným súdom Košice I uložil
žalobkyni,abyvlehote10dníoddoručeniauzneseniapresnevnávrhuvyšpecifikovala,čohosavkonaní

domáha t.j, aby uviedla petit návrhu - ako má súd rozhodnúť.

4. Dňa 20.12.2012 Krajský školský úrad v Košiciach súdu oznámil, že prijatím zákona č. 345/2012 Z.
z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý
nadobudol účinnosť 1.1.2013, dochádza k zrušeniu žalovaného (Krajský školský úrad v Košiciach).

5. Dňa 12.5.2015 uznesením vydaným pod č. k. 10Cpr/1/2011-60 súd uložil žalobkyni, aby v lehote
10 dní od doručenia uznesenia doplnila žalobu zo dňa 3.10.2011 doručenú Okresnému súdu Košice I
dňa 5.10.2011 a uviedla presnú špecifikáciu predmetu konania vymedzeného žalobným návrhom - či si
žalovanú sumu uplatňuje z dôvodu žaloby o náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom

podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, alebo
ide o žalobu o zaplatenie časti odmeny za prácu v zmysle pracovnoprávnych predpisov.

6. Dňa 22.6.2015 bolo súdu doručené podanie Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom vnútra
SR so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava - ( na základe zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých

opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol
účinnosť 1.1.2013, dochádza k zrušeniu žalovaného Krajský školský úrad v Košiciach- Slovenská
republika - zastúpená Ministerstvom vnútra SR) uviedlo, že žalobkyňa odvodzuje svoj nárok na náhradu
škody od zodpovednosti žalovaného podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona

č. 514/2003 Z. z., patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu t.j. ide o zodpovednosť bez ohľadu
na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia 3 podmienok. Týmito podmienkami sú
nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu, existencia škody ako majetkovej
ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebonesprávnym úradným postupom. Zákon č. 514/2003 Z. z. rozlišuje 2 základne skutočnosti, ktoré
môžu založiť zodpovednosť štátu, a to nezákonné rozhodnutie a nesprávny právny postup orgánu
verejnej moci. Nezákonné rozhodnutie je rozhodnutie, ktoré po nadobudnutí právoplatnosti bolo zrušené

alebo zmenené príslušným orgánom pre nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia nemožno zo
strany súdu považovať ako otázku predbežnú. Ak je rozhodnutie ako nezákonné zrušené príslušným
rozhodnutím príslušného orgánu, súd z takého rozhodnutia vychádza pri rešpektovaní prezumpcie
správnosti tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, ide o konanie verejnej moci,
pri ktorom porušil právnymi normami predpísané pravidlá. Spravidla ide o postup, úkony, ktoré s

rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisia, avšak nie je vylúčené, aby bola škoda spôsobená postupom
uskutočneným aj v rámci rozhodovacej činnosti za predpokladu, že úkony nesprávneho úradného
postupu priamo k vydaniu rozhodnutia nevedú a bezprostredne sa v obsahu rozhodnutia neprejavia.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj iná činnosť orgánu štátu alebo iné vady v spôsobe vedenia
konania. Podľa ustanovenia § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci je predmetom úpravy tohto zákona „zodpovednosť štátu spôsobenú orgánmi

verejnej moci pri výkone verejnej moci“. Výkon práv zamestnávateľa voči zamestnancovi (priznávanie
osobných príplatkov podľa zákona č. 553/2003 Z. z.) nie je výkonom verejnej moci v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj

nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným
orgánom. Na základe vyššie uvedených skutočností má za to, že žalobkyňa v tejto veci nebola aktívne
legitimovaným subjektom na uplatnenie si nároku na základe zákona č. 514/2003 Z. z. a žalovaný nebol
pasívne legitimovaný subjekt v tejto veci.

7.Dňa5.10.2015OkresnýsúdKošiceIuznesenímvydanýmpodč.k.10Cpr/1/2011-71odmietolpodanie
žalobkyne zo dňa 5.10.2011, doplnené dňa 20.12.2012 a dňa 26.6.2014.

8. Žalobkyňa podala voči predmetnému uzneseniu odvolanie, ktoré bolo súdu doručené dňa 28.10.2015,

pričom týmto podaním opravila vady žaloby v smere naznačenom súdom prvej inštancie.

9. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dňa 30.6.2016 uznesením vydaným pod č. k.
10Cpr/1/2011-77 zrušil uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 10Cpr/1/2011-71 vydané vyšším
súdnym úradníkom dňa 5.10.2015.

10. Dňa 12.10.2016 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby, v ktorom žalobkyňa uviedla, že berie žalobu
v celom rozsahu späť a žiada, aby súd konanie zastavil a stranám nepriznal náhradu trov konania.

11. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu

späť.

12. Podľa ust. § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie
zastaví.

13. Podľa ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so
späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa
neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168
alebo pojednávanie.

14. Podľa ust. § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

15. Nakoľko žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť, súd konanie v súlade s jej dispozičným
úkonom a v zmysle citovaných zákonných ustanovení v celom rozsahu zastavil.

16. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.17. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

18. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

20. Ak v sporovom konaní dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je súd
povinný skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj
na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Ak žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného,

pretožepozačatíkonaniažalovanýzaplatilto,čohosažalobcažaloboudomáhal,takzastaveniekonania
procesne zavinil žalovaný. Ak žalobca zobral žalobu späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o
reakciu na správanie žalovaného, a teda procesné zavinenie nie je možné pričítať žalovanému, znáša
trovy žalovaného žalobca.

21. Súd tak právne uzatvára, že zastavenie konania procesne zavinila žalobkyňa, a teda žalovaný
má nárok na náhradu trov konania. Keďže žalobkyňa v späťvzatí neuviedla dôvod svojho späťvzatia,
nejde v danom prípade o reakciu na správanie žalovaného, a teda nie je možné procesné zavinenie
pričítať žalovanému, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1
Civilného sporového poriadku tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva, keďže mu v konaní

nevznikli žiadne trovy konania.

22. Na základe uvedeného v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. 127 ods. 1-2 Civilného sporového poriadku)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ust. § 363
Civilného sporového poriadku).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veciPodľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany,

ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie