Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116209993
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6116209993.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľa F. Z., S.. XX. XX. XXXX, M. M. M., W. X, v konaní zastúpeného Mgr. Alenou Gregorovu,
advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Horná 54, proti odporkyni X. Z.O., S.. XX. XX.
XXXX, M. M. M., E. XX, v konaní zastúpenej JUDr. Ľubicou Blažejovou, Advokátska kancelária,
Skuteckého 30, Banská Bystrica, o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni naposledy určenej rozsudkom
Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. 35/22/2011-101 zo dňa 12. 06. 2012, ku dňu 25. 05. 2016.

Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ svojou žalobou doručenou súdu dňa 26. 05. 2016 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí
zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporkyni vzhľadom k tomu, že táto je schopná sama sa živiť.

2. Navrhovateľ uviedol, že na základe rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k.
35P/22/2011-101 zo dňa 12. 06. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. 07. 2012, bol zaviazaný
prispievať na výživu odporkyne výživným vo výške 180,-- Eur mesačne. Uviedol, že má vedomosť o
tom, že odporkyňa ukončila vysokoškolské štúdium vykonaním štátnej záverečnej skúšky dňa 25. 05.

2016. Z tohto dôvodu považoval návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti dôvodný s tým, že odporkyňa
je schopná sama sa živiť a žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť ku dňu 25. 05. 2016.

3. Skutočnosti ohľadne naposledy určeného výživného mal súd za preukázané z rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica pod č. k. 35/22/2011-101 zo dňa 12. 06. 2012.

4. Z potvrdenia zo dňa 24. 05. 2016 vydaného Univerzitou Komenského v Bratislave, Farmaceutickou

fakultou súd mal za preukázané, že odporkyňa bola študentkou magisterského študijného programu
farmácia, realizovaného dennou formou štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave, Farmaceutickej
fakulte, kedy začala študovať dňa 01. 09. 2011 a štúdium ukončila štátnou skúškou zo dňa 24. 05. 2016.

5. Odporkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti súhlasí
vzhľadom k tomu, že ukončila štúdium na vysokej škole štátnou záverečnou skúškou zo dňa 25.
05. 2016. Zároveň však uviedla, že od 03: 06. 2016 bola zaradená do zoznamu uchádzačov o

zamestnanie a dňom 01. 07. 2016 z dôvodu vzniku pracovného pomeru bola z takejto evidencie
vyradená. Tieto skutočnosti odporkyňa preukazovala oznámením zo dňa 14. 06. 2016 o zaradení
do evidencie uchádzačov o zamestnanie a oznámením zo dňa 22. 07. 2016 o vyradení z evidencie
uchádzačov o zamestnanie. Vzhľadom na uvedené žiadala odporkyňa, aby túto vyživovaciu povinnosťnavrhovateľa voči nej zrušil ku dňu 30. 06. 2016 vzhľadom k tomu, že ukončením štúdia na vysokej škole
nezískalaschopnosťsamasaživiť,pretožetakoutoschopnosťoujepotrebnépovažovaťtakúschopnosť,
že dieťa môže z vlastných zdrojov uspokojovať všetky svoje relevantné životné náklady.

6. Vzhľadom k tomu, že takáto schopnosť u nej nastala až dňom 01. 07. 2016, žiadala aby súd zrušil
vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od 30. 06. 2016.

7. Podľa § 62 ods.1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ bol voči odporkyni
zaviazaný prispievať výživným vo výške 180,-- Eur mesačne na základe rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica pod č. k. 35P/22/2011-101 zo dňa 12. 06. 2012. Zároveň mal súd za preukázané, že
odporkyňa ukončila vysokoškolské štúdium vykonaním štátnej záverečnej skúšky dňa 24. 05. 2016.

Teda týmto dňom odporkyňa ukončila svoju prípravu na budúce povolanie vysokoškolským štúdiom.
Súd vychádza z toho, že nasledujúcim dňom po vykonaní takejto štátnej skúšky odporkyňa nadobudla
schopnosť sama sa živiť a preto vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nej týmto dňom zanikla.

9. Súd vychádza z toho, že schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť takú schopnosť,

ktorú nadobudne dieťa z vlastných zdrojov uspokojovať svoje všetky relevantné životné náklady, pričom
s takouto schopnosťou sám zákon spája zánik vyživovacej povinnosti. Podľa názoru súdu odporkyňa
takúto schopnosť nadobudla napriek tomu, že po ukončení štúdia bola zaradená do evidencie ako
uchádzač o zamestnanie a neskôr bola z tejto evidencie vyradená z dôvodu, že nastúpila do pracovného
pomeru. Z judikatúry ohľadne nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť vyplýva aj taká

okolnosť, že túto schopnosť dieťa nadobudne aj v súvislosti so vznikom nároku na príslušné dávky
v systéme sociálneho poistenia v prípade ukončenia stredoškolského či vysokoškolského štúdia a
neuplatnením sa na trhu práce. Je preto podľa názoru súdu nerozhodné, či v danom prípade odporkyňa
nastúpila do pracovného pomeru hneď po ukončení vysokoškolského štúdia, resp. nejaký čas bola
hlásená na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Tieto okolnosti nemajú vplyv na posúdenie

okolností, či odporkyňa nadobudla schopnosť samostatne sa živiť. Súd preto konštatuje, že túto
schopnosť odporkyňa nadobudla dňom nasledujúcim po vykonaní štátnej záverečnej skúšky v rámci
vysokoškolského štúdia.

10. Súd pripúšťa možnosť, že v prípade, že by sa jednalo o objektívnu nemožnosť dieťaťa živiť sa

samostatným spôsobom ako napríklad z dôvodov vážnych zdravotných problémov, bolo by možné
uvažovať o tom, že takáto vyživovacia povinnosť trvá aj po skončení vysokoškolského štúdia. Žiadna
takáto okolnosť však v konaní tvrdená nebola a z tohto dôvodu nebola ani preukazovaná.

11. Z tohto dôvodu preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel a zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči

odporkyni dňom nasledujúcim po tom čo ukončila vysokoškolské štúdium na vysokej škole vykonaním
štátnej záverečnej skúšky.

12. Súd zároveň rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.