Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 1, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15C/185/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115221832
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115221832.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Benčovou, v právnej veci

navrhovateľky: C. R., X.. XX. XX. XXXX, V. L. N.. X. H. XX, XXX XX L. L., štátny občan SR, právne zast.
JUDr. Peter Škrabák, advokát,
so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, ustanovený právny zástupca z radov advokátov
na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica, Skuteckého 30, Banská
Bystrica zo dňa 17. 08. 2015, proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o návrhu na určenie, že zmluva o

spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy
a určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamieta.

Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania titulom trov jeho právneho zastúpenia vo
výške 178,99 Eur, k rukám právneho zástupcu odporcu Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, a to v lehote do 15 dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa cestou právneho zástupcu podaným návrhom, ktorý došiel na súd dňa 28. 10. 2015,
domáhala aby súd určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2013
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to výšku RPMN a výšku ročnej úrokovej sadzby úveru,
ďalej určil, že rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2013 je neplatná a zároveň aby
určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2013 sa považuje za bezúročnú
a bez poplatkov. Súčasne navrhovateľka žiadala zaviazať odporcu na náhradu trov konania titulom trov
jej právneho zastúpenia.

Odporca sa cestou právneho zástupcu vyjadril písomne k žalobnému návrhu, ktorý žiadal ako
nedôvodný zamietnuť. Odporca zároveň žiada priznať trovy právneho zastúpenia v celkovej výške
231,80 Eur vrátane DPH.

Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľky (bola zastúpená ustanoveným zástupcom z radov
advokátov) a právneho zástupcu odporcu, ktorý vyjadril súhlas s prejednaním a rozhodnutím danej veci.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu navhovateľky a oboznámil sa: žalobný
návrh navrhovateľky s prílohami (rozhodnutie Centrum právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica,
Skuteckého 30, Banská Bystrica zo dňa 17. 08. 2015), rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zodňa 29. 05. 2013, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2013, Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti
Profi Credit Slovakia, s. r. o. k predmetnej zmluve, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi -

zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2013, splátkový kalendár ku predmetnej
zmluve o revolvingovej pôžičke vyhotovený odporcom ku dňu 25. 10. 2013, pokus o zmier pred začatím
súdneho konania zo dňa 31. 08. 2015 adresovaný odporkyni, výpis z obchodného registra na odporcu,
vyjadrenie právnej zástupkyne odporcu k žalobnému návrhu s prílohou (súhrnné informácie o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch) a obsahom spisu v danej veci.

Predmetom konania je žalobný návrh navrhovateľky o určenie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a určenie, že úver je
bezúročný a bez poplatkov,

Podľa § 118 ods. 2 O.s.p. súd uvádza, že medzi účastníkmi konania je sporný celý predmet tohto

súdneho konania, keďže odporca nesúhlasí s týmto žalobným návrhom a žiada podanú žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Tomuto nasvedčujú na jednej strane skutočnosti uvádzané
právnym zástupcom navrhovateľky v jej žalobnom návrhu a na druhej strane skutočnosti uvádzané
právnym zástupcom odporcu v jeho písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu.

Na pojednávaní právny zástupca za navrhovateľku trval na žalobnom návrhu, ktorému žiadal vyhovieť.
Poukázalnaopísanýskutkovýajprávnystavveci,akoajnasúvisiacelistinnédôkazy.Podnetompodania
tohto žalobného návrhu bol pokus o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 31. 08. 2015, ktorý
obdržala navrhovateľka v danej veci. Inak menovaná má uzavretú ešte ďalšiu zmluvu s tým istým
odporcom, pričom v tej inej veci na základe exekučného titulu sa vykonáva exekúcia. Z uvedeného

dôvodu sa preto obrátila na Centrum právnej pomoci za účelom posúdenia danej veci. Právny zástupca
navrhovateľky v žalobnom návrhu písomne uviedol, že účastníci konania uzatvorili dňa 29. 05. 2013
zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej sa odporca zaviazal poskytnúť
navrhovateľke úver vo výške 1 320,- Eur, z čoho poskytnutá čiastka revolvingu mala predstavovať sumu
695,88 Eur a celková čiastka, ktorú mala navrhovateľka zaplatiť za úver mala predstavovať sumu 2

970,24 Eur. Predpokladaná RPMN bola 70 % a ročná sadzba úveru v percentách bola 70 %, v revolvingu
dokonca 76,20 % ročne. Navrhovateľka úver splácala a do dnešného dňa zaplatila sumu vo výške
minimálne 610,48 Eur, pričom odporca si voči nej prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatňuje
nárok na zaplatenie sumy 1 731,91 Eur (ku dňu 31. 08. 2015). Súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere
bola aj rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej sa zmluvné strany dohodli na právomoci

rozhodcovského súdu, pričom výber rozhodcovského súdu bol stanovený na strane, ktorá podaná
žalobný návrh. Navrhovateľka sa obrátila na Centrum právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica, ktoré
mu svojim rozhodnutím zo dňa 17. 08. 2015 ustanovil právneho zástupcu z radov advokátov. Teda je
zrejmé,žemedzinavrhovateľkouaodporcomdošlokuzavretiuspotrebiteľskejzmluvy,ktorejpredmetom
bolo poskytnutie revolvingového úveru z extrémne vysokou RPMN a úrokovou sadzbou a k uzavretiu

rozhodcovskejzmluvy.Poukázalnaust.§53ods.1,4,§39Občianskehozákonníka,§11ods.1písm.a),
b) zákona č. 129/2010 Z.z., v zmysle ktorých zmluva obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky,
a to najmä výšku RPMN, výšku úrokov, rozhodcovskú zmluvu a pod. Spotrebiteľský úver sa v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 1 citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľka
má naliehavý právny záujem na podaní tohto návrhu a na výsledku sporu, nakoľko v prípade úspechu

v tomto spore bude môcť svoje platby zaplatené odporcovi započítať na istinu pohľadávky, a nie na
sankcie, úroky a poplatky ako ich počítal odporca. V tejto súvislosti navrhovateľka uviedla, že odporca už
v súčasnej dobe túto intenzívne vyzýva na zaplatenie nedoplatku z citovanej zmluvy. Právny zástupca
menovanej na pojednávaní uviedol, že podľa oznámenia navrhovateľky, tejto bola poskytnutá čiastka
revolvingu 695,88 Eur. Čo sa týka sumy uvedenej v 6. bode žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru

vo výške 1 320,- Eur, ide len o tzv. úverový limit. Doposiaľ navrhovateľka zaplatila sumu vo výške
minimálne 610,48 Eur, pričom odporca prostredníctvom právneho zástupcu zaslal navrhovateľke pokus
o zmier pred začatím súdneho konania, z ktorého vyplýva, že je povinná uhradiť doposiaľ neuhradené
splátky úveru vo výške 1 621,72 Eur. Okrem uvedeného sa v tomto pokuse uvádza, že menovaná je
povinná do 7 dní od doručenia tejto výzvy uhradiť celkovú dlžnú sumu vo výške 1 731,91 Eur, na sumu

ktorú poukazujú v žalobnom návrhu vypočítanú odporcom ku dňu 31. 08. 2015.

Odporca sa cestou právneho zástupcu vyjadril k žalobnému návrhu dňa 25. 01. 2016 v tom smere,
že odporca napáda záver navrhovateľky spočívajúci v tom, že RPMN a výška úrokov je neprimeranouzmluvnou podmienkou, keďže táto skutočnosť je v zmysle ustanovení zákona vylúčená z testu
neprijateľnosti. V súvislosti s hodnotením úrokovej sadzby, resp. RPMN ako neprijateľnej podmienky
odporca poukazuje na skutočnosť, že posudzovanie ekonomickej stránky, resp. ekonomického aspektu

zmluvného vzťahu tvorí dôvod, pre ktoré je vylúčená z aplikácie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Táto skutočnosť vyplýva nielen z výslovného znenia § 53 ods. 1 OZ („... ak sa týka posudzovania
primeranosti ceny“), ale aj z osobitného ustanovenia upravujúceho prijateľnú výšku odplaty za požičanie
prostriedkov na základe spotrebiteľskej zmluvy. V čase, kedy bola uzatvorená zmluva o revolvingovom
úvere (t. j. 29. 05. 2013) bola výška odplaty za požičanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere výslovne regulovaná. Právny poriadok teda výslovne určil, aká hodnota odplaty
(odmeny)jeprípustnou.Totourčeniepritomvychádzaztoho,žedojednanieoodplateniejeneprijateľnou
podmienkou (inak by bola už samotná regulácia a celé ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka
zbytočné). V zmysle tohto § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy platilo, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri

posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a
mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Zároveň odporca považuje za potrebné zdôrazniť, že zákonodarca pri zavedení regulácie sa zameral
na to, aby obmedzil maximálnu výšku odplaty za požičanie peňažných prostriedkov. Teda nezaviedol
reguláciu úrokovej sadzby, ale odplaty (ako širšiemu pojmu, kam boli a sú zahrnuté aj iné odplatné

plnenia v súvislosti s prenechaním peňažných prostriedkov na dočasné užívanie). Dôvod, pre ktorý
tak postupoval spočíva práve aj v tom, že len samotná úroková sadzba nepredstavuje vyjadrenie
odplaty za požičanie peňazí. Tou, a v prípade bánk je táto skutočnosť podstatná, sú napríklad aj
poplatky za vedenie úverového účtu, správu úveru a podobne. Použitie úrokovej sadzby banky na
porovnávanie bez zohľadnenia toho, že banka má aj ďalšie „formy“ odplaty za požičanie tých istých

prostriedkov je preto nesprávne. Finančným trhom sa rozumie „sústava subjektov finančného trhu, jeho
nástrojov a transakcií (finančných investícií) s týmito nástrojmi a medzi týmito subjektmi. Pri tom ide o
nepriame sprostredkované financovanie, ktorého rizikom je návratnosť finančných prostriedkov, resp.
„je hmotne motivované, inštitucionálne organizované nakupovanie a predávanie peňazí.“ V zákone
bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj

spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehotu splatnosti. Súd toto
vôbec nerešpektoval. Pritom porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne - banka si svoj
„zisk“ účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb, a pod. Čiže úrok
nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí, ale bol tam celá rad ďalších položiek, ktoré musel
dlžník zo spotrebiteľského vzťahu platiť. Výška priemernej odplaty podľa údajov určených MF SR bola

48,52 %. Túto hodnotu odplata dohodnutá v zmluve neprevyšovala podstatným spôsobom. Zmluvne
prejavenej vôle účastníkov konania by zodpovedalo, aby súd - pri pochybnostiach o výške úrokov
(odplaty) a teda čo je už podstatné prevýšenie - určil aká výška je primeraná, aká už nie (čo odporca
vylučuje) a na základe takého posúdenia rozhodol. Taký postup by mal pritom oporu aj v ust. § 502
Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a na jej uzavretie je potrebná dohoda

o podstatných náležitostiach, ktorými je dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné
prostriedky, stanovenie sumy týchto peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky. Samotné dojednanie o výške úrokov nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere.
Z právnej úpravy preto nesporne vyplýva, že nie je možné rozhodnúť o neplatnosti celej odplaty (úrokov
za úver) a prepisovať vôľu zmluvných strán tak, že pôjde o bezúročný úver. Na podporu uvedeného

poukazujeme na rozsudok KS v Prečove, sp. zn. 3Co 67/2008 cit.: Už v starom Ríme (najmä Iulianus)
možno vysledovať zásadu „favor contractus“ - zmluva sa má považovať za platnú, pokiaľ to čo i len
trochu je možné. Táto cesta je bližšia princípom právnej isto predvídateľnosti atď. Od čias uhorského
práva platí v občianskom práve zásada, že právne úkony treba vykladať tak, aby čo najviac zodpovedali
úmyslu strán a tiež tak, aby bola, pokiaľ je to možné, zachovaná ich platnosť. Teda, ak je tu možnosť

dvoch výkladov, z ktorých jeden ponecháva právny úkon aspoň v určitej podobe v platnosti a druhý ho
úplne zneplatňuje, potom prednosť má ten výklad, ktorý podporuje aspoň čiastočnú platnosť.

V prípade neprijateľnosti zmluvnej podmienky, odporca poukazuje na uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 13Co/111/2014 v spojení s opravným uznesením zo dňa 01. 10. 2015, ktorý posudzoval

rozhodcovskú zmluvu (a rozhodcovské konanie) totožného znenia ako je rozhodcovská zmluva v tejto
veci. Krajský súd v Prešove (obdobne aj Okresný súd Prešov) dospel k záveru, že dlžník (spotrebiteľ) má
právovýberuakonštatoval,že:„Takakosúdprvéhostupňa,ajodvolacísúdzastávanázor,žeúčastníkmi
Zmluvy o revolvingovom úvere bola dňa 28. 10. 2011 uzatvorená individuálnym spôsobom osobitnározhodcovská zmluva“. Ďalej odporca rovnako poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 15Co/439/2015 zo dňa 28. 07. 2015, ktorý posudzoval rozhodcovskú zmluvu totožného
znenia ako je rozhodcovská zmluva v tejto veci. Krajský súd v Banskej Bystrici dospel k záveru, že

dlžník (spotrebiteľ) mal právo výberu a konštatoval, že: „Na základe uvedeného má odvolací súd za to,
že pokiaľ bola navrhovateľke na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste (hárku)
papiera, v rozsahu siedmych článkov obsahu, v jej rámci bolo navrhovateľke vysvetlené, čo znamená
rozhodcovské konanie a aké súd jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie
nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, uvedenú skutočnosť potom vylučuje, aby

rozhodcovská zmluva bola kvalifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka.“ V tejto súvislosti dáva
odporca do pozornosti názor prezentovaný v odbornej literatúre - Štandardné zmluvy, kde sa totiž práve
pri výklade pojmu individuálnosť a jeho vzťahu k vzniku rozhodcovskej zmluve uvádza „Ustanovenie §
93b Zákona č. 483/2001 Z. z. ukladá povinnosť navrhnúť spotrebiteľovi rozhodcovskú doložku určitého
obsahu a garantuje mu práv s takouto doložkou nesúhlasiť. Implicitne sa pritom vychádza z toho, že
spotrebiteľ má možnosť uzatvoriť s bankou zmluvu rovnakého obsahu aj bez uzatvorenia rozhodcovskej

doložky. Ak, a iba vtedy, ak takú možnosť spotrebiteľ skutočne má, tak bude dojednanie o rozhodcovskej
doložke skutočne individuálne dojednané. Ak je ale odmietnutie rozhodcovskej doložky zo strany
spotrebiteľa viazané na iné zmluvné podmienky v ostatných otázkach zmluvy, ktoré sú pre spotrebiteľa
menej priaznivé, tak je spotrebiteľ nepriamo nútený rozhodcovskú doložku uzatvoriť.“ Ak by sa mal teda
pojem individuálne dojednaný zovšeobecniť, tak je na mieste záver, že ide o každé také ustanovenie,

ktoré nielen spotrebiteľ naformuloval (táto predstava však s ohľadom na spôsob nazerania na pojem
spotrebiteľ zo strany súdu je nereálna, vzhľadom na to ako je posudzované postavenie spotrebiteľa),
ale predovšetkým také ustanovenie, ktoré síce vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal reálnu
možnosť ho neprijať, odmietnuť či anulovať. V pomeroch tejto veci sme poukázali na dve základné
oprávnenia, resp. možnosti povinného vo vzťahu k ovplyvneniu toho, či rozhodcovská zmluva vznikne,

eventuálne či dôjde k jej zrušeniu. Práve možnosť dodatočného odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy
sa z pohľadu vyššie uvedeného definovania pojmu „individuálny“ javí ako základný fakt, ktoré neguje
závery súdu. Rozhodcovská zmluva totiž nevznikla za stavu, kedy by spotrebiteľ nemal informáciu, že
ju prijať nemusí. Táto informácia sa uvádzala hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy, teda aj z
hľadiska transparentnosti danej informácie nie je možné konštatovať deficit informovanosti na strane

spotrebiteľa. Naviac, keď v danom čase bol informovaný o tom, čo uzavretie danej zmluvy má za
následok. Pritom v spojení s informáciou pre rozhodovanie o prijatí rozhodcovskej zmluvy je podstatné
prehlásenie veriteľa, že existencia rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou vzniku úverovej zmluvy a
informovanie o tom, čo rozhodcovské konanie je. Zároveň existencia rozhodcovskej zmluvy neskončila
ani následne, kedy si navrhovateľ v lehote 14 dní (jej dĺžka je rovnocenná, ako s lehotami definovanými v

zákone pre možnosť odstúpenia od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo vrátenie tovaru kúpeného na
diaľku a pod.) mohol uzavretie rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť. Navrhovateľ - spotrebiteľ
- ako osoba v primeranom rozsahu obozretná a rozhľadená mal právo zrušiť rozhodcovskú zmluvu
aj dodatočne (vedený hocakým úmyslom). O tomto práve bol informovaný transparentným spôsobom,
kedy priamo nad podpisovou doložkou sa v bode 7/ rozhodcovskej zmluvy nachádzalo ustanovenie o

tomto oprávnení.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený,
alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.Podľa § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď
vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde
navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia
alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,
ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu
navrhovanej zmluvy.

Podľa§46ods.1Občianskehozákonníkapísomnúformumusiamaťzmluvyoprevodochnehnuteľností,

ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
t.j. do 29.05.2013 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti v tomto
ustanovení.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), d) v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa.

Vykonaným dokazovaním okresný súd zistil, že odporca s navrhovateľkou podpísali písomnú žiadosť o
poskytnutierevolvingovéhoúveru/zmluvuorevolvingovomúveredňa29.05.2013.Zcharakteruzmluvy,
ako aj jej účastníkov je zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Odporca mal postavenie dodávateľa,
pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ) a na strane dlžníka
vystupoval účastník, fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ). Zmluva bola pripravená vopred na formulári,
vrátane znenia zmluvných dojednaní tejto zmluvy, ktorý vopred zo strany odporcu bol pripravený bez
možnosti navrhopvateľky meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Súd preto posudzoval tento právny
vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľský a aplikoval vopred uvedené ustanovenia citovaných
zákonov (či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky §53 O.z) a zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (podstatné náležitosti
predpísané v § 9 tohto zákona).

Predmetom zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru na základe zmluvy uzatvorenej medzi
navrhovateľkou ako spotrebiteľom a odporcom o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 29. 05.

2013, v zmysle ktorej poskytol navrhovateľke úver vo výške 1320,00 Eur. Menovaná sa zaviazala
poskytnutý úver splatiť v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára dohodnutého v tejto zmluve.

Súd zistil, že podľa zmluvy navrhovateľka ako dlžník žiadala odporcu o poskytnutie úveru (úverového
limitu) vo výške 1320,00 Eur. Splatnosť mesačnej splátky bola dohodnutá k 22. dňu v mesiaci. Ďalej

bola dohodnutá predpokladaná RPMN za úver (v %) 70,00 %, priemerná RPMN za úver 48,52 %, ročná
úroková sadzba 70,00 %, poskytnutá čiastka revolvingu 695,88 Eur, celková čiastka pri revolvingu
1697,28 Eur (t.j. revolving plus úroky za celú dobu čerpania revolvingu), predpokladaná RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu 63,31 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,20 %.

Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi okresný súd má za to, že predmetná zmluva o poskytnutie
revolvingového úvere je neplatná. Navrhovateľka podpísala formulárovú žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere dňa 29.05.2013, ako to vyplýva zo zmluvných
dojednaní bodu 2.-2.1., že sa zmluva uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Túto žiadosť súd
posúdil ako návrh na uzatvorenie zmluvy. Predmetná zmluva predložená navrhovateľkou ako dôkaz nie

je platnou zmluvou podľa § 40 ods. 1 OZ, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje pre svoju
platnosť písomnú formu (§ 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a § 40 ods. 1 OZ). Právna istota
a bezpečnosť právneho styku vyvolali potrebu výslovne v zákone vymedziť, ktoré zmluvy musia mať
písomnú formu. V súlade s § 46 ods. 2 OZ pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k
písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu, pričom musia byť splnené podmienky v § 43a, § 44

ods. 1 a 2 OZ. Z predmetnej žiadosti, čo bol formulár návrhu zmluvy, jednoznačne vyplýva, že dlžník mal
vyplniť jednotlivé body, okrem bodu 6 tejto žiadosti. Podľa bodu 13 žiadosti neoddeliteľnou súčasťou sú
aj zmluvné dojednania - všeobecné podmienky. V bode 2 zmluvných dojednaní tejto zmluvy sa uvádza,
že zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom, spoludlžníkom 1 a 2, je návrhom na uzavretie

zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a nadobúda platnosť a
účinnosť dňom podpisu dlžníka, spoludlžníka 1, 2 a veriteľa. Podľa všeobecných podmienok dlžník má
vyplniť do formulára - žiadosti požadovanú výšku úveru a dáva súhlas s tým, že veriteľ je oprávnený po
posúdení schopnosti dlžníka splácať úver, výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovanéhoúveru ako dlžník uviedol v bode 5. žiadosti, pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nebude vyššia než
v prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru.
V bode 2.2. zmluvných dojednaní zmluvy sa uvádza, že veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi oznámenie

veriteľa o schválení úveru dlžníka a jeden rovnopis zmluvy. Oznámenie veriteľa podľa predchádzajúcej
vety podľa všeobecných podmienok bude okrem iného vyššie uvedeného obsahovať nasledujúce
údaje - schválenie výšky úveru, splatnosť úveru, výšku mesačnej splátky úveru, dátum splatnosti
prvej splátky úveru, dátum splatnosti poslednej splátky úveru, periodicitu splácania úveru, RPMN
úveru, predpokladanú výšku RPMN úveru po vykonaní revolvingu, úverový limit, zmluvnú odmenu za

poskytnutie úveru a podobne.

V konaní bolo preukázané, že dlžník predložil navrhovateľovi formulárovú žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru, t. j. v súlade s § 43a OZ dal návrh na uzatvorenie zmluvy veriteľovi. Podľa § 44
OZ by bola zmluva uzatvorená okamihom prijatia jeho návrhu, avšak ak prijatie návrhu obsahuje zmeny,
dodatky, výhrady, obmedzenia, je odmietnutím návrhu a toto sa považuje podľa § 44 ods. 2 OZ za nový

návrh, ktorý musí byť druhou stranou prijatý (v tomto prípade dlžníkom - navrhovateľkou).

Odporca v bode 6. tejto žiadosti, ktorý nemohol vyplniť dlžník, pri podávaní žiadosti uviedol iné údaje
oproti návrhu v bode 5., napr. nachádzajú sa tam aj iné údaje - iná RPMN za úver. Pokiaľ ide o
oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré súd posudzoval z hľadiska, či ide o prijatie návrhu

takého ako ho predložil dlžník, z tohto oznámenia veriteľa okresný súd zistil, že v ňom sú uvedené
ďalšie údaje, a to okrem iného napr. dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum splatnosti poslednej
splátky úveru, iný údaj o RPMN úveru, pričom ide o podstatné náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o
spotrebiteľských úveroch, aby boli obsahom zmluvy. Takéto oznámenie veriteľa o schválení úveru zo
dňa 29.05.2013 nemožno považovať za následné prijatie návrhu zo strany dlžníka - navrhovateľkou,

ktorou toto oznámenie nebolo podpísané.

Preto súd považoval konanie veriteľa - odporcu nie za prijatie návrhu predloženého navrhovateľkou
ako spotrebiteľom, ale za nový návrh. Dojednanie vo všeobecných podmienkach v bode 2, že dlžník
súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver, výšku úveru znížiť a

schváliť iné parametre požadovaného úveru, ako dlžník uviedol v bode 5. žiadosti, aj keď je uvedená vo
všeobecných podmienkach, nemôže v súlade so zákonom umožniť veriteľovi uzatvoriť platnú zmluvu
bez toho, aby dlžník takýto nový návrh prijal v súlade so zákonom. Išlo by o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, a teda neplatné dojednanie. Pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa v danom
prípade vyžadoval písomný návrh a písomné prijatie.

Účastníci konania nepreukázali, že by návrh odporcu vyplnený v bode 6. žiadosti alebo navrhnutý obsah
zmluvy v oznámení veriteľa o schválení úveru bol totožný so žiadosťou dlžníka v celom rozsahu, resp.
že by takýto nový návrh dlžník podľa § 44 ods. 1 a § 46 ods. 2 OZ prijal, t.j. že by návrh bol totožný
alebo obdobný s prijatým návrhom veriteľa, a bolo by to urobené písomnou formou. Pokiaľ prijatie

návrhu obsahovalo iný obsah, ako bol predložený návrh, išlo o nový návrh a dlžník mal možnosť takýto
návrh buď prijať alebo neprijať. Keďže nedošlo k uzavretiu zmluvy v písomnej forme tak, ako to pre
jej platnosť vyžaduje zákon v súlade s § 40 ods. 1 OZ, ide o absolútne neplatný právny úkon. Podľa
§ 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému
všetko,čopodľanejdostal.Ďalejsúdpoznamenáva,žepredtlačenýformulárpredloženýnavrhovateľkou

ako spotrebiteľom je nezrozumiteľný. Podľa názoru súdu odporca poskytol navrhovateľke úver aj
revolvingový úver a súd považuje žiadosť podpísanú oboma účastníkmi za návrh na uzavretie zmluvy
o revolvingovom úvere, ktorú mal odporca prijať v takej podobe ako bol napísaný návrh. Z oznámenia
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere (ktoré malo byť prijatím návrhu,
t.j. uzavretím zmluvy) je nepochybné, že sa v ňom nachádzajú iné údaje ako v žiadosti pod bodom 5.

a v údajoch o schválenom úvere pod bodom 6. žiadosti, teda oznámenie veriteľa o schválení úveru
nie je totožné s návrhom v bode 5 žiadosti, ktorá obsahuje iné podstatné údaje pre uzavretie zmluvy,
a preto nie je možné predmetné oznámenie veriteľa považovať za prijatie návrhu, ale za nový návrh,
ktorý mal byť dlžníkovi zaslaný, tento ho mal prijať alebo odmietnuť podľa § 44 OZ. Nebola dodržaná
písomná forma zmluvy o revolvingovom úvere. Zároveň v žiadosti aj v následnom oznámení o schválení

úveru chýbajú obligatórne náležitosti, alebo sú údaje o týchto podstatných náležitostiach, ktoré vyžaduje
zákon o spotrebiteľských úveroch, nepresné, resp. doplnené o ďalšie podstatné náležitosti. Napr. chýba
údaj o RPMN. Uvedenie predpokladanej výšky RPMN za úver a predpokladanej výšky RPMN úveru po
poskytnutí revolvingu nespĺňa podmienku § 9 ods. 2 písm. j ) zákona o spotrebiteľských úveroch, keďžespotrebiteľ pri uzavretí zmluvy musí byť informovaný o všetkých podstatných informáciách, ktoré môžu
ovplyvniť jeho rozhodnutie, či do vzťahu vstúpi alebo nie. Údaj označený ako predpokladaný spôsobuje
stav právnej neistoty spotrebiteľa, kedy si nevie vytvoriť názor, či je vzťah pre neho výhodný alebo nie je

výhodný, keďže je slabšou stránkou zmluvného vzťahu. Ak zákonodarca explicitne uviedol, že zmluva
má obsahovať údaj o RPMN, nie je možné považovať uvedenie jej predpokladanej výšky za splnenie
podmienok. Chýba tiež údaj o konečnej splatnosti revolvingového úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona
o spotrebiteľských úveroch), pretože údaje o splatnosti sú v oznámení veriteľa uvedené len pre úver
(nie pre revolvingový úver). Nie je splnená ani podmienka uvedenia výšky, počtu a termínov splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch). Z dôvodu
absencie týchto obligatórnych údajov by súd považoval revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov
za predpokladu, že zmluva je platná.

Bolo preukázané, že došlo k čerpaniu finančných prostriedkov, teda navrhovateľka čerpala finančné
prostriedky, ktoré jej poskytol odporca, skutočnosti ktoré vyplývajú zo žalobného návrhu. Keďže však

nedošlo k uzavretiu platnej písomnej zmluvy, plnenie ktoré si navrhovateľka a odporca mali navzájom
poskytnúť, možno považovať za plnenie z neplatného právneho úkonu podľa § 451 ods. 2 OZ z dôvodu,
že nedošlo k prijatiu návrhu (§44 OZ) ani k uzavretiu písomnej zmluvy (§46 OZ).

Keďže nedošlo k uzavretiu platnej (písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere, potom

po posúdení tejto prejudiciálnej otázky vo vzťahu k predmetu prejednávanej veci navrhovateľka
nepreukázalaexistenciunaliehavéhoprávnehozáujmunapodaníurčovacejžalobyvdanejvecivzmysle
ust. § 80 písm. c) OSP, a to s prihliadnutím na formuláciu znenia petitu žaloby a následné určenie čo
do navrhovaného znenia prvého petitu žalobného návrhu o tom, že zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2013 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to výšku RPMN a

výšku ročnej úrokovej sadzby úveru. Tomuto nezodpovedá ani jednoznačná formulácia petitu ohľadom
presného znenia neprijateľných zmluvných podmienok, ktorému žiadala navrhovateľka vyhovieť.

Akbysúddospelkzáveru,žeboladodržanápísomnáformazmluvy,čovšakniejetentoprípad,potomby
prichádzalo do úvahy posudzovanie, či takáto zmluva obsahuje alebo neobsahuje obligatórne náležitosti

podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V prípade ich absencie by bol úver považovaný za
úver bez úrokov a poplatkov. Uvedené sa týka tretieho navrhovaného petitu žalobného návrhu o tom,
aby súd určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2013 sa považuje za
bezúročnú a bez poplatkov.

Okresný súd konštatuje, že právne zdôvodnenie vo vzťahu k prvému navrhovanému petitu žalobného
návrhu sa týka aj tretieho navrhovaného petitu žalobného návrhu navrhovateľky. Z vopred popísaných
dôvodov a s prihliadnutím na formuláciu znenia petitu žaloby preto súd návrh v celom rozsahu zamietol,
vychádzajúc zo skutočnosti, že nedošlo k uzavretiu platnej (písomnej) zmluvy o spotrebiteľskom
(revolvingovom) úvere medzi účastníkmi konania.

Dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere je tiež aj skutočnosť, že odporcom
vypracované zmluvné dojednanie, ktoré obsahujú aj postup veriteľa ohľadne uzavretia zmluvy a tiež
prehlásenia dlžníka a jeho súhlasy, sú písané drobným a ťažko čitateľným písmom a je prakticky
nemožné a vylúčené, že spotrebiteľ mal možnosť sa s nimi riadne oboznámiť a posúdiť ich obsah a

význam.

Vo vzťahu k druhému navrhovanému petitu žalobného návrhu o tom, aby súd určil, že rozhodcovská
zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2013 je neplatná, súd sa stotožňuje s argumentáciou odporcu
v tom prípade, že pokiaľ predmetom sporu bolo posúdenie platnosti tejto zmluvy, potom z dokazovania

vyplýva, že navrhovateľke bola na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste
(hárku) papiera, v rozsahu siedmych článkov obsahu. V jej rámci bolo navrhovateľke vysvetlené, čo
znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej
uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Uvedená skutočnosť potom
vylučuje, aby rozhodcovská zmluva bola kvalifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka. Napriek

tomu, že rozhodcovskú zmluvu vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal reálnu možnosť túto
neprijať, odmietnuť či anulovať. Spotrebiteľ mal informáciu, že ju prijať nemusí. Táto informácia sa
uvádzala hneď v druhom článku rozhodcovskej zmluvy. V danom čase spotrebiteľ bol informovaný o
tom, čo uzavretie danej zmluvy má za následok. Pritom v spojení s informáciou pre rozhodovanie oprijatí rozhodcovskej zmluvy je podstatné prehlásenie veriteľa, že existencia rozhodcovskej zmluvy nie
je podmienkou vzniku úverovej zmluvy a informovanie o tom, čo rozhodcovské konanie je. Zároveň
existencia rozhodcovskej zmluvy neskončila ani následne, kedy si navrhovateľka v lehote 14 dní mohla

uzavretie rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť. O tomto práve bola menovaná informovaná
transparentným spôsobom, kedy priamo nad podpisovou doložkou sa v bode 7/ rozhodcovskej zmluvy
nachádzalo ustanovenie o tomto oprávnení.

Zuvedenýchdôvodovpretookresnýsúdrozhodoltak,ženávrhnavrhovateľkyvcelomrozsahuzamietol.

Ustanovený právny zástupca navrhovateľky si uplatnil právo na náhradu trov konania titulom trov jej
právneho zastúpenia v celkovej výške 354,- Eur. Tieto pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby po
64,53 Eur (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 28. 08. 2015, písomné
podanie - žalobný návrh zo dňa 28. 10. 2015) režijného paušálu 2- krát po 8,39 Eur, z ďalších dvoch
úkonov právnej služby po 66,- Eur (účasť na súdnom pojednávaní dňa 02. 02. 2016 - odročenie bez

prejednania veci, účasť na súdnom pojednávaní dňa 01. 03. 2016), režijného paušálu 2- krát po 8,58
Eur a 20 % DPH v sume 59,- Eur (vychádzajúc z vyčíslených trov na sumu 295,- Eur).
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 Ods. 1 O.s.p. tak, že súd odporcovi ako úspešnému
účastníkovi priznal právo na ich náhradu voči navrhovateľke, ktorá v spore úspešná nebola. Odporca si
uplatnil právo na náhradu trov titulom trov jeho právneho zastúpenia v celkovej výške 231,80 Eur vrátane

DPH. Tieto predstavujú dva úkony právnej služby po 105,60 Eur vrátane DPH, t. j. 2 - krát po 88,- Eur
+ 20 % DPH v zmysle § 13 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (prevzatie zastúpenia, písomné
vyjadrenie k žalobe), režijný paušál 2 - krát po 10,30 Eur vrátane DPH, t. j. 2 - krát po 8,58 Eur + 20
% DPH. Pri posudzovaní výšky uplatnených trov právneho zastúpenia súd vychádzal z ust. § 11 ods. 1
písm. a) citovanej vyhlášky, v zmysle ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci, alebo práva v peniazoch,
alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Potom v danom prípade 1/13 výpočtového základu
predstavuje sumu 66,- Eur. Súd sa nestotožňuje s právnym zástupcom odporcu, že v konkrétnom
prípade treba aplikovať ust. § 13 ods. 3 vyhlášky, keďže nejde o spojenie dvoch alebo viacerých vecí,
kedy by sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou

zvyšovala o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených
veciach. V prejednávanej veci nedošlo k procesnému spojeniu dvoch alebo viacerých vecí. Potom trovy
právneho zastúpenia odporcu predstavujú celkovú sumu 178,99 Eur (dva úkony právnej služby po 66,-
Eur, režijný paušál 2- krát po 8,58 Eur, 20 % DPH v sume 29,83,- Eur). Preto súd rozhodol tak, že
navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi trovy konania titulom trov jeho právneho zastúpenia vo

výške 178,99 Eur, a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Tieto vyčíslené trovy konania
je povinná zaplatiť k rukám právneho zástupcu odporcu Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, a to v určenej lehote do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku (vychádzajúc z ust. § 149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od jeho písomného doručenia, vo
vyhotovení dvojmo, na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa

napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí
byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal

ďalšienavrhovanédôkazy,akkonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z.