Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. máj 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9Cb/319/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713212605
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8713212605.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: Telefónica

Slovakia,s.r.o.,sosídlomEinsteinova24,Bratislava,IČO:35848863,práv.zast.SOUKENÍK-ŠTRPKA,
s.r.o., AK so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Z. G., nar. X.XX.XXXX,
trvale bytom Š. XXX, toho času bytom Š. XX, v konaní o zaplatenie 322,69 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 04.09.2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 322,69 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 3,50 eur za obdobie

odo dňa 24.11.2009 do zaplatenia, vo výške 0,05% denne zo sumy 319,19 eur za obdobie odo dňa
26.01.2010 do zaplatenia, ako aj trovy konania.

Nárok odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o pripojení spolu s Dodatkom k
zmluve o pripojení, predmetom ktorej, bolo poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby
žalobcom žalovanému a žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas
poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu Služieb, a to minimálne počas

doby viazanosti dohodnutej v Zmluve, t.j. 24 mesiacov a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so
Zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami. Povinnosťou žalovaného bolo v prípade nedodržania
zmluvných povinností voči žalobcovi uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve/
Dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako
paušalizovanej náhrady škody na strane žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku
žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu so žalobcom. V uvedenom
prípade je teda žalovaný sankcionovaný za to, že nedodržal konkrétne určené povinnosti, ktoré mu

vyplývali zo Zmluvy o pripojení, resp. Dodatku k Zmluve o pripojení a Všeobecných podmienok. Žalobca
vystavil žalovanému faktúry a to faktúru č. 1004420839 splatnú dňa 23.11.2009 znejúcu na sumu vo
výške 3,50 eur, faktúru č. 5100702936 splatnú dňa 26.01.2010 znejúcu na sumu vo výške 319,19 eur.
Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal v
zmysle ust. § 517 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka do omeškania a žabcovi teda vznikol nárok
na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 0,05 % podľa čl. 7.12 Všeobecných podmienok za každý
deň omeškania až do jej zaplatenia.

Súd rozhodol v predmetnej právnej veci v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu č. k.
9Rob/303/2013-25 dňa 06.09.2013, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto
ho uznesením č. k. 9Rob/303/2013-30 zo dňa 13.11.2013 v zmysle ust. § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil.Súd vo veci rozhodol rozsudkom na pojednávaní dňa 19.2.2014 tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 3,50 eur s 0,05 % denným úrokom z omeškania od 24.11.2009 do zaplatenia, v

prevyšujúcej časti žalobu zamietol, rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Žalobca voči rozhodnutiu prvostupňového súdu, ktorým žalobu zamietol podal odvolanie, kedy Krajský
súd v Prešove svojím rozhodnutím z 11.12.2014 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej

časti a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že
pre predmetnú vec je relevantným posúdenie, či v predmetnej veci išlo o spotrebiteľský vzťah alebo o
vzťah rýdzo obchodnoprávny medzi účastníkmi konania, ktorí uzatvárali predmetnú Zmluvu o pripojení v
spojení s Dodatkom, keďže prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia neriešil túto otázku,
pričom podľa názoru odvolacieho súdu je zásadnou pre rozhodnutie v predmetnej veci.

Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že žalovaný uzatváral Zmluvu o pripojení a k nej prislúchajúci
Dodatok ako živnostník, teda samostatne zárobkovo činná osoba. Poukázal na rozdiel medzi
podnikateľom a spotrebiteľom. Má za to, že predmetom zmluvy v danom prípade je poskytovanie
elektronickej komunikačnej služby, ktoré fyzická osoba - podnikateľ využívala pri svojej podnikateľskej
činnosti, a preto konštatuje, že na predmetný zmluvný vzťah sa nevzťahuje zákon o ochrane spotrebiteľa

č. 250/2007. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že vystupoval ako spotrebiteľ navrhol, aby tento predložil kompletné
účtovníctvo za rok 2008 a 2009. Tvrdenia žalovaného, že nevystupoval ako podnikateľ, sú podľa
neho len účelovou obranou ako sa vyhnúť zaplateniu dlžnej sumy. Keďže žalovaný nepredložil
kompletné účtovníctvo, neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal nevyužívanie volacieho programu
na podnikateľské účely. Naopak, využil benefit, ktorý by ako fyzická osoba nedostal, a to mobilný telefón

za zvýhodnenú cenu. K odpojeniu žalovaného nedošlo pre neuhradenie faktúry, ktorá bola vystavená
na sumu 3,50 eur za zaslanú upomienku, ale z dôvodu, že sa dostal do omeškania s úhradou faktúry
splatnej 23.11.2009 na sumu 11,39 eur, v ktorej sume bola zohľadnená zasielaná upomienka vo výške
3,50 eur ako aj neuhradená faktúra s koncovým číslom 259 so splatnosťou 20.10.2009 vo výške 7,89
eur. Žalobe žiadal vyhovieť.

Žalovaný ešte na pojednávaní dňa 19.2.2014 uviedol, že mu žalobca nedoručil žiadnu faktúru vrátane
tej na zaplatenie sumy 3,50 eur, preto počítal s tým, že došlo k ukončeniu Zmluvy o pripojení. Žalovaný
uznal pohľadávku žalobcu vo výške 3,50 vrátane úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy
3,50 eur od 24.11.2009 do zaplatenia. Zostatok uplatneného nároku žalobcu žalovaný neuznával,

nakoľko tento mal predstavovať zmluvnú pokutu vo výške 319,19 eur, ktorá mala byť podľa vyjadrenia
žalovaného vyúčtovaná titulom neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď predstavuje takmer stonásobok
neuhradeného hovorného. V ďalšom žalovaný poukázal na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu, keď jeho
čistý mesačný príjem za december 2013 bol vo výške 242,60 eur, pričom je úplne nemajetný a býva u
svojejdružky,ktorájetohočasunamaterskejdovolenkesosynomžalovaného.Ďalejmalžalovanýzato,

žepríslušnéustanoveniaoochranespotrebiteľasamusiavzťahovaťajnanehoakonaživnostníka,ktorý
má prerušené živnostenské oprávnenie, nakoľko telefón nepoužíval v súvislosti so svojím podnikaním,
ktoré nikdy reálne nevykonával, ale len na svoje súkromné účely.

Na pojednávaniach uskutočnených po vrátení veci odvolacím súdom žalovaný vypovedal tak, že Zmluvu

so žalobcom uzatváral ako fyzická osoba - podnikateľ, ale len preto, aby mal telefónne číslo a telefón pre
známych a volal na súkromné účely, nikdy ho nepoužíval na podnikanie. V rámci svojich podnikateľských
činností používal iné telefónne číslo, ktorú zmluvu mal uzatvorenú so spoločnosťou Orange. Súdu
predložil aj inzerciu, kde propagoval svoju podnikateľskú činnosť a všade je uvádzané telefónne číslo
spoločnosti Orange. Taktiež na pečiatke mal uvádzané toto číslo spoločnosti Orange. Súdu predložil

leták, zastupoval firmu Dim-ex Slovensko, s.r.o., so sídlom Robotnícka 2, Martin, ktorá spoločnosť mala
vytvorenú sieť po celom Slovensko, išlo o renovačné strediská, ktoré sa venovali renovácii dverí a
zárubní a v Poprade vykonával túto prácu ako živnostník. V letáku je možné vidieť aj tel. č. 0907 912
307, bol to kontakt na neho a išlo o telefón spoločnosti Orange. Súdu predložil ďalší reklamný materiál,
kde bola jeho pečiatka ako regionálneho zástupcu - Ján Bobovský, Švábovce 143, IČO: 37 437 691 a

telefónne číslo opätovne uvedené 0907 912 307. Taktiež na ďalšom reklamnom materiáli je uvedené
jeho telefónne číslo, ktoré používal ako zákazník spoločnosti Orange 0907 312 907 a rovnako na ďalšom
reklamnom materiáli je uvedené toto telefónne číslo ako kontakt na neho. Svoje tvrdenia chcel preukázať
súdu aj výpismi z bánk, a to z VÚB banky, a.s., ktorý účet používal na podnikanie, bol vedený akopodnikateľský účet. Keď začínal podnikať, tak nemal v banke priamo vedený účet podnikateľský, resp.
malvoVÚBbanke,a.s.vedenýosobnýúčet,ktorýnáslednezačalvyužívaťvrámcipodnikania,zktorého
hradil odvody aj do sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne. Svoje podnikanie väčšinou riešil nie

prostredníctvom účtu, ale v hotovosti cez príjmové a výdavkové pokladničné doklady. Výpismi z VÚB
banky chcel preukázať, že nebol z tohto účtu hradený telefón, ktorý mu bol daný od žalobcu a práve
naopak, následne si založil osobný účet v Tatra banke, a.s., ktorý využíval ako súkromný a predložil
obdobie roku 2008 (máj, jún, september, október, november, december) a obdobie roku 2009 (august,
september, október). Tieto výpisy mali preukázať, že platby, ktoré hradil žalobcovi išli z jeho osobného

účtu, pričom však platby uhrádzal aj v hotovosti na pobočke žalobcu. Z podnikateľského účtu vo VÚB
banke neboli nikdy uhrádzané faktúry spoločnosti žalobcu. Uviedol, že v minulosti mal snahu dohodnúť
sa so žalobcom, a to že bol dlžný žalobcovi 3,50 eur sa dozvedel z pokusu o zmier, na ktorý reagoval tak,
že takúto faktúru nikdy od nich neobdŕžal. Sumu 3,50 eur spolu s príslušenstvom, na zaplatenie ktorej
ho zaviazal súd, uhradil priamo u pracovníka na pobočke žalobcu po rozhodnutí súdu prvého stupňa zo
dňa 19.2.2014. Z účtovníctva uvedené preukázať nevedel, pretože uhrádzal len paušálnu daň. Pokuta,

ktorú od neho žalobca žiada je neprimerane vysoká, pričom on zotrval počas doby viazanosti u žalobcu,
problém bol s neuhradenou faktúrou za upomienku, ktorú vôbec neobdŕžal. Dôvodom, prečo uzatváral
Zmluvu ako fyzická osoba - podnikateľ bola skutočnosť, že v tej dobe nedávali na paušál telefón fyzickej
osobe, ktorá bola nezamestnaná. Keďže bol živnostník, vyriešil to tak, ako mu bolo poradené, že zobral
telefón na živnosť. Okrem volacieho programu dostal aj telefón za zníženú kúpnu cenu. Za poskytnuté

službyriadneplatil.Problémmalsúhradouzajedenalebodvamesiace.Žalobužiadalzamietnuť,pričom
má za to, že žalobca nemá nárok na zmluvnú pokutu.

Súd na základe vykonaného dokazovania - oboznámením listinných dôkazov, a to Zmluvou o pripojení
zo dňa 04.03.2008, Dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 04.03.2008, Všeobecnými podmienkami

poskytovania elektronických služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Telefonica O2
Slovakia, a.s., Pokusom o zmier zo dňa 03.12.2009, faktúrou č. 1004420839, faktúrou č. 5100702936,
Cenníkom mesačných programov O2 platný od 05.09.2007, vyjadrením sa právneho zástupcu žalobcu
zo dňa 31.01.2014, zo dňa 13.11.2015, 5.5.2016 a vypočutím žalovaného na pojednávaniach, výpismi
z účtu žalovaného, reklamných letákov, zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca a žalovaný v tom čase fyzická osoba - podnikateľ (podnikateľskú činnosť ukončil k 22.7.2014)
uzatvorili Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby
žalobcom žalovanému za čo sa žalovaný zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a
včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Využívaním služieb telefónnej siete vznikla žalovanému

povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu cenu poskytnutých služieb v zmysle vystavenej
faktúry č. 1004420839 na sumu 3,50 eur za upomienku splatnú 23.11.2009, pričom v tej dobe žalovaný
nemal uhradenú ani faktúru č. 1003836259 splatnú 20.10.2009 vo výške 7,89 eur.

Zmluva o poskytovaní verejných služieb medzi účastníkmi konania bola uzatváraná v čase účinnosti

zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorý však bol zrušený zák. č. 351/2011 Z. z. o
elektronických komunikáciách (viď § 80).

V § 80 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách je uvedené, že sa zrušuje zákon č.
610/2003 Z. z. v znení noviel.

Podľa § 78 ods. 9 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v platnom znení, zmluvou

o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou

ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.Podľa § 44 ods. 8 písm. b) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť
od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45
dní po dni splatnosti.

Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe uzatvorenej zmluvy o pripojení žalobca
umožnil žalovanému pripojenie na verejnú mobilnú telekomunikačnú sieť a poskytoval mu s tým
súvisiace služby. Žalovaný služby žalobcu využíval, ale cenu za ktoré bola fakturovaná vyššie uvedená
faktúra neuhradil. Žalovaný neuhradil žalobcovi celkovo cenu za služby 3,50 eur, na zaplatenie ktorej

súd žalovaného zaviazal, keď žalovaný sám túto pohľadávku za neuhradené hovorné vo výške 3,50
eur uznal čo do základu aj výšky. V tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť 9.4.2014. Podľa
vyjadrenia žalovaného túto sumu žalobcovi zaplatil spolu s príslušným úrokom z omeškania. Predmetom
konania tak zostalo zaplatenie zmluvnej pokuty.

Faktúrou č. 5100702936 splatnou dňa 25.01.2010 si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 319,19 eur podľa článku II písm. c) Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 04.03.2008.

V zmysle článku II písm. c) Dodatku k zmluve o pripojení, v prípade porušenia zmluvných povinností
zo strany účastníka, je účastník povinný uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 319,19 eur

(9.615,97 Sk). Zmluvná pokuta je splatná na základe výzvy poskytovateľa. Účastník je taktiež povinný
nahradiť škodu vzniknutú Poskytovateľovi v súvislosti s porušením povinnosti záujemcu, resp. účastníka
podľa Dodatku v časti presahujúcej výšku zmluvnej pokuty.

Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. § 300 Obchodného zákonníka, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na
povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

Podľa ust. § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s

prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla
do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na
náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373
a nasl.

Tak ako bolo konštatované v rozhodnutí krajského súdu v danej veci, pre predmetnú vec je relevantným
posúdenie, či v rámci zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania išlo o spotrebiteľský vzťah alebo o
vzťah obchodnoprávny, pričom pre zodpovedanie tejto otázky nie je určujúcim len to, že žalovaný je v
texte zmluvy označený identifikačným číslom podnikateľa. Sám žalovaný sa na pojednávaní vyjadril, z
akého dôvodu uzatváral zmluvu so žalobcom ako fyzická osoba - podnikateľ, pričom však nemal záujem

reálne telefón, ktorý mu bol na základe Dodatku k zmluve poskytnutý za cenu vtedy 1,- Sk s DPH
značky NOKIA 24630 Black a telefónne číslo využívať na podnikateľské účely. V tejto súvislosti súd
poukazuje, že na rozhodnutie Ústavného súdu ČR vo veci sp. zn. I. ÚS 1930/2011 z 10.1.2012, podľa
ktorého je porušením práva na spravodlivý proces aj to, ak sa spotrebiteľovi nepriznávajú práva len kvôli
držbe živnostenského listu. Samotný žalobca vo svojom vyjadrení uvádzal, že žalobca by nebol uzatvoril

zmluvu o pripojení so žalovaným ako fyzickou osobou a nebol by mu poskytol mobilné telekomunikačné
zariadenie za 1,- Sk. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že žalovaný nenakupoval výrobky,
v danom prípade mobilný telefón a nevyužíval služby žalobcu, ktoré by boli určené pre jeho ďalšiu
podnikateľskú činnosť. Žalovaný nepredložil súdu kompletné účtovníctvo z roku 2008 a 2009, keďžepodľa jeho tvrdení účtovníctvo viedol, avšak platil len paušálnu daň. Predložil však súdu listinné dôkazy,
ktoré preukazujú, že v rámci vtedajšej svojej podnikateľskej činnosti využíval služby iného mobilného
operátora, a to spoločnosti Orange a úhrady za faktúry touto spoločnosťou vystavené uhrádzal zo svojho

bankového účtu, ktoré využíval na podnikateľské aktivity. Z osobného účtu vedeného v Tatrabanke
žalobca vykonal niektoré úhrady faktúr, ktoré boli vystavené žalobcom.

Podľa smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa za
spotrebiteľa podľa čl. 2 písm. b) považuje fyzická osoba, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici

koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jej obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Podobne aj smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podľa čl. 2 písm. a)
považuje za spotrebiteľa iba fyzickú osobu, ktorá v rámci obchodných praktík, na ktoré sa vzťahuje
táto smernica, koná na účely spadajúce mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo
profesijnej činnosti. Aj v smernici 98/6/ES Európskeho parlamentu a Rady o ochrane spotrebiteľa
pri označovaní cien výrobkov ponúkaných spotrebiteľovi v čl. 2 písm. e) sa stretávame s definíciou

spotrebiteľa iba ako s fyzickou osobou, kupujúcou výrobok, ktorý nesúvisí s jej obchodnou alebo
pracovnou činnosťou. I podľa nariadenia Rady (ES) 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len ako nariadenie Brusel I), kde podľa čl.
15 je spotrebiteľom osoba, ktorá uzatvára zmluvu na účel, ktorý sa netýka jej profesionálnej alebo
podnikateľskej činnosti.

Slovenská právna úprava definuje spotrebiteľa z pohľadu súkromného práva v Občianskom zákonníku
v § 52 ods. 4 ako fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetusvojejobchodnejčinnostialeboinejpodnikateľskejčinnosti.Podľa§3ods.3zákonaoochrane
spotrebiteľa každý spotrebiteľ (v zmysle § 2 písm. a) tohto zákona fyzická aj právnická osoba), pokiaľ

nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu svoju alebo príslušníkov svojej domácnosti,
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom odkazuje
na § 52 až 54 OZ.

Smernica Rady 93/13/EHS neobsahuje definíciu spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 52 OZ je

spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Teda nejde o nový druh typických zmlúv osobitne upravených v OZ alebo ObchZ, ktoré sa
od seba odlišujú primárnym predmetom plnenia (predaj, nájom, darovanie, požičanie a pod.), naopak,
spotrebiteľskou zmluvou môže byť ktorákoľvek typická zmluva (napr. kúpna, darovacia, nájomná,
úverová), ak sú splnené podmienky, že práve jedna zmluvná strana je považovaná za spotrebiteľa.

Spotrebiteľskázmluvasaod"klasickej"zmluvylíšitým,žepodmienky,ktorébyspôsobovalinerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neplatné ( § 53 ods. 5 OZ), pričom musia byť
splnené nasledujúce kumulatívne predpoklady:

- uvedené podmienky neboli individuálne dojednané, t.j. spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nemohol

ovplyvniť existenciu tejto podmienky v zmluve (najmä v prípade tzv. adhéznych zmlúv),

- nejde o hlavný predmet plnenia a primeranosť ceny za predpokladu, že sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Súd v rámci dokazovania dospel k záveru, že využívanie služieb, ktoré boli poskytované žalovaného
sa netýkalo jeho podnikateľskej činnosti a táto okolnosť má preto vplyv na posudzovanie nároku
označeného žalobcom ako zmluvná pokuta.

Zmluvná (konvenčná) pokuta je zabezpečovací inštitút záväzkového práva. Osobitná úprava zmluvnej
pokuty v Obchodnom zákonníku sa týka zodpovednostného princípu t. j. uprednostňuje princíp
zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, teda zodpovednosť objektívnu (§ 300). Zmluvná pokuta môže
vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, t. j. strany sa musia na zmluvnej pokutedohodnúť. Záväzok na zmluvnú pokutu má akcesorický (vedľajší) charakter. To znamená, že zmluvná
pokuta závisí od hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje, a preto má akcesorický charakter, a záväzok,
resp. povinnosť, ktorú zabezpečuje, je záväzkom hlavným, bez existencie ktorého by dojednanie o

zmluvnej pokute stratilo akýkoľvek zmysel. Zmluvná pokuta má zabezpečovací význam, ktorý spočíva
v tom, že núti toho, kto sa zaviazal splniť zabezpečenú povinnosť, aby sa správal tak, aby sa na plnenie
tejto povinnosti nielen pripravil, ale aby ju aj v súlade s právom splnil. Sankčný charakter zmluvnej
pokuty vyplýva z § 544 ods. 1 OZ, ktorý na jednej strane viaže povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na
porušenie zmluvnej povinnosti, a na druhej strane zmluvnú pokutu konštruuje bez závislosti od vzniku

škody. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Vyžaduje to § 544 ods. 2 OZ.
Toto ustanovenie platí aj pre obchodné vzťahy, a to na základe § 272 ods. 1, lebo ide o prípad, keď
písomnú formu vyžaduje zákon.

Krajský súd vo svojom rozhodnutí okrem iného konštatoval, že: „podľa ustálenej judikatúry systém
ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica

93/13") vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich
obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores,
C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006 Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37

uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčovská).
So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika záväzky náležite transponovať do
vnútroštátneho právneho poriadku úpravu zo smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto
smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a teda aj finančného spotrebiteľa Európska únia prijala viaceré
smernice(napr.viďprílohasmerniceEPaRadyz23.4.2009č.2009/22osúdnychpríkazochnaochranu

spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch).
Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13")
si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym
zásahom štátu. Súdny dvor v rozsudku Oceáno Grupo Editorial SAC 240/98 až C 344/98 konštatuje,
že je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej

podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú aj bez návrhu
prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky.
Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom
zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva
obsahujúca nekalé podmienky, obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných

ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro, bod 37, Asturcom bod 51).
Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že sa má
klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality
života (uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčovská, bod 50)“.

Zvlášť pri spotrebiteľských vzťahoch je potrebné dbať na skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej
pokuty, keď žalobca ponúka žalovanému svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných
zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. To
platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť žalobca od spotrebiteľov v paušálnej výške bez ohľadu
na to, o aké zmluvné porušenie pôjde a hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvné

pokuty neobchádza ani aspekt neurčitosti (...ak poruší niektorú z povinností...).

V súlade s článkom II. bod 2.2 písm. c) Dodatku k zmluve o pripojení sa Záujemca, resp. Účastník
dohodli, že ak Záujemca resp. Účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku, Záujemca,
resp. Účastník sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 9.615,97 Sk. Účastník je taktiež povinný

nahradiťškoduvzniknutúPoskytovateľovivsúvislostisporušenímpovinnostíZáujemcu,resp.Účastníka
podľa tohto Dodatku v časti presahujúcej výšku zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je splatná na základe
výzvy Poskytovateľa.

Krajský súd vo svojom rozhodnutí ďalej konštatoval, že: „slovné spojenie uvádzané v dodatkoch k

zmluvámopripojení,tedapodcitovanýmbodom2.2„akúčastníkporušíniektorúzpovinnostípodľatohto
dodatku", signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie
povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, sú neakceptovateľné a predstavujú neprijateľnú
zmluvnú podmienku.Žalobca uplatňuje od žalovaného sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej
povinnosti a vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti.
Súd musí brať pri vyhodnocovaní neprijateľnej zmluvnej podmienky do úvahy aj ostatné zmluvné

podmienky a okolnosti, za ktorých je zmluva uzavretá (čl. 4 ods. 1 smernice, § 41 OZ)“.

Súd dospel k záveru, že uzatvorená zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy a na právny vzťah
je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ustanovenie článku II. bod 2.2 písm. c)
Dodatku k zmluve o pripojení súd považuje po posúdení jeho obsahu ako odporujúce právnej úprave

ochrany spotrebiteľa. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu spotrebiteľom sa viaže na porušenie povinnosti
spotrebiteľa podľa zmluvy. Žalobca uplatňuje od žalovaného zmluvnú pokutu za porušenie akejkoľvek
z povinností podľa tohto Dodatku, pričom tak, ako je vyššie uvedené, zmluvné pokuty za porušenie
povinností, ktoré dodávateľ označí len všeobecne, nie sú akceptovateľné a predstavujú neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Plnenie záväzku je možné zabezpečiť zmluvnou pokutou, táto musí byť primeraná,
určitá a zrozumiteľná. Výšku zmluvnej pokuty, ktorá je obsahom zmluvy formulárového charakteru

spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť napriek skutočnosti, že v texte je uvedené, že sa na tom s
dodávateľom dohodol.

V minulosti súdy judikovali zmluvnú pokutu mobilného operátora ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľských zmluvách (porovnaj rozsudku KS Prešov vo veciach 18Co 136/2010, 2Co 137/2010).

Ako dôvod neprijateľnosti sa uvádza, že zmluvná pokuta bola nemenná bez ohľadu na čas porušenia
záväzku a teoreticky aj v posledný mesiac doby viazanosti umožňovala žalobcovi dosiahnuť rovnaký
majetkový prospech ako za porušenie povinnosti platiť cenu služby na začiatku doby viazanosti. Súdny
dvor zároveň judikoval, že sa nepripúšťa ani modifikácia neprijateľnej zmluvnej podmienky (rozsudok vo
veci C - 618/10 Banco Espanol). Súdny dvor tak rozhodol aj s odôvodnením, že sa tým sleduje odradenie

dodávateľa od ďalšieho používania nekalej podmienky.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že
takto uplatnená zmluvná pokuta vo výške 319,90 eur je v rozpore z právnymi normami na ochranu
spotrebiteľa,pretosúdnávrhžalobcuohľadomuplatnenejistinyzmluvnejpokutyaprislúchajúcehoúroku

z omeškania k nej zamietol, pričom súd opätovne zdôrazňuje, že vzťah medzi účastníkmi zmluvného
vzťahuvyhodnotilakovzťahspotrebiteľskýanieakovzťahobchodnoprávny,kedyzaspotrebiteľamožno
považovať aj fyzickú osobu - podnikateľa, ktorá nakupuje výrobky alebo využíva služby, ktoré nie sú
určené pre jeho ďalšiu podnikateľskú činnosť. Súd sa nestotožnil po vykonanom dokazovaní s tvrdením
žalobcu o účelovej obrane žalovaného tvrdiac, že žalovaný mal možnosť uzatvoriť zmluvu o pripojení

ako fyzická osoba, teda spotrebiteľ a túto možnosť nevyužil a zmluvu uzatvoril ako SZČO - podnikateľ
a tak prejavil vôľu uzatvoriť zmluvu v rámci obchodno-záväzkových vzťahov.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech

nemal.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia, keď žalovaný
ako plne úspešný účastník mal voči žalobcovi nárok na ich náhradu. Žalovanému však žiadne trovy v
súvislosti s týmto konaním nevznikli, ani si ich v tomto konaní neuplatnil, preto súd náhradu trov konania

žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)Občianskehosúdnehoporiadkuuviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.