Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 12Sp/72/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201525
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201525.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa:

C.. P.. S. Ď., bytom D. XX, XXX XX C., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava,
Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn.: 8241/2014-KaBA, ČRZ: 50746/2014 zo dňa
28.08.2014, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporcu sp. zn.: 8241/2014-KaBA, ČRZ: 50746/2014 zo dňa 28.08.2014 p o t v r d
z u j e.

Navrhovateľovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím sp. zn.: 8241/2014-KaBA, ČRZ: 50746/2014 zo dňa 28.08.2014 odporca podľa § 10 ods.
5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a
doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov

platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z.z.“) nepriznal
navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal poskytnutia právnej pomoci vo veci označenej ako „preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia“ vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/159/2014. Z
predložených dokladov mal odporca za preukázané, že navrhovateľ nesplnil podmienku ustanovenú v
§ 8 zákona 327/2005 Z.z., a teda nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok, ktorým
sa domáhal jeho zrušenia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a arbitrárnosti rozhodnutia.

Uviedol, že odporca nedospel k jednoznačnému záveru o zrejmej bezúspešnosti sporu a prisvojil
si výlučnú právomoc zákonného sudcu vyhodnocovať navrhovateľom predložené dôkazy. Zároveň
namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je jasné, čo je už „právne poradenstvo“ a čo
je ešte „informácia podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.“

Odporca nepovažoval odvolanie navrhovateľa za dôvodné a napadnuté rozhodnutie žiadal potvrdiť. V
plnom rozsahu zotrval na argumentácii rozhodnutia o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej

pomoci.Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Súd v konaní podľa ustanovenia § 250l a nasledujúcich O.s.p. vec prejednal a rozhodol na základe
súhlasu účastníkov konania bez nariadenia pojednávania (§ 250f O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný
a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s administratívnym spisom odporcu
dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ doručil odporcovi dňa 29.07.2014 žiadosť
o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci označenej ako preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Z
predložených dokladov je zrejmé, že navrhovateľ dňa 11.04.2014 požiadal prostredníctvom elektronickej
pošty Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o sprístupnenie informácie v znení: „Môže fyzická
osoba vykonávať verejnú kontrolu súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci nahliadnutím do

exekučného spisu výlučne len prostredníctvom advokáta alebo aj prostredníctvom ktorejkoľvek inej
fyzickej osoby spôsobilej na právne úkony na základe splnomocnenia oprávneného alebo povinného?
Žiadam uviesť konkrétne zákonné ustanovenia.“ Dňa 24.04.2014 bolo navrhovateľovi e-mailom
oznámené,žejehopodanievzhľadomnajehoobsahnebolomožnévyhodnotiťakožiadosťoposkytnutie
informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale že sa jedná o žiadosť o poskytnutie právneho
poradenstva, čo nie je v kompetencii ministerstva.

Nakoľko navrhovateľ mal za to, že ministerstvo ako povinná osoba nevybavilo v zákonnej lehote jeho
podnet žiadnym zo zákonom predpokladaných spôsobov, a teda vydalo tzv. predpokladané rozhodnutie,

ktorým bola navrhovateľova žiadosť o poskytnutie informácií odmietnutá, rozkladom zo dňa 13.05.2014
požiadal Ministra spravodlivosti

Slovenskej republiky, aby napadnuté predpokladané rozhodnutie zrušil a vec vrátil ministerstvu na ďalšie
konanie,respektíve,abysámrozhodolosprístupnenídanejinformácie.Listomzodňa22.05.2014,ev.č.:

38295/2014-23-II minister oznámil, že sa stotožňuje s názorom ministerstva uvedeným v jeho odpovedi.
Žiadosť navrhovateľa podľa obsahu nie je žiadosťou o sprístupnenie informácie, ktoré by bolo spôsobilé
vyvolať správne konanie v jeho
zmysle a takéto podanie je možné vybaviť len ako tzv. podnet, teda zodpovedajúcou neformálnou
odpoveďou, ktorá nemá povahu právneho aktu. Následne v takom prípade ani podanie označené ako

„odvolanie“ respektíve „rozklad“ proti takémuto vybaveniu podnetu nie je možné riešiť v intenciách
zákona o slobode informácií a Správneho poriadku vydaním druhostupňového rozhodnutia. V závere
minister poukázal na to, že do právomoci ministerstva nepatrí podávanie právne záväzného výkladu
k právnym predpisom, ani poskytovanie právne záväzných stanovísk a vyjadrení k aplikácii právnych
predpisov.

Dňa 29.07.2014 podal navrhovateľ osobne na Krajskom súde v Bratislave žalobu na preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 22.05.2014, ev. č.:
38295/2014-23-II, ktorou sa domáhal zrušenia tohto rozhodnutia a rozhodnutia Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 24.04.2014 a zároveň žiadal uložiť ministerstvu povinnosť

sprístupniť mu informácie, o ktoré v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám požiadal dňa
11.04.2014. Uvedená vec bola zapísaná pod sp. zn. 2S/159/2014.

Pôsobnosť centra je daná podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z., keďže navrhovateľ požiadal
o poskytovanie právnej pomoci v konaní pred súdom v správnom súdnictve.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez
finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,

b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.Podľa § 6 ods. 2 cit. zákona podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a) a b)
musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.

Podľa § 8 cit. zákona pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či
právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Podľa čl. 26 ods. 1, 5 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú

zaručené. Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej
činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné

osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým
zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb
v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa § 13 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy
(kompetenčný zákon) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej
správy pre súdy a väzenstvo; pripravuje právnu úpravu v oblasti ústavného práva, trestného práva,

občianskeho práva, obchodného práva, rodinného práva, konkurzného práva a medzinárodného práva
súkromného; vykonáva štátny dohľad nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov, nad činnosťou
Notárskej komory Slovenskej republiky, v zákonom ustanovenom rozsahu nad činnosťou súdnych
exekútorov a nad činnosťou notárov; vykonáva v zákonom ustanovenom rozsahu kontrolu nad
dodržiavaním podmienok organizovania a priebehu dobrovoľných dražieb; zabezpečuje výkon znaleckej

činnosti, prekladateľskej činnosti a tlmočníckej činnosti a vydávanie Zbierky zákonov Slovenskej
republiky a Obchodného vestníka; zabezpečuje zastupovanie Slovenskej republiky na Európskom súde
pre ľudské práva a zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie;
zabezpečuje plnenie úloh súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Eurojuste.

Podľa § 19 ods. 2 prvá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) podanie sa
posudzuje podľa jeho obsahu.

Predmetom súdneho preskúmania bolo právne posúdenie veci v otázke zrejmej bezúspešnosti
uplatňovaného alebo bráneného práva (sporu), ktorá ako jedna z troch kumulatívnych podmienok pre

priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z.z. musí byť splnená.

Právo na informácie je jedným zo základných práv a slobôd zakotvených v Ústave Slovenskej republiky.
Podmienky a spôsob poskytovania informácií orgánmi verejnej moci podrobne upravuje zákon o
slobodnom prístupe k informáciám. Prijatím citovaného zákona sa v Slovenskej republike presadil

princíp otvorenosti a transparentnosti verejnej správy, v zmysle ktorého orgány verejnej moci musia
verejnosti sprístupniť všetky informácie , ktoré majú k dispozícii okrem tých, ktoré je potrebné chrániť vo
verejnom záujme, a ktoré zákon zo sprístupnenia výslovne nevylučuje. Aj Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy je osobou povinnou sprístupňovať informácie
podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že nie však

každé podanie, ktoré je označené ako žiadosť o informácie s odkazom na zákon o slobode informácií
je možné automaticky považovať za žiadosť o sprístupnenie informácií podľa uvedeného zákona. Je
nepochybné,žee-mailovápožiadavkanavrhovateľazodňa11.04.2014podľajejobsahunieježiadosťou
o informáciu v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám ale jedná sa o poskytnutie právnej
rady, čo nie je v kompetencii Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky vzhľadom na čl. 2 ods. 2 ústavy a § 13 kompetenčného zákona.Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádzalo zo správne
zisteného skutkového stavu a vo vzťahu k podmienkam priznania práva navrhovateľovi na poskytnutie

právnej pomoci bez finančnej účasti v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
2S/159/2014 pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu odporca postupoval v súlade s § 6 ods. 1
písm. b) v spojení s § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. s prihliadnutím na nesplnenie podmienok kladených
zákonom.

K otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu centrom zaujal názor aj Ústavný súd Slovenskej
republiky vo svojom rozhodnutí č.k. II. ÚS 253/2013- 24 zo dňa 25.04.2013, v ktorom konštatoval,
že „posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany odporcu podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona
č. 327/2005 Z. z. je len posúdením splnenia jednej zo základných podmienok na poskytnutie právnej
pomoci podľa ustanovení tohto osobitného právneho predpisu. Ide len o formálne preskúmanie
odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci, ak ide o osoby v materiálnej núdzi, čo v

žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo neúspechu sťažovateľa
v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci koná. Sťažovateľ mal
navyše zachované právo zvoliť si sám právneho zástupu mimo inštitútu právnej pomoci poskytovanej
odporcom podľa zákona č. 327/2005 Z. z. osobám v materiálnej núdzi .“

Pokiaľ ide o negatívnu podmienku „zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle § 8 zákona č. 327/2005 Z.
z. je nevyhnutné zdôrazniť, že ide o technický pojem výlučne pre účely tohto konania, ktorý nemôže
prejudikovať konanie vedené na súde. Uvedený pojem je demonštratívne vymedzený pojmom „najmä“
a naznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého odporca pri dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej
analýze veci postupom due dilligence (pri obvyklej opatrnosti) neodporúča vstúpiť do sporu a hradiť

náklady právnej pomoci.

Záveromsúdpoznamenáva,žekonanievedenénaKrajskomsúdevBratislavepodsp.zn.2S/159/2014,
v ktorom navrhovateľ žiadal o poskytnutie právnej pomoci bolo právoplatne skončené.

Napadnuté rozhodnutie odporcu, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu považuje súd za vecne
správne, vyplývajúce z riadne zisteného skutkového stavu, náležite odôvodnené, vydané v súlade so
zákonom, a preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol súd § 250k ods. 1 O.s.p. v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a vo veci

neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutiealebopostupsúdupovažujezanesprávnyačohosaodvolateľdomáha.(§205ods.1O.s.p).