Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. október 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/186/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716205922
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Pagáč
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716205922.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudcom JUDr. Dušanom Pagáčom v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s.,
IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, právne zastúpeného: advokátska kancelária
URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: V. B., K..
XX.XX.XXXX, Z. XXXX/XX, XXX XX Q., v konaní o zaplatenie sumy vo výške 76,70 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 76,70 Eur a úrok z omeškania 5,00 % ročne z tejto sumy od
13.04.2016 až do zaplatenia, a to do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie
o zaplatenie úrokov z omeškania v časti 3 % ročne zo sumy 76,70 Eur od 13.04.2016 do zaplatenia
sa zastavuje.
II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobnýmnávrhomdoručenýmsúdudňa25.05.2016,sažalobcadomáhal,abysúdvydalrozhodnutie,
ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 76,70 € s príslušenstvom.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný s ním uzavrel zmluvu o poskytovaní verejných
služieb, z ktorej si neplnil svoje povinnosti riadne a včas, a preto mu vznikol dlh vo výške žalovanej sumy,
pozostávajúcej z nezaplatenej úhrady za poskytnuté služby elektronickej komunikácie.

3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 15.06.2016, č.k. 21C/186/2016-27, ktorým žalobe
žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

4. Uznesením zo dňa 20.09.2016, č.k. 21C/186/2016-35, súd zrušil vydaný platobný rozkaz, nakoľko
tento žalovanému nemožno doručiť.

5. Na pojednávanie, konané dňa 18.10.2016, sa dostavil právny zástupca žalobcu, žalovaný sa na
pojednávanie nedostavil.

6. Žalovaný svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní neospravedlnil a k žalobe žalobcu sa
žiadnym spôsobom nevyjadril.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní k prejednávanej veci uviedol, že v časti úroku z omeškania
berie žalobu späť v rozsahu 3 % úroku z omeškania a požiadal o zastavenie konania v uvedenej časti.
Naďalej trval na uplatnení práva na zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy.

8. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.9. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. Žalobca, ktorý podal žalobu, má právo s ňou disponovať, t.j. môže ju za konania vziať aj späť, či už

celkom, alebo len sčasti. Späťvzatím žaloby v časti žalobca prejavuje vôľu, aby súd v uvedenej časti
nekonal a o uvedenej časti meritórne nerozhodol. V danom prípade došlo k čiastočnému späťvzatiu
žaloby v časti úroku z omeškania v rozsahu 3 %. Súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby nebol
potrebný, nakoľko k čiastočnému späťvzatiu došlo ešte pred prvým pojednávaním vo veci. Na základe
uvedeného súd v zmysle § 145 ods. 2 CSP v spojení s § 146 ods. 1 CSP konanie v časti
úroku z omeškania v rozsahu 3 % zastavil.

12. Súd vykonal dokazovanie žalobou zo dňa 19.04.2016, zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo
dňa 11.03.2014, faktúrami zo dňa 23.03.2014, zo dňa 23.04.2014 a zo dňa 23.05.2014, všeobecnými
obchodnými podmienkami, ďalšími listinami, založenými v spise, a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Žalovaný ako účastník dňa 11.03.2014 uzavrel so žalobcom ako podnikom zmluvu o poskytovaní
verejných služieb podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len zákon o
elektronických komunikáciách) č. U. k telefónnemu číslu XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu žalobca
poskytoval služby elektronickej komunikácie a žalovaný sa zaviazal za poskytnuté služby platiť úhradu
podľa cenníka žalobcu.

14. Žalobca za poskytnuté služby vystavil žalovanému faktúru č. 5244203586 zo dňa 23.03.2014,
splatnú dňa 06.04.2014 a znejúcu na sumu vo výške 46,91 €, faktúru č. 5247985885
zo dňa 23.04.2014, splatnú dňa 19.04.2014 a znejúcu na sumu vo výške 27,14 € a faktúru č.
5251784980 zo dňa 23.05.2014, splatnú dňa 19.05.2014 a znejúcu na sumu vo výške 2,65 €.

15. Žalovaný úhradu za poskytnuté služby elektronickej komunikácie nezaplatil, preto ho žalobca
pokusom o pokonávku zo dňa 03.03.2016 vyzval na zaplatenie tejto úhrady do dňa 12.04.2016.

16. Podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní verejných služieb

sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné
služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o
poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom

zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno
dojednať len v písomnej forme.

17. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za
poskytnutú verejnú službu.

18. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť
za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

19. Súd teda mal za preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o poskytovaní verejných
služieb, z ktorej si neplnil svoje povinnosti riadne a včas, v dôsledku čoho mu vznikol dlh vo výške
nezaplatenej úhrady za poskytnuté služby elektronickej komunikácie vo výške žalovanej sumy.

20. Súd teda považoval žalobu žalobcu za právne opodstatnenú, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22.Podľa§3ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného v čase vzniku omeškania odporcu so zaplatením
žalovanej sumy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Súd teda spolu s nárokom na zaplatenie žalovanej sumy priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie
úroku z omeškania z nej, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočnej lehoty na jej zaplatenie,
poskytnutej žalobcom žalovanému v pokuse o pokonávku.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP a žalobcovi , ktorý bol vo veci úspešný,
priznal právo na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.