Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9Er/859/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314215795
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Krátka
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4314215795.1

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpený Advocate, s.r.o., IČO: 36865141, so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, proti povinnému: P. N., narodený XX.XX.XXXX, bytom U. XX/XX, XXX XX Ž., o vymoženie
príslušenstva pohľadávky a trov konania, takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zo dňa 19.05.2014 doručenú Okresnému súdu Levice dňa 16.07.2014 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Levice bola dňa 16.07.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. so sídlom v Bratislave, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na
tunajšom súde pod spisovou značkou 9Er/859/2014 a u súdneho exekútora pod spisovou značkou
EX 22598/2014, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok spisová značka

SR 04291/08 vydaný dňa 29.05.2008 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.06.2008 a
vykonateľnosť dňa 19.06.2008, pre vymoženie príslušenstva pohľadávky a trov konania.

V exekučnom titule bola uložená povinnému povinnosť zaplatiť sumu 1.276,21 eur (38.447 Sk) spolu
s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.190,33 eur (35.860 Sk) od 16.01.2008 do

zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 279,19 eur (8.411 Sk), to všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny
vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. V
odôvodnení sa ďalej uvádza, že účastníci konania sa dohodli v zmysle rozhodcovskej doložky, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory,
ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenie práv z

takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca strana
podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu.

Súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je v článku 17 Rozhodcovská doložka. V
článku 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca

strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisovrozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana
podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o

rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Podľa § 41 odsek 2 písmena d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej „Exekučný poriadok“), podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 57 odsek 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Z ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej „ZRK“) plynie, že rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZRK, má pre

účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

ÚčinkyprávoplatnéhorozsudkuvObčianskomsúdnomporiadkuniesúupravené.Teóriavšakrozoznáva
dvojaké účinky právoplatnosti: tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia
vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne

opravné prostriedky už nemajú odkladný (suspenzívny) účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia
vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne
nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom nemožno znova konať
a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je vždy
bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami,

materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho väčšou flexibilitou. V právnom poriadku tak existujú
rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určité okruhy právnych vzťahov (pre
určité právne normy) sa na ne hľadí, akoby materiálne právoplatné neboli.

Podľa § 45 odsek 1 ZRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných

predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 odsek 2 ZRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 odsek 3 ZRK, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.Už z vyššie uvedeného vyplýva, že materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z
vážnych dôvodov existujú z nej výnimky. Medzi takéto výnimky patria aj mimoriadne opravné prostriedky
a aj ustanovenie § 45 ZRK. Tento v sebe zahŕňa prieskumný inštitút, a teda umožňuje exekučnému súdu

zastaviť exekučné konania ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje
niektorú z vád uvedenú v predmetnom ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. V zmysle tohto
ustanovenia exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45. Exekučný súd je teda oprávnený
a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa
posudzoval rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekonal nad rozsah zákona.

Ak bolo podľa zákona o rozhodcovskom konaní zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré
je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, tak exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva
exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie
uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené
posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie.

Exekučný súd na základe citovaných ustanovení z úradnej povinnosti - ex offo skúmal, či žiadosť o
vydanie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že
uvedenépodanianiesúvsúladesozákonom,pretoževychádzajúzexekučnéhotitulu-rozhodcovského
rozsudku, ktorý zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda

na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky.

Súd vyzval právneho zástupcu oprávneného, aby sa vyjadril ku skutočnosti, že rozhodcovská doložka
nachádzajúca sa vo Všeobecných podmienkach je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z hľadiska
spotrebiteľského práva. Oprávnený vo vyjadrení zo dňa 13.10.2014 uviedol, že je nepochybné, že

rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej
strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho
konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky vyplýva,
že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V

závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie (podľa
zákonaorozhodcovskomkonaní)alebokonaniepredvšeobecnýmsúdom(podľaObčianskehosúdneho
poriadku). Je nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak
v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. V zmysle príslušnej smernice (č. 93/13/EHS)
sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide

teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho podkladu.
V danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a
na základe zákona o rozhodcovskom konaní.

V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú

zmluvu, aj napriek tomu, že sa zmluva uzavrela podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd
dospel k názoru, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou (vzhľadom na všeobecnú úpravu
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, najmä § 52, konkrétne § 52 odsek 2 Občianskeho
zákonníka), pretože ju uzavrel dodávateľ - veriteľ, vyplýva to z obsahu zmluvy a z výpisu z obchodného
registra veriteľa - poskytovateľa úverov z vlastných zdrojov, so spotrebiteľom - dlžníkom, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Zmluva o
úvere predstavuje predtlačený formulár, ktorý je určený veľkému počtu dlžníkov. Oprávnený s povinným
uzavreli Zmluvu o úvere číslo XXXXXXX dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej poskytol oprávnený
povinnému úver vo výške 20.000,00 Sk. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu
s príslušným poplatkom vo výške 19.120,00 Sk (t. j. spolu 39.120 Sk) v 12 mesačných splátkach po

3.260,00 Sk, počnúc dňom 17.11.2007.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkoupre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a
spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky

individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Súd zistil, že medzi účastníkmi sa jedná
o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľskom práve.

Z predloženej zmluvy o úvere totiž vyplýva, že oprávnený vystupuje ako veriteľ, pričom medzi predmety

jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, teda oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a považuje sa za dodávateľa. Povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti a považuje sa teda za spotrebiteľa podľa § 52 odsek 3 Občianskeho
zákonníka.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t. j. či neexistuje rozpor žiadosti o udelenie poverenia,
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, súd vychádzal jednak z
vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva.

Podľa § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov,

ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto
právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 52 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy

(ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Tento právny
predpis v ustanovení § 2 písmena a) definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 odsek 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická
alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa
ustanovenia § 3 odsek 2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa§53odsek1Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 odsek 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V odseku 4 § 53 Občianskeho zákonníka sú demonštratívne uvedené neprijateľné podmienky. Pod
písmenom r) je s účinnosťou od 1. januára 2008 (§ 53 Občianskeho zákonníka doplnený zákonom

č. 568/2007 Z. z.) uvedená ako neprijateľná podmienka aj rozhodcovská doložka, teda ak sa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. To, že v tzv. úverovej zmluve, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným bola
dojednaná rozhodcovská doložka vyplýva zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré súsúčasťou zmluvy, konkrétne v bode 17 a aj zo samotného rozhodcovského rozsudku, ktorý túto
skutočnosť konštatuje vo svojom odôvodnení.

Krajský súd v Prešove v uznesení zo dňa 19.05.2011 spisová značka 6CoE/60/2011 judikoval,
že „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo v obchodných podmienkach
inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby
na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na

udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa
nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd pri
zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku, skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech

spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského konania,
ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv alebo pravidlá rozhodcovského konania,
ktoré ukladajú povinnosti, ktoré predpisy upravujúce občianske súdne konanie neupravujú a ktoré sú v
neprospech spotrebiteľa.“

Za neprijateľnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá 1. je obsiahnutá v štandardnej formulárovej
zmluve, 2. spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, 3. nerovnováha musí byť
v neprospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú podmienku sa považuje aj doložka, ktorá vyžaduje, aby
spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť
vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské

konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Podľa čl. 6 odsek 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách(ďalej„smernica“),členskéštátyzabezpečia,abynekalépodmienkypoužitév
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2 písmena a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 odsek 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 odsek 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS odsek 1 písmena q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu
brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä

vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA

proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro

proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. proti
Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku

kvalifikovať v zmysle článku 3 odsek 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32 tohto
rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú
sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo
Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej
podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd

oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku
o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa však v
zmysle § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Podľa názoru súdu je však dojednanie

rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 odsek
4 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný

nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Povaha zmluvy je teda adhézna, tzn. spotrebiteľ ju mohol
prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený.
Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou
dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej
veci rozhodoval je podnikateľský subjekt - obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle
Obchodného zákonníka za účelom podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený
zmluvy o úvere uzatvára rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v

rozhodcovskomkonanízaplatilrozhodcovskémusúdupoplatok.Záujmomzriaďovateľarozhodcovského
súdu teda zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve
prípadov, za prejednanie ktorých bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho
rozhodovanie. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, absolútne
opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa

ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko
oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť
nevenoval. V predmetnom právnom vzťahu nielenže neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky
uvedené v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými
mravmi, a to úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Dojednanie

sankcie za neplnenie zmluvnej povinnosti v tejto výške je nielen v rozpore s príslušnými ustanoveniami
vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými mravmi je aj v
príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou.

Vzhľadom k tomu súd preskúmal rozhodcovský rozsudok spolu s návrhom na vykonanie exekúcie

a žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a dospel k záveru,
že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko zmluvná podmienka v
štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do
takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný

rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej mal možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh
na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Dojednanie rozhodcovskej doložky

a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi
bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež
smernice 93/13/EHS.Na základe uvedeného, súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie
poverenia zo dňa 19.05.2014 zamietol.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je
odvolanie vždy prípustné (§ 374 odsek 1 prvej vety O. s. p.).

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Levice v 3-och písomných vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.