Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 10, 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/117/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212460
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6912212460.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou
FridrichPaľko,s.r.o.sosídlomvBratislave,Grösslingova4,IČO:36864421protižalovanému:Slovenská
republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 17.09.2012, ktorá bola doručená na tunajší súd dňa 27.09.2012,

domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady škody vo výške 175,- Eur a súčasne aj náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 Eur. V žalobe poukázal na to, že žalovaný nárok mu vznikol
na základe nesprávneho úradného postupu Okresného súdu v Rimavskej Sobote v exekučnej veci
vedenej na tomto súde pod sp. zn. XEr/XXXX/XXXX proti povinnému: František Pavelka v prospech
oprávneného - žalobcu, pretože uvedený súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenom čase.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril listom zo dňa 09.07.2013, doručeným na súd dňa 25.07.2013, pričom
žiadal žalobu zamietnuť, pretože nie je jasný titul nároku na náhradu škody (je nejasné, či si žalobca
uplatňuje nárok na náhradu škody pre nesprávny úradný postup z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu
nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom stanovenej lehote), nie je preukázaná správnosť a dôvodnosť výšky tejto škody,
takisto nie je preukázaný vznik nároku na nemajetkovú ujmu, ale ani to, že by sa mala poskytovať v
peniazoch.

3. Žalovaný vzniesol všeobecnú námietku premlčania týkajúcu sa len tých žalovaných nárokov, pri
ktorých došlo k uplynutiu lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora pred dňom 23.04.2009,
t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
žalobcom.

4.Súdpôvodnerozhodolvovecirozsudkomzodňa26.01.2015,pričomžalobuvplnomrozsahuzamietol

vzhľadom na jej nedôvodnosť.
5. Voči uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie zo dňa 12.03.2015, pričom žiadal, aby súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie.6. Odvolací súd svojim uznesením č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 14.09.2016 napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom uložil tomuto súdu, aby rozhodol o
celom návrhu žalobcu na prerušenie konania zo dňa 23.01.2015, nakoľko prvostupňový súd rozhodol

o predmetnom návrhu len v súvislosti s § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a nie aj v súvislosti s § 109 ods.
1 písm. b/ O.s.p.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom pripojeného exekučného spisu tunajšieho
súdu sp. zn. XEr/XXXX/XXXX a vyjadrením žalovaného zo dňa 09.07.2013.

8. Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXXX/XXXX súd zistil
nasledovné skutočnosti:
- žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 28.08.2006 bola na Okresný súd Rimavská
Sobota doručená dňa 04.09.2006,
- návrh na vykonanie exekúcie je zo dňa 05.08.2006, pričom na exekútorský úrad JUDr. Jána Debnára

bol doručený dňa 18.08.2006,
- súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre JUDr. Jána Debnára dňa 13.10.2006,
- oprávnený podal návrh na zmenu exekútora na súd dňa 22.09.2010, pričom novým exekútorom mal
byť JUDr. Rudolf Krutý,
- súd vyzval pôvodného exekútora listom zo dňa 15.10.2010, aby zaslal vyčíslenie trov spolu s

vyjadrením k návrhu na zmenu exekútora,
- súd uznesením zo dňa 13.12.2010 návrhu oprávneného na zmenu exekútora vyhovel a vykonaním
exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého,
- pôvodný exekútor reagoval na výzvu súdu až po vydaní uvedeného uznesenia listom zo dňa
05.01.2011, v ktorom vyúčtoval trovy a oznámil predloženie exekučného spisu,

- oprávnený, resp. jeho zástupca nedoručili do spisu žiadnu urgenciu týkajúcu sa nečinnosti súdu alebo
žiadosť o informáciu o stave konania.

9. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.07.2013 súd zistil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. boli žalovanému zo strany žalobcu doručené (prvé žiadosti žalovaný

obdržal dňa 23.04.2009).

10. Zo žaloby, ale aj z vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.07.2013, súd zistil, že predmetný nárok žalobcu
nebol uspokojený, preto si žalobca uplatnil tento svoj nárok na súde.

11. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre
zodpovednosť štátu uvedené v § 9 a § 17 zákona č. 514/2003 Z.z., a preto žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledovných zistení:

12. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.
13. Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a ku ktorej
by nebolo došlo, keby sa škodca nedopustil porušenia právnej povinnosti.
14. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného,

reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.
15. Ušlým ziskom sa rozumie to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo ku vzniku škody.
16. Medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti musí byť príčinná súvislosť. Existencia
príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne
preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Vzťah medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody

musí byť bezprostredný a nie len sprostredkovaný.
17. Žalobca v konaní nepreukázal:
- o akú konkrétnu hodnotu sa zmenšil jeho majetok v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti
zo strany žalovaného v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal akú hodnotu mohol získať, keby
ku porušeniu tejto povinnosti nebolo došlo, pričom žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval, či si

voči žalovanému uplatňuje škodu v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku,
- dôvodnosť žalovanej výšky škody spočívajúcej vo výdavkoch "vo veci správy a vymáhania svojej
pohľadávky" v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal, že ku vzniku ním žalovanej škody v tejto
exekučnej veci vôbec došlo,- existenciu bezprostredného a priameho vzťahu medzi porušením právnej povinnosti zo strany
žalovaného a vznikom tvrdenej škody.
18. Súd poukazuje aj na to, že výdavky žalobcu spojené s pracovnými výkonmi zamestnancov pomocou

informačného systému, udržiavanie a správa informačného systému, administrácia listín a komunikácia
s exekútorom sú takými výdavkami, ktoré museli žalobcovi vznikať v priebehu predmetného exekučného
konania bez ohľadu na porušenie právnej povinnosti exekučným súdom v tomto konaní.

19. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy sa prihliada na

osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; na závažnosť následkov,
ktoré vznikli v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení v príčinnej súvislosti s porušením
právnej povinnosti orgánom verejnej moci; na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k ujme
došlo. Následky, ktoré vznikli poškodenému v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany orgánu
verejnej moci musia mať splnenú podmienku určitej závažnosti, inak na ne nie je možné prihliadať.
20. Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje náhradu za ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením, a ak ju nie je možné uspokojiť inak.

21. Poškodený, pokiaľ je ním právnická osoba, musí v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli
v jeho pracovnej (podnikateľskej) oblasti, a to v bezprostrednej (nie len tvrdenej a predpokladanej)

príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci, avšak žalobca existenciu
takýchto závažných následkov nepreukázal.
22. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že v predmetnej exekučnej veci bol
výkonom exekúcie poverený JUDr. Ján Debnár, ktorý až do rozhodnutia o zmene exekútora bol povinný
aj naďalej si plniť svoje povinnosti z titulu jeho funkcie a z toho dôvodu v exekúcii riadne pokračovať

vykonávaním všetkých potrebných úkonov. Zo žaloby žiadnym spôsobom nevyplýva, že by od podania
návrhu na zmenu exekútora až do rozhodnutia o tejto zmene exekučným súdom, nebolo v predmetnej
exekučnej veci zo strany povereného exekútora riadne pokračované.
23. V danom prípade súd nespochybňuje, že o návrhu na zmenu exekútora nerozhodol v stanovenej
lehote 30 dní. Podľa názoru súdu však 30-dňová lehota uvedená v § 44 ods. 7 Exekučného poriadku

(účinnéhovčasezačatiaexekučnéhokonania)jelehotouprocesnou,pričomvyjadrujeideálnupredstavu
zákonodarcu o dobe potrebnej na to, aby sa takýto úkon mohol urobiť. Z tohto aspektu má uvedená
lehota poriadkový charakter, keďže exekučný poriadok neustanovuje sankciu za jej nedodržanie.
24. Súd prihliadol aj na okolnosti, za ktorých k tvrdenej ujme došlo, pričom konštatuje, že v období, keď
bol podávaný návrh na zmenu súdneho exekútora žalobcom boli na tunajší exekučný súd zo strany

žalobcu postupne podávané hromadné podania v zmysle Exekučného poriadku v iných exekučných
veciach - a to v počtoch výrazne negatívne ovplyvňujúcich plynulé vybavovanie exekučnej agendy
tunajším súdom v zákonom stanovených lehotách, pričom následkom toho došlo k mimoriadnej
zaťaženostitohtoexekučnéhosúduvrátanevýraznéhoobmedzeniamožnostíexekučnéhosúdudodržať
stanovenú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o zmene exekútora.

25. V sporovom konaní je zásadne vecou strán sporu tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich
dôkazy. Žalobca aj žalovaný, ako strany sporu, majú povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú. Dôkazné
bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú stranu sporu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť
rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju

súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za
to, že v konaní budú preukázané jej tvrdenia; dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je procesný
neúspech tejto strany. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj
v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci
nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii

tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.

26. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného vo vyjadrení zo dňa 09.07.2013
súd konštatuje, že podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody premlčí za 3
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

27. Súd konštatuje, že v exekučnom konaní došlo ku uplynutiu lehoty na rozhodnutie o návrhu na
zmenu exekútora až po dni 23.04.2009. Uvedený dátum považuje za rozhodujúci samotný žalovaný, keď
vo svojom vyjadrení zo dňa 09.07.2013 uvádza, že vznáša námietku premlčania pri tých uplatnených
nárokoch žalobcu, pri ktorých došlo "k uplynutiu lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdnehoexekútora dňom 23.04.2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku)".

28. Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku (účinného ku dňu začatia exekučného konania), oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

29. Podľa § 3 ods. 1, písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.

30. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,

štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

31. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

32. Podľa § 17 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,

uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

33. Podľa § 17 ods. 2, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, v
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

34. Podľa § 17 ods. 3, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

35. O nároku na náhradu trov konania žalovanému rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového

poriadku, nakoľko žalovaný bol v konaní tou stranou, ktorá mala vo veci úspech v plnom rozsahu.

36. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Rimavská Sobota.
V odvolaní sa musí podľa § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku uviesť, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania a podpis.V odvolaní je potrebné, podľa § 363 Civilného sporového poriadku, popri vyššie uvedených všeobecných
náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 125 ods. 3 Civilného sporového poriadku treba odvolanie predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt v konaní dostal
jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.