Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 7, 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/268/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213537
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6912213537.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému:
Slovenská republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 21.09.2012, ktorá bola doručená na tunajší súd dňa 27.09.2012,

domáhal proti žalovanému zaplatenia náhrady škody vo výške 125,- Eur a súčasne aj náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 669,37 Eur. V žalobe poukázal na to, že žalovaný nárok mu vznikol na
základe nesprávneho úradného postupu Okresného súdu v Rimavskej Sobote v exekučnej veci vedenej
na tomto súde pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX proti povinnému: F. B. v prospech oprávneného - žalobcu,
pretože uvedený súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom
stanovenej dobe.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril listom zo dňa 09.07.2013, doručeným na súd dňa 25.07.2013, pričom
žiadal žalobu zamietnuť, pretože nie je jasný titul nároku na náhradu škody (je nejasné, či si žalobca
uplatňuje nárok na náhradu škody pre nesprávny úradný postup z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu
nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote), nie je preukázaná správnosť a dôvodnosť výšky tejto
škody, takisto nie je preukázaný vznik nároku na nemajetkovú ujmu, ale ani to, že by sa mala poskytovať
v peniazoch.

3. Žalovaný vzniesol všeobecnú námietku premlčania týkajúcu sa len tých žalovaných nárokov, pri
ktorých došlo k uplynutiu lehoty na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009,
t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
navrhovateľom.

4.Súdpôvodnerozhodolvovecirozsudkomzodňa12.05.2014,pričomžalobuvplnomrozsahuzamietol
vzhľadom na jej nedôvodnosť.

5. Voči uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie zo dňa 23.06.2014, pričom žiadal, aby súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie.
6. Odvolací súd svojim uznesením č.k. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa 14.09.2016 napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pričom uložil tomuto súdu, aby rozhodol ocelom návrhu žalobcu na prerušenie konania zo dňa 20.11.2014, nakoľko prvostupňový súd rozhodol
o predmetnom návrhu len v súvislosti s § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a nie aj v súvislosti s § 109 ods.
1 písm. b/ O.s.p.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom pripojeného exekučného spisu tunajšieho
súdu sp. zn. XEr/XXX/XXXX a vyjadrením žalovaného zo dňa 09.07.2013.

8. Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXX/XXXX súd zistil nasledovné

skutočnosti:
- návrh na vykonanie exekúcie bol v exekučnom úrade JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave
spísaný do zápisnice dňa 01.02.2010,
- účastníkmi exekučného konania bol oprávnený: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinný: F. B., O. J. XXX,
- predmetom exekúcie bola pohľadávka oprávneného vo výške 100,23 Eur s prísl., pričom exekučným
titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom

v Bratislave,
- žiadosť exekútora JUDr. Krutého na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 12.02.2010
bola doručená na tunajší súd dňa 18.02.2010,
- listom súdu zo dňa 04.03.2010 bol rozhodcovský súd vyzvaný na predloženie kompletného spisového
materiálu, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul,

- exekučný súd rozhodol uznesením zo dňa 16.09.2010 o zamietnutí žiadosti JUDr. Krutého na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie,
- do vydania uvedeného uznesenia nebol zo strany rozhodcovského súdu doručený žiadaný spisový
materiál exekučnému súdu.

9. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.07.2013 súd zistil, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. boli žalovanému zo strany žalobcu doručené (prvé žiadosti žalovaný
obdržal dňa 23.04.2009).

10. Zo žaloby žalobcu, ale aj z vyjadrenia žalovaného zo dňa 09.07.2013, súd zistil, že predmetný nárok

žalobcu nebol uspokojený, preto si žalobca uplatnil tento svoj nárok na súde.

11. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre
zodpovednosť štátu uvedené v § 9 a § 17 zákona č. 514/2003 Z.z., a preto žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledovných zistení:

12. Okresný súd Rimavská Sobota, ako exekučný súd, sa pri svojom rozhodovaní v predmetnej
exekučnej veci nedopustil porušenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože uvedené zákonné

ustanovenie žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie neukladá. Zákonná lehota v § 44 ods. 2, druhá veta Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.05.2010 určovala 15-dňovú lehotu len na vydanie písomného poverenia exekútora, aby
vykonal exekúciu.

13. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.
14. Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a ku ktorej
by nebolo došlo, keby sa škodca nedopustil porušenia právnej povinnosti.
15. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného,
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu.

16. Ušlým ziskom sa rozumie to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo ku vzniku škody.
17. Medzi vzniknutou škodou a porušením právnej povinnosti musí byť príčinná súvislosť. Existencia
príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len
predpokladať. Vzťah medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí byť bezprostredný a
nie len sprostredkovaný.

18. Žalobca v konaní nepreukázal:
- o akú konkrétnu hodnotu sa zmenšil jeho majetok v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti
zo strany žalovaného v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal akú hodnotu mohol získať, kebyku porušeniu tejto povinnosti nebolo došlo, pričom žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval, či si
voči žalovanému uplatňuje škodu v podobe skutočnej škody alebo ušlého zisku,
- dôvodnosť žalovanej výšky škody spočívajúcej vo výdavkoch "vo veci správy a vymáhania svojej

pohľadávky" v konkrétnej exekučnej veci, resp. nepreukázal, že ku vzniku ním žalovanej škody v tejto
exekučnej veci vôbec došlo,
- existenciu bezprostredného a priameho vzťahu medzi porušením právnej povinnosti zo strany
žalovaného a vznikom tvrdenej škody.
19. Súd poukazuje aj na to, že výdavky žalobcu spojené s pracovnými výkonmi zamestnancov pomocou

informačného systému, udržiavanie a správa informačného systému, sú takými výdavkami, ktoré museli
žalobcovi vznikať v priebehu predmetného exekučného konania bez ohľadu na porušenie právnej
povinnosti exekučným súdom v tomto konaní.
20. Žalobcom označené výdavky na "administratívne spracovanie textov urgencií... a publikačné výdaje
spojené s vyhotovovaním urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde..." vo výške 15,- Eur žalobca

nepreukázal.

21. V exekučnom spise sa do vydania rozhodnutia o žiadosti o poverenie nenachádza žiadna žiadosť
žalobcu o informácie na stav konania.

22. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy sa prihliada na
osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; na závažnosť následkov,
ktoré vznikli v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení v príčinnej súvislosti s porušením
právnej povinnosti orgánom verejnej moci; na závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k ujme
došlo. Následky, ktoré vznikli poškodenému v

dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany orgánu verejnej moci musia mať splnenú podmienku
určitej závažnosti, inak na ne nie je možné prihliadať.
23. Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje náhradu za ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením, a ak ju nie je možné uspokojiť inak.

24. Poškodený, pokiaľ je ním právnická osoba, musí v konaní preukázať, aké závažné následky vznikli
v jeho pracovnej (podnikateľskej) oblasti, a to v bezprostrednej (nie len tvrdenej a predpokladanej)
príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti orgánom verejnej moci, avšak žalobca existenciu
takýchto závažných následkov nepreukázal.
25. Súd prihliadol aj na okolnosti, za ktorých k tvrdenej ujme došlo, pričom konštatuje, že:

- v období, keď bola podávaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie boli na tunajší
exekučný súd zo strany žalobcu postupne podávané hromadné podania v zmysle Exekučného poriadku
v iných exekučných veciach - a to v počtoch výrazne negatívne ovplyvňujúcich plynulé vybavovanie
exekučnej agendy tunajším súdom v zákonom stanovených lehotách, pričom následkom toho došlo k
mimoriadnej zaťaženosti tohto exekučného súdu,

- rozhodcovský súd v priebehu predmetného exekučného konania maril vydanie rozhodnutia, keď
dlhodobo nerešpektoval príkaz exekučného súdu v určenej lehote doručiť ich kompletný spisový
materiál.

26. V sporovom konaní je zásadne vecou strán sporu tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich

dôkazy. Žalobca aj žalovaný, ako strany sporu, majú povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú. Dôkazné
bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú stranu sporu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť
rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju
súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za
to, že v konaní budú preukázané jej tvrdenia; dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je procesný

neúspech tejto strany. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj
v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci
nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii
tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.

27. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalvaného vo vyjadrení zo dňa 09.07.2013
súd konštatuje, že podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody premlčí za 3
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.28. Nakoľko žalovaný v konaní vzniesol len všeobecne formulovanú námietku premlčania, z ktorej
vyplýva, že sa týka iba tých uplatnených nárokov žalobcu, pri ktorých došlo "k uplynutiu 15-dňovej lehoty
od doručenia žiadosti na udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009" (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku), súd sa touto námietkou nezaoberal, pretože v predmetnej
veci došlo ku doručeniu takejto žiadosti na súd po 23.04.2009.

29. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného v rozhodujúcom čase), súd preskúma žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

30. Podľa § 3 ods. 1, písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom.

31. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

32. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

33. Podľa § 17 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

34. Podľa § 17 ods. 2, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci, v

prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak.

35. Podľa § 17 ods. 3, zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone moci,

výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

36. O nároku na náhradu trov konania žalovanému rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, nakoľko žalovaný bol v konaní tou stranou, ktorá mala vo veci úspech v plnom rozsahu.

37. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Rimavská Sobota.

V odvolaní sa musí podľa § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku uviesť, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania a podpis.
V odvolaní je potrebné, podľa § 363 Civilného sporového poriadku, popri vyššie uvedených všeobecných
náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 125 ods. 3 Civilného sporového poriadku treba odvolanie predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt v konaní dostal
jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.