Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2T/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115010023
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Peter Pulman
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115010023.3

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Petrom Pulmanom na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 29. 10. 2015 v Banskej Bystrici takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

C. I., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom H. H., M. XX,

I. R., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom D. XXX, okres G.,

s ú v i n n í , ž e

dňa 12.03.2012 I. Y., nar. XX.XX.XXXX pred nákupným centrom Európa vo Zvolene požičal C. I., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, H. H. a I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, okres G.
nastreľovaciu pištoľ zn. PULSA 700P, výrobné číslo XXXXXXXX spolu s klincami HC6-15 + plyn P700,
v hodnote 1.164,43 Euro a navigáciu GARMIN do auta v hodnote 220 Eur, ktoré mali používať počas

cesty do Viedne a pri stavebných prácach na rekonštrukcii bytového domu na ulici N. I., D., s tým, že po
skončení prác mali tieto požičané veci vrátiť I. Y. v H. H., avšak doposiaľ uvedené veci I. Y. nevrátili, a to
napriek tomu, že na predmetnej stavbe ukončili práce dňa 26.03.2012 a uvedeným konaním spôsobili
I. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX/XX, H. škodu vo výške 1.384,43 Euro,

t e d a

spoločným konaním si prisvojili cudziu vec, ktorá im bola zverená a spôsobili tak na cudzom majetku
malú škodu,

č í m s p á c h a l i

prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný zákona“), formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j ú :

Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, § 56 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona k peňažnému trestu vo výmere 200 (dvesto) Eur každý zvlášť.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa pre prípad, že by bol výkon peňažného trestu úmyselne zmarený
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace každému zvlášť.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sú obžalovaní povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu
I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Q. XX/XX, H. škodu vo výške 1.384,43 Euro.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodený I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Q. XX/XX, H.
so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dokazovanímnahlavnompojednávaníbolopreukázané,žedňa12.03.2012I.Y.,nar.XX.XX.XXXXpred
nákupným centrom Európa vo Zvolene požičal C. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XX, H. H. a I. R.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, okres G. nastreľovaciu pištoľ zn. PULSA 700P, výrobné číslo

XXXXXXXX spolu s klincami HC6-15 + plyn P700, v hodnote 1.164,43 Euro a navigáciu GARMIN do
auta v hodnote 220 Eur, ktoré mali používať počas cesty do D. a pri stavebných prácach na rekonštrukcii
bytového domu na ulici N. I., D., s tým, že po skončení prác mali tieto požičané veci vrátiť I. Y. v H. H.,
avšak doposiaľ uvedené veci I. Y. nevrátili, a to napriek tomu, že na predmetnej stavbe ukončili práce
dňa 26.03.2012 a uvedeným konaním spôsobili I. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX/XX, H. škodu

vo výške 1.384,43 Euro.

Obaja obžalovaní popreli spáchanie skutku.

Obžalovaný I. R. uviedol, že je pravda, že im poškodený sprostredkoval prácu v Rakúsku na stavbe, na

ktorej mali robiť sadrokartónové obklady. Spolu s obžalovanými pracovali aj J. R. a W. R.. Miesto, kde
majú pracovať im ukázal poškodený, ktorý išiel s nimi. Na miesto dorazili bez toho, že by poškodený
používal navigáciu. Potom ako im ukázal cestu na pracovisko a z neho navigáciu nepotrebovali, nebol
teda dôvod, aby im ju poškodený požičiaval. Takisto nebol dôvod, aby im požičal nastreľovačku, ako to
on tvrdí, pretože ju pri tom type prác, ktoré vykonávali nepotrebovali. Na mieste samom zistili, že treba

dorobiť podlahy, ktorú prácu sľúbili urobiť za 600 Eur. Ani pri tejto práci nastreľovačku nepotrebovali.
Práce boli vykonávané pre slovenskú firmu, ktorú zastupoval pán C.. Následne nastali problémy s
preplatením prác, ktoré vykonali, nebolo im vybavené pracovné povolenie od rakúskych úradov. Na
opakované urgencie im pán C. akurát vyplatil zálohu 500 Eur, ktorá ani nepokrývala ich náklady. Nakoľko
nedostali odmenu za prácu ani po dvoch týždňoch zo stavby odišli. Keď si pýtali peniaze od pána C.,

ten ich odkazoval na pána Y. a keď pýtali od Y., ten ich odkazoval na C..

Výpoveď obžalovaného C. I. bola prečítaná, pretože hlavné pojednávanie sa konalo na základe jeho
žiadosti v jeho neprítomnosti. Obžalovaný vypovedal zhodne ako obžalovaný I. R.. Nad rámec výpovede
spoluobžalovaného uviedol, že večer na ubytovni v Bratislave sa im mal poškodený zveriť, že potrebuje

peniaze a že speňaží nastreľovačku a na niekoho hodí krádež. Vtedy tomu nevenoval pozornosť.

Svedok I. Y. poprel tvrdenie obžalovaného C. I., že nastreľovačku predal a vymyslel si jej krádež. Nemá
to ani žiadnu logiku, že by to urobil, pretože ju kupoval na výslovné prianie pána C., pretože s ňou bolo
potrebné vykonávať na tej stavbe práce. Nemal toľko hotovosti na jej kúpu a preto ju kúpil na splátky a

až keď zaplatil poslednú splátku mu predajca vystavil faktúru. Práve preto, že mu pán C. hovoril, že na
práce na stavbe bude potrebovať aj nastreľovačku, túto požičal obžalovaným. Pokiaľ ide o navigáciu,
ukázal im cestu na stavbu. Potom sa mali presunúť na inú stavbu, ale aj vo vzťahu k tej prvej stavbe mu
povedali, že tam netrafia a tak im navigáciu požičal. Túto mal on sám požičanú od svojho brata. Veci
prekladali z auta do auta pri kine pri hlavnej ceste pred Europa SC vo Zvolene.

Na predmetnej stavbe vo Viedni pracoval sám, ale potom sa mu podarilo zohnať zákazku na stavbe
Európa SC vo Zvolene a potreboval za seba zohnať náhradu do Viedne. Ponúkol to obžalovaným, ktorí
vyjadrili súhlas. V tom čase obžalovaní nemali živnostenský list, preto sa dohodli, že ich tam vezme
ako svojich zamestnancov, resp. na dohodu a peniaze pôjdu cez pána C., čo potvrdzuje aj to, že on im

vyplatil zálohu. Za sprostredkovanie práce mu mali dať odmenu 100 až 200 Eur. Napriek tomu sa ale
vyjadrovali, že by radšej priamo pracovali pre dodávateľskú firmu. To záležalo na dohode s pánom C.,
ktorú aj uzavreli. Keď sa dohodli, vrátil na Slovensko, pričom mu pán C. dodatočne oznámil, že asi po 2
týždňoch obžalovaní aj J. R. a W. R. zo stavby odišli. Keď sa ich pýtal na dôvody, povedali mu, že dostali
ibazálohu500Euražeimfirmanevyplatilapráce.Ukazovalimuajnejaképapiere-účtyzaprenoslešení

a podobne, ale tieto nemali vôbec rakúskou stranou potvrdené, že práce vykonali. O rozsahu prác, ktoréurobili sa dalo usudzovať iba z namontovaných sadrokartónov a podlahy, pričom pán C. povedal, že tie
práce zodpovedajú tak tým 500 Eur čo im dal ako zálohu. Na druhej strane obžalovaní odmietali a s
ním baviť o tom, že im dlhuje pán C., ktorý dlhoval za práce vykonané poškodeným ešte pred nástupom

obžalovaných s tým, že on ich do toho navliekol a nech ich teda vyplatí a kým ich nevyplatí, tak mu jeho
veci nevrátia. Keď podal trestné oznámenie, obžalovaní mu neverili, že to urobil a tak chcel na nich aj
urobiť pascu, že im sľúbil, že ich vyplatí a oni nech prídu s jeho vecami. Dohodol to spolu s políciou,
lenže policajti zaparkovali na začiatku ulice a keď obžalovaní nechodili, tak telefonoval C. I., že čo je,
kde je a on mu povedal, že videl policajtov, že ich na nich zavolal a že sa otočili a idú preč.

ObžalovanýI.R.namietolobsahvýpovedepoškodenéhoazopakovalsvojevyjadrenie,ženastreľovačku
na práce, ktoré vykonávali nepotrebovali. Poškodený mu odpovedal, že sa na tej stavbe ako z nej odišli
bol pozrieť a môže prisvedčiť, že tam nevidel ani jeden nastrelený klinec jeho nastreľovačkou, ale zotrval
na svojom tvrdení, že im nastreľovačku aj navigáciu požičal.

Svedok J. R. potvrdil vyjadrenia obžalovaných o tom, že im poškodený žiadne veci nepožičal a že za
práce vykonané v Rakúsko neboli vyplatení. Zostali im dlžní 7.200 Eur.

Svedok W. R. tiež potvrdil údaje obžalovaných, pričom k navigácii uviedol, že on sám mal v mobile
navigáciu a preto ani nepotrebovali požičať navigáciu od poškodeného.

Svedok D. Y. zas potvrdil údaje poškodeného, že obžalovaným požičal nastreľovačku a navigáciu.

Taktiež svedok N. Q. potvrdil, že poškodený obžalovaným nastreľovačku a navigáciu požičal. Doplnil,
že nastreľovačku poškodený kupoval preto, lebo keď boli spolu prácu vo Viedni pozerať, tak ten chlap

im povedal, že tá práca sa bez nastreľovačky robiť nedá.

Svedok H. C. sa stal pre súd nedostupným, pretože sa zdržuje na neznámom mieste. Súdu sa miesto
jeho pobytu nepodarilo zistiť ani pátraním po jeho pobyte ani nariadením obmedziť jeho osobnú slobodu.
Pri pátraní po svedkovi bolo zistené, že na Okresnom súde Bratislava I. je voči nemu ako obžalovanému

vedené trestné konanie pod č. XT/XXX/XXXX, pričom bol vydaný príkaz na jeho zatknutie, ale ani tento
nebol realizovaný a následne začal súd konanie proti ušlému.

Na základe toho, že svedok sa stal pre súd nedosiahnuteľným pre jeho pobyt na neznámom mieste bola
samosudcom na hlavnom pojednávaní podľa ustanovenia § 263 ods. 3 Trestného poriadku prečítaná

zápisnica o jeho výpovedi z prípravného konania.

Z tejto zápisnice súd zistil, že svedok H. C. 28. 3. 2014 uviedol, že si pamätá na štyroch mužov,
ktorí pracovali na stavbe Lichteštajnského paláca vo Viedni v marci 2012. V tom čase tu pracoval
ako projektový manažér pre spoločnosť G. K. s.r.o., K.. Jednou z dodávateľských firiem pre firmu,

ktorú zastupoval bola aj firma poškodeného I. Y.. Pre neho pracovali spomenutí štyria muži, ktorí mali
vykonať vnútorné opláštenie strechy sadrokartónom, ktoré opláštenie sa montovalo buď na drevenú,
alebo na kovovú konštrukciu, pričom na upevnenie na oceľovú konštrukciu bolo potrebné použiť aj
nastreľovačku. Počas výkonu prác ho títo požiadali o vyplatenie záloh s tým, že sa na vyplatení
preddavku nevedeli dohodnúť s poškodeným a na základe pokynu pána Y. im vyplatil zálohu 500 Eur, k

čomu aj vystavil príjmový doklad. Pretože si v stanovenej lehote 14 dní nevybavili pracovné povolenie
boli zo stavby vylúčení. Dôvodom na ich vylúčenie bolo aj to, že ich pracovné schopnosti a odbornosť
nebola dostačujúca. Zabezpečenie náradia pre pracovníkov, nakoľko poškodený Y. bol subdodávateľom
bolo jeho povinnosťou. Títo štyria muži neboli v žiadnom zmluvnom vzťahu so spoločnosťou G. s.r.o. O
tom, že im poškodený požičal nastreľovačku a navigáciu sa dozvedel od poškodeného, ale sám svedok

ich nikdy nevidel. Doplnil však, že predpokladá, že im poškodený nastreľovačku požičal, pretože sám
svedok žiadal od poškodeného keď na stavbu nastupoval, aby si ju zabezpečil.

Zo zápisníc o opoznaní podľa fotoalbumov vyplýva, že svedok D. Y. nevedel opoznať osoby, ktorým
poškodený požičal nastreľovaciu pištoľ. Svedok N. Q. opoznal obžalovaného I. R.. Obžalovaného C. I.

neopoznal.

Odborné vyjadrenia znalca C. s.r.o. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty spreneverených vecí
preukazuje, že klincovačka zn. PULSA mala hodnotu 1.164,43 Euro a navigácia zn. GARMIN 220 Eur.Z faktúry vyplýva, že poškodený klincovačku kúpil 10.2.2012 za sumu 1.192,25 Euro s dátumom
splatnosti 24.2.2012.

Obhajoba sa na základe existencie dvoch skupín dôkazov domáhala oslobodenia obžalovaných spod
obžaloby. Naproti tomu obžaloba navrhovala ich odsúdenie.

Súdne konanie je o. i. ústne a bezprostredné práve preto, aby si sudca mohol urobiť obraz o tom, ktoré

dôkazy ho presvedčia.

Na prvý pohľad sa môže zdať návrh obhajoby na postup v pochybnostiach v prospech obžalovaných ako
logický, vyplývajúci z dôkaznej núdze, najmä z toho že sú tu produkované dve skupiny dôkazov, jednak
tvrdenia obžalovaných, že im poškodený žiadne veci nepožičal, ktoré výpovede potvrdzujú svedkovia,
ktorí s nimi pracovali a na strane druhej je to výpoveď poškodeného, že veci im skutočne požičal, ktorú

zas potvrdzujú jeho spolupracovníci.

Sú tu však drobné skutočnosti, ktoré súd viedli k záveru, že uveril poškodenému.

V prvom rade je to nezistenie motívu na strane poškodeného, aby lživo obvinil osoby obžalovaných

z predmetného skutku. Skutočnosť, že neboli vyplatení za vykonanú prácu pri neprehľadnosti ich
postavenia na akom zmluvnom základe a pre koho vykonávali prácu neobstojí, teda že by im poškodený
dlhoval odmenu za prácu a aby sa tejto zodpovednosti vyplatiť ich zbavil. Súd tu dokonca v úvahách
išiel ešte ďalej, ako to vôbec obžalovaní uvádzali, pretože to nikdy netvrdili. Iba v rámci popisu skutku
tvrdili, že podľa nich za riadne odvedenú prácu neboli vyplatení a otázku, kto ich má vyplatiť si medzi

sebou pohadzovali poškodený so svedkom C..

Jediný prípadný motív zo strany poškodeného, aby si to na nich vymyslel vyplýva z výpovede
obžalovaného C. I., že mu mal poškodený spomenúť, že nemá peniaze a rozmýšľa speňažiť
nastreľovaciu pištoľ a hodiť na niekoho jej krádež. Takýto postup poškodeného by bol dosť nelogický,

pretože nie je to tak jednoduché niekoho krivo obviniť a nedáva to vôbec záruku, že sa osobe
oznamovateľa vrátia peniaze. Malo by to logiku, ak by išlo o poistenie, teda, že náradie by bolo poistené,
čo nie je tento prípad.

Naproti tomu žiadnu logiku nepostrádajú vyjadrenia poškodeného, že si nastreľovaciu pištoľ obstaral,

lebo ho svedok C. o to požiadal, ktorý svedok toto jeho tvrdenie aj potvrdzuje.

Logiku má aj vyjadrenie poškodeného, že samozrejme toto náradie nechal obžalovaným, ktorí s ním
inak nedisponovali a mali za jeho osobu vykonať práce.

Nie bez významu je skutočnosť, že svedok N. Q. opoznal jedného z obžalovaných ako osobu, ktorej
nastreľovačku poškodený požičal.

No a nakoniec má logiku aj záver súdu o tom, že obžalovaní sa evidentne cítia byť poškodenými, pretože
I. Y. im dohodol prácu a túto prácu podľa nich riadne vykonali a následne nebolo nikoho, kto by ich za

vykonanú prácu vyplatil. Skutočnosť, že čo všetko na stavbe urobili a nedostali za to zaplatené silne
rezonuje v ich vyjadreniach. V tomto smere je potom logický záver súdu, že obžalovaní si jednoducho
ponechali veci, ktoré im boli poškodeným požičané a ich držbou sa snažili donútiť ho, aby im za prácu
zaplatil.

Právny poriadok pozná zádržné právo, ale obžalovaní jeho podmienky nesplnili. Súdu vôbec nie je
zrejmé ich právne postavenie pokiaľ sa týka výkonu prác vo Viedni, pretože tu si vzájomne odporujú
poškodený so svedkom C. a ani obžalovaní nie sú schopní riadne ustáliť, pre koho a na akom zmluvnom
základe vykonali prácu, najmä keď na stavbu nastúpili a s poškodeným nemajú uzavretú pracovnú
zmluvu, ani dohodu o vykonaní práce a nemajú žiadnu zmluvu ani so spoločnosťou G. s. r. o.

Z uvedených skutočností potom súd dospel k záveru, že uveril poškodenému, že obžalovaným požičal
predmetné veci a títo mu ich napriek jeho opakovaným výzvam nevrátili a použili ich neznámym
spôsobom.Po právnej stránke obžalovaní týmto konaním naplnili zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, pretože si prisvojili cudziu vec, ktorá im bola zverená

a spôsobili tak na cudzom majetku malú škodu.

Poškodený obžalovaných opakovane vyzýval na vrátenie zverených vecí, čo títo nerešpektovali a vo
vzťahu k dĺžke neoprávnenej držby požičaných vecí je nutné dospieť k záveru, že s nimi naložili ako s
vecami vlastnými. Spôsobenie malej škody obžalovanými vyplýva z odborného vyjadrenia a zo znenia

ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého je za malú škodu potrebné považovať škody
prevyšujúcu sumu 266 Eur. Obžalovaní pritom konali na základe vzájomnej dohody spoločným konaním
ako spolupáchatelia v zmysle § 20 Trestného zákona, čím za následok zodpovedá každý z nich, akoby
ho spôsobil sám.

Za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona zákon ustanovuje trest odňatia slobody až

na dva roky.

Pri úvahách o treste za takto zistené zavinenie súd vychádzal z ustanovení § 34 Trestného zákona.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľov, ich pomery

a možnosť ich nápravy.

V prípade každého z obžalovaných je nutné konštatovať, že doteraz viedli riadny život. Obžalovaný I.
R. bol síce 1 krát súdom trestaný, ale ide o odsúdenie z roku 1985, k trestu s účinkami zahladenia
a na toto odsúdenie súd neprihliadal. Obžalovaný C. I. nebol súdom trestaný. Pokiaľ boli obžalovaní

postihnutí za priestupky, išlo o priestupky na úseku dopravy, za menšie previnenia, ktoré boli vyriešené v
blokovomkonaní,čoviedlosúdkzáveru,žekaždémuzobžalovanýchjenamiestetrestukladaťpridolnej
hranici trestnej sadzby, pričom účel trestu môže byť naplnený pri uložení samostatného peňažného
trestu, na uloženie ktorého boli splnené zákonné podmienky v tom, že sa činom obžalovaní snažili získať
majetkový prospech a tiež tým, že trest je ukladaný za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného

prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody súd neukladá.

Priťažujúce okolnosti súd nezistil.

Dolná hranica peňažného trestu je 160 Eur.

Za primeraný vzhľadom na všetky okolnosti prípadu súd považoval peňažný trest vo výmere 200 euro u
každého z obžalovaných zvlášť, pričom pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený
ustanovil náhradný trest odňatia slobody na štyri mesiace u každého z obžalovaných zvlášť.

Poškodený I. Y. riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, ktorú vyčíslil na hlavom pojednávaní
na 1384,43 Euro, ale v prípravnom konaní na sumu 1592,25 Euro. Súd pri výške škody vychádzal
z odborného vyjadrenia, výšku škody ustálil na 1384,43 Euro aj vo výroku rozsudku a preto zaviazal
obžalovaných túto škodu spoločne a nerozdielne nahradiť a so zvyškom nároku na náhradu škody
poškodeného odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.