Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. december 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/283/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512214480
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2512214480.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny

Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: Z. P., rod. L., nar. XX. T. XXXX,
bytomV.,časťP.,P.XX/XX,zast.splnomocnenkyňou:ProsmanaPavlovič,advokátskakancelária,s.r.o.,
Trnava, Hlavná 31, IČO: 36 865 281, proti žalovaným: 1/ Tatra credit a.s., Piešťany, Námestie slobody
10/1718, IČO: 44 975 775, 2/ S.O.S. financ, spol. s r.o., Piešťany, Winterova 1777/60, IČO: 36 250 406,
o určenie neplatnosti právnych úkonov a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovanej 2/
proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 19. marca 2015 č. k. 10C/366/2012-200, takto

r o z h o d o l :

I/ Odvolací súd v odvolaním žalovanej 2/ napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II/ Žalobkyni vo vzťahu k žalovanej 2/ priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I/ určil, že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy
so zabezpečením záväzku prevodom vlastníckych práv k nehnuteľnostiam č. 653/06 uzatvorenej dňa
15. augusta 2006 medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ je bezúročný a bez poplatkov, pričom návrh v
tejto časti voči žalovanému 1/ zamietol; II/ určil, že úverová zmluva č. 152/09 zo dňa 5. augusta 2009
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ je neplatná od začiatku a návrh v tejto časti voči žalovanej
1/ zamietol; III/ určil, že zmluva o postúpení pohľadávky č. ZZ15209 uzatvorená medzi žalovanou 1/ a

žalovanou 2/ dňa 1. decembra 2009 je neplatná od začiatku; IV/ žalovanej 2/ uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia 4.170,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % p.a. zo sumy 4.174,24 eur od 7. júna 2014 do zaplatenia; V/ vo zvyšku návrh na vydanie
bezdôvodného obohatenia zamietol; VI/ určil, že nehnuteľnosti nachádzajúc sa v kat. úz. P., obec V.,
okres Hlohovec, evidované Okresným úradom Hlohovec na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok, parc.
č. 138 o výmere 56 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pozemok, parc. č. 139/2 o výmere 65 m2 -
zastavané plochy a nádvoria a stavba - rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na pozemku, parc. č.

138 nie sú zaťažené záložným právom a návrh v tejto časti voči žalovanej 1/ zamietol a VII/ o trovách
konania si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanovením § 39, § 351 ods. 1 a 2, § 457 a § 517
ods. 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov); § 1 ods. 1, § 2
písm. a) a b), § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 až 5 zákona č. 258/2001 Z. z o spotrebiteľských úveroch a
o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1976 Zb. o slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere zo dňa 15. augusta 2006; § 4 ods. 4 a 5 zákona

o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere zo dňa 15. augusta
2006; § 4 ods. 1 až 4 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere zo dňa 5. augusta 2009, § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
v znení účinnom ku dňu 5. augusta 2009 ako aj § 497 Obch. z. (Obchodný zákonník č. 513/1991Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne dôvodil, že žalobkyňa dňa 15. augusta 2006 uzatvorila so
žalovanou2/úverovúzmluvysozabezpečenímzáväzkuprevodomvlastníckychprávknehnuteľnostiam,
na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 4.979,09 eur (niekdajších 150.000 Sk). Uvedeného

dňa, t. j. 5. augusta 2009 došlo k uzavretiu ďalšej úverovej zmluvy, ktorou sa žalovaná 2/ zaviazala
poskytnúť žalobkyni úver vo výške 5.400 eur. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi žalobkyňou
a žalovanou 2/ založený predmetnými úverovými zmluvami ako vzťah spotrebiteľský, keďže žalovaná
2/ poskytla žalobkyne ako fyzickej osobne nepodnikateľovi úver v rámci svojej obchodnej činnosti, to na
iný účel ako na výkon jej zamestnania, povolania, či podnikania. Spotrebiteľská povaha predmetného

zmluvného vzťahu vyplýva aj z obsahu samotných úverových zmlúv a nebola zo strany účastníkov
žiadnym spôsobom spochybňovaná, preto vznik predmetných zmlúv ako i nároky z nich vyplývajúce
posudzoval nielen podľa ustanovení O.z., keďže zmluva o úvere je ako zmluvný typ v zmysle § 261
ods. 3 písm. d) Obch.z. absolútnym obchodnom, ale aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý
mal k vzťahu Obchodnému zákonníku postavenie lex specialis a ktorý pre spotrebiteľskú zmluvu o úvere
ustanovuje špecifické náležitosti (§ 4 ods. 2 cit. zák.) s tým, že ich absenciu v zmluve spája s určitými

následkami. Žalobkyňa, ktorá vystupovala v pozícii spotrebiteľa si v konaní uplatnila okrem iného aj
peňažný nárok voči žalovanej 2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške predstavujúcej rozdiel
medzi jej úhradami splátok úveru, v zmysle zmluvných dojednaní v úverovej zmluve č. 653/06 z 15.
augusta 2006 a výšku úverovej istiny, ktorá jej bola na základe tejto zmluvy vyplatená, dôvodiac s tým, že
pre absenciu náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských

úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy je poskytnutý úver potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov; súčasne sa potom návrhom v znení jeho ostatnej zmeny domáhala taktiež určenia, že
predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov a poukazuje na to, že naliehavý právny záujem na takomto
určení vyplýva priamo zo zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie úverovú
zmluvu z 15. augusta 2006 podrobil súrnej kontrole z hľadiska jej úplnosti, pokiaľ ide o náležitosti v

zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a z obsahu zistil, že táto neobsahovala náležitosť podľa §
4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu jej uzavretia a to údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov, v dôsledku ktorej skutočnosti sa takýto úver v zmysle uvedeného
zákonného ustanovenia považuje za bezúročný a bez poplatkov. V konaní nebolo sporné, že žalovaná
2/ si splnila záväzok vyplývajúci jej zo zmluvy a vyplatila žalobkyni v hotovosti niekdajších 150.000 Sk,

čo zodpovedá 4.970,09 eur. Z listinných dôkazov mal preukázané, že žalobkyňa titulom splátok úveru
poskytnutého na základe uvedenej zmluvy zaplatila žalovanej 2/ v období od 15. augusta 2006 do 22.
júla 2009 sumu 9.053,28 eur. Keďže žalovanej 2/ pre absenciu údaju o ročnej percentuálnej miere
nákladov v zmluve nevznikol nárok na zaplatenie úroku a prípadných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g/ zák.
o spotrebiteľských úveroch) úhrady žalobkyne prevyšujúce sumu istiny úveru predstavujú majetkový

prospech žalovanej 2/ získaný od nej bez právneho dôvodu. Keďže žalovaná 2/ prijala od žalobkyne
bez právneho dôvodu sumu 4.074,19 eur (predstavujúcu rozdiel celkovej výšky úhrad žalobkyne) a
výšky úverovej istiny (t.j. 9.053,28 - 4.979,09 eur), preto súd prvej inštancie v časti, ktorej sa žalobkyňa
domáhala vydania bezdôvodného obohatenia čo do sumy 4.074,19 eur vyhovel žalobe a žalovanej 2/
uložil povinnosť zaplatenia predmetnej sumy spolu s úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 O.z. v

spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 5,25 % ročne, keďže základná úrokoví
sadzba ECB je ku dňu omeškania žalovanej 2/ bola 0,25 % a to odo dňa 7. júna 2014, keď za účinnú
výzvu adresovanú žalovanej 2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia považoval doručenie uznesenia
č.k. 10C/366/2012-160 zo dňa 19. mája 2014, ktorým pripustil rozšírenie návrhu práve o nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie považoval aj za dôvodné určenie, že predmetný

úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu v súlade s
vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalobkyňa má na takomto určení čiastočnej neplatnosti
úverovej zmluvy zo dňa 15. augusta 2006 v časti úroku a poplatku naliehavý právny záujem a to aj za
tej okolnosti, že sa súčasne domáhala priznania peňažného nároku, dôvodnosť ktorého bola priamo
determinovaná posúdením čiastočnej neplatnosti zmluvy. V konaní mal preukázané, že žalobkyňa

uhradila prvých 36 splátok, v zmysle splátkového kalendára, ktorý bol súčasťou predmetnej úverovej
zmluvy a keďže na úhradu poslednej splátky nemala dostatok vlastných prostriedkov, preto pristúpila k
uzavretiu ďalšej úverovej zmluvy, na základe ktorej malo dôjsť k vyplateniu poslednej splátky skoršieho
úveru a tým k zániku záväzku zo zmluvy zo dňa 15. augusta 2006 jeho splnením. Takéto zdôvodnenie
zániku záväzku bolo súdu prvej inštancie predostreté žalovanou 1/ a svedkom N. J., ktorý je spoločníkom

a bývalým konateľom žalovanej 2/ ako veriteľa, ktorý v tejto súvislosti poukazoval i na dohodu o
odstúpení od zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva podpísanou dňa 5. augusta
2009, v ktorej sa konštatuje zánik záväzku žalobkyne s plnením, ako aj účtovné doklady žalovanej 2/
majúcepreukazovaťúhraduposlednejsplátkyvpredmetnejúverovejzmluve.Jedinésúdnerozhodnutie,ktorým bude pre obe zmluvné strany záväzne určená neplatnosť úverovej zmluvy v časti dojednania
úrokoch a poplatkoch, vytvára pre žalobkyňu ako slabšiu stranu zmluvného vzťahu žalovanou 2/ stav
právnej istoty, že žalovaná 2/ si nároky z neplatných zmluvných dojednaní voči nej nebude uplatňovať

žalobou na plnenie. Ďalším nárokom, ktorým bol predmetom konania bolo určenie neplatnosti úverovej
zmluvy zo dňa 5. augusta 2009. Žalobkyňa tvrdila absolútnu neplatnosť predmetnej úverovej zmluvy, čo
odôvodňovala tým, že táto bola následne uzavretá a je predstieraným (simulovaným právnym úkonom),
pričom zastieraným (dissimulovaným právnym úkonom) je kumulatívna novácia úverovej zmluvy zo dňa
15. augusta 2006, preto úverová zmluva zo dňa 5. augusta 2009 ako simulovaný právny úkon pre

nedostatok potrebnej vôle subjektov je neplatná, neskôr svoj právnu argumentáciu neplatnosti založila
natvrdení,žeúverbolposkytovanýzaneprimeraneprotiplnenieprizneužitítiesneľahkovážnosti(omylu)
spotrebiteľa,pričomkonaniežalovanej2/považovalazanekalúobchodnúpraktiku,spočívajúcuvkonaní
bez odbornej starostlivosti, spôsobilú narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa. Konanie žalovanej 2/
považovala za rozporné s dobrými mravmi, s odbornou starostlivosťou a so zákonom. Poukázala na § 4
ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého úverová zmluva nespĺňa podmienky podľa

§ 4 ods. 2 je neplatná, ak bolo spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
ho začal čerpať, čo sa podľa nej nestalo.

2. Proti tomuto rozsudku podala (vyjmúc výrokov, ktorými bol návrh zamietnutý) včas odvolanie iba
žalovaná 2/ so zjavným návrhom na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

rozhodnutie. Dôvodila tým, že konštatovaná neprimeranosť výšky úrokov, úrokov z omeškania, ako aj
zmluvná pokuta rozhodne nemôžu spôsobovať neplatnosť zmluvy o úvere ako celku, pretože v prípade
vecnej opodstatnenosti týchto námietok by mohlo ísť len o čiastočnú neplatnosť tejto zmluvy, najmä čo
do výšky úroku nad rámec požívajúci právnu ochranu. Úverová zmluva č. 152/09 obsahuje v zmysle
§ 4 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch. Platnosť je možné vyvodzovať aj z ust. § 4 ods. 3

písm. a) zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy,
ktorý vyslovene hovorí, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že právny vzťah
medzi zmluvnými stranami sa riadi ustanoveniami Obch. z. Taktiež podotkla, že zmluva obsahuje aj
RPMN vo výške 25,02 % p.a. ako to vyplýva z jej článku I. bod. 1, pričom v zmysle nariadenia vlády SR č.

238/2008 Z. z. výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru neprevýšila sumu, ktorá zodpovedá
dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského
úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zák. č.
568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky

poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a súčasne nesmie
prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej
percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej
ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona. Pre uvedený typ
úveru v zmysle predmetného Nariadenia vlády bola Ministerstvom financií stanovená maximálna výška

odplaty vo výške 44,34 % p.a. z čoho vyplýva, že zmluva obsahuje primeranú výšku odplaty. Z logického
výkladu ust. § 41, § 53 ods. 1 a § 53 ods. 5 O.z. je zrejmé, že úverovú zmluvu nie je možné vyhlásiť za
neplatnú, ako celok a nie je možné vyhlásiť ani odplatu za neprijateľnú. V zmysle smernice 93/13/EHS
nie sú členské štáty povinné zabezpečiť v prípade existencie nekalej podmienky neplatnosť zmluvy ako
celku, pretože právny následok neplatnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi sa môže obmedziť iba na neplatnú

podmienku a zmluva ako taká môže byť záväzná i naďalej. V zmysle § 151md O.z. záložné právo
zanikne až zánikom zabezpečovanej pohľadávky, t.j. až jej uhradením vrátane príslušenstva. Právna
prax ako aj judikatúra Slovenskej a Českej republiky jednoznačne zastávajú názor, že zánik úverovej
zmluvy nespôsobuje aj zánik akcesorických zabezpečovacích právnych vzťahov, čiže aj keď vyhlási
súd úverovú zmluvu za neplatnú, nemôže z dôvodu neplatnosti úverovej zmluvy vyhlásiť za neplatnú aj

záložnú zmluvu, pokiaľ táto spĺňa všetky náležitosti, ktoré jej ukladá zákon (uznesenie NS SR
sp. zn. 4 Obo 102/99, rozsudok NS ČR sp. zn. 29 Cdo 2606/2000). Nárok na zaplatenie 4.174,24 eur
považuje odvolateľka za premlčaný v zmysle § 107 ods. 2 O.z. z dôvodu márneho uplynutia objektívnej
premlčacej doby, ktorá začala plynúť 5. augusta 2009 a márne uplynula 5. augusta 2012, pričom žaloba
bola podaná 27. novembra 2012, pričom v tejto žalobkyňa nepožadovala zaplatenie predmetnej sumy,

o takýto petit bola žaloba rozšírená až na základe uznesenia súdu prvej inštancie dna 19. mája 2014 na
základe návrhu žalobkyne zo dňa 7. novembra 2013 na rozšírenie o predmetný petit.3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Poukázala na znenie ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p..
Uviedla, že všetky odvolateľkou relevantne právne namietané námietky boli vyriešené v konaní pred

súdom prvej inštancie a v odvolaní sa s nimi podrobne zaoberal.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj O.s.p.), keďže podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak

nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 O.s.p., účinného v čase jeho podania, aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozsudku
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 O.s.p., akt. § 355 ods. 1
C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127
a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.,
akt. § 365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§

379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné
vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219

ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba navzdory námietkam žalovanej považovať
za vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a
vec aj správne posúdil po hmotnoprávnej právnej stránke a správne posúdil aj právny záujem, ktorý je
podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., akt. § 137 písm. c/
C.s.p., ktorý musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie,

či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobkyne, či sa
ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.

6. Pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách treba vychádzať z princípov

zvýšenej ochrany spotrebiteľa danej nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou. K
naplneniu tejto zvýšenej ochrany môže dôjsť iba vtedy, ak spotrebiteľovi bude umožnený reálny prístup
na súd a to so zvýšenou ingerenciou súdu tak, ako tomu nasvedčuje právna úprava ukladajúca súdom
zohľadniť niektoré skutočnosti z úradnej povinnosti. To znamená, že v zásade bude daný naliehavý
právny záujem na určení každej skutočnosti, ktorá môže mať vplyv na zmluvný vzťah dodávateľa a

spotrebiteľa, čo zodpovedá požiadavke, aby z úradnej povinnosti rozhodnutie súdu bolo spôsobilé
ovplyvniť právne postavenie žalobcu. Dokonca bude postačujúce aj to, ak rozhodnutie bude mať vplyv
na postavenie spotrebiteľa k tretej osobe, ktorá nie je účastníkom konania. Pri posudzovaní danosti
naliehavého právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo
právo bude mať za následok zmenu práv a povinností, alebo postavenie žalobcu v hmotnoprávnych

vzťahoch a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje právo návrhom podľa § 80 písm.
b/ O.s.p. akt. § 137 písm. a/ C.s.p..

7. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne; podľa ods. 2 rovnakého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľky) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou

použitou súdom prvej inštancie vo vzťahu k ním prezentovanému spôsobu rozhodnutia, ktorý vyplýva z
odôvodnenia napadnutého rozsudku. U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne
a i objektívne presvedčivo tak zásadne postačuje i len konštatovanie ich správnosti a preto sa odvolací
súd na ne odvoláva (prvá časť ust. § 387 ods. 2 C.s.p.), odvolací súd má za to, že žalovaná 2/ nenastolilav odvolaní, žiadne také námietky, ktorými by sa už nevysporiadal súd prvej inštancie, preto sa obmedzil
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

9. Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil, vrátane vecne správneho
(odvolaním nespochybňovaného) rozhodnutia o trovách konania pred súdom prvej inštancie.

10. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

13. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., §
262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni priznal právo
na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo
veci (v prejednávanej veci žalobkyňa), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala (v prejednávanej veci žalovaná 2/).

15. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).