Rozhodnutie – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. máj 2016

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 7C/146/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413206136
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Plutinský
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2016:5413206136.11

Rozhodnutie

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Rastislav Plutinským v právnej veci navrhovateľa: CD
Consulting s.r.o., so sídlom Praha 3, 130 00, K červenému dvoru 3269/25a, Česká republika, IČO: 264
29 705, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
odporkyni: P. Š., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F., M. XXXX/X, v konaní o zaplatenie zmenkovej
sumy 567,27- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.03.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu (v ďalšom texte len ako „nariadenie“). Uvedeným návrhom sa
navrhovateľ domáha priznania zmenkovej sumy vo výške 567,27 EUR, zmenkového úroku vo výške
0,25% denne zo zmenkovej sumy 767,27 EUR od 28.09.2010 do 14.11.2010 čo predstavuje sumu
92,07 EUR, so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy 567,27 EUR od 15.11.2010 do zaplatenia,
s úrokom 6% ročne zo sumy 767,27 EUR od 15.11.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške
1/3% zmenkovej sumy, teda 2,56 EUR, ako aj náhrady trov konania.

7C/146/2013
2

K návrhu pripojil zmenku, ktorej vystaviteľkou je odporkyňa s tým, že ako miesto vystavenia zmenky je

uvedený Ružomberok, dátum vystavenia zmenky je uvedený 8. december 2009 a v časti „zmenková
suma“ je uvedené 767,27 EUR a v časti „zmenkový úrok 0,25% denne od“ je vyplnený dátum 28.
septembra 2010. Ďalej je na zmenke uvedené: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, vložka číslo:23636/B. Taktiež je na zmenke uvedené, že ide o
zmenku „bez protestu“, „ naplatenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a splatné: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Napokon je prednej strane zmenky uvedené: XXXXXXXXX. Na
rubezmenkysanachádzatext:NamiestonásnaradCDConsulting,s.r.o.,Kčervenémudvoru3269/25a,
130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705 a pod týmto textom je text: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Jaroslav Fuchs, konateľ a podpis.

Na pojednávaní dňa 04.05.2016 odporkyňa uviedla, že ona vie, že si brala pôžičku, niečo sa splácalo,

nosila peniaze a vie, že tam treba ešte niečo zaplatiť. Ona v podstate ani nevedela o čo sa jedná, iba
teraz keď to súd čítal, tak približne vie, nemá žiadne doklady o tom koľko zaplatila a nevie koľko by satam malo prípadne zaplatiť. Keď ona videla Praha, tak úplne nevedela o čo sa jedná, myslela si, že to
je kvôli bytu, čo oň prišla pre rodinu.

O podanom návrhu súd prvýkrát rozhodol rozsudkom sp. zn. 7C/146/2013 zo dňa 21.05.2014, v ktorom
o.i. uviedol:

Ako už bolo uvedené, z obsahu predloženej zmenky vyplýva, že predchádzajúcim majiteľom zmenky
bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o..

Po podaní akéhokoľvek návrhu na súd patrí medzi prvotné administratívne úkony lustrácia účastníkov
konania v elektronickom registri. Výstup z tejto lustrácie sa žurnalizuje do spisu. V tomto prípade bola
lustrácia vykonaná dňa 02.04.2013 a nachádza sa na č.l. 12 spisu. Z tejto lustrácie získal súd vedomosť,
že na tunajšom súde odporkyňa vystupovala ako povinná v exekučnom konaní č. 7Er/303/2012, pričom
akooprávnenávtomtokonanívystupovalaspoločnosťPOHOTOVOSŤ,s.r.o..Zatakýchtookolnostíbolo

na mieste, aby si súd uvedený exekučný spis pripojil, bez toho, aby to ktokoľvek navrhol, resp. žiadal,
pretože tak urobil za účelom skúmania podmienok konania, najmä pre účel zistenia, či tu neexistuje
prekážka rozhodnutej veci.

Z exekučného spisu je zrejmé, že číslo uvedené na konkrétnej zmenke sa zhoduje s číslom úverovej

zmluvy, ktorá bola tunajšiemu súdu vždy doručená so žiadosťou o udelenia poverenia.

Vedomosť súdu o fakte, že v tomto konkrétnom prípade bola zmenka vystavená v súvislosti so zmluvou
o úvere č. XXXXXXXX viedla súd k tomu, že tlačivom B podľa čl. 4 bod 4 nariadenia navrhovateľa,
prostredníctvom jeho zástupcu, vyzval na doplnenie návrhu, a to, aby oznámil, či mu bola zmenkovým

veriteľom postúpená aj pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXX uzavretej medzi
zmenkovým veriteľom a odporkyňou a tiež, aby uviedol výšku nesplateného úveru (z vyššie uvedenej
zmluvy o úvere) v čase vyplnenia zmenky.

7C/146/2013
3

Aj keď to navrhovateľ v citovanom vyjadrení konkrétnym spôsobom neuviedol, z obsahu vyjadrenia
možno dedukovať, že:

- spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. na navrhovateľa previedla len zmenku a nie aj pohľadávku z
úverovej zmluvy, na ktorej zabezpečenie bola zmenka vystavená,
- výška nesplatenej časti úveru v čase vyplnenia zmenky nie je známa.

Následne súd tlačivo na uplatnenie pohľadávky spolu s prílohami a tlačivom na odpoveď (tlačivo C)

doručil odporkyni, ktorá ho prevzala dňa 07.03.2014. Odporkyňa súdu odpoveď nedoručila, keď lehota
na odpoveď jej uplynula dňa 07.04.2014.

Podľa čl. 7 bod 3 nariadenia ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote
ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo

protipohľadávke.

Keďžepodľačl.19nariadeniasaeurópskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporu riadiprocesným
právom členského štátu, v ktorom sa toto konanie vedie a Občiansky súdny poriadok Slovenskej
republiky pojem „vydanie rozsudku“ nepozná, súd zvolil, podľa jeho názoru jediný spôsob, ako „vydať“

rozsudok, a to jeho verejným vyhlásením podľa ust. § 156 ods. 1 a 3 OSP.

Rozsudkomvyhlásenýmdňa21.05.2014súdrozhodolonávrhunavrhovateľatak,žehovcelomrozsahu
zamietol, a to z nasledovných dôvodov.

Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal z listín, ktoré do spisu predložil navrhovateľ a taktiež aj z tých,
ktoré sa nachádzajú v exekučnom spise tunajšieho súdu č.k. 7Er/303/2012.V tejto konkrétnej veci súd zo spisu č.k. 7Er/303/2012 zistil, že zmenka, ktorá je pripojená k návrhu
navrhovateľa je totožná so zmenkou, ktorá sa nachádza na č.l. 5 spisu č.k. 7Er/303/2012 (s výnimkou
chýbajúceho rubopisu). V exekučnom spise na č.l. 3 je taktiež Zmluva o úvere uzavretá dňa 08.12.2009

medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a odporkyňou a táto zmluva má číslo XXXXXXXXX, teda
číslo, ktoré je uvedené na zmenke.

Na rube zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a konkrétne článok 17 týchto podmienok
s predtextom „Dohoda o vyplnení zmenky“ obsahuje nasledovný text: Na zabezpečenie peňažného

záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako
remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých

peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

7C/146/2013
4

Z pripojeného exekučného spisu ďalej vyplýva, že exekučným titulom v danej veci bol Rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské

rameno 8, sp. zn. SR 01102/11 zo dňa 22.03.2011, ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 567,27 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25%
denne zo sumy 767,27 EUR od 28.09.2010 do 15.11.2010, zo sumy 567,27 EUR od 16.11.2010 do
zaplatenia a zákonným úrokom 6% ročne zo sumy 567,27 EER od 16.11.2010 do zaplatenia a nahradiť
trovy rozhodcovského konania vo výške 214,17 eur. Z výroku a odôvodnenia rozsudku vyplýva, že

rozhodcovský súd priznal peňažné nároky vychádzajúc zo záveru, že v danom prípade ide o zmenkovo
právny vzťah a nie o vzťah spotrebiteľský.

Predmetná exekúcia bola právoplatne zastavená a to potom, čo tunajší súd uznesením č.k.
7Er/303/2012 zo dňa 04.10.2012, právoplatným dňa 20.06.2013, žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa zmieňovaného rozhodcovského rozsudku, zamietol. Z
odôvodnenia uznesenia vyplýva, že dôvodom zamietnutia žiadosti bola neplatná rozhodcovská doložka.

Z doteraz uvedeného je zrejmé, že zmenka vystavená odporkyňou mala povahu zabezpečovacej
zmenky, ktorú skutočnosť preukazuje aj údaj na zmenke, ktorým je uvedenie čísla zmluvy (teda ide o

odkaz na hlavný vzťah).

Predmetná zmluva je pritom zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, keďže odporkyňa ju uzavrela so spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o. v pozícii spotrebiteľa. V zmluve bolo uvedené, že úver sa poskytuje na výkon

zamestnania, nie teda povolania alebo podnikania. Zákon č. 129/2010 Z.z. vymedzuje spotrebiteľa
tak, že ide o fyzickú osobu, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, pričom
v súvislosti s pojmom „povolanie“ zákon odkazuje napr. zákon o advokácii a zákon o autorizovaných
inžinieroch. Ide teda o tzv. slobodné povolania, pričom vykonávateľ takéhoto povolania je v zmysle §
2 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka podnikateľom.

V zmysle ods. 6 § 4 Zákona č. 258/2001 Z.z.:

(6) V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore spredchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Zákon č. 129/2010 Z.z., v ust. § 17 ods. 3 výslovne zakazuje zabezpečenie úveru zmenkou. V § 17 ods.
1 uvedený zákon upravuje možnosť veriteľa previesť svoje práva
7C/146/2013
5

vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu, pričom súčasne zakotvuje, že sa vtedy
postupuje podľa Občianskeho zákonníka.

Podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v
čase postúpenia pohľadávky mu zostávajú zachované i po postúpení.

Podľa § 17 Zákona č. 191/1950 Sb. (šekový a zmenkový zákon) žalovaný zo zmenky, nemôže robiť
majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vystavila zmenku v rozpore s citovaným ustanovením zákona č.
258/2011 Z.z., nakoľko zmenková suma bola vyššia ako povoľuje uvedené zákonné ustanovenie,
porušila zákonný zákaz zabezpečenia pohľadávky zmenkou a takúto zakázanú zmenku, namiesto
vydania dlžníkovi, previedla na tretiu osobu, bez toho, aby previedla aj pohľadávku z úverovej
zmluvy. Zmenka takto stratila svoj pôvodný zabezpečovací charakter a akúkoľvek spojitosť s hlavným

záväzkovým vzťahom. Toto bolo podľa názoru súdu hlavným dôvodom indosácie zmenky. Je tu badať
zjavný úmysel zabrániť tomu, aby sa skúmal predchádzajúci vzťah vystaviteľky zmenky (odporkyne)
a pôvodného majiteľa zmenky (POHOTOVOSŤ, s.r.o.). Inak by bolo skôr obvyklé, aby došlo k cesii
podľa Občianskeho zákonníka. To by však znamenalo, že by odporkyni zostali zachované námietky
(ktoré mala voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.) aj voči nadobúdateľovi. Respektíve pri uplatnení

pohľadávky na súde by ju súd mohol preskúmavať v tom smere, či spĺňa požiadavky zákona kladené
na zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Súd je toho názoru, že v danom prípade bol zneužitý inštitút
indosácie zmenky. Zmenka bola postúpená na spoločnosť, ktorej konateľom bol do 07.01.2013 G.
J., trvale bytom L., G. 5. G. J., bytom G. 5, L. vystupuje ako spoločník a konateľ v spoločnosti
TOP INNOVATIONS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Moyzesova 8, IČO: 47 345 071, pričom druhým

spoločníkomakonateľomtejtospoločnostijedoc.E..L.O.,J..,konateľprávnehozástupcunavrhovateľa.
Je teda zrejmé, že konateľ právneho zástupcu navrhovateľa nie je vo vzťahu k navrhovateľovi len jeho
právnym zástupcom, ale s navrhovateľom bol aj personálne prepojený, keď podniká spoločne s bývalým
konateľom (i spoločníkom) navrhovateľa. Takisto tým, že právny zástupca navrhovateľa zastupoval a
zastupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. v súdnych a exekučných konaniach musí mať vedomosť o

tom, že zmenky boli vystavené na zabezpečenie pohľadávok z úverových zmlúv, ktorým vymáhanie v
exekúcii bolo neúspešné pre zastavenie exekúcie zo strany súdu (č.l. 89-92 spisu). V kontexte všetkých
uvedených skutočností sa súdu javí, že právne inštitúty vyplývajúce zo zmenkového a šekového zákona
boli použité na to, aby spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., prostredníctvom inej, jej nie úplne neznámej
spoločnosti, získala nespochybniteľný exekučný titul k vymáhaniu svojich pohľadávok, ktoré však môžu

byť dôvodné len ohľadne výšky poskytnutých a nevrátených peňažných prostriedkov, ale nedôvodné
ohľadne ich (nezanedbateľného) príslušenstva, čo je aj prejednávaný prípad. V danej veci bol odporkyni
poskytnutý úver 450,- eur, kde odporkyňa doteraz zaplatila 200,- EUR, teda temer polovicu. Nároky zo
zmenky sú pritom uplatnené v sume 567,27 eur a ďalej navrhovateľ žiada priznať zmenkový úrok vo
výške 0,25% denne zo zmenkovej sumy 767,27 eur od 28.09.2010 do 14.11.2010 a zo sumy 567,27

EUR od 15.11.2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 767,27 eur od 15.11.2010 do
zaplatenia a zmenkovej odmenu 2,56 eur.

7C/146/2013
6

Ak právna norma dovoľuje určité chovanie a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto
chovanie nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktorý je jeho zneužitím taksúdy nemôžu poskytnúť ochranu, pretože by to bolo v rozpore s ust. § 3 Občianskeho zákonníka a najmä
s čl. 36 Listiny(Nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.07.2013).

V podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky ide o rozpor s § 3 Občianskeho zákonníka a
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Na záver súd uvádza, že v celej veci skúmal skutočnosti a okolnosti, ktoré odporkyňa vôbec nenamietla,
pretože nenamietala vôbec nič. Avšak súd tak robil z dôvodu, že podľa jeho názoru, aj v prípade

nároku uplatneného podľa zmenkového a šekového zákona, treba rešpektovať vyšší princíp, a to princíp
ochrany slabšej strany, ktorou je spotrebiteľ (v tomto prípade odporkyňa). Niet logického dôvodu, prečo
by sa spotrebiteľom mala poskytovať ex offo právna ochrana pri spotrebiteľských pohľadávkach, avšak
ako náhle sa takejto pohľadávke dostane zhmotnenia v podobe zmenky, túto ochranu by mala vzhľadom
na prísnu formálnosť zmenkového a šekového zákona stratiť.

Okresný súd Dolný Kubín svojim rozsudkom sp. zn. 7C/146/2013 zo dňa 21.05.2014, teda návrh
zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Žiline
svojim uznesením sp. zn.13Cob/421/2014 zo dňa 21.05.2014 rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín
č.k. 7C/146/2013-77 zo dňa 21.05.2014 zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení okrem iného uviedol, že okresný súd nepostupoval

správne, pokiaľ žalobca v konaní uplatnil záväzok žalovaného zaplatiť sumu, ktorú do zmenky doplnil
pôvodný majiteľ zmenky a okresný súd posudzoval žalobcom uplatnený nárok ako záväzok vzniknutý
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nie ako nárok zo zmenky. Poukázal nato, že odporca nevzniesol
ako dlžník zo zmenky žiadne kauzálne námietky a okresný súd pri posudzovaní uplatnenej pohľadávky
žalobcom bol oprávnený posudzovať len to, či zmenka obsahuje všetky zákonom č. 191/1950 Zb.

vyžadované náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť povinne do nej uviesť. Aj námietka nepoctivého
nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom na škodu dlžníka musí byť ako relatívna námietka uplatnená
dlžníkom a musí ním byť aj preukázaná. Odvolací súd uviedol, že pokiaľ v rámci nového konania
nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude okresný súd
vychádzať z uvedených záverov krajského súdu a posúdi nielen nárok na zaplatenie zmenkovej istiny

ale aj stanovenie doby skončenia lehoty úročenia zmenkovej sumy v súlade s obsahom § 48 a § 49 čl.
I. zákona č. 191/1950 Zb. a dôsledne sa vyjadrí i k úroku 0,25% denne dojednanému v zmysle čl. I. §
5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. a jeho výšku posúdi.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu dňa 21.12.2015 podal na Okresný súd Dolný Kubín

- čiastočné späťvzatie návrhu, kde okresný súd svojim uznesením č.k. 7C/146/2013-176 zo dňa
22.12.2015 konanie zastavil v časti a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne v
časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne. Naďalej si teda navrhovateľ uplatňoval
zmenkový úrok len vo výške 0,06% denne.

7C/146/2013
8

7C/146/2013
7

Súd sa opätovne na pojednávaní dňa 04.05.2016 oboznámil ako so zmenkou vystavenou dňa

08.12.2009, tak aj so zmluvou o úvere z exekučného spisu 7Er/303/2012 tunajšieho súdu ( č.l. 3 tohto
spisu), kde konštatuje, že v tejto zmluve sa nenachádzajú náležitosti takejto zmluvy v zmysle § 4 ods. 2
písm. i/, j/, k/ zákona č. 258/2001 Z.z., kde už len neuvedenie príslušnej RPMN spôsobuje, že úver sa
pokladá za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 tohto zákona.

Po zrušujúcom rozsudku odvolacieho súdu došlo k zásadným zmenám, ktoré mali vplyv na právne
posúdenie.Dňa 20.10.2015 bolo prijaté Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS
SR k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

SR pod č. 93, ročník 2015 (ďalej len "stanovisko"). Podľa tohto stanoviska
I/ Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, pristúpi k prieskumu
uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok, zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri
rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania
vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

V danom stanovisku je tiež uvedené, že nariadenie nekladie žiadne preukážky v možnosti preskúmať
doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom

právnom poriadku, včítane aplikácie znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety),
zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním
potrebného dokazovania, či
7C/146/2013
9

ochrany dobrých mravov. Z nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť, a to ani
v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní. Súd môže k návrhu pristupovať s rovnakou mierou
ingerencie ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenom v konaní pred súdom. Súd môže konať aj
formou nariadenia pojednávania a nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám
považuje za potrebné. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke

nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej
neplatnostiúkonu,kuktorejpristupujesúdexoffo,niejenariadenímnijakovylúčená.Akbysúdvzhľadom
na uplatnené námietky odporcu dospel k záveru, že žalobca vedome konal na škodu žalovaného
ako dlžníka z indosovanej zmenky (pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je uvedené číslo
spotrebiteľskej zmluvy, vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti

uplatniťvočinovémumajiteľovizmenkynámietkyvzmysle§17ZZaŠazúdajaočíslezmluvyaokolností
svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu) výkon práva
žalobcubytakvzhľadomnakonkrétnezistenéokolnostibolvrozporesdobrýmimravmipodľa§3OZako
ajsoZoSÚvzneníplatnomdo31.12.2010,pretožeindosáciazmeniekzabezpečujúcichzáväzokdlžníka
zospotrebiteľskejzmluvyvposudzovanýchokolnostiachpredmetnýchprípadovbolavrozpores§4ods.

6, 7 ZoSÚ v znení platnom od 01.01.2008 do 31.12.2010. Takýto výklad smeruje aj ku konštatovaniu, že
pokiaľ takáto situácia nastane, nie je potrebné zaoberať sa tým, či ide pôvodne o blankozmenku, ktorá by
mala byť vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva
všeobecná zásada, podľa ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho
právamedzipredajcomalebododávateľomaspotrebiteľom,nemôžupredstavovaťskutočnosťspôsobilú

ovplyvniť právnu ochranu, ktorá spotrebiteľovi musí byť poskytnutá podľa ustanovení smernice 93/13/
EHS. Prijatie výkladu pri rigidnej aplikácii § 17 ZZaŠ smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad
uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s
povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka,
by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej

úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný. Postup žalobcu v konaní, ktorý sa na úkor spotrebiteľa na
takúto právnu úpravu spolieha, možno potom považovať za zneužitie práva. Aj v stanovisku je citované
pravidlo (rovnako ako to urobil prvostupňový súd vo svojom zrušenom rozsudku) vyplývajúce z nálezu
Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 457/2010, že zákaz zneužitia práva je silnejší než dovolenie dané
právom a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho

zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva,
ktoré je jeho zneužitím, súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou
chránenými právami.7C/146/2013
10

Dňa 23.12.2015 nadobudla účinnosť novela O.s.p. v podobe zákona č. 438/2015 Z.z., pričom podľa jej
prechodného ustanovenia § 372y ods. 1 (okrem v ods. 2 a 3 stanovených výnimiek) táto sa vzťahuje aj
na predmetné konanie, keďže sa vzťahuje aj na konania začaté pred jej účinnosťou.
Uvedená novela zaviedla do ust. § 79 odsek 4, podľa ktorého ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo
zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou

zmluvou.
Takisto táto novela novelizovala § 17 zákona č. 191/1950 Zb. tak, že zaviedla odsek 2, podľa ktorého
v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na
skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol
uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
V zmysle ods. 6 § 4 Zákona č. 258/2001 Z.z.:

(6) V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane

zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Zákonč.129/2010Z.z.,vust.§17ods.3výslovnezakazujezabezpečenieúveruzmenkou. V§17ods.1
uvedený zákon upravuje možnosť veriteľa previesť svoje práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere na tretiu osobu, pričom súčasne zakotvuje, že sa vtedy postupuje podľa Občianskeho zákonníka.

Podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v

čase postúpenia pohľadávky mu zostávajú zachované i po postúpení.

Podľa § 17 Zákona č. 191/1950 Sb. (šekový a zmenkový zákon) žalovaný zo zmenky, nemôže robiť
majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Vzmysleustanovenia§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.
7C/146/2013

11
Za uvedenej situácie už potom nemožno vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu, že nemožno
ex offo preskúmať pôvodný záväzkový vzťah, v súvislosti s ktorým bol založený zmenkový záväzok, ak
súd zistí spotrebiteľský charakter daného záväzku.
Z vykonaného dokazovania, ktoré, ako už bolo uvedené spočívalo v dokazovaní listinami, z ktorých

prvostupňový súd vychádzal už pri svojom prvom rozhodovaní o veci (na základe čoho mal navrhovateľ
vedomosť, z čoho bude súd pri rozhodovaní vychádzať) mal súd preukázané, že tomuto konaniu
predchádzalo aj konanie sp. zn. 7Er/303/2012, v ktorom vystupovala ako povinná odporkyňa a ako
oprávnený spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Z tohto spisu súd zistil, že predmetná zmenka bola
vystavená v súvislosti s ÚZ (Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX z 08.12.2009), ktorej číslo je uvedené na

zmenke vpravo hore. Na rube úverovej zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a konkrétne
článok 14 týchto podmienok s predtextom "Dohoda o vyplnení zmeniek" obsahuje nasledovný text:
Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej
zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako

zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkýchpeňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Súdny exekútor, u ktorého bol návrh na vykonanie

exekúcie spísaný dňa 19.07.2012, doručil na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 28.08.2012. O tejto žiadosti exekučný súd rozhodol uznesením č. k. 7Er/303/2012 zo
dňa 04.10.2012 tak, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.06.2013 a to v spojení s
uznesenímKSvŽilinesp.zn.3CoE/249/2012,ktorýmbolototouznesenieokresnéhosúdupotvrdené. Z

odôvodnenia uznesenia vyplýva, že dôvodom zamietnutia žiadosti bola neplatná rozhodcovská doložka.
Z doterazuvedenéhojezrejmé,žezmenkavystavenáodporcom malapovahuzabezpečovacejzmenky,
ktorú skutočnosť preukazuje aj údaj na zmenke, ktorým je uvedenie čísla zmluvy (teda ide o odkaz na
hlavný vzťah).
Predmetná zmluva je pritom nepochybne spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka,
keďže spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ju uzavierala a plnila v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti (keď podľa údajov obchodného registra do predmetu činnosti danej
spoločnosti patrí poskytovanie úverov) a odporca ju neuzavieral a neplnil v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keďže v zmluve je označená údajmi občana a nie
podnikateľa
7C/146/2013

12
(obchodné meno, miesto podnikania, IČO). Na túto spotrebiteľskú zmluvu dopadá aj režim zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Snahou spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. bolo tento režim
vylúčiť tým, že v zmluve bolo vyznačené, že úver sa poskytuje na výkon zamestnania, keď podľa ust.
§ 3 ods. 2 spomínaného zákona je spotrebiteľom len fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský

úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Len na základe vyznačenia v
zmluve nemožno urobiť spoľahlivý záver o účele poskytnutého úveru.
Okrem toho podľa novelizovaného ust. § 79 odsek 4 O.s.p., ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo
zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou.

Súd konštatuje, že navrhovateľ, na ktorom bolo v tomto prípade dôkazné bremeno, nepreukázal, že
uplatňovaný nárok zo zmenky nevznikol zo spotrebiteľského vzťahu.
Na základe toho, že súd dospel k záveru, že voči odporcovi uplatňovaný nárok zo zmenky vznikol v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, postupujúc podľa § 17 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. účinného
od 23.12.2015 z úradnej povinnosti prihliadol na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1.

Podľaodseku1§17zákonač.191/1950Zb.účinnéhood23.12.2015ktoježalovanýzozmenky,nemôže
robiťmajiteľovinámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým
majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným
zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno
majiteľovirobiťnámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlým

majiteľom vždy.
V prejednávanej veci súd z úradnej povinnosti prihliadol na to, že pôvodný majiteľ zmenky, ako aj
navrhovateľ zneužili inštitút indosácie zmenky. Zmenka bola postúpená na spoločnosť, ktorej konateľom
bol do 07.01.2013 G. J., trvale bytom L., G. 5. G. J., bytom G. 5, L. vystupuje ako spoločník a
konateľ v spoločnosti TOP INNOVATIONS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Moyzesova 8, IČO: 47345071,

pričom druhým spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti je doc. E.. L. O., J.. - konateľ právneho
zástupcu navrhovateľa. Je teda zrejmé, že konateľ právneho zástupcu navrhovateľa nie je vo vzťahu
k navrhovateľovi len jeho právnym zástupcom, ale s navrhovateľom bol aj personálne prepojený, keď
podniká spoločne s bývalým konateľom (i spoločníkom) navrhovateľa. Takisto tým, že právny zástupca
navrhovateľa zastupoval a zastupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., v súdnych a exekučných

konaniach, musí mať vedomosť o tom, že zmenky boli vystavené na zabezpečenie pohľadávok z
úverových zmlúv, ktorých vymáhanie v exekúcii bolo neúspešné. Právne inštitúty vyplývajúce zo
zmenkového a šekového zákona tak boli použité na to, aby spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
prostredníctvom inej, jej nie úplne neznámej spoločnosti,
7C/146/2013

13
získala nespochybniteľný exekučný titul k vymáhaniu svojich pohľadávok nad rámec ich dôvodnej výšky,
keďže tieto pohľadávky môžu byť dôvodné len ohľadne výšky poskytnutých a nevrátených peňažných
prostriedkov, ale nedôvodné ohľadne ich (vysokého) príslušenstva. V danej veci bol podľa zmluvyposkytnutý úver 450,- Eur. Daná úverová zmluva však nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti k
tomu, aby išlo o úver s poplatkami a úrokmi. Chýba v nej napríklad uvedenie ročnej percentuálnej
miery nákladov, priemerná hodnota tejto miery, či úroková sadzba, ktoré chýbajúce náležitosti majú

za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného úveru. Spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. tak
vzniklo právo len na vrátenie poskytnutého úveru. Ak by úmyslom pôvodného majiteľa zmenky
nemalo byť s poukazom na § 17 zákona č. 191/1950 Sb. vylúčenie možnosti skúmania vzťahu, v
súvislosti s ktorým došlo k vystaveniu zabezpečovacej zmenky, pôvodný majiteľ zmenky by postúpil
pohľadávku vyplývajúcu z úverového vzťahu zmluvou o postúpení pohľadávky. To by však znamenalo,

že by odporcovi zostali zachované námietky (ktoré mala voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.) aj
voči nadobúdateľovi pohľadávky a súd by pri uplatnení pohľadávky mohol preskúmavať dôvodnosť
pohľadávky aj z pohľadu toho, či zmluva o úvere spĺňa požiadavky zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Vtedy by musel konštatovať, že v danej veci zmluva neobsahovala viaceré
zákonom požadované náležitosti pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ako už bolo uvedené. Ak sa však
previedla len zmenka, citovaný § 17 ZZaŠ v znení účinnom do 23.12.2015 námietky ohľadne pôvodného

vzťahu zásadne vylučoval (okrem prípadu, ak je preukázané, že majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal
vedome na škodu dlžníka).
Tunajší súd už v predchádzajúcom rozsudku konštatoval a opätovne (tak ako to poukázal aj NS SR
v stanovisku) zdôrazňuje, že ak právna norma dovoľuje určité chovanie a iná za predpokladu, že je
zneužívané, ho zakazuje, takéto chovanie nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu

práva, ktorý je jeho zneužitím, tak súdy nemôžu poskytnúť ochranu, pretože by to bolo v rozpore s ust.
§ 3 OZ a najmä s čl. 36 Listiny (Nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.07.2013).
S poukazom aj na uvedený nález súd konštatuje zneužitie práva ako zo strany spoločnosti
POHOTOVOSŤ, tak aj zo strany navrhovateľa. Správaniu sa uvedených subjektov nemožno z toho
dôvodu poskytnúť ochranu a teda priznať navrhovateľovi z výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím

(zákaz zneužitia práva je silnejší, než dovolenie dané právom) nejaké plnenie čo aj len sčasti. To, že
nielen spoločnosť POHOTOVOSŤ, ale aj navrhovateľ vedome konali na škodu odporcu ako dlžníka z
indosovanej zmenky, súd vyvodzuje z údaja na zmenke v hornej časti vpravo, kde je uvedené číslo
úverovej zmluvy a z už naznačených okolností svojich vzťahov navrhovateľa k remitentovi (zmienené
personálne súvislosti a všeobecné povedomie o spoločnosti POHOTOVOSŤ a o jej hlavnom faktickom

predmete činnosti). Teda aj navrhovateľ musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu. V
danom prípade je dané vedomé konanie navrhovateľa na škodu odporcu a ide z jeho strany o výkon
práva v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 OZ predstavujúci zneužitie práva, práva
7C/146/2013
14

indosovať zmenku, ktorá mala (len) zabezpečovať záväzok odporcu z ÚZ ako spotrebiteľskej zmluvy.
Tunajší súd už v predchádzajúcom rozsudku uviedol, že niet logického dôvodu, prečo by sa
spotrebiteľom mala poskytovať ex offo právna ochrana pri spotrebiteľských pohľadávkach, avšak ako
náhle sa takejto pohľadávke majúcej základ v spotrebiteľskej zmluve dostane zhmotnenia v podobe
zmenky, túto ochranu by mala vzhľadom na prísnu formálnosť zmenkového a šekového zákona stratiť.

To, že aj v takýchto prípadoch ako je tento, kedy si navrhovateľ uplatňuje práva zo zmenky, musí
byť ex offo súdom poskytnutá spotrebiteľovi právna ochrana, aká sa predpokladá v spotrebiteľských
vzťahoch bez ohľadu na špecifiká konkrétneho súdneho konania (tu iniciovaného podľa nariadenia)
vyplýva jednoznačne z uvádzaného stanoviska NS SR.
Okrem toho, tunajší súd z úradnej povinnosti prihliadol aj na neplatnosť Dohody o vyplnení zmenky, a

to z dôvodu, že táto bola uvedená len vo všeobecných obchodných podmienkach (v ich čl. 13) a nie v
samotnej zmluve o úvere. Podľa nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013
(z ktorého, vzhľadom na obdobnú právnu úpravu spotrebiteľského práva, možno vychádzať aj v
slovenskej aplikačnej praxi) v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú
pokutu, rovnako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných

podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája
svoj podpis. Z odôvodnenia nálezu (bod 30) vyplýva, že obchodné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách, na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo
nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a naopak
nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej

forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá,
že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojedanie o zmluvnej
pokute). Ak tak dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konania nemožno
priznať právnu ochranu.Dohoda o vyplnení zmenky má rozhodne takú právnu dôležitosť ako napríklad rozhodcovská doložka,
pričom takéto dohody by nemali byť vo VOP a ak sú, podľa záverov citovaného nálezu, právu
vykonávanémupodľatejtonemožnopriznaťprávnuochranu.Akpotom pôvodnýmajiteľzmenky dohodu

o vyplnení zmenky zakomponoval (len) do VOP, nepočínal si poctivo a s vyplnenou zmenkou potom
nemožno spájať právne účinky. K rovnakému záveru by súd dospel aj vtedy, ak by aplikoval § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktorý pre platnosť právneho úkonu predpokladá existenciu vôle v potrebnej
kvalite. Ak bola dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá len vo VOP, hovoriť o tom, že vôľou odporcu bolo
(súčasne so zmluvou o úvere) uzavrieť aj takúto dohodu o vyplnení zmenky nemožno, resp. ak možno,

tak len s výraznými pochybnosťami.
7C/146/2013
15
V danom prípade ešte súd poukazuje aj na skutočnosť, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 450
EUR, pričom zmenka bola vyplnená na sumu 767,27 EUR a teda bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001, kedy mohla byť zmenková suma maximálne vo výške 30% zo sumy 450 EUR.

Zo skutkového stavu potom vyplýva, že zo strany navrhovateľa, resp. aj spoločnosti Pohotovosť
s.r.o. došlo indosáciou zmenky vyplnenej v rozpore so zákonom o zneužitie práva, resp. o
výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a preto súd žalobu v časti nedotknutej jej čiastočným
späťvzatím zamietol. Postup navrhovateľa podľa vyššie uvedeného Nariadenia súd považuje za
vedomé, nečestné a nedobromyseľné konanie navrhovateľa na škodu odporcu, kde navrhovateľ aj

spoločnosťPohotovosťs.r.o.boliprepojenécezspoločnéhoprávnehozástupcuamuselanavrhovateľovi
byť zrejmá spotrebiteľská povaha úverovej zmluvy zabezpečenej zmenkou ako i osobitná ochrana
spotrebiteľa. Pokiaľ by totiž súd návrhu vyhovel, odporca by zaplatil oveľa viac ako by v zmysle
príslušných zákonov upravujúcich spotrebiteľský úver bol povinný platiť, a teda je zrejmé, že takýto
postup navrhovateľa nemôže požívať ochranu.

Vzhľadom na výsledok sporu bol vo veci úspešný odporca, ktorému by vznikol nárok na náhradu trov
konania s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP. Keďže zo spisu mu vznik trov nevyplýva a žiadne si ani
neuplatnil, súd mu právo na ich náhradu nepriznal.

Vzhľadom na výsledok sporu bola vo veci úspešná odporkyňa, ktorej by vznikol nárok na náhradu trov

konania s poukazom na ust. § 142 ods. 1 OSP. Keďže zo spisu jej vznik trov nevyplýva a žiadne si ani
neuplatnila, súd jej právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 201, 204 ods. 1 O.s.p. v spojení s čl. 17 nariadenia).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

7C/146/2013
16

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2 O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).