Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. jún 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11C/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814218946
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814218946.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci navrhovateľa v 1

rade R. Z. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., E. cesta XXXXX/XX a v 2 rade A. Z. nar. X.X.XXXX,
trvale bytom W. M. XXX proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Kubániho 16 o zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad vykonateľnosti takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak
arbitration court s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava sp. zn. 42/07/14 zo dňa 5.septembra 2014.

Navrhovateľom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 331,50 eur na účet Okresného súdu Prievidza
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia podaným návrhom žiadali zrušiť Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 42/07/14 vydaný
Slovenský arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou Slovak arbitration court s.r.o. so sídlom Krížna
56, Bratislava a žiadali aj odklad vykonateľnosti.
Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku odôvodnili tým, že rozhodcovská doložka, ktorá je

súčasťou úverovej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, čím
došlo k porušeniu ich práv ako spotrebiteľa. Na základe takejto doložky došlo k vydaniu rozsudku
rozhodcovského súdu.
Ďalej uviedli, že v rozhodcovskej doložke bolo dohodnuté, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo
nárokymedzizmluvnými stranamivyplývajúcealebosúvisiacesustanoveniamizmluvyorevolvingovom
úvere, s porušením, skončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v
súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený

vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.
Rozhodcovský rozsudok im bol doručený dňa 14.10.2014.
Ďalej uviedli, že rozhodcovský rozsudok

1.trpí vadou absencie právomoci Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného spoločnosťou Slovak
arbitration court s.r.o., lebo rozhodcovská zmluva je podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákona ako neurčitý
právny úkon je neplatná,

2.rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve je podľa § 53 ods.4 písm. f/ cit. zákona je
neplatná ako neprijateľná zmluvná podmienka,
3.navrhovatelia nemali možnosť sa oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi
rozhodcovského súdu a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa § 53 ods. 4 písm. a/cit. zákona, a teda navrhovatelia v zmysle § 40 ods.1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom
konaní popierajú platnosť rozhodcovskej doložky.

Poukázali na § 53 ods.1, ods.5, § 54 ods. 2 Občianskeho zákona.

Rozhodcovská zmluva určujúca právomoc súdu príslušného konanie je podľa nich neurčitá, lebo
neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktoré sa má vzťahovať, pričom v rámci tejto zmluvy je nejasne
určená zmluva o revolvingovom úvere, nie je špecifikovaná, preto je podľa § 37 Občianskeho zákona

neplatná.

Rozhodcovská zmluva nebola so spotrebiteľmi, navrhovateľom osobitne, individuálne vyjednaná, čo
vyplýva z jej predtlačenej formy, do ktorej sa nevpisuje ani špecifikácia úverovej zmluvy, bola vopred ako
celokpripravená, upravovalaajriešeniesporovvyplývajúcich zoZzmluvyorevolvingovomúvere.Dlžník
tak svojím podpisom mohol rozhodcovskú zmluvu akceptovať, akceptácia zmluvy tvorila podmienku

poskytnutia úveru alebo rozhodcovskú zmluvu spolu s úverom odmietnuť.
Považovali rozhodcovskú zmluvu za absolútne neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 53 ods.
5 Občianskeho zákona pre absenciu právomoci rozhodcovského súdu, aj z dôvodu, že zmluva im síce
dáva možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, ale len v prípade, pokiaľ
bude v príslušnom spore žalobcom klient - dlžník, spotrebiteľ, čím spôsobuje narušenie rovnováhy

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Poukázali aj na Smernicu rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na § 52 a nasl. Občianskeho zákona, článok 144 ods.1 a článok 7 ods. 2 Ústavy SR a na
ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora - rozsudok Ocean Grupo Editorial a Salvat Editores,

C-240/1998 až C-244/9, je ako zmluvná podmienka neprijateľná a teda aj absolútne neplatná.

Rozhodcovskou zmluvou došlo k porušeniu Smernice sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami
v neprospech spotrebiteľa. Konanie pred Slovenským arbitrážnym súdom je konanie, pri ktorom neboli
zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice, zákonná úprava ochrany

spotrebiteľa, ustálená a publikovaná súdna prax jednak slovenských súdov a tiež Súdneho dvora
Európskej únie vo veciach ochrany spotrebiteľa, preto sa domáhajú zrušenia rozhodcovského rozsudku
v zmysle § 40 ods.1 písm. j/ z. č. 244/2002 Z. z..

Ďalejuviedli,žepostup rozhodcovskéhosúduznevýhodňujespotrebiteľaakoslabšiustranuavzbudzuje

pochybnosti aj o jeho objektívnosti vzhľadom na fakt, že ho vybral odporca.

Považujú článok 14, bod 14.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolingovom úvere, upravujúci zmluvný
nárok na zmluvnú pokutu za neprijateľnú podmienku, teda neplatnú.

Vzhľadom na vyššie uvedené majú za to, že rozhodcovský súd porušil spotrebiteľské právo a žiadali,
aby podľa § 40 ods.2 z. č. 244/2002 Z. z. súd rozhodol aj o odklade vykonateľnosti tohto rozsudku.

Odporca žiadal návrh zamietnuť.
K námietke navrhovateľov, že rozhodcovská zmluva neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktoré sa má

vzťahovať poukázal na ustanovenie § 3 ods.1 z. č. 244/2002 Z. z. a poukázal na bod 3 rozhodcovskej
zmluvy, sa zmluvou o revolvingovom úvere rozumie zmluva o revolvingovom úvere s číslom zmluvy
totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy. K bodu 5 rozhodcovskej zmluvy uviedol, že
vymedzenie okruhu sporov, ktoré môžu byť prejednané v rozhodcovskom konaní a ktoré môžu vzniknúť
medzi účastníkmi konania sa jednoznačne a výslovne vzťahuje na zmluvný vzťah vyplývajúci zo zmluvy

o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva vymedzuje okruh sporov, ktoré môžu byť prejednané
v rozhodcovskom konaní tak, ako to ustanovenie § 3 ods. 1 z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom
konaní predpokladá. Tvrdenie o neprijateľnej zmluvnej podmienke rozhodcovskej doložky obsiahnuté
v rozhodcovskej zmluve je tvrdenie účelové a nedôvodné. Zdôraznil, že rozhodcovská zmluva má formu
osobitnej zmluvy.

Rozhodcovská zmluva nie je podmienkou vzniku revolvingového úveru, čo vyplýva aj z ustanovenia
bodu 7. Podľa tohto bodu má dlžník právo na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy do 14-tich dní od
jej uzavretia a odstúpenie sa týka podľa daného ustanovenia bez rozhodcovskej zmluvy, teda jej zánik
v dôsledku odstúpenia nemá vplyv na zmluvu o revolvingovom úvere.Poukázal na rozhodnutie KS Žilina sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.1.2014, rozhodnutie KS Banská
Bystrica sp. zn. 1CoE/328/2013, rozhodnutie OS Rimavská Sobota sp. zn. 1Er/1210/2013.
Navrhovatelia nemuseli na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vôbec pristúpiť, resp. mohli od nej odstúpiť.

Ohľadomtvrdeniaoneplatnosti rozhodcovskejdoložkyodporcadávadopozornostinielenplatnúprávnu
úpravu v zákone o rozhodcovskom konaní a v Občianskom zákone, ale tiež legislatívne zámery pri prijatí
novely Občianskeho zákona, ktorá doplnila medzi jeho ustanoveniami aj § 53 ods. 4 písm. r/.

Rozhodcovská zmluva by nemohla byť neplatným úkonom ani pri jej posudzovaní podľa ustanovenia
§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ.
Z uvedeného je nesporné, že ustanovenia, ktoré nevyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie sú neprijateľné.

Odporca namieta tiež tvrdenia, kedy rozhodcovská zmluva má nútiť spotrebiteľa k rozhodcovskému

konaniu v prípade, ak konanie začne dodávateľ.
Mylné v rozpore s platnou právnou úpravou je, ak sa stotožňuje možnosť výberu medzi rozhodcovským
konaním a všeobecným konaním so situáciou, kedy sa spor začne na základe žaloby dodávateľom. Ani
zákon a ani Smernica 93/13/EHS nehovoria nič o tom, že rozhodcovské konanie je prípustné len vtedy,
ak sa začne na základe podania spotrebiteľa.

Odporca namieta, že celá argumentácia navrhovateľov k vyššie uvedenej problematike nemá oporu v
platnej právnej úprave, naopak vo viacerých bodoch je s ňou v zásadnom rozpore. Svoje tvrdenia o
neprijateľnosti ani len neodvodzujú zo znenia rozhodcovskej zmluvy.

Čo sa týka písomnej formy, keďže listina, v tomto prípade zmluva, vrátane zmluvných podmienok je
podpísaná, potom je zachovaná písomná forma aj pre dojednanie o zmluvnej pokute.
K výške zmluvnej pokuty poukázal na § 53b ods.1 OZ v spojení s § 3a nar. vlády č. 87/1995 Z. z..
Uplatnil aj trovy konania.

Súd určil termín pojednávania na 2.júna 2015, na ktorý sa odporca nedostavil. Doručenie vykázané
mal dňa 25.5.2015, svoju neúčasť ospravedlnil písomne e-mailom zo dňa 28.5.2015 z dôvodov
nenavyšovania ďalších trov konania a hospodárnosti.

Súd pojednával bez prítomnosti odporcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, oboznámil listinné dôkazy - zmluva č.l.9,
zmluvné dojednania č.l.10, rozhodcovská zmluva č.l.11-12, oznámenie č.l.13, rozhodcovský rozsudok
č.l.14-17, vyjadrenie navrhovateľov č.l. 22-23 + predložené listiny č.l.24-.30, vyjadrenie odporcu
č.l.31-37, vyjadrenie navrhovateľov č.l.38-42, pripojený spis Rozhodcovského Arbitrážneho súdu

č.l.45, vyjadrenie odporcu č.l.46-56, uznesenie OS Prievidza č.l.59, vyjadrenie odporcu č.l.62 a 63-68
a zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľa v 1.rade súd zistil, že zmluvu o revolvingovom úvere uzatvoril. Podľa neho
zmluva bola uzavretá účelovo. Potvrdil, že na účet dostal od veriteľa sumu 1.500 eur, ktorú aj

spotreboval. Pri uzatváraní zmluvy jednak so zamestnancom PROFI CREDITU Slovakia s.r.o., s ktorým
sa stretol v Bratislave, lebo tam navrhovateľ v 1.rade v tom čase pracoval a býval na ubytovni.
Zmluvu o revolvingovom úvere podpísal v jeden deň s rozhodcovskou zmluvou. Nepamätal si presne
obsah zmluvy, lebo má viac úverov. Má nejaké úvery aj v Českej republike. Nevedel uviesť súdu koľko
finančných prostriedkov zaplatil, ale platil splátky, keď bol zamestnaný a potom požiadal spoločnosť o

odklad platieb. S navrhovateľkou v 2.rade sa rozhodli dať úver Prvej odlžovacej spoločnosti a každý
mesiac vkladajú na úver 500 eur. V tejto sume sú započítané aj iné dlhy. Navrhovateľ v 1.rade nedostal
predvolanie na rozhodcovské konanie, nedostal výzvu na žalobnú odpoveď. Rozhodcovský rozsudok
neprevzal, lebo bol v práci. Nepamätal si podrobnosti ohľadom uzatvorenia zmluvy a nepamätal si ani
obsah oboch zmlúv.

Navrhovateľ v 1.rade je na starobnom dôchodku s výškou dôchodku od 480 do 500 eur mesačne. Od
1.6.2015 sa zamestnal ako SBS-kár a jeho odmena by mala byť mesačne okolo 300 eur.Z výsluchu navrhovateľky v 2.rade súd zistil, že bola spoludlžníčkou, podpísala zmluvu o úvere a
nepamätala si, či podpísala aj rozhodcovskú zmluvu. S navrhovateľom v 1.rade splácajú aj iné úvery,
ktoré majú v spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., Consumer Finance Holding a.s., Poštová banka

a.s., Intrum Justitia Slovakia a Profi Credit Slovakia. Úvery splácajú mesačnou splátkou 500 eur, kde
sú zahrnuté aj iné úvery. Úvery splácajú prostredníctvom Prvej odlžovacej spoločnosti, splácali úvery
aj v roku 2014.
Navrhovateľka v 2.rade nedostala predvolanie na konanie pred rozhodcovským súdom. Bol jej doručený
rozhodcovský rozsudok aj nejaké listiny, ale nepamätala si ich obsah. Nepamätala si ani, či jej bola

doručená výzva od odporcu na žalobnú odpoveď. Zmluvu o úvere si prečítala, ale nie podrobne,
lebo zmluvy boli napísané drobným písmom. Je na starobnom dôchodku s výškou dôchodku 400 eur
mesačne. Mala záujem splácal dlh v mesačných splátkach.

Z pripojeného rozsudku rozhodcovského súdu Slovenský arbitrážny súd zriadený spoločnosťou Slovak
arbitration court s.r.o. so sídlom Bratislava zo dňa 5.septembra 2014 sp. zn. 42/07/14 súd zistil, že súd

určil odporcom v 1.a v 2.rade zaplatiť navrhovateľovi (PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.) do 3 dní sumu
2.852,17 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania z jednotlivých príslušných
súm tak, ako je to uvedené v tomto rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2014.
Podľa vykázaného doručenia navrhovateľka v 2.rade rozsudok prevzala dňa 13.10.2014. Odporca v
2.rade rozsudok neprevzal, s poznámkou poštového doručovateľa adresát neznámy.

Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že odporca si neplnil včas a riadne splátky úveru, bol v omeškaní
s ich úhradou viac ako 3 splátok úveru, pričom zaplatil zo sumy, ktorú bol povinný zaplatiť len sumu
523,37 eur, hoci bol povinný zaplatiť 3.375,54 eur.
Po právnej stránke navrhovateľ odôvodnil svoje rozhodnutie § 53 ods.1 Občianskeho zákona, § 369
ods.1 Obchodného zákona, § 3 ods.1 a § 3a ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., § 1 ods.2 z. č. 129/2010

Z. z., § 4 ods.1, § 9 ods.1, 3 a § 497 Obchodného zákona.
V spisovom materiáli Slovenského arbitrážneho súdu je založená žaloba žalobcu PROFI CREDIT
Slovakia s.r.o. proti odporcom R. Z. a A. Z., výpis z obchodného registra, pokus o zmier pred začatím
súdneho konania adresovaná odporcovi v 1.rade, rozhodcovská zmluva, zmluva o revolvingovom úvere,
zmluvné dojednania, oznámenie o schválení úveru a karta klienta.

Zo Zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvu uzatvoril veriteľ PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. s
odporcom v 1.rade ako dlžníkom a odporkyňou v 2.rade ako dlžníčkou dňa 2.mája 2013. Predmetom
tejto zmluvy bol poskytnutý úverový limit - úver vo výške 1.500 eur, ktorý mal odporca zaplatiť v
mesačných splátkach, vrátane úrokov vo výške 80,37 eur, ktorý mal uhradiť v 42 mesačných splátkach.

Dlžník mal zaplatiť úver, vrátane úrokov vo výške 3.375,54 eur. RPMN bola uvedená vo výške 66,04 %,
ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, priemerná RPMN za úver 47,29 %, poskytnutá čiastka revolvingu
790,34 eur a mal zaplatiť dlžník celkom 1.928,88 eur. Predpokladaná RPMN pri poskytnutí revolvingu
bola 69,40 %, ročná úroková sadzba 76,21 %. Zmluva o revolvingovom úvere je podpísaná všetkými
zmluvnými stranami. Súčasťou tejto zmluvy sú i zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere

platné od marca 2013.
Rozhodcovskú zmluvu odporca v 1. rade uzatvoril so spoločnosťou PROFI Credit Slovakia s.r.o. dňa
2.mája 2013. V bode 2 tejto zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je
podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.
Dlžník nie je povinný prijať tento návrh rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že

o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.
V bode 4 okrem iného je upravené, že veriteľ a dlžník sa dohodli na nasledovnom znení rozhodcovskej
zmluvy :
V bode 5 sú upravené akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami
vyplývajúce, alebo súvisiace v súvislosti s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením,

ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v
súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských
súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
1. Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court s.r.o. Bratislava, Krížna 56
2. Victoria Rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o. Zvolenská

cesta 37, Banská Bystrica.
Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.V bode 6 je upravené, že rozhodcovské konanie bude vedené pred jedným rozhodcom zapísaných
v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu s tým, že každý z účastníkov rozhodcovského
konania má právo v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom rozhodnúť za rozhodcu ktorúkoľvek

z osôb zapísanú v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu podľa svojho vlastného uváženia.
Rozhodcovská zmluva je podpísaná odporcom v 1.rade ako dlžníkom a rozhodcovská zmluva s
odporkyňou v 2.rade je uzavretá dňa 2.mája 2013, ktorý obsah je totožný s obsahom rozhodcovskej
zmluvy uzatvorenej s odporcom v 1.rade.

Súd dospel k záveru pri vyhodnotení všetkých dôkazov, že návrh navrhovateľov na zrušenie
rozhodcovského rozsudku je dôvodný.

Podľa § 3 ods.1 z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní platnom v čase uzavretia rozhodcovskej
zmluvy, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré

spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods.1 cit. zákona, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie

osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 40 ods.1 písm. c/ cit. zákona, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
domáhať podanom na príslušnom súde zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len, ak jeden
z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j/ cit. zákona, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, ak pri rozhodovaní
boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods.1 cit. zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Súd sa najskôr zaoberal otázkou, či navrhovateľ podal včas návrh na zrušenie rozhodcovského

rozsudku.
Navrhovateľke v 2. rade bol doručený rozhodcovský rozsudok dňa 13.10.2014, o čom svedčí
podpísaná doručenka navrhovateľky a navrhovateľ v 1. rade rozsudku neprevzal. Návrh na zrušenie
rozhodcovského rozsudku bol podaný na Okresný súd Prievidza dňa 21.10.2014, teda bol podaný v
zákonnej 30-dňovej lehote (§ 41 ods.1 cit. zákona).

Podľa § 52 ods.1,2,3,4 Občianskeho zákona platného ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere,
t. j. ku dňu 2.mája 2013, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods.2 z. č. 129/2010 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskomúvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a/ cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie - spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej
je ponúkaný alebo poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákona v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods.5 cit. zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

Podľa § 54 ods.1,2 cit. zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 2 písm. a/ Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľačl.3ods.1-3cit.Smernice,zmluvná podmienka,ktoránebolaindividuálnedohodnutá sapovažuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty

podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie
tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide
o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje
indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa bodu 1 písm. q/ Prílohy k tejto Smernice (podmienky uvedené v čl.3 bod 3), za nekalé podmienky
možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť spotrebiteľovi právo
alebomubrániťvuplatňovaníprávapodaťžalobualebopodaťakýkoľvek inýopravnýprostriedok,najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,

nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Preskúmaním bodu 5 rozhodcovskej zmluvy súd vzhliadol v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku
z týchto dôvodov.

V bode 5 rozhodcovskej zmluvy zmluvné strany uzavreli rozhodcovskú doložku, na základe ktorej,
„akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace
s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o
revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom

konanípredniektorýmznasledujúcichstálychrozhodcovskýchsúdovpodľarokovaciehoporiadkutýchto
stálych rozhodcovských súdov:

1. Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitracion court s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava,
2. Victoria Rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o. so sídlom

Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica.

Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh. V bode 6 rozhodcovskej zmluvy sa účastníci dohodli, žerozhodcovské konanie bude vedené v slovenskom jazyku pred jedným rozhodcom zapísaným v
zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu s tým, že každý z účastníkov rozhodcovského
konania má právo voľnosti určenej stálym rozhodcovským súdom navrhnúť za rozhodcu ktorúkoľvek z

osôbzapísanýchvzoznamerozhodcovstálehorozhodcovského súdupodľasvojhovlastnéhouváženia.
V prípade, že všetky sporové strany navrhnú v uvedenej lehote za rozhodcu rovnakú osobu, vec
prejedná a rozhodne táto osoba. V prípade, že sporové strany v uvedenej lehote nenavrhnú za rozhodcu
rovnakú osobu alebo, ak niektorá zo sporových strán v uvedenej lehote nenavrhne za rozhodcu žiadnu
osobu, ako aj v prípade, ak vzniknú odôvodnené pochybnosti o tom, ktorú osobu sporové strany určili

ako rozhodcu, ustanoví rozhodcu, ktorý vec prejedná a rozhodne, predseda stáleho rozhodcovského
súdu.

Navrhovatelia si podľa odporcu neplnili riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy o
revolvingovom úvere, preto odporca uplatnil svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej
rozhodcovskej doložky podľa bodu 5 rozhodcovskej zmluvy, kde rozhodca bez vypočutia navrhovateľov

vydal rozhodcovský rozsudok, čo v konaní sporné nebolo.
Súd k možnosti výberu rozhodcu uvádza, že táto možnosť výberu spôsobu riešenia sporu dlžníkom,
v danom prípade navrhovateľmi je podľa súdu málo pravdepodobná, keď vo väčšine prípadov určuje
spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu, odporca,
teda veriteľ. Vo väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane navrhovateľa veriteľ, pričom

dlžník ako spotrebiteľ v podstate žalobný návrh nepodáva. Spotrebiteľ má podľa zmluvnej úpravy
možnosťovplyvniťalternatívuriešeniasporu,aksapodanímžalobnéhonávrhuvrozhodcovskomkonaní
veriteľom, stratil možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Na základe vyššie
uvedeného zdôvodnenia súd úpravu zmluvne zakomponovanú odporcom do rozhodcovskej zmluvy
posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov.

Voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu bola uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné
ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári predchádzalo i
samotnému rozhodnutiu navrhovateľa, či finančné prostriedky takouto formou obstarať, teda predtým
ako k uzavretiu zmluvy vôbec pristúpil. Jednostrannosť a zároveň i nekalosť takéhoto zmluvného
dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej

zmluvy je v tomto prípade veriteľ - odporca, lebo tento spracoval obsah rozhodcovskej zmluvy vo
svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve. Tieto skutočnosti vyplynuli z účastníckej výpovede
navrhovateľa v 1.rade, ktorý podpísal zmluvu o revolvingovom úvere, nikto s ním individuálne zmluvné
dojednania neprejednal ako dlžníkom.
Súd k uvedenej problematike uvádza, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom

nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom
bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27.júna 2000 Oceano Grupo Editorial a Salvat
Editores, C 240/1998 - 244/1998, Zb.c. I-4941, bod 25, ako aj rozsudok z 26.októbra 2006 Mosádzo
Kláro C 168/05, Zb.c. I-10421, bod 25).

Tak ako súd uviedol už vyššie, podľa z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní je rozhodcovský
rozsudok možné za podmienok ustanovených v ustanoveniach § 40 až 43 cit. zákona napadnúť
žalobou na príslušnom súde a tak dosiahnuť jeho zrušenie.
Jedným z dôvodov podania žaloby je, ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť

rozhodcovskej zmluvy. Súd však pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky nemusí byť viazaný
návrhom v prípade absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada z úradnej povinnosti. Navyše Európsky
súdny dvor vo svojom rozsudku z 21.novembra 2002, Cofidis (C-473/00, Zb.c. I-10875, bod 34) uviedol,
že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý
uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý

charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu
nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. V tomto smere je úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať tak i spôsob
prípadu nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, aj keď to spotrebiteľ nenamieta.
Takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá a jej zmyslom

je domôcť sa jej prostredníctvom pred výlučne v každej situácii veriteľom vopred určeným rozhodcom
záväzného a právne vymožiteľnosti rozhodnutia, vždy na úkor procesných strán druhej strany -
spotrebiteľa zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu. Veriteľ môže na základe predmetnej
rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil avylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte
pred vznikom akéhokoľvek sporu, stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v
mieste svojho bydliska.

Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky, hranica ochrany
spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplitikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní
(ustanovenie § 53 ods.4 Občianskeho zákona v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), ale tiež
zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a v povinnostiach značnú
nerovnováhu (ustanovenie § 53 ods.1 OZ v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy). Neprijateľné

podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v
ustanovení § 53 ods.4 písm. r/ Občianskeho zákona výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka
požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spolu s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Preto ustanovenie § 53 ods.4 písm. r/ Občianskeho zákona
je potrebné vykladať aj so zreteľom na ustanovenie § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej
zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a

rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom (ako to bolo v
tomto prípade, keď podaním žaloby na rozhodcovský súd veriteľom dlžník stratil možnosť domáhať sa
ochrany svojich práv na všeobecnom súde), sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu,
nie je možné poskytnúť súdnu ochranu.
Súd zároveň dodáva, že jednak písmo v zmluve o revolvingovom úvere, aj zmluvné dojednania sú

vtlačené malou veľkosťou písma, sú ťažko čitateľné a obsahujú veľké neprehľadné množstvo práv a
povinností, ktoré už vo svojej podstate znevýhodňujú klienta, pretože existuje reálna možnosť a tiež
pochybnosť o tom, či sa vôbec klient s danou zmluvou a podmienkami riadne oboznámil a bol schopný
vôbec pochopiť na mieste podpisu tejto zmluvy význam týchto dojednaní. Je možno preto konštatovať,
že takáto zmluva by predstavovala nekalú praktiku podľa Smernice rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993

ako aj ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákona a nemôže požívať právnu ochranu. Naviac treba
povedať, žezmluvnédojednaniasanachádzajúažza zmluvouorevolvingovomúvere,tedazapodpismi
navrhovateľov, preto súd spochybňuje, či s takýmito podmienkami boli vopred oboznámení a či boli
vyjednané s navrhovateľmi individuálne.
Rozhodcovskú doložku je preto potrebné vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému

ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcií uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.
V súvislosti s vyššie uvedeným súd dodáva, že súdny dvor aj v iných prípadoch dospel k záveru, že
podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom,
ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v
obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú.

Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere podľa
názoru súdu spĺňa všetky podmienky s poukazom na ustanovenie § 53, § 54 Občianskeho zákona, ako
aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS, aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň
aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods.1, § 8 a 9 z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní a teda
je neplatná a táto neplatnosť je absolútna.

Neplatná rozhodcovská zmluva preto nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak
rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal
rozhodcovský rozsudok, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to
oprávnenou.

Súd v súvislosti s uvedeným poukazuje aj na účastnícku výpoveď navrhovateľa, ktorý uviedol, že vôbec
nebol poučený o tom, že podpisuje aj rozhodcovskú zmluvu. Vyjadroval sa veľmi chabo len k zmluve o
revolvingovom úvere, ktorú si však neprečítal, čo nie je právne významné pre posúdenie platnosti, resp.
neplatnosti tejto zmluvy, vôbec nepochopil význam ani následok rozhodcovskej zmluvy, preto tvrdenie
odporcu, že navrhovateľ nemal k rozhodcovskej zmluve žiadne pripomienky a ani výhrady a dokonca

sa k nim nevyjadril, súd považuje za vyjadrenie, ktoré je nenáležité.

Navrhovatelia uplatnili ako dôvod na podanie žaloby okrem neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v rozhodcovskej zmluve aj námietky, že pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.

Vzhľadom k tomu, že súd zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
a nepriznal rozhodcovskému rozsudku účinky platného rozhodnutia, nie je preto potrebné zaoberať sa
vecnou stránkou napadnutého rozsudku.Pre úplnosť však súd uvádza, že hoci bola navrhovateľom poskytnutá čiastka (úverový limit 1.500 eur),
ročná úroková sadzba predstavovala 80,37 %, čo je úrok neprimerane vysoký. Navrhovatelia podpísali
aj Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru vo výške 790,84 eur, o ktorej sa vôbec navrhovatelia

nezmienili, teda súd má za to, že im bola poskytnutá len čiastka - úverový limit 1.500 eur. Napriek
tomu mali navrhovatelia vrátiť celkom z poskytnutého úveru 1.500 eur sumu 3.375,54 eur, čo je raz
taká suma ako navrhovateľom veriteľ poskytol. Rovnako to platí aj pri poskytnutí revolvingu, kedy
navrhovatelia mali vrátiť sumu 1.928,88 eur, teda viac ako suma revolvingu. Rovnako aj ročná úroková
sadzba pri revolvingu je 76,21 % ročne, čo sa javí súdu tiež výška úroku neprimerane vysoká.

Súd na základe vyššie uvedených skutočností a vyššie uvedeného zdôvodnenia rozhodcovský rozsudok
zrušilspoukazomnadôvodyuvádzané v§40 ods.1písm. c/aj/z.č.244/2002 Z.z.-orozhodcovskom
konaní.

Súd záverom uvádza, že od 1.januára 2015 je v účinnosti z. č. 335/2014 Z. z. - o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní, ktorý v prechodných ustanoveniach v § 73 ods.1,2,3 uvádza, „ak nie je ďalej
ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj
na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.januárom 2015.
Právne účinky, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.januárom 2015 zostávajú
zachované.

Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala
plynúť pred 1.januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.decembra 2014; ustanovenie § 46
ods.3 tým nie je dotknuté.

Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia.

Súdne konanie začalo 1.1.2015, pričom platí v zmysle prechodných ustanovení, že zákon sa
vzťahuje i na rozhodcovské konanie, ktorých predmetom je spor začatý pred 1.1.2015. Rozhodcovské

konanie bolo v predmetnej veci ukončené vydaním rozhodcovského rozsudku pred 1.1.2015, preto súd
považoval konanie ako i rozhodcovskú zmluvu v čase konania a uzavretia zmluvy. Okrem toho v zmysle
§ 45 ods.1 písm. e/, i/, j/ cit. zákona, dôvodom na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku
boli zákonné dôvody uvádzané v tomto novom ustanovení, ktoré sú obsahovo totožné s dôvodmi na
zrušenie rozhodcovského rozsudku tak, ako súd uviedol už vyššie.

Navrhovatelia boli v konaní úspešní, nežiadali priznať trovy konania, preto súd o trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným navrhovateľom náhradu trov konania nepriznal (per
analogia).

Navrhovatelia boli oslobodení od zaplatenia súdneho poplatku z návrhu podľa § 4 ods. 2 písm. za) z. č.
71/1992 Zb. - o súdnych poplatkoch v platnom znení, preto súd o zaplatení súdneho poplatku rozhodol
podľa § 2 ods.2 cit. zákona, položka 3 písm. c/ a zaviazal zaplatiť súdny poplatok odporcu vo výške
331,50 eur.

Po právoplatnosti rozhodnutia bude vec prejednaná v občianskom súdnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.