Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. január 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/134/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612201115
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3612201115.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľov: 1/ Y. B., rod. N., bytom v N. F., č. XXX, občianky
Slovenskej republiky, 2/ A. W., rod. N., bytom v I., č. XXX, občianky Slovenskej republiky 3/ J. L., rod.
N., bytom v U., A. č. XXX/XX, občianky Slovenskej republiky a 4/ I.. J. N., bytom v Q., M. Q. č. XXXX/
XX, občana Slovenskej republiky všetci právne zastúpení JUDr. Danielou Suchánkovou, advokátkou
so sídlom v Piešťanoch, M. Waltariho č. 7, proti odporkyni: Ing. W. F., rod. F., bytom v Q., R. č. XXX/

X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Nozdrovický, Šuvert a Co. s.r.o., IČO: 36858536, so sídlom v
Bratislave, Ferienčíkova č. 7, v konaní o zrušenie vecného bremena a uloženie povinnosti zložiť do
súdnejúschovysumu9.620,06eur,naodvolanieodporkyneprotirozsudkuOkresnéhosúduPartizánske
zo dňa 22. augusta 2013, č. k. 5C/8/2012-308, v senáte, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti - vo výroku II., ktorým uložil odporkyni povinnosť
zložiť do súdnej úschovy sumu 9.620,06 eur a v súvisiacom výroku III., ktorým rozhodol o náhrade trov

konania účastníkov z r u š u j e a v týchto častiach v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že zrušil vecné bremeno, spočívajúce
v doživotnom práve bezplatného úžitku v plnom rozsahu na nehnuteľnosti, zapísanej v katastri
nehnuteľností Správy katastra Partizánske na LV č. XX, kat. úz. M., parcely registra "C" evidovanej

na katastrálnej mape, parcela č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, výmera XXX m2,
parcela č. XXX, druh pozemku záhrady, výmera XXX m2, a stavba rodinný dom, súpisné č. XXX, na
parcele č. XXX, zriadené v prospech oprávnenej z vecného bremena I.. W. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XXX/X, Q. - U. (odporkyni), navrhovateľov 1/-4/ zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne
tejto zaplatiť ako primeranú náhradu za zrušenie vecného bremena sumu 13.400,- €, do troch
mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. zaviazal odporkyňu k povinnosti zložiť do súdnej

úschovy Okresného súdu Partizánske sumu 9.620,06 €, patriacu do dedičstva po poručiteľovi F. N., nar.
X.XX.XXXX, naposledy bytom v S. nad M., č. XXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, do troch mesiacov od
právoplatnosti rozsudku. Vo výroku III. odporkyňu zaviazal k povinnosti nahradiť navrhovateľom 1/-4/
trovy konania vo výške 4.836,90 € (z toho sumu 676,50 € za súdny poplatok za návrh a sumu 4.160,40
€ ako náhradu trov právneho zastúpenia) k rukám ich právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Súčasne vyslovil, že o náhrade trov štátu, bude rozhodnuté samostatným uznesením.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia 1/ - 4/ sa po pripustení zmeny -.rozšírenia
ich návrhu domáhali voči odporkyni zrušenia vecného bremena a uloženia jej povinnosti zložiť do súdnej
úschovy sumy 9.620,06 €. Vecné bremeno zriadené v prospech odporkyne, spočívalo v bezodplatnom
doživotnom práve úžitku k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností vedenom na Správe
katastra Partizánske pre katastrálne územie Návojovce na liste vlastníctve č. XX a to pozemku parc. č.

B. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parc. č. B. XXX - záhrady o výmere XXX
mX a stavbe súp. č. XXX - rodinný dom postavenom na pozemku parc. č. XXX (ďalej len „predmetnénehnuteľnosti“ a „predmetné vecné bremeno“), ktoré žiadali zrušiť bez náhrady. Návrh v časti zrušenia
vecného bremena odôvodňovali zjavným nepomerom medzi oprávnením odporkyne a povinnosťami
navrhovateľov z tohto vecného bremena. Uviedli, že odporkyňa toto nikdy nevykonávala a to ani v čase,

kým žil neb. F. N., strýko navrhovateľov, o ktorého sa odporkyňa zaviazala starať, z ktorého dôvodu bolo
zriadené a nevykonávala ho ani po smrti F. N.. Rozšírenie návrhu o uloženie povinnosti odporkyni zložiť
do súdnej úschovy sumu 9.620,06 €, patriacu do dedičstva po poručiteľovi F. N., odôvodňovali tým, že
z dokazovania v konaní vyplynulo, že odporkyňa dňa 11.6.2008 vybrala sumu 289. 814,- Sk (9.620,06
€) z vkladnej knižky poručiteľa F. N., ktorý z inej vkladnej knižky vybral sumu 254.978, 80 Sk (9.620,06

€) a túto vložil na účet v Slovenskej sporiteľni. Jedenásť dní pred jeho smrťou, v čase, keď už tento
bol hospitalizovaný v nemocničnom zariadení, odporkyňa z uvedeného účtu vybrala sumu 289.814,- Sk,
pričom na účte zostala len suma cca 500,- Sk, ako zrejmý minimálny vklad. Z výpisu účtu č. 262282837
je zrejmé, že na účet poručiteľ vkladal tiež ďalšie peniaze, ktoré v čase, keď zomieral, odporkyňa
operatívne vybrala. Keďže išlo o prostriedky vo vlastníctve poručiteľa, je zrejmé, že patria do dedičstva
po ňom. Suma, ktorú nechala na predmetnom účte, a to vo výške 500,30 Sk, bola v rámci dedičského

konania prejednaná. Odporkyňa žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Po celú
dobu od zriadenia vecného bremena do smrti poručiteľa, vecné bremeno využívala a poskytovala mu i
prostredníctvom neho osobnú starostlivosť, na ktorú sa zmluvou o zriadení vecného bremena zaviazala.
V prípade ak by súd dospel k záveru o dôvodnosti zrušenia vecného bremena, požadovala primeranú
náhradu. Vo vzťahu k žiadanému uloženiu jej povinnosti zložiť do súdnej úschovy sumu 9.620,06 €

nepopierala, že prostriedky v tejto výške z vkladnej knižky vybrala, nešlo však o peniaze vo vlastníctve
poručiteľa, ale jej. Z uvedeného dôvodu žiadala, aby súd aj v tejto časti návrh zamietol ako nedôvodný.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní , aplikujúc na zistený skutkový stav ust. § 37 ods.
1, § 151p ods. 3, § 451 ods. 1, 2 a § 568 Občianskeho zákonníka, v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že zmenou pomerov spočívajúcou v smrti pôvodného vlastníka nehnuteľnosti a povinného z
vecného bremena F. N., došlo k hrubému nepomeru medzi vecným bremenom a výhodou odporkyne
ako oprávnenej z vecného bremena z ktorého dôvodu vecné bremeno spočívajúce v doživotnom práve
bezplatného úžitku predmetných nehnuteľností odporkyňou zrušil a to za náhradu, ktorej výšku určil
vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom I.. U. L. vo výške 13.400,- €. na

zaplatenie ktorej zaviazal navrhovateľov. Uznesením Okresného súdu Partizánske č.k. 5C/8/2012-183
zo dňa 13.2.2013 súd pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že popri pôvodnom nároku sa navrhovatelia
1/ až 4/ voči odporkyni domáhali tiež uloženia jej povinnosti zložiť do súdnej úschovy sumy 9.620,06
€, patriacej do dedičstva po poručiteľovi F. N., nar. 2.10.1922, naposledy bytom v S. nad M., č. XXX,
ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. Súd dospel k záveru o dôvodnosti návrhu aj v tejto časti. Z listinného

dôkazu - správy Slovenskej sporiteľne, a.s. bolo zistené, že uvedená banková spoločnosť za obdobie
od 1.1.2003 do 20.6.2008 viedla na meno F. N. vkladnú knižku č. XXXXXXXXX/XXXX, Sporoknižka,
dispozičné právo ku ktorej mala okrem poručiteľa i odporkyňa. Bolo preukázané, že dňa 11.6.2008 bol
na MsP Topoľčany vykonaný hotovostný výber emisným pokladničným dokladom vo výške 289.814,- Sk
(9.620,06€).Odporkyňanepopieralavýbertejtosumy,tvrdilavšak,žešloojejpeňažnéprostriedky,ktoré

vložila na jeho vkladnú knižku nakoľko prišiel o vyššiu sumu peňazí v dôsledku neúspešnej investície
do nebankového subjektu Drukos a mal strach, že zostane bez prostriedkov. Tieto tvrdenia žiadnym
spôsobom nepreukázala. Majiteľom finančných prostriedkov na vkladnej knižke bol F. N., odporkyňa
mala k tejto vkladnej knižke len dispozičné právo. Keďže F. N. dňa XX.X.XXXX zomrel, uvedené finančné
prostriedky tak patria do dedičstva po ňom. Dedičské konanie už bolo právoplatne skončené, preto

navrhovatelia správne žiadali, aby táto suma bola zložená do súdnej úschovy, ktorú povinnosť súd aj
odporkyni uložil. Lehoty na splnenie povinností uložených rozsudkom súd určil v zmysle § 160 ods. 1
O.s.p..

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol aplikujúc ust. § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že zaviazal

odporkyňu k ich náhrade navrhovateľom 1/ až 4/, a to v celkovej sume 4.386,90 eur, pozostávajúcich
zo sumy 676,50 eur za zaplatený súdny poplatok za návrh a zo sumy 4.160,40 eur titulom náhrady
trov právneho zastúpenia, dôvodiac, že predmet konania v danej veci predstavuje zrušenie vecného
bremena a povinnosť zložiť do súdnej úschovy sumu 9 620,06 €, ktorá patrí do dedičstva po
poručiteľovi F. N.. Navrhovatelia 1/ - 4/ mali vo veci úspech, pričom výška plnenia v časti zrušenia

vecného bremena závisela od znaleckého dokazovania, v časti uloženia povinnosti zložiť do súdnej
úschovy sumu 9.620,06 € boli plne úspešní. Nebola im priznaná náhrada trov konania za uhradený
preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 250,- €, nakoľko znalecké dokazovanie bolo
vykonané v prospech účastníkov konania na oboch sporových stranách.Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla odporkyňa, a to čo do
výroku II., ktorým súd rozhodol o jej povinnosti zložiť do súdnej úschovy sumu 9.620,06 eur, ako patriacu

do dedičstva po poručiteľovi F. N. a čo do súvisiacemu výroku III., ktorou súd prvého stupňa rozhodol
o jej povinnosti nahradiť navrhovateľom trovy konania a žiadala odvolací súd o zmenu rozsudku súdu
prvého stupňa v napadnutých častiach, a to tak, že návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhajú uloženia
jej povinnosti zložiť do súdneho depozitu sumu 9.620,06 eur bude zamietnutý a o trovách konania bude
rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Dôvodila, že súd prvého stupňa na

základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím uplatnila dôvod odvolania
uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., čo videla v tom, že v priebehu prvostupňového konania
nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by na strane odporkyne došlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia a to výberom sumy 9.620,06 eur z vkladnej knižky, vedenej na meno poručiteľa. Uviedla,
že v priebehu konania nebolo preukázané, že by konala v rozpore s dobrými mravmi, alebo na úkor
poručiteľa, práve naopak, dokazovaním bolo zistené, že si svoje záväzky voči nemu vždy plnila a od

tohoto sa starala. Keďže neboli splnené zákonné podmienky pre vznik bezdôvodného obohatenia na jej
strane, neexistuje ani zákonný dôvod uložiť jej povinnosť uvedenú vo výroku II. napadnutého rozsudku.
Rozhodnutie súdu v tomto smere sa opiera iba o konštatovanie holého faktu, že poručiteľ bol majiteľom
vkladnej knižky, z ktorej bol výber uskutočnený, pričom neboli zohľadnené jej námietky, ktoré proti
tomuto nároku v priebehu konania vzniesla. Nerozporovala tento výber zo dňa 11. júna 2008 dôvodiac

zriadeným dispozičným právom, naviac tvrdila, že uvedené finančné prostriedky poskytla poručiteľovi
práve ona, keďže v dôsledku jeho neúspešnej investície do nebankového subjektu Drukos, mal tento
neustály pocit, že mu chýbajú finančné prostriedky a v prípade núdze nebude mať dostatok peňazí
na uspokojenie svojich potrieb. Preto časť dlžnej sumy za kúpu nehnuteľností v M., konkrétne sumu
289.814,-Sknepožadovalauhradiťaumožnilaporučiteľovi,abysiichponechalnanovejvkladnejknižke,

vedenej v Slovenskej sporiteľni a.s. s tým, že k tejto bude mať ona dispozičné právo. Dôkazom o
tomto jej tvrdení je potvrdenie o výbere a následnom vklade hotovosti na jeho novú vkladnú knižku dňa
8. októbra 2003, ktorá je súčasťou súdneho spisu. Uviedla, že s nebohým sa vzájomne dohodli, že v
prípade, ak tento bude akútne potrebovať peniaze, môže s týmito nakladať a následne sa dohodnú aj
na spôsobe ich vrátenia, z ktorého dôvodu bolo práve k tejto vkladnej knižke zriadené v prospech nej

aj dispozičné právo. Išlo o ich vzájomnú ústnu dohodu uzatvorenú v roku 2003 v Bratislave, s ktorou
súhlasila, keďže podľa závetu nebohého F. N., mala byť jeho jediným dedičom. Z uvedeného dôvodu
namieta aj tvrdenie o prípadnej protiprávnosti svojho konania, keďže konala na základe vzájomnej
dohody s poručiteľom. Súd prvého stupňa sa s týmito jej tvrdeniami nevysporiadal, a neprihliadol ani na
ňou predkladané nepriame dôkazy o tom, že peňažné prostriedky na vkladnej knižke sú v skutočnosti

jej vlastníctvom. Z odôvodnenia nemožno tiež zistiť, o aký druh bezdôvodného obohatenia na jej strane,
sa má v tomto prípade podľa súdu prvého stupňa jednať. Pokiaľ navrhovatelia vo svojom návrhu označili
konanie odporkyne ako majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, poukázala na to, že bolo
na navrhovateľoch ako žiadateľoch, aby preukázali nepoctivosť jej konania, s ktorou otázkou sa však
rovnako súd prvého stupňa nezaoberal. Nesprávnosť skutkových zistení vyplýva aj zo skutočnosti, že

počas konania došlo k zmene v osobe zákonného sudcu, pričom podstatná časť dokazovania majúceho
vplyv na posúdenie skutkového stavu veci bola vykonávaná za účasti pôvodného zákonného sudcu a
nová zákonná sudkyňa tak rozhodovala iba na základe písomných informácií, získaných zo súdneho
spisu o vykonanom dokazovaní, čo malo za následok ich nesprávnosť. Pre prípad, ak by aj odvolací súd
dospel k záveru, že výber finančných prostriedkov z vkladnej knižky poručiteľa je na strane odporkyne

bezdôvodným obohatením, vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku, keď vychádzajúc z
ust. § 107 Občianskeho zákonníka, podľa jej názoru, došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby,
plynúcej v rámci doby objektívnej, ktorá začala plynúť najneskôr pri prejednaní dedičstva po nebohom
F. N., ktoré bolo ukončené dňa 30. októbra 2008, ukončené osvedčením o dedičstve, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 15. novembra 2008, pri prejednaní ktorého dedičstva bol navrhovateľom ako dedičom

známy zostatok na predmetnej vkladnej knižke a zároveň mali k dispozícii aj výpis z nej, s prehľadom
jednotlivých obratov vrátane dotknutého výberu, teda subjektívna doba musela uplynúť najneskôr
dňom 15. novembra 2010. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe, pre prípad záveru o úmyselnom
bezdôvodnom obohatení uviedla, že jej konanie v žiadnom prípade nenapĺňa predpoklady úmyselného
bezdôvodného obohatenia, pretože nemala nikdy v úmysle sa na úkor nebohého poručiteľa bezdôvodne

obohatiť a je presvedčená, že si vzala iba svoje vlastné finančné prostriedky, vychádzajúc z dohody s
poručiteľom. Poukázala na to, že nemala vedomosť o zrušení závetu, napísaného v jej prospech
a tak v čase výberu hotovosti z vkladnej knižky bola presvedčená o tom, že je a zostane jediným
dedičom nebohého, vrátane finančných prostriedkov na vkladnej knižke, z čoho vyplýva nedôvodnosťzáveru o prípadnom jej úmysle, na niečí úkor sa obohatiť. Naviac teda aj z dôvodu premlčania, žiadala
návrh v napadnutej časti zamietnuť. V konečnom dôsledku poukázala na to, že okrem iných výdavkov
vynaložených v prospech nebohého vystrojila mu dôstojný pohreb, riadne uhradila všetky náklady s

ním spojené, ktoré nároky si nemohla uplatniť ani v rámci konania o prejednaní dedičstva po nebohom,
nakoľko o jeho priebehu nebola informovaná a teda nárokovanie uvedenej sumy vzhľadom k týmto
skutočnostiam považovala za rozporné s ust. § 3 Občianskeho zákonníka, teda v rozpore s dobrými
mravmi, predstavujúce porušenie zásady, upravenej v § 2 O.s.p., podľa ktorého súdy majú dbať na to,
aby nedochádzalo k porušovania práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a

aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

Navrhovatelia vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne žiadali rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť
a zaviazať odporkyňu k náhrade trov odvolacieho konania v celkovej výške 648,02 eur. Odvolanie
odporkyne považovali za nedôvodné a jej tvrdenia v ňom obsiahnuté, za nepravdivé. Poukázali

na to, že tvrdenie o jej vlastníctve vybratých finančných prostriedkoch sa v konaní nepreukázali.
Naopak, z ich strany boli predložené doklady z peňažného ústavu preukazujúce, že poručiteľ dňa
09.10.2003 uskutočnil výber sumy 254.978,80 Sk z vkladnej knižky č. XXXXXXXXXX/XXXX, na
ktorom doklade vlastnoručne napísal heslo, tento doklad podpísal a v ten istý deň vložil túto sumu na
novozaloženú vkladnú knižku pod č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorý vkladový doklad týkajúci sa tejto sumy

tiež vlastnoručne podpísal. Z výpisu z tejto novej vkladnej knižky vyplynulo, že na túto príležitostne
vkladal tiež menšie sumy, väčšiu sumu 70.000,- Sk vložil dňa 05.06.2007, v súvislosti s predajom
pozemkov a obdržaním kúpnej ceny za ne v hotovosti, ktorú s ďalšími finančnými prostriedkami, ktoré
medzičasom ušetril, na túto vložil, vychádzajúc z ktorých skutočností aj súd prvého stupňa správne
finančné prostriedky na tejto novozaloženej vkladnej knižke považoval za vlastníctvo poručiteľa.

Poukázali tiež na ďalšie sporné tvrdenia odporkyne, týkajúce sa kúpnej ceny za nehnuteľnosti v
M., svedčiace o nepravdivosti jej tvrdení a zavádzaní súdu, menovite výpoveď jej manžela, ktorý bol
vypočutý na pojednávaní dňa 05.10.2012 a vo svojej výpovedi podrobne popísal, ako sa s poručiteľom
zoznámili, pomohli mu nájsť dom v M., ako sa o neho starali, pomáhali mu , ale ani slovom nespomenul,
že by zo svojich peňazí za neho uhradili kúpnu cenu za dom vo výške 1.140.000,- Sk, z ktorej sumy im

malporučiteľdlhovaťeštečiastku289.814,-Sk,akoto vkonanítvrdilaodporkyňa,pričomsprihliadnutím
na to, že sa nejednalo o zanedbateľnú čiastku, nemožno sa domnievať, že na toto mohol zabudnúť.
Rovnako ďalšiu verziu tvrdenia odporkyne, týkajúcu sa dôvodov výberu spornej sumy, považovali za
nevierohodnú. K námietke premlčania, vznesenej odporkyňou v priebehu odvolacieho konania uviedli,
že podľa ich názoru uplatnený nárok premlčaný nie je, pretože vzhľadom na zistené okolnosti možno

dôvodne konanie odporkyne vyhodnotiť úmyselné, pretože táto z vkladnej knižky patriacej poručiteľovi
pred jeho smrťou vybrala finančné prostriedky, o ktorých mala vedomosť, že patria jemu a v prípade
jeho smrti by patrili do dedičstva po ňom, tieto si ponechala, a preto objektívna lehota, v ktorej by sa ich
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia mohlo premlčať je 10 ročná, plynúca odo dňa, keď k vzniku
bezdôvodného obohatenia došlo, t. j. od 11.06.2008, vychádzajúc z ust. § 107 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. Pokiaľ ide o subjektívnu lehotu, táto podľa nich začala plynúť až keď sa dozvedeli ako
oprávnení dedičia o tom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na ich úkor obohatil, čo podľa
ich tvrdenia bolo až na pojednávaní dňa 01.08.2012, kedy odporkyňa potvrdila, že naozaj dotknutú
čiastku z vkladnej knižky ich nebohého právneho predchodcu vybrala.
Krajskýsúd ako súdodvolacívecpreskúmalpodľaust.§212ods.1O.s.p.,beznariadeniapojednávania

odvolacieho súdu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné v napadnutých častiach a to vo výroku II. ktorým súd uložil odporkyni povinnosť zložiť do
súdnej úschovy sumu 9.620,06 eur a v súvisiacom výroku III., ktorým rozhodol o náhrade trov konania
účastníkov podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšnej časti nepreskúmaval,

nakoľko vo vzťahu k nim suspenzívne účinky odvolania nenastali (§ 206 O.s.p.).

V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že odporkyňa podaným odvolaním
o.i. uplatnila aj svoje právo dovolávať sa premlčania navrhovateľmi uplatneného nároku na uloženie
jej povinnosti peňažného plnenia vo výške 9.620,06 eur zložením do súdnej úschovy. V priebehu

prvostupňového konania túto námietku neuplatňovala.

Vychádzajúc z definície premlčania, toto je definované ako uplynutie času stanoveného v zákone na
vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby právo bolo bývalo vykonané. Povinný subjekt môže čeliťsúdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným, ba rozhodujúcim následkom premlčania
je vznik práva na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže, ale nemusí uplatniť. Ide o
námietku právnu, z povahy ktorej vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka)

vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného
skončenia veci. Skutočnosť, že by ju odporca musel uplatniť v určitom štádiu konania, teda nemožnosť
jej uplatnenia v odvolacom konaní zo žiadneho ustanovenia hmotného ani procesného práva nevyplýva.
Nemožno ju totiž považovať za novú skutočnosť v zmysle ust. § 205a O.s.p. pretože nemá charakter
skutkového tvrdenia, ale ide o námietku, ktorá má hmotnoprávne dôsledky prejavujúce sa v tom, že ak

bola vznesená dôvodne, došlo k tomu, že subjektívne právo prestáva byť jej vznesením vynútiteľné.
Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt
pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné
vznesenie námietky premlčania práva teda znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané
právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť
uplatneného práva.

V prípade obrany odporcu proti uplatnenému nároku v podobe vznesenia námietky premlčania, je
teda zo strany súdu prioritné posúdenie účinnosti takejto obrany spojenej s nemožnosťou priznať
oprávnenémusubjektupremlčanéprávo,ktoréúčinkynastanúažvtedy,keďsúsplnenétietoskutočnosti:
a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba), b/ nevykonalo sa právo oprávneným

subjektom v priebehu takto vymedzenej doby.

V preskúmavanej veci prvostupňový súd zaviazal odporkyňu k peňažnému plneniu vo výške 9.620,06
eur, právne kvalifikujúc tento navrhovateľmi uplatnený nárok ako bezdôvodné obohatenie vzniknuté na
strane odporkyne, vychádzajúc zo zistenia, že táto z vkladnej knižky vedenej peňažným ústavom na

meno poručiteľa vybrala dňa 11.6.2008 finančné prostriedky v tejto výške, ktoré boli jeho vlastníctvom.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §

101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za

tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Špeciálna úprava uvedená v ustanovení § 107 OZ platí teda pre premlčanie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Tzv. subjektívna premlčacia doba je upravená v prvom odseku tohto
ustanovenia a v druhom odseku je upravená premlčacia doba objektívna. Obidve tieto doby začínajú

a plynú nezávisle na sebe a ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa
premlčí a ak je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať.

Pre stanovenie počiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho
zákonníka je teda rozhodujúci okamžik, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo a pre posúdenie doby po

ktorú má premlčacia doba plynúť, je rozhodujúce zistenie, či k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo
neúmyselne (z nedbanlivosti), kedy je táto trojročná, alebo bolo získané úmyselne, kedy táto plynie po
dobu desať rokov.Počiatok subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa však viaže k skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej

premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, v zmysle §
107 ods. 1 OZ, treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o
tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal, nie je pritom rozhodujúce,
že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Inak povedané, pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa

vyžaduje skutočná (preukázaná), nie len predpokladaná vedomosť oprávneného, pretože na domnienky
v tomto smere tu nie je priestor. O vzniku bezdôvodného obohatenia sa oprávnený dozvie vtedy, keď sa
preukázateľne dozvie skutočnosti, na základe ktorých si môže urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného
obohatenia a jeho výške. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení
potrebnej starostlivosti. Vyžaduje sa teda skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o
tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a tom, kto ho získal.

Bezpečným zistením skutočností rozhodujúcich z hľadiska určenia začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej doby (§ 107, ods.1) a tiež posúdením začiatku plynutia a dĺžky objektívnej premlčacej
doby (§ 107, ods.2 OZ), sa súd prvého stupňa doposiaľ nezaoberal, čo mu samozrejme vytknúť
nemožno, pretože v priebehu prvostupňového konania, sa odporkyňa premlčania nedovolávala.

Z doterajších zistení jednoznačný záver o počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby vyvodiť
nemožno. Navrhovatelia síce v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu tvrdia, že až na pojednávaní
dňa 01.08.2012 sa dozvedeli, o vzniku bezdôvodnému obohatenia na strane odporkyne v súvislosti
s dotknutým výberom peňažných prostriedkov z vkladnej knižky poručiteľa a to potom, ako odporkyňa
v priebehu svojej výpovede pred súdom túto skutočnosť uviedla. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa

01.08.2012 však vyplýva, že bezprostredne po začatí pojednávania to bola práve právna zástupkyňa
navrhovateľov, ktorá predniesla návrh na začatie konania zo dňa 23.02.2012 z č. l. 1 - 4 spisu, predložila
výpis z účtu v banke, ktorý bol založený do spisu, ako dôkaz toho, že 9 dní pred smrťou poručiteľa
uskutočnilaodporkyňavýberzjehoúčtuvsume289.814,-Sk(tietoskutočnostitedauviedlapredtým,ako
v tento deň na pojednávaní vypovedala odporkyňa), čím je spochybnené ich tvrdenie o skutočnostiach,

určujúcich pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby vo vzťahu k uplatnenému nároku.

Keďže z uvedených dôvodov nebolo možné účinnosť vznesenej námietky premlčania zo strany
odvolacieho súdu posúdiť a tiež z dôvodu zachovania dvojinštančnosti súdneho konania, odvolací súd
rozsudok súdu v napadnutých častiach, t. j. vo výroku II. a s ním súvisiacim výrokom III., (ktorým súd

rozhodoval o náhrade trov konania účastníkov konania) zrušil za použitia § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.
a vec vrátil v týchto častiach súdu prvého stupňa za použitia ods. 2 uvedeného ustanovenia na ďalšie
konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude doplniť dokazovanie výsluchom účastníkov, príp.

vykonať i ďalšie potrebné dôkazy, za účelom bezpečného zistenia skutočností rozhodujúcich pre
určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, vo vzťahu k uplatnenému nároku, tieto spolu
so skutočnosťami majúcimi vplyv na záver o dĺžke objektívnej premlčacej doby posúdiť z hľadiska
prípadných účinkov vznesenej námietky premlčania a vo veci následne opätovne rozhodnúť, pričom
pri svojom rozhodovaní bude súd prvého stupňa povinný vysporiadať sa tiež so všetkými námietkami a

argumentmi uplatnenými účastníkmi v priebehu odvolacieho konania.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .