Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. november 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5Csp/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816212104
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816212104.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS

a.s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 6, proti žalovanému: A. T., nar. XX.X.XXXX,
bytom N., M. R. C. 12X/XX, o zaplatenie 686,50 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 496,50 eur s 5,15% ročným úrokom z omeškania
od 12.8.2014 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 30,- eur, vždy do posledného dňa v kalendárnom
mesiaci, s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia,
pod následkom straty výhody splátok.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44,64%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 686,50 eur spolu s 5,15%
ročným úrokom z omeškania od 12.8.2014 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh zdôvodnil
tým, že so žalovaným dňa 30.3.2014 uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu bola
poskytnutá suma 500,- eur. Žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu vrátiť spolu s odplatou v celkovej výške

690,- eur, a to v 13. mesačných splátkach tak, že prvé tri splátky uhradí vo výške po 2,50 eur a zvyšných
10 splátok po 68,25 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do
úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaný z dlžnej sumy
uhradil len sumu 3,50 eur. V dôsledku toho, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok,
žalobca mu listom zo dňa 21.10.2014 oznámil zosplatnenie celého dlhu. Celý dlh sa stal splatným
dňa 11.8.2014. Po oznámení o zosplatnení záväzku už žalovaný neuhradil žiadnu sumu. Dlžná suma
686,50 eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou a sumou 3,50 eur, ktorá

bola žalovaným uhradená.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.10.2016 uviedol, že celá situácia ho mrzí, má
záujem svoj dlh splatiť. Poukázal na svoju nepriaznivú situáciu - prišiel o dom, stará sa o syna, ktorý
mu bol zverený, má vážne finančné problémy. Požiadal o možnosť dlh vyplatiť v splátkach po 30,- eur
mesačne, ako aj to, aby súd jeho situáciu zvážil.

3. Na pojednávanie sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil
a súhlasil, aby súd rozhodol vo veci aj v jeho neprítomnosti. Ospravedlnil sa aj žalovaný z dôvodu
výkonu práce mimo miesta bydliska a požiadal o nový termín pojednávania. Súd dôvody uvádzanéžalovaným nepovažoval za dôležité pre odročenie pojednávania, a preto rozhodol, že bude pojednávať
aj v neprítomnosti sporových strán.

4. Súd pojednával v neprítomnosti sporových strán a vykonal dokazovanie oboznámením obsahu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.3.2014, Obchodných podmienok k zmluve, výzvy na úhradu
dlžnej sumy, oznámenia o zosplatnení záväzku, vyjadrenia žalovaného zo dňa 13.10.2016 a 7.11.2016,
vyjadrenia žalobcu zo dňa 2.11.2016, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a
zistil tento skutkový a právny stav:

5. Žalobca dňa 30.3.2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu
poskytol úver vo výške 500,- eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté prostriedky vrátiť spolu s odplatou vo
výške190,-eur,včomjezahrnutýzmluvnýúrokvovýške20%zistiny,teda100,-eur,aservisnýpoplatok
vo výške 18% z istiny, čo predstavuje sumu 90,- eur. Celkom sa zaviazal žalobcovi uhradiť sumu 690,-
eur. Uvedenú sumu mal v zmysle zmluvy splácať v 13. mesačných splátkach tak, že prvé tri splátky

budú vo výške 2,50 eur (na splátky úroku) a zvyšných 10 splátok v sume po 68,25 eur, z čoho na istinu
pripadá 73,26%, na úrok 13,55% a servisný poplatok 13,19% z každej jednotlivej splátky. Podľa zmluvy
prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia
bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN bola vo výške 46,30%,
RPMN je v zmluve uvedená vo výške 67,70%. Konečná splatnosť je uvedená v bode 2. Obchodných

podmienok uvedená tak, že konečná splatnosť úveru je 370. deň po uzatvorení zmluvy. Žalovaný si
povinnosti zo zmluvy riadne neplnil, s plnením sa dostal do omeškania, preto ho žalobca listom zo dňa
21.8.2014 vyzval na úhradu záväzku do 5 dní od obdržania výzvy a upozornil ho, že ak úhradu dlhu
nevykoná, uplatní si po uplynutí 15-dňovej lehoty právo podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka a
bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Keďže žalovaný na výzvu nereagoval, žalobca mu listom zo

dňa 21.10.2014 oznámil zosplatnenie záväzku s tým, že mimoriadna splatnosť celého úveru nastala ku
dňu 11.8.2014. Celkovo bolo zo strany žalovaného žalobcovi uhradené 3,50 eur. Ku dňu podania žaloby
na súd dlžná suma podľa žalobcu predstavovala 686,50 eur (690,- eur - 3,50 eur = 686,50 eur).

6. Žalovaný uviedol, že si je vedomý dlhu voči žalobcovi, má záujem dohodnúť sa na splátkovom

kalendári po 30,- eur mesačne. Poukázal na to, že sa nachádza v ťažkej osobnej i finančnej situácii. V
súvislosti s týmto vyjadrením žalobca súhlasil s úhradou dlžnej sumy v mesačných splátkach po 30,- eur,
k 25. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozhodnutie súdu nadobudlo
právoplatnosť, a to pod hrozbou straty výhody splátok.

7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov

je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

9. Podľa § 369 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo

požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno
dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na

účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

11. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.12. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

14. Podľa § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

15. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014) orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

16. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je
podaná dôvodne iba sčasti. Bolo nepochybne preukázané, že medzi žalovaným a žalobcom existoval
zmluvný vzťah na základe zmluvy o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné
prostriedky a žalovaný mu mal uhradiť poskytnutú sumu spolu s úrokom a servisným poplatkom v
dohodnutých mesačných splátkach. V konaní bolo preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi len časť

dlžnej sumy. Keďže ako dlžník si riadne neplnil povinnosť splácať poskytnuté finančné prostriedky,
žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru k 11.8.2014. Pri posudzovaní nároku žalobcu
súd vychádzal z toho, že tento nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere spadá pod ustanovenia zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd preto skúmal, či zmluva o úvere zo dňa 30.3.2014 má

všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a zistil, že v zmluve nie je dostatočne
určitým spôsobom uvedená konečná splatnosť úveru a taktiež žalobca v zmluve neuviedol správny
údaj o RPMN. Konečná splatnosť úveru je uvedená len ako „370. deň po uzatvorení zmluvy“, pričom
tento údaj ani nie je uvedený v samotnej zmluve, ale len v Obchodných podmienkach, a to pomerne
neprehľadným spôsobom. Podľa názoru súdu, keďže termín konečnej splatnosti úveru je obligatórnou

náležitosťou zmluvy, musí byť uvedený priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere a nie iba v Obchodných
podmienkach, ktoré majú podrobnejším spôsobom upravovať zmluvný vzťah medzi účastníkmi. Okrem
toho takto uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti úveru súd nepovažuje za riadny údaj o konečnej
splatnosti úveru, pretože takýto údaj neposkytuje spotrebiteľovi dostatočne jasný a konkrétny údaj o tom,
kedy nastane konečná splatnosť úveru. Žalobcovi nič nebránilo, aby v zmluve uviedol presný dátum

konečnej splatnosti úveru. V zmluve je tiež uvedená nesprávny výška RPMN v neprospech spotrebiteľa.
Výška RPMN je určená pri splatnosti 13 mesiacov 67,70%. V skutočnosti však RPMN predstavuje
78,62% (www.http//:openiazoch.zoznam.sk ). Vzhľadom k
týmto nedostatkom je potrebné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov v súlade s ust. § 11 ods.
1 písm. b) a písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z.. Z toho vyplýva, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

len to, čo mu bolo poskytnuté. V danom prípade bolo zistené, že žalobca žalovanému poskytol sumu
500,- eur, žalovaný mu doposiaľ zaplatil sumu 3,50 eur, zostáva teda uhradiť 496,50 eur. V tejto časti
súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú. Pokiaľ však ide o nárok na zaplatenie úroku, príp. servisného
poplatku, ktorý si žalobca uplatnil, na tieto žalobcovi nárok nevznikol. Žalobca v konaní uviedol, že
žalovaný jeho nárok v celom rozsahu uznal. S týmto sa súd nestotožnil, nakoľko pre uznanie dlhu je

potrebné, aby došlo k uznaniu dlhu čo do dôvodu aj výšky. V tomto prípade žalovaný iba uviedol, že si je
vedomý svojho dlhu voči žalobcovi, tento však žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Súd preto posudzoval
dôvodnosť nároku žalobcu aj s poukazom na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z..17. Súd teda považoval nárok žalobcu voči žalovanému dôvodný v časti o zaplatenie sumy 496,50
eur. Keďže žalovaný túto sumu neuhradil riadne a včas, má žalobca nárok aj na zaplatenie úroku z
omeškania odo dňa nasledujúceho po mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. od 12.8.2014. K uvedenému

dňu bola výška úroku z omeškania podľa nar. vl. č. 87/1995 Z.z. 5,15% ročne. Súd teda vo veci
rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 496,50 eur spolu s 5,15% ročným
úrokom z omeškania od 12.8.2014 až do zaplatenia. Súčasne s prihliadnutím na aktuálnu nepriaznivú
finančnú situáciu žalovaného mu súd povolil dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 30,-
eur, splatných vždy k poslednému dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom, ktorý

nasleduje po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia, s
tým, že neuhradením čo len jednej splátky riadne a včas sa stane splatnou celá neuhradená časť dlžnej
sumy naraz. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú (z dôvodov uvedených vyššie) zamietol.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia
sumy686,50eur,priznanámubolasuma496,50eur.Úspechžalobcuvkonanítakpredstavoval72,32%,

neúspech 27,68%. Prevažný úspech v konaní mal teda žalobca a jeho čistý úspech je vo výške 44,64
(72,32% - 27,68%). V tomto rozsahu mu vznikol nárok na náhradu trov a v tomto rozsahu mu súd nárok
na náhradu trov konania aj priznal. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm.
d) CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 Civilného mimosporového poriadku).