Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. november 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5T/142/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114011533
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Polaček

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114011533.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovvsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.MariánaPolačekaaprísediacichHeleny

Schnirerovej a Lýdie Csikyovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25.11.2016 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný P. B. ,

nar. X.X.XXXX v Prešove, trvale bytom E. - K. č. XX, t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Prešov od
21.8.2014,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , že

v presne nezistenej dobe mesiaca október 2013 v Prešove využil zlú sociálnu a finančnú situáciu P. G.
a pod zámienkou dobre platenej práce čašníčky a upratovačky v Talianskej republike ju zlákal a na
vlastné náklady prepravil svojim motorovým vozidlom značky Q. K. bielej farby EVČ: PO XXX ED do
Talianskej republiky, do mesta Bolzano a následne do mesta San Severo, kde ju v presne nezistenom
čase od mesiaca október 2013 do mesiaca marec 2014 pod vyhrážkami, že ju v Talianskej republike
nechá bez finančných prostriedkov, prinútil k prostitúcii,

t e d a

s použitím podvodného konania alebo inak zraniteľného postavenia zlákal, prepravil, prechovával iného
a s jeho súhlasom na účel jeho prostitúcie,

č í m s p á c h a l

zločin obchodovanie s ľuďmi podľa § 179 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a
o d s u d z u j e

podľa § 179 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody na
4 (štyri) roky.Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená P. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom U. charita, X.
č. XXX/X, Q., zastúpená JUDr. Romanom Dulom, AK Banská Bystrica, Horná č. 15, so svojim nárokom
na náhradu škody odkazuje na civilné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného obž. P. B. bola podaná obžaloba pre obzvlášť závažný zločin obchodovanie s

ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v presne
nezistenej dobe mesiaca október 2013 v Prešove využil zlú sociálnu a finančnú situáciu P. G. a pod
zámienkou dobre platenej práce čašníčky a upratovačky v Talianskej republike ju zlákal a na vlastné
náklady prepravil svojim motorovým vozidlom značky Q. K. bielej farby EVČ: PO XXX ED do Talianskej
republiky, do mesta Bolzano a následne do mesta San Severo, kde ju v presne nezistenom čase od

mesiaca október 2013 do mesiaca marec 2014 pod vyhrážkami, že ju v Talianskej republike nechá bez
finančných prostriedkov, prinútil k prostitúcii, v dôsledku čoho P. G. trpí od návratu na územie Slovenskej
republiky v mesiaci máj 2014 posttraumatickou stresovou poruchou s dobou liečenia nad 42 dní.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný P. B. vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku. Následne bolo

vykonané dokazovanie.

Obžalovaný P. B. vo svojej výpovedi uviedol, že nesúhlasí s tým, z čoho je obvinený, celý prípad je
skreslený, z jej uhla pohľadu ak on hovoril o práci v Taliansku hovoril jej, že nikdy tam nebol. Do Talianska
a mesta Bolzano ide prvýkrát. Ďalej k tomu uviedol, že do Talianska išli za prácou a pracovať chceli v

hoteli, t.j. rôzne upratovacie práce, práce v kuchyni, pomocné práce. Poškodená mu hovorila, že sa
bojí, že má strach, že sa bojí takej práce. Hovorila aj to, či by nebola nejaká iná práca. Taktiež hovorila,
že práce na čierno nerobí. Stále mu hovorila, že najradšej by robila nejakú ženskú robotu, t.j. ponúknuť
svoje telo a podobne.
Ďalej k tomu uviedol, že si chcel vytvoriť svoju vlastnú agentúru a chcel zamestnávať ľudí na hoteloch.

V tejto súvislosti uviedol aj to, že minulosti zamestnával ľudí na poľnohospodárskych prácach a jeden
jeho kamarát ho podviedol, za čo bol vo výkone trestu v Rumunsku. Na Slovensku „čiernym“ spôsobom
zamestnával okolo 700-800 ľudí a s týmto, odhodlaním išiel hľadať prácu do Bolzana, že sa uchytí a
časom si urobí svoju pozíciu a bude zamestnávať ľudí. Toto jej hovoril, keď sa s ňou spoznal. Aj keď sa
táto bála, nevedel prečo sa bojí, až časom pochopil, prečo nechcela pracovať v odbore, t. j. upratovať

a podobne. Keď sa rozprávali o práci, hovoril jej, že nechce nič nelegálne, že prácu chce robiť na živnosť
a potom môže byť spoločníčka. Hovoril jej aj to, že keď bude robiť na hoteloch, zarobí okolo 900,- €.
Na Slovensku mu navrhla, aby jej požičal peniaze na antikoncepciu. Pripomenul jej, že keby mala s
niekým sex, nechce o tom vedieť, že je to jej osobná vec. Po príchode do San Severa navrhla, aby
jej zháňal nejakých klientov. Sama sa pred nimi predvádzala, ukazovala sa, smiala sa. Ďalej k tomu

uviedol„nepoznámjuakotusedí,prečojetakásmutná“. Asipo3-4dňoch zistil,ževykonávaprostitúciu,
že sa pravdepodobne vyspala s marokáncom. Z jej rozprávania sa dozvedel aký má pekný byt, ako
to tam pekne vyzeralo, že si tam dala čaj, že si dala čokoládu a že si vyprala veci. Dvoch, s ktorými
vykonávala prostitúciu poznal, títo dvaja boli kamaráti, títo komunikovali s ňou. Vedel o tom, že peniaze
dostala ona. S tým jej konaním v podstate nemal nič. Je pravdou, že poškodenej povedal, že s

nákupom idú na polovicu, avšak peniaze od nej nedostal. Je pravdou, že jej zabezpečil dvoch klientov.
Sama mu hovorila o klientoch, aby jej ich zháňal. Sám sa venoval svojej práci. Pred Vianocami mu
navrhla, že by to chcela skúsiť na ceste. Keďže ho citovo vydierala, tak ju tam vozil. Rozprávala mu
tiež, že je tam veľká konkurencia, že dievčatá tam zarábajú po 5,- €, a tie čo chodia bez prezervatívu
zarábajú 20,- €. V marci, keďže v Taliansku bola kríza, nakoniec nezarábala vôbec nič.

Ďalej uviedol, že v Taliansku bola voľná, mala telefón, doklady, volala s každým, jedna vychovávateľka
tam chcela prísť za ňou, bola vysmiata, prestala fajčiť, následne potom znova začala fajčiť, čo bolo po
tom , keď v apríli alebo máji zistila po zavolaní na charitu do Prešova, že ju vyhodili.
Nikdy jej nepovedal, že by ju nechal v Taliansku. Hovoril jej, že ju nebude môcť voziť celý život, ako si
to predstavovala. Hovoril jej, že keby chcela ostať, tak iba ak by sa vrátila sama zo Slovenska.Ďalej poukázal na to, že na Slovensku v Bille platila falošnou 20-eurovou bankovkou, mala 20-eurovú
bankovku a zobrala ju kriminálka. Prvýkrát tvrdila, že bola s nejakou inou osobou, nepovedala jeho
meno. V podstate čakal, že prídu aj za ním vyšetrovatelia, a keď neprišli, pýtal sa ako to vybavila a ona

mu povedala, aby sa do toho nestaral.
Poukázalnato,žetátosikupovala veciza100,-až 130,-€každýtýždeň.Kupovalapotraviny.Malatoľko
potravín, že niektoré veci aj vyhadzovala. Volala svojim známym, vo veľkom sa predvádzala, chcela byť
s ním, nakreslila domček, jeho tam nakreslila, dieťa nakreslila, napísala, že ho má veľmi rada.
K ceste do Talianska uviedol, že okolo deviatej večer odišli z Prešova. V aute bol sním jeho švagor F.

P. a potom išli po ňu na ubytovňu. Zavolal ju a potom vyrazili, pričom sa ešte zastavili na nákup. Po
príchode do mesta Bolzano auto odstavil na parkovisku. Na druhý deň išiel po rôznych hoteloch a pýtal
sa majiteľov alebo tých na recepcii ohľadom práce, na to sa pýtal aj iných ľudí. Potom zistil, že najlepšie
je ísť do Merana, tam zistil, že tam je práca len cez letnú sezónu a iba málo hotelov zostáva fungovať
cez zimnú sezónu. V tej dobe všetci traja bývali v aute, avšak pre tri osoby je auto nepohodlné, preto
sa potom rozhodli ísť do San Severa. Keby neboli traja, určite sa tam chytia. Sama mu povedala, že

čo na Slovensku, že nemá čo robiť. V San Severe v Tole Magore boli u kamaráta na hoteli, ona si tam
platila po 25,- eur na deň, potom keď sa vrátili zo Slovenska po druhýkrát, tak tam boli, on spal v
aute. Vozil ju nepravidelne do hotela v Apricene, na čo mal svoje dôvody. Videl, že medzi nimi vzniká
vážnejší vzťah, preto jej hovoril, „že chlapca ti nájdem na Slovensku, čo chodí do roboty, čo ťa bude
živiť celý život, nepozeraj na mňa, mám svoje roky, mám ťa rád, možno to potom cítila troška inakšie“.

V Tole Magore mal kamaráta a tam on za ubytovanie neplatil nič, aj keď na začiatku párkrát zaplatil, ona
si platila 25,- eur. V tej dobe žil zo svojich peňazí. Potom si začala privyrábať ženskou prácou. Zarábala
rôzne sumy, v decembri zarobila od 10,- € a za mesiac zarobila približne 50-100,- eur. Na cestu ju vozil
3-4 krát do týždňa. Potvrdil aj to, že s poškodenou mal sex.
Ďalej sa vyjadril aj k osobe F. T. s tým, že je to poľnohospodár a jeho kamarát, ktorého pozná od roku

1993.Poškodená ho spoznala, keď sa vrátili prvýkrát zo Slovenska. Táto osoba išla na Slovensko aj z
toho dôvodu, že sa mu páčila P. G. a mali spoločnú izbu. On chcel mať svoje súkromie, a preto mal
svoju vlastnú izbu.
Následne odpovedal na otázky: na otázku či bol to jeden z jej zákazníkov, obžalovaný uviedol, že „ešte
mi hovorila, že toľko peňazí má a že sa s ňou nepomiluje“. Na otázku či jej zabezpečil antikoncepciu,

obžalovaný uviedol, že áno, chcela si ju vybaviť sama, a v Taliansku, aby nemal s ňou ďalšie problémy.
Súhlasil, aby táto robila prostitútku a vedel aj o tom, koľko táto zarobila, keďže sa miestni chlapci o
tom bežne rozprávajú. Cena sa pohybuje od 5-20,- euro. Po januárovom pobyte na Slovensku túto
nepresviedčal, aby sa vrátili do Talianska.

Svedkyňa a poškodená P. G. vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný B. v dobe keď mala ísť do
Talianska (niekedy v októbri 2013, jej to povedal jeho syn) jej povedal, že bude pracovať ako upratovačka
a čašníčka a zarábať mala 500 - 700,- €. Do Talianska chcela ísť preto, že chcela žiť inak. Povedal jej, že
tam bral ženy a tieto boli spokojné. Akú prácu tieto ženy vykonávali to nevedela. Do práce do Talianska
ju zaviezol obžalovaný B. autom a spolu sním tam išiel aj jeho švagor menom Ján. Jeho švagor tam s

nimi bol niekoľko dní a potom si našiel prácu a odišiel. Počas cesty ona bola ticho a oni sa bavili. Mala z
toho zmiešané pocity. Z akého dôvodu to nevedela. Prišli do mesta Bolzano. V tomto meste najprv bývali
v aute asi tri týždne. Potom po troch týždňoch odišli do mesta San Severo a tam boli do 15. januára.
Na inom mieste neboli, ani na nijakom inom statku. Ohľadom osobnej hygieny uviedla, že v meste
Bolzane vykonávali hygienu tak, že chodili pešo na charitu, tam sa aj najedli a vonku si umývali zuby.

Prácu si zháňali tak, že ona a obžalovaný chodili po hoteloch. Jeho švagor zostal v aute. Obžalovaný
jej hovoril, že pre ňu bude zháňať prácu upratovačky a čašníčky, obžalovaný hovoril po taliansky.

K prvému kontaktu s mužom došlo tak, že po týždni sa na parkovisku zoznámili s ním, aj ich pozval na
kapucino, sama sa potrebovala osprchovať a oprať si veci. Obžalovaný sa ho spýtal, či je to možné u

neho, on povedal, že hej. Chcela, aby ju obžalovaný odviezol, ale on povedal, že nie, že on ju odvezie.
Potom ju ten muž z Maroka odviezol na miesto, cesta trvala asi pol hodiny, bolo tam parkovisko a on
žil v bytovke na prízemí, mal tam aj spolubývajúceho. Jeho kamarát pozeral porno a on vravel, že nech
ide do sprchy a odišiel zaniesť veci dole, aby sa vyprali. Po osprchovaní, počula že niekto otvoril dvere,
táto osoba už bola nahá a v sprche ju tento muž zneužil. Snažila sa mu brániť, ale nedalo sa. Potom

mu povedala, nech zavolá Janovi a tento ju odviezol na parkovisko, kde spávali. Tam videla, že tento
muž odovzdal obžalovanému sumu 30,- eur. Keď prišiel obžalovaný k nej, povedala mu, že bude robiť
upratovačku, čašníčku, čo to má znamenať, že ju zneužil a povedala mu, že si mala vyprať len veci.
Obžalovaný jej na to povedal, že potrebujú peniaze a bol strašne drzý. Následne mu povedala, abyhľadali prácu, že sa im to podarí. Potom ešte jeden muž tmavej pleti mal o ňu záujem, poznal ho a
obžalovaný jej potom prikázal, aby s ním išla, že aj on má záujem o sex s ňou. To sa stalo ešte v ten
istý deň. Bála sa ho, mala strach, bol strašne protivný. Hovoril jej, že ju tam nechá samu. Vravel, že

potrebujú peniaze. Proste jej to prikázal.
V Bolzane prišiel ešte jeden číňan, a ešte v ten istý deň, jej zaplatil 50,- Eur. V Bolzane zarobila dvakrát
po 30,- a od číňana 50,- €. V decembri videla aj zoznam, ktorý si viedol obžalovaný. V tomto zozname
bol počet zákazníkov a koľko peňazí bolo daných, či už ich dostal obžalovaný alebo peniaze, ktoré
musela obžalovanému dať ona od zákazníkov.

Potom sa obžalovaný a jeho švagor rozhodli odísť z Bolzana s tým, že pôjdu do San Severa, mali tam
kamarátov. Chcelisitam nájsťprácuatobuďnafarmesolivamialebosparadajkami,alebovovinárstve.
V ďalšom uviedla, že spočiatku bývali v aute, potom peniaze minuli na benzín a jedlo. Obžalovaný
sa začal zoznamovať s kamarátmi a od kamarátov si začal požičiavať peniaze a ona peniaze musela
vracať takým spôsobom, že jej prikázal, aby s jeho kamarátmi išla za sex k olivám. K počtom týchto

mužov uviedla, že v novembri to boli piati. Potom sa ubytovali v hoteli Villa. Tam jej hovoril, že bude robiť
pouličnú prostitúciu. Nechcela to, chcela sa vrátiť domov, že to robiť nebude. Bol k nej drzý, protivný, že
to bude robiť, že ju nechá samu a tak. Že potrebujú peniaze, na čo mu ona povedal, aby si našiel prácu.
Jej vzťah k obžalovanému v tej dobe bol ako k otcovi. Aj keď on si myslel, že ho miluje, toto však nebola
pravda. Trikrát za mesiac s ním mala sex ale nie dobrovoľný, tento ju k tomu prinútil násilím. Proste

ju zneužil. Bol jej tým odpornejší, že jej pripomínal prvého muža, dával jej aj prášok. Vravel jej, že je
to vitamín.
V ďalšom potom spresnila výpoveď ohľadom toho kedy mala byť „prvýkrát na ceste“, s tým, že to bolo
v decembri. Popísala to tak, že to bola „draha“ (cesta), na celej ceste bola len stopka a také dve uličky.
Boli tam ženy, dosť žien. Ju tam odviezol obžalovaný a potom išiel domov a nechal ju tam celý deň.

Bola tam od decembra až do polovice januára, aj počas menštruácie. Denne mala 7-10 zákazníkov a
niekedy zarobila 350,- až 400,- €. Asi 5-krát poskytla sex aj po telefóne. Denný rituál bol taký, že ráno
vstala, obliekla sa a on ju odviezol na dohodnuté miesto o siedmej ráno. Nechal ju tam do večera do
ôsmej, deviatej. Keď prišiel, povedal jej aby mu dala peniaze, hovorila mu, že to nechce robiť, aby ju
odviezol domov. Nechcel to urobiť, vravel jej, že to bude robiť, vyhrážal sa jej, aj keď mohla odísť domov.

December bol extrémny. Namaľovala, upravila sa, obliekla, nechcela ísť, vyhrážal sa jej, sebecky sa
správal. Odišla do hotela, ale nepovedal jej, že tam pôjde s dvadsiatimi, povedal jej, že len s tým pánom
a bratom, prišla tam a tam bola oslava, dvadsiati muži v obývačke. Títo muži tam chodili postupne.
Povedal jej aj to, že keď ju budú kontrolovať policajti, má povedať, že je tu sama, dobrovoľne.
Aj keď v tej dobe mala internet, nevyužívala ho preto, lebo obžalovaný bol stále pri nej. Mala aj

telefón, pričom telefonovala P. K.. Tejto uviedla, že pracuje ako upratovačka, bála sa jej povedať pravdu.
Obžalovaný jej hovoril, že nemá do telefónu nič hovoriť, že má hovoriť, že robí upratovačku. Stále jej to
hovoril. Ďalej k tomu uviedla, že telefonovala z jeho telefónu, keďže nemala kredit na svojom telefóne.
Nakoniec k tomu uviedla, že nemala prístup na internet. 15. januára sa vrátili na Slovensko a potom
sa znova vrátila do Talianska. Prečo tak urobila k tomu uviedla, že obžalovaný jej sľúbil, že bude robiť

riadnu prácu. On by ju aj zabil, prehováral ju, že nebude robiť prostitúciu. Ďalej sa vyjadrila k tomu,
že sa mala liečiť z kvapavky. K tomu uviedla, že obžalovaný išiel do lekárne, keďže mala zdravotné
problémy, strašné bolesti. Tieto bolesti sa u nej vyskytli pred Vianocami. Ona si myslela, že má kvapavku,
mala bolesti, hrozné výtoky, vyrážky a opuch v pošve, išlo o strašne neznesiteľné bolesti. Obžalovaný
jej vybavil nejakú mastičku a to jej pomohlo. Pri lekárovi s tým bola až v januári a ten jej zistil, že išlo

o zápal močových ciest.
Pri druhej návšteve Talianska sa tam zdržali do mája a obžalovaný platil ubytovanie za oboch. Každý
týždeň 210,- €.

Svedok A. B. vo svojej výpovedi uviedol, že vedel o otcovi, že tento ide za robotou na zber olív a čo bolo

ďalej sa dozvedel až na polícii. Ďalej uviedol, že žije s P. K. a vedel aj o tom, že ona (poškodená) sa
kontaktovala s J. K.. Vedel aj o tom, že poškodená hovorila, že jeho otec pracuje pri olivách. Čo robila
poškodená to nevedel. Nevedel nič ani o prostitúcii. Ďalej potom uviedol, že keďže už vie kvôli čomu je
otec obžalovaný. Vedel o tom, že P. G. vykonala orálny styk s nejakým chlapcom z Pokecu za nejakých
20-25,- eura, presnú sumu nevedel, toto povedala jeho priateľka.

Na záver svojej výpovede uviedol, že otec chodil za prácou do Talianska. Ako často to nevedel. Nežijú
spolu.Svedkyňa P. K. vo svojej výpovedi uviedla, že vedela o tom, že títo vycestovali za prácou do Talianska
a mali pracovať v hoteloch a nie na poli, tak ako to uviedla predtým, to sa pomýlila. Ďalej uviedla, že P.
G. s ňou bývala na F. ulici, na jednej izbe a tak sa spoznali. S obžalovaným sa takisto spoznala cez

priateľa, keď boli v nemocnici, lebo A. (B.) prišlo zle a tam sa spoznali. Ku skutku sa nevedela vyjadriť.
V dobe, keď bola poškodená v Taliansku, táto jej telefonovala asi 2-krát do týždňa, posielala jej peniaze
(20-40,- eur) cez Western Union, bola na internete, takisto na Pokeci a Facebooku. Keď sa rozprávali,
hovorila ako sa má, že sa má dobre, že sa jej tam páči, takisto sa aj ona pýtala kde je obžalovaný.
Poškodená povedala, že je v práci alebo išiel na nákup alebo niečo vybavovať.

Keď sa táto vrátila z Talianska počula, že schudla nejakých 20 kíl, čo vôbec nebola pravda. Keď išla do
Talianska mala 54 kíl a keď sa vrátila z Talianska, vyzerala podstatne lepšie. Pôsobila na ňu normálne.
Úplne v pohode na ňu reagovala. Rozprávala jej, že ona berie obžalovaného ako otca, že ona nikdy v
živote nemala otca. Po druhom návrate z Talianska sa jej zdôverila, že ona k nemu niečo cíti, že sa do
neho zaľúbila. Pokiaľ bola v Prešove, stretávala sa s jedným chlapcom, ktorí sa volá Nikolas. A keď boli
na F., a nemali čo jesť, kontaktovala sa s ním na Pokeci a potom sa spolu stretli. Videla, ako si sadla

do auta a po stretnutí s ním prišla za ňou do izby a ukázala jej peniaze.

Svedok B. B. vo svojej výpovedi uviedol, že vedel o tom, že poškodená ide do zahraničia. Potvrdil to, že
obaja si písali na sociálnych sieťach (asi každý druhý deň) s tým, že táto sa má dobre a že robí chyžnú.
Vedel o tom, že táto posielala peniaze za ubytovanie v sume 52,60 € a aj ďalšie peniaze P. K. v sume

60,- €, aby si táto mohla niečo kúpiť. O tom, že by táto mala robiť prostitútku to nevedel. Vedel o tom,
že táto bola dvakrát v zahraničí a medzi týmito pobytmi uplynul asi týždeň. Ďalej uviedol, že obžalovaný
jej kupoval jedlo, dával jej peniaze predtým, ako odišla do zahraničia.

Svedkyňa Q. O. vo svojej výpovedi uviedla, že o tom, že by poškodená bola nútená k prostitúcii o tom

nevedela, iba o tom počula, že vraj také niečo mala robiť. Že by jej táto klamala to sa jej nestalo. Vedela o
tom,žejejpriateľsvedokB.apoškodenásipísali,keďtátobolavTaliansku.Vedelaotom,žepoškodená,
keď bola v Taliansku telefonovala s J. K., ako aj to, že tejto posielala peniaze za bývanie. Keď sa
poškodená vrátila z Talianska hovorila, že má prácu, že robí chyžnú, bola nadšená. Ona pri tom však
nebola, iba to počula.

Svedok P. F. vo svojej výpovedi uviedol, že spoločne vycestovali do Talianska, boli v meste Bolzano,
kde si hľadali prácu. Túto však nenašli a odišli na juh, kde boli pár dní. On potom odišiel za jedným
známym a ani tam prácu nenašli, tak sa rozdelili. Občas v nedeľu sa stretli. Občas prehodil nejaké slovo
aj s poškodenou.

K vykonávaniu prostitúcie v meste Bolzano svedok doslovne uviedol, že „ako sme hľadali prácu, skončili
sme, ostali sme na parkovisku, že či sa náhodu niečo nenaskytne a potom jeden nám ponúkol, že nám
niečo zoženie akože a ponúkol sa, že či nepotrebujeme nejakú pomoc. Okúpať sa alebo vyprať si nejaké
veci. Ďalej keby že slečna že či chce sa okúpať, súhlasila s tým, okúpala sa, vyprala si šaty, doniesla
nejakú čokoládu, všetko bolo v poriadku, to je všetko“. On tam nešiel“.

Časom asi po týždni čo sa rozdelili, mu poškodená naznačila, že robí prostitútku. Nepovedala mu, že
by ju niekto k tomu nútil. Nepýtal sa jej kde to robí, ani aký je jej zárobok, ani kto jej dohadzuje mužov.
Keď to hovorila bola v pohode. Pripadalo mu, že obaja sú kamaráti, či boli milenci to nevedel. Na záver
uviedol, že obžalovaný hovoril po taliansky.
Na záver svoju výpoveď ohľadom tých mužov spresnil s tým, že išlo o marokáncov. Rozprával sa s nimi

obžalovaný. Vedel o tom, že poškodená spočiatku telefón nemala, neskôr ho mala. Vedel o tom, že
telefonovala domov.

Svedkyňa Mgr. O. X. sa k skutku nevedela vyjadriť. Ďalej uviedla, že niečo sa dozvedela od poškodenej.
Pracuje v gréckokatolíckej charite Prešov, v pobočke vo Q. v L., ako vedúca zariadenia a zároveň

ako špecializovaná sociálna poradkyňa. S poškodenou sa spoznala tak, že jej volala pracovníčka
z Domova na polceste, kde táto bola ubytovaná, že rušia službu pre ženy a chcela aby toto dievča
ubytovali v inom zariadení. 24. júna k nim klientka prišla a bola ubytovaná. Doviezol ju pán na bielom
aute, ona však v práci nebola, toto jej povedala, keď s ňou robila vstupný pohovor. Pri rozhovore jej
povedala,žemámalétajomstvo,ktorénikomunikdynepovie,lebotonemôžepovedať, natospozornela,

keďže je potrebné aby každá klientka nadobudla dôveru, aby to mohla povedať dotyčnej osobe. Začala
s ňou pracovať, zvolila formou pozorovania, viac si ju začala všímať. Videla, že často telefonuje a
uteká z domu keď telefonuje a je pri tom veľmi nervózna. Neotravovala ju, keďže poskytujú služby len
ženám, všetky informácie sa k nim dostanú prostredníctvom dievčat, ktoré sú tam ubytované, keďžejedna druhú odsleduje. Ďalej uviedla, že ju vyhľadali policajti z Prešova, asi dva alebo tri týždne a spýtali
sa, že či si ju môžu zobrať a porozprávať sa, nič bližšie nepovedali. Vrátili ju a potom prišli ešte raz a
povedali jej, že platila falošnou bankovkou. Policajti ju zrejme museli dostať pod nejaký tlak. Oni s ňou

intenzívne spolupracovali, zúčastňovala sa mnohých individuálnych rozhovorov, skupinových terapií a
ona schválne dávala, hlavne keď mali skupinovú terapiu, témy o vzťahoch, začala ju provokovať (nielen
ju ale aj skupinu) témami, ktoré vyburcujú skupinu. Stále bolo jej cieľom pozorovanie, vidieť ju ako
reaguje v situáciách. Predtým nič nespomínala, ale na skupinách práve ona reagovala, v závažných
veciach, bolo vidieť, že chce rozprávať, ale nedokáže ako keby prelomiť niečo v sebe. Keď už bola

presvedčená o tom, že prišiel jej čas, že jej povie priamo čo si myslí, že určite prežila niečo, čo bolo
evidentné z jej správania, poškodená prišla za ňou a začala plakať, začala rozprávať veci, ako sa
dostala do Talianska a čo tam robila. Toto bolo asi v jeho počiatku auguste. Keďže k ním chodia policajti
kvôli iným klientkam, tak P. nabrala odvahu a oslovila policajtov, vypočuli ju a začalo vyšetrovanie.
Ďalej uviedla, že poškodená jej uviedla, že sa spoznala s pánom B. v Prešove v nemocnici, kde bola
na návšteve, pozval ju sem tam na kávu, bol k nej veľmi milý, ponúkol jej prácu v zahraničí v Taliansku,

že bude robiť chyžnú alebo upratovačku s tým, že ona chcela ísť do zahraničia, chcela žiť inak ako jej
kamarátky, tak v tom problém nevidela. Potom spomínala nejakú „benzínku“ v Taliansku. Po nejakom
čase sa p. B. rozprával s nejakými marokáncami, že mala ísť, že jej hovoril, aby sa išla osprchovať,
keďže spali v aute a potrebovala hygienu. Tak ona odišla do toho bytu, išla do sprchy, a on že jej išiel dať
vyprať veci ako sa dohodli. Hovorila, že v sprche ju znásilnil. Rozprávala o tejto skutočnosti veľmi často

a i teraz, že má ešte traumu. Ten jeden marokánec sa potom vrátil, že jej zaplatil 30,- eur, potom že išla
ešte aj s tým druhým, ktorý bol v byte a že tiež zaplatil 30,- eur. Neskôr hovorila ešte o nejakom číňanovi
a od neho, že dostala 50,- €. Peniaze, že nedostala ona, ale p. B.. Potom ešte rozprávala, že bývali v
nejakej vile, že chodila poskytovať služby na ulicu, spomínala olivy, že tam stála, spomínala, že mala od
7 do 10 chlapov denne, že počas obdobia pobytu tam mala dva dni voľna a po celý ten čas poskytovala

služby. Peniaze, že bral p. B., ale že to delili na polovičku na začiatku. Vedela o tom, že psychiater
jej stanovil posttraumatickú poruchu. Vedela o tom, že táto brala lieky, ktoré jej navyšoval, pretože jej
stav, keď sa začalo vyšetrovanie, sa začal zhoršovať. Vedela o tom, že na psychiatrické vyšetrenie sa
čaká asi 3 mesiace. K opakovanému pobytu v Taliansku jej poškodená to vysvetlila tým, že mu uverila,
že už to nebude robiť, a preto tam odišla. Vedela o tom, že poškodená brala obžalovaného ako otca.

Vedela o tom, že obžalovaný za ňou chodil a nosil jej rôzne veci až kým sa nezačalo vyšetrovanie.
Vedela o tom, že poškodená sa chcela sebapoškodzovať, rezala si ruky, mala samovražedné myšlienky,
chcela skončiť so životom, dávali jej lieky, keďže oni vydávajú lieky klientkam, nahromadila si väčšiu
časť, potom sa asi zľakla, sa priznala, volali k nej záchranku a bola hospitalizovaná na psychiatrii
v Bardejove. V zariadení kolabovala. Keď sa prebrala a videla, že je pri nej ošetrovateľ zo záchranky,

hneď spanikárila, tento musel odísť, toto ona videla.
Na záver uviedla, že vedela o tom, že poškodená mala niekoľkokrát prístup k telefónu a internetu cez
obžalovaného.

Svedkyňa Q. A. vo svojej výpovedi uviedla, že sa nevie vyjadriť ku skutku. Následne sa vyjadrila k osobe

poškodenej: K tomu ďalej uviedla, že pracuje v detskom domove kde P. G. bola chovankyňou, táto
však nebola priamo v jej výchovnej skupine. Zhruba 4 roky dozadu sa dosť intenzívnejšie spoznali s P.,
keďže v tom čase, prišla do jej rodinného domu, na letné prázdniny. Odvtedy sú v blízkom kontakte.
Zblížili sa a táto jej dôveruje. Rok po prázdninách odišla zo zariadenia a odvtedy sú v telefonickom
kontakte. Poškodenú popísala ako skromnú, tichú, utiahnutú a milú osobu. Ďalej k tomu uviedla, že je

ovplyvniteľná. Vedela o tom, že táto mala plány do budúcna, chcela si po škole nájsť si prácu, založiť
si rodinu. Nevedela o tom, že by táto klamala.
Vedela o tom, že táto chce ísť do Talianska. Pred odchodom do Talianska ju varovala, že prečo ide do
Talianska, keďže mala prácu v Prešove. Na to jej uviedla, že ide robiť do Talianska chyžnú, upratovať.
Potom niekoľkomesiacovonejvôbecnepočula, nevedelakedysaznovaozvala,čieštebolavTaliansku

alebo na Slovensku. Hovorila, že je na dne, psychicky aj finančne.

Svedkyňa M. A. vo svojej výpovedi uviedla, že nevie čo je predmetom skutku. Ďalej sa vyjadrila k tomu,
že videla poškodenú, ktorá jej hovorila, že obžalovaný je dobrý človek.

Svedkyňa T. U. vo svojej výpovedi uviedla, že o skutku nevie nič. Ďalej uviedla, že si už nepamätá pre
odstup času, či na Sigorde bol ubytovaný obžalovaný, poškodená a osoba M. T., ale mohlo to tak byť.
Poškodená v tej dobe bola usmiata.Znalkyňa MUDr. Ivica Mitríková - Kmečová v znaleckom posudku uviedla, že znalecký posudok
vypracovala spolu s MUDr. Kornéliou Fabišíkovou, na jeho záveroch trvá. Ďalej uviedla, že svedkyňa P.
G. pred inkriminovanou dobou ani v čase páchania trestného činu netrpela žiadnou duševnou poruchou

ani chorobou. U svedkyne poškodenej v čase znaleckého vyšetrenia zistili, že trpí na posttraumatickú
(PSD) stresovú poruchu, ktorá u nej vznikla ako reakcia na mimoriadnu intenzívnu stresovú udalosť.
Vznik tejto posttraumatickej stresovej poruchy je v príčinnej súvislosti s vyšetrovanou udalosťou ako
následok tohto trestného činu. K rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy u menovanej dochádzalo
postupne od návratu na Slovensko a od 21.8.2014 je menovaná v psychiatrickej ambulantnej

starostlivosti psychiatrickej ambulancii MUDr. A.. Z dôvodu dekompenzácie psychického stavu bola
menovaná aj ústavne psychiatricky liečená, napriek tomu psychický stav menovanej bol neuspokojivý,
preto aj v čase znaleckého vyšetrenia bola menovaná práceneschopná. Jej práceneschopnosť trvala
vyše 42 dní s tým, že predpokladali, že následná dĺžka liečby u menovanej môže trvať ešte niekoľko
mesiacov. Kognitívne funkcie svedkyne poškodenej, napriek tomu že trpí na PSD u menovanej sú
zachované, teda intelektové a rozumové schopnosti, pamäťové funkcie, funkcie myslenia. U menovanej

nedošlo k vytesneniu spomienok. Je schopná správne vnímať, spracovať, uchovávať a následne aj
reprodukovať prežité udalosti, tieto spomienky však môžu byť do istej miery pod vplyvom vlastných
emócií ovplyvnené. Svedkyňa poškodená má aj dostatočné kognitívne schopnosti na to, aby z hľadiska
psychiatrického chápala následky svojho konania, teda podania trestného oznámenia s následným
trestným konaním.

Ďalej znalkyňa uviedla, že poškodená bola umiestnená v gréckokatolíckej charite vo Svidníku, často sa
stretávajú s tým, že nositelia o stresových prežitých udalostiach nekomunikujú s okolím, nekomunikujú
s okolím ani svojom emotívnom stave, svoje prežívanie a u svedkyne poškodenej takouto intenzívnou
komunikáciou s pracovníkmi uvedeného zariadenia došlo k tomu, že menovaná o prežitých udalostiach
začala komunikovať aj navonok a takisto aj o svojom psychickom stave, emóciách, psychickom

rozpoložení.
Znalkyňa sa vyjadrila aj k tomu, že vedeli o tom, že táto pochádza z detského domova a čo sa týka
emočnej stránky, hľadala a hľadá vo svojom živote osoby, ktoré by jej mohli saturovať chýbajúcich
rodičov a vlastne v osobe obžalovaného, ako keby našla chýbajúci otcovský vzťah. O tom, že u
menovanej bola absencia saturácie rodičovských emócií svedčí aj to, že menovaná sa opakovane

snažila skontaktovať so svojou biologickou matkou. Čo sa jej vlastne viac menej nepodarilo.
Vyjadrila sa aj k jej náboženskej viere s tým, že prehĺbenie náboženskej viery u nej mohlo zintenzívniť
negatívne pocity. Po návrate z Talianska táto bola pokrstená, musela sa zúčastniť celej vieronáuky,
tieto veci sú ale nezávislé od klinickej symptomatickej posttraumatickej stresovej poruchy. Komunikácia
so zamestnancami Gréckokatolíckej charity a možno vysoká miera empatie týchto pracovníkov vlastne

viedla k tomu, že menovaná začala o svojich problémoch a pocitoch rozprávať.
Následne sa vyjadrila aj k tomu, či by vykonávanie prostitúcie samostatne a dobrovoľne mohlo viesť k
posttramatickej stresovej poruche tak, že aj vykonávanie dobrovoľnej prostitúcie môže viesť k vzniku
posttraumatickej stresovej poruchy, akákoľvek stresujúca udalosť pre jedinca môže viesť k rozvoju
príznakov posttraumatickej stresovej poruchy. Vznik posttraumatickej stresovej poruchy na základe

dobrovoľne vykonávanej prostitúcie je menej pravdepodobný ale nedá sa vylúčiť v čisto teoretickej
rovine. Je otázka čo je dobrovoľne vykonávaná prostitúcia.
Na záver potom vysvetlila chovanie poškodenej pri jej návratoch do Talianska, že jej chovanie môže na
prvý pohľad vyzerať dosť iracionálne. Opätovný odchod menovanej do Talianska by mohol byť priamo
podmienený viacerými faktormi. Jednak menovaná mala do istej miery strach z obžalovaného, na druhej

strane zasa nejaká ta naivita z jej osobnostnej štruktúry mohla viesť k tomu, že opätovne k uverila
menovanému, že po návrate bude vykonávať práce v hoteloch a nie prostitúciu. Takisto nemalú úlohu
tam zohrávala emočná väzba k obžalovanému“.
V súvislostí s tým boli znalkyne požiadané na doplnenie znaleckého posudku, pričom znalkyňa sa k
tomu vyjadrila tak, že u menovanej pretrváva príznakový komplex posttraumatickej stresovej poruchy,

kde ale oproti jej psychickému stavu pri prvom znaleckom posudku v r. 2014 vďaka alebo následkom
psychiatrickej a psychoterapeutickej liečby ako aj sociálnej intervencie došlo k zmierneniu príznakov
posttraumatickej stresovej poruchy. U menovanej počas opakovaných reprodukcií prežitých udalostí či
už pred súdmi, ako aj počas aktuálneho znaleckého vyšetrenia dochádza k retraumatizácii. Konkrétne
aj počas znaleckého vyšetrenia dňa 13.5.2016 menovaná počas explorácie prežitých udalostí sa

rozplakala a nebola schopná znalkyniam ďalej reprodukovať udalosti ohľadom prejednávaného skutku.
Preto z hľadiska psychiatrického nedoporučila menovanú vypočuť opakovane na súdnom pojednávaní,
aj keď táto deklarovala ochotu podrobiť sa výsluchu na súde, je pravdepodobné, že v priebehusamotného výsluchu by došlo u menovanej k takému rozrušeniu, že by nebola schopná spontánne
reprodukovať prejednávanú vec bez doplňujúcich otázok, vo vysokej pravdepodobnosti.

Znalkyňa MUDr. Kornélia Fabišíková vo svojom znaleckom posudku uviedla, že svedkyňa a
poškodená P. G. aj v súčasnej dobe trpí na posttraumatickou stresovou poruchou, kde ale oproti jej
psychickému stavu pri prvom znaleckom vyšetrení v októbri 2014 vďaka intenzívnej psychiatrickej a
psychoterapeutickej liečbe ako aj sociálnej intervencii došlo k zmierneniu príznakového komplexu tejto
poruchyvpodmienkachbežnéhofungovania. Tátojevšakajnaďalejvambulantnejpsychiatrickejliečbe.

Napriek tomu, že u menovanej došlo k zmierneniu príznakov posttraumatickej stresovej poruchy, počas
opakovaných reprodukcií opakovaných udalostí, ako pred súdmi tak aj počas znaleckého vyšetrovania
dochádza u menovanej k retraumatizácii, kde aj počas aktuálneho znaleckého vyšetrenia menovaná sa
rozplakala a pod vplyvom rozrušenia nebola schopná spontánne reprodukovať všetky udalosti ohľadom
prejednávaného skutku. Z hľadiska psychiatrického nedoporučujú menovanú vypočuť opakovane na
súdnom pojednávaní. Na druhej strane poškodená opakovane verbalizuje svojou ochotu podrobiť sa

výsluchu, kde ako dôvod tohto rozhodnutia uvádza, že chce mať celý proces za sebou. Ak súd k
tomu k tomu pristúpi, je pravdepodobné, že v priebehu samotného výsluchu dôjde u menovanej k
takému rozrušeniu, že nebude schopná sama spontánne reprodukovať celú prejednávanú udalosť bez
doplňujúcich otázok. Vzhľadom na časový odstup takmer troch rokov od skutku uvedeného v obžalobe,
k nepresnostiam, ktoré boli vo výpovediach u menovanej počas predchádzajúcich výsluchov treba

počítať aj s ďalším nespresnením jej výpovede, ktoré bude jednoznačne podmienené aj týmto časovým
faktorom.
Na otázku „je možno vylúčiť, že by pôvodne neprítomné symptómy u probantky poškodenej, ktoré by
prípadne vznikli pod vplyvom katatívnej kontaminácie, boli príčinou diagnostikovania posttraumatickej
stresovej poruchy“ znalkyňa na to uviedla, že „nie, to je špekulatívna otázka. Pri posttraumatickej

stresovej poruche sú kritéria B,C,D. Vysvetlím aby bolo jasné čo to znamená B - musí sa vyskytovať
neodbytné vybavovanie alebo znovaprežívanie v podobe rušivých flešbekov, t.j. živých spomienok
alebo opakujúcich sa snov alebo prežívanie úzkosti pri expozícii k okolnostiam pripomínajúcim alebo
spojeným so stresom. C - pacient sa musí vyhýbať alebo dáva prednosť vyhýbaniu sa okolnostiam,
ktoré pripomínajú alebo sú spojené so stresom, pričom toto vyhýbanie nebolo prítomné pred expozíciou

stresu. D - kritérium tu musí byť prítomné ktorejkoľvek z nasledujúcich kritérií. Neschopnosť vybaviť si
čiastočnealeboúplneniektorédôležitémomentyzobdobiaexpozíciestresoru,nemusísizapamäťúplne
všetko, niektoré veci môže vytesniť a po druhé sú prítomné ktorékoľvek dva z nasledujúcich príznakov
zvýšenej psychickej citlivosti a vzrušivosti, ktoré neboli prítomné pred expozíciou stresoru. Ťažkosti
so zaspávaním, s udržaním spánku, podráždenosť alebo návaly hnevu, ťažkosti s koncentráciou,

hypervigilita, nadmerná bdelosť, ostražitosť a nadmerná úľaková reaktivita. Tieto kritéria B,C,D musí a
byť splnené v priebehu 6 mesiacov od stresovej udalosti alebo od konca obdobia stresu. Niekedy môžu
byť diagnostikované aj po dlhšom období než 6 mesiacov“.
Na ďalšiu otázku „ako by ste vysvetlili skutočnosť, že po udalostiach, ktoré sa odohrali počas pobytu
poškodenej v Taliansku od októbra 2013 sa vrátila v januári 2014 späť na územie Slovenskej republiky a

napriekneutvrdenýmskutočnostiam,znovadobrovoľnesavrátiladoTalianskaaspäť?“,ktomuznalkyňa
uviedla, že „tak ako sme uviedli s MUDr. Mitríkovou Kmečovou, jedná sa o takú nezrelú osobnosť,
myslím, že svedkyňa poškodená má 22 rokov a uviedli sme pri charakteristike jej osobnosti, že sa jedná
ešte o nezrelú osobnosť, takú submisívnu, dôverčivú. Deti z detských domov sú často veľmi dôverčivé
a upnú sa na osoby, ktorým dôverujú, pretože nemá otca, matku. V ďalšom by išlo o špekulácie“.

Ďalej znalkyňa uviedla, že pre diagnostiku posttraumatickej stresovej poruchy sú stanovené pevné
kritéria a pochybuje o tom, že by rozumová a intelektová úroveň svedkyne poškodenej bola taká, že by
si dokázala naštudovať všetky kritéria posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD). PTSD sa rozvíja po
emočne ťažkej stresujúcej udalosti, ktorá svojou závažnosťou presahuje obvyklú ľudskú skúsenosť a
býva traumatickou pre väčšinu ľudí. Toto nie je taká udalosť, že by bola ohrozená na živote. Udalosť,

že platila falošnou bankovkou mohla byť spúšťačom takejto posttraumatickej stresovej poruchy.
Na záver sa znalkyňa vyjadrila, či môže byť spúšťačom posttraumatickej stresovej poruchy aj
vykonávanie prostitúciu dobrovoľne a následne po tom, čo by sa takáto činnosť prezradila, na
ospravedlnenie svojho chovania, obviní z takejto činnosti inú osobu. K tomu znalkyňa uviedla, že to
pripúšťa, stáva sa aj to.

Znalec PhDr. Jozef Kandala vo svojom znaleckom posudku uviedol, že poškodená bola vyšetrená v
charitnom dome sv. G. vo Q.. V priebehu psychologického vyšetrenia 9.11. sa správala dosť rozhárane,
avšak vzhľadom ku svojmu psychickému stavu úplne postačujúco pre zosnímanie anamnézy a okolností
okolo toho čo prežila. Pri psychologickom vyšetrení bolo zistené v oblasti intelektu, že táto dosahujevýkon mentálnej subnormy až priemeru vzhľadom k etniku, teda v pásme širšej populačnej normy.
V teste neuroticizmu mala veľmi vysoké skóre, vysoký neuroticizmus, v škále depresie veľmi silné
depresívne tendencie a afektivita by sa dala hodnotiť ako až takmer „rozbitá proste labilita“, emociálna,

eritabilita, dráždivosť, plus niektoré symptómy, ktoré patria do oblasti afektivity, všeobecne neurotické
prejavy,vegetatívnalabilita,máloadaptácie,depresiaasklonykinstabilite. Lžiskórebolvnorme,znalec
nezistil významnú snahu skresľovať alebo javiť sa v lepšom svetle, alebo klamať. V osobnostnom teste
prominovala nervozita, psychosomatická narušenosť, sklon skôr ku agresivite, depresia, nedružnosť,
zdržanlivosť, snaha o dominanciu a introvertné tendencie s emocionálnou labilitou. Zhrnúť by sa to dalo

tak, že vzhľadom k predmetným skutočnostiam, k životu, ktorý prežila v poslednom období, bolo by
možné psychický stav a psychický obraz charakterizovať, ako posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá
má dynamický priebeh, táto môže trvať chvíľku ak ju máme akútnu alebo dlhšiu, takú prolongovanú,
predĺženú až dlhú, chronickú, trvajúcu aj desaťročia, ktorá však nemusí vymiznúť nikdy.
Ďalej sa znalec vyjadril aj k tomu ak by táto vykonávala prostitúciu dobrovoľne s tým, že nevie či by to
bolo možné. Jednoznačne by si to nedovolil povedať. Muselo by to byť niečo mimoriadne. To, že by si

tento príbeh vymyslela, k tomu znalec povedal, že „to asi nie. Takto nie“.
Ďalej bol znalec vyzvaný, aby sa vyjadril aj k listine ktorú predložil obžalovaný (ide o kresbu). Znalec k
tomu uviedol, že do akej miery je tá kresba autentická. Dávajú sa aj testy, kde sa kreslí ale súčasne sa
pýta. Znalec k tomu ďalej uviedol, že sa jej pýtal či kresbu pozná, na čo uviedla, že áno, že ju pozná,
kreslila ju v aute v Taliansku asi v r. 2012 alebo 2013, v zime alebo tak nejako. Na otázku , prečo

ju kreslila odpovedala, že B. ju k tomu nie že prinútil, ale žiadal, aby nakreslila niečo pekné. Nejakú
postavičku, postavičky. V dobe, kedy mala k obvinenému otcovský vzťah, aj napriek všetkému ho aj
nenávidelaajhomala svojimspôsobomakootcarada. Užvtedymaliintímnystyk,pričompoznamenala,
že viackrát ju zneužil a sexuálny styk z jej strany bol nedobrovoľný. Priznala aj to, čo je na kresbe
napísané, nad kresbou P. a v podstate ide o identifikačné figúry, jedna ja P., P., druhá je P. a priznala aj

to, že napísala, čo je tu napísané „nikdy ťa neprestanem mať rada“. Ďalej k tejto časti znalec uviedol, že
sám si nebol celkom istý, či už úprimnosťou, či objektívnou skutočnosťou, že to bolo kreslené spontánne,
pretože obvinený ju požiadal o to. Za bežných „normálnych“ okolností by po tom všetkom, žena alebo
dievčinatakéniečonenapísala.Potomvšetkomčoprežila.Ale keďtopovie,nemáprávotodementovať.
Táto kresba nebola vyprovokovaná násilím a kreslila si ju v aute aj ako tú druhú, keď obvinený bol na

olivách, robil a ona si čmárala a tak písala v aute do zošita, ktorý jej dal. Dal jej zošit, aby nakreslila a
potom sa to vytrhlo zo zošitu. Krížiky čo sú na tom druhom obrázku sú čmáranina, keď si kreslite niečo
alebo čmárate z dlhej chvíle keď sa nudíte, nejaký hlbší diagnostický význam to v podstate nemá, aj
keby sa dalo ísť do podrobnosti, ale to skôr je len tak difúzne zaobalené, nebola to kresba v súvislosti
s niečím, ale len taká skôr difúzna v rámci nudenia sa alebo skrátiť si chvíľu. Poškodená sa ho pýtala,

prečo obvinený nenapísal do svojho zošita, do ktorého kreslila, že koľko peňazí mu zarobila, keď de
factovykonávalaprostitúciu, prečonenapísalkoľkopeňazí jejjedlžný, koľkopeňazí zobralodpriateľov,
resp. od známych, od kamarátov, od ktorých si ich požičiaval a ona musela tieto peniaze splácať sexom.

Z listinných dôkazov potom vyplynulo, že v lekárskych správach sú popísané vyšetrenia na rôznych

lekárskych zariadeniach, zo správy Krajského riaditeľstva PZ v Prešove vyplýva, že táto bola
preverovaná, keďže platila v obchodnom dome Billa falošnou 20,- € bankovkou.

Obhajca v rámci záverečnej reči uviedol, že poškodená G. si v Taliansku zarábala prostitúciou, takúto
skutočnosť nespochybňuje ani obžalovaný. Poukázal na to, že iba poškodená tvrdí, že ju mal nútiť

k prostitúcii, čo obžalovaný popiera. Priamymi svedkami udalosti v Taliansku boli len obžalovaný,
poškodená a z časti svedok F.. Ide teda o situáciu, kedy tvrdenia poškodenej stoja proti výpovedi
obžalovaného. Po preštudovaní znaleckých posudkov zvlášť, znalca z odboru psychológie Dr. Kandalu
by s ohľadom na skúmanú dôveryhodnosť výpovedí obžalovaného a poškodenej mohol vzniknúť dojem
uveriť poškodenej, ktorá podľa znalca nemá snahu klamať vo svojich výpovediach. V rozpore s týmto

konštatovaním však poškodená v priebehu tohto konania uvádzala viackrát nepravdy, a to v dôležitých
skutočnostiach. Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 13.2.2015 na otázku možnosti spojenia
sa s okolitým svetom poškodená uviedla, že mala telefón aj internet. Vzápätí na otázku prokurátora
či používala Facebook odpovedala, že nemala prístup na internet. Na odstránenie rozporu uviedla
definitívne, že nemala prístup na internet. Vzhľadom na výsluch svedkov B. B., Q. O. a listinný dôkaz

výpis z komunikácie z internetovej siete Pokec však možno konštatovať, že poškodená preukázateľne
nehovorila pravdu práve v tak dôležitej otázke možnosti komunikačného spojenia s okolitým svetom
cez internet počas jej pobytu v Taliansku. Rovnako poškodená nehovorila pravdu aj o možnosti
použitia telefónu, keď pri výsluchu v prípravnom konaní dňa 2.9.2014 uviedla, že mohla telefonovaťa to aj bez prítomnosti obžalovaného, čo pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 13.2.2015 poprela
s tým, že obžalovaný bol stále v jej prítomnosti. Toto vysvetlenie poškodenej je však v rozpore s jej
výpoveďami v prípravnom konaní, podľa ktorých ju obžalovaný údajne mal vyložiť pri ceste o siedmej

hodine ráno a vyzdvihnúť po dvadsiatej večer. Sám mal pritom pracovať na farme. Teda ak jej
dal telefón, nemohol byť stále v jej prítomnosti. Chceme zvýrazniť, že na hlavnom pojednávaní dňa
13.2.2015 na otázku prísediacej poškodená odpovedala, že keď bola na ulici, mala pri sebe mobil.
Nepravdy poškodenej k otázke možnosti komunikácie s okolitým svetom nie je možné hodnotiť ako
nepodstatné. Poškodená totiž cestou komunikačných prostriedkov mohla v prípade údajného nútenia

resp. násilia, nútenia k prostitúcii zo strany obžalovaného požiadať o pomoc svojich známych, OČTK
SR, či iné organizácie poskytujúcich pomoc v takomto prípade. V konečnom dôsledku poškodená
mohla využiť aj pomoc talianskej polície, ktorá ju dokonca kontrolovala. Nič z toho však poškodená
neurobila. O tom, že poškodená robí v Taliansku prostitúciu mala podľa jej výpovede v prípravnom
konaní povedať P. K. a A. B., čo pri výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 13.2.2015 poprela a na
hlavnom pojednávaní dňa 12.3.2013 znova v rozpore s predošlou výpoveďou opäť uviedla, že K. a B.

vedeliojejremesle,čoK.poprela.Výpovedepoškodenejonútenejprostitúciinepotvrdzujúanivýpovede
svedkov K., Kristiána B., B. či O.. Práve naopak, z týchto výpovedí vyplýva, že poškodená bola v
Taliansku spokojná, že sa tam mala dobre a chcela sa do Talianska vracať. Nik z nich síce nevedel, že
poškodená pracuje ako prostitútka avšak je pochopiteľné, že sa im s takouto prácou nechcela chváliť. Z
výpovede týchto svedkov nevyplýva, že by im poškodená čo i len naznačila, že by v Taliansku akokoľvek

trpela, strádala, či vykonával niečo proti svojej vôli. Čo spolu so skutočnosťou, že sa poškodená
opätovne a dobrovoľne do Talianska niekoľkokrát vracala potvrdzuje tvrdenie obžalovaného o tom, že
sama a dobrovoľne vykonávala prostitúciu a obžalovaný s tým nič nemal. Z výpovede svedkyne K.
taktiež vyplýva, že poškodená si mala privyrábať sexom už pred odchodom do Talianska, pričom
poškodená toto jej tvrdenia nijakým spôsobom nedementovala. Priamy svedok F. poprel to, že by

poškodená bola predávaná na prostitúciu v meste Bolzano, dokonca vypovedal tak, že poškodená mu
osobne povedala, že nechce robiť inú prácu na farme alebo v hotely a nikdy mu nepovedala, že by ju
k prostitúcii mal niekto nútiť. Dôležitou skutočnosťou zakladajúcou aplikáciu kvalifikovanej skutkovej
podstatyvobžalobeokresnejprokuratúryjeto,žepoškodenátrpí posttraumatickoustresovouporuchou,
ktorú obžaloba vyvodzuje ako dôsledok správania obžalovaného. Pri výsluchu znalkyne Dr. Mitríkovej

na hlavnom pojednávaní však táto pripustila, že posttraumatická stresová porucha by mohla spôsobiť
aj dobrovoľná prostitúcia resp. akákoľvek stresujúca udalosť. Nemožno teda vylúčiť, že poškodená trpí
posttraumatickou stresovou poruchou, ktorú získala pri vykonávaní prostitúcie aj keď s tým obžalovaný
nemal nič spoločné, resp. že posttraumatickú stresovú poruchu spôsobili iné stresové udalosti, o ktoré
však bohužiaľ v živote poškodenej nebola núdza. Taktiež chceme poukázať na výpoveď Dr. Kandalu,

ktorý pri svojom dopočutí na hlavnom pojednávaní dňa 24.4.2015 uvádza, že čo sa týka obrázka a
nápisu „Nikdy ťa neprestanem mať rada“, ktorý poškodená napísala dobrovoľne, má za to, že za
normálnych okolností by po tom všetkom žena alebo dievča také niečo nenapísalo. Logicky z toho
vyplýva, že keďže toto poškodená napísala, je pochybnosť, či sa to všetko čo poškodená opísala a
čo kladie obžaloba okresnej prokuratúry obžalovanému za vinu, naozaj stalo opísaným spôsobom.

Vzhľadom na existenciu dôvodných pochybností k otázke viny obžalovaného máme za to, že nebolo
nadmieru primeraných pochybností preukázané, že sa skutok stal a je nutné rozhodnúť v zmysle zásady
in dubio pro reo v prospech obžalovaného a oslobodiť ho spod obžaloby okresnej prokuratúry.

Táto trestná vec už bola raz rozhodnutá a bola zrušená Krajským súdom v Prešove, pričom súdu bolo

nariadené, aby doplnil dokazovanie v tom smere, aby boli dopočutí svedkovia A. B. a P. K. a to ohľadom
ich rozporov v ich výpovediach. Ďalej mala byť dopočutá poškodená P. G. a to taktiež k jej rozporom
v jej výpovediach.
Súd v tomto prípade svedkov A. B. a P. K. predvolal na hlavné pojednávanie, avšak títo svedkovia
odmietli vypovedať, keďže ide o príbuzných obžalovaného.

U svedkyne P. G. súd nemohol túto vypočuť z dôvodu, že znalkyne neodporúčali jej výsluch.

Podľa názoru súdu tento obzvlášť závažný zločin bol preukázaný. V prvom rade je potrebné zdôrazniť
výpoveď svedkyne apoškodenej.Tátoopísala,akýmspôsobomdošloktomu,žetátomuselavykonávať

prostitúciu v Talianskej republike, popísala aj ako sa k tomu postavil obžalovaný, ak túto prostitúciu
nechcela vykonávať (mal k nej byť hrubý, drzý). Hlavne spočiatku popísala aj počet mužov (slovami
marokánec, marokánec a číňan). Neskôr uviedla, že musela ísť aj na ulicu a v počtoch mužoch uviedla
iba počet za deň. V súvislosti s jej výpoveďou súd nemal dôvod neveriť tejto výpovedi, už aj ohľadomtoho, čo uviedol znalec Dr. Kandala ohľadom toho, že táto neklame. Ostatní svedkovia sa vyjadrili iba
k tomu, že ju poznajú a hlavne sa vyjadrovali k nej ako osobe. Priamo pri čine neboli a o tom, čo sa
stalo sa iba dopočuli. Svedok F. síce spočiatku bol v Taliansku neskôr však odišiel. Z jeho výpovede ešte

vyplýva, že poškodená mu mala naznačiť, hovoriť, čím sa zapodieva, sám však to bližšie neskúmal.

V súvislosti s obranou obžalovaného či táto mala možnosť telefonovania, resp. inej komunikácie, je
potrebné zdôrazniť, že pri tom bol obžalovaný (podľa jej slov). O tom, či táto mala možnosť oznámiť
vykonávanie prostitúcie, k tomu súd dodáva, že svedkyňa K., ktorá sa to mala dozvedieť, táto to poprela

a je k tomu potrebné uviesť aj to, že podľa názoru súdu táto mala strach, strach z obžalovaného, aby
to oznámila.
Bolo však potvrdené to, že táto mala kontakt na Slovensko, čo potvrdili svedkovia. Je pravdou to, že
poškodená sa po tom čo už raz v Taliansku vykonávala prostitúciu, asi po týždni pobytu na Slovensku
znova vrátila do Talianska. Vysvetlila to tým, že mu uverila, že nebude vykonávať prostitúciu. Z pohľadu
súdu ide o nelogické konanie, keďže ak raz bola nútená vykonávať prostitúciu, z akého dôvodu sa tam

vrátila. Toto nelogické konanie však nevysvetlila, vysvetlili to však znalci tak ako je to uvedené vyššie
s tým, že obžalovanému uverila.
Ohľadom obhajoby, že táto klamala, k tomu súd dodáva, že znalec uviedol, že „lži skóre, ktoré uvedený
test skúma bolo v norme, nezistil som tam významnú snahu skresľovať alebo javiť sa v lepšom svetle,
alebo klamať“. V súvislosti s tým potom súd nemal dôvod pochybovať o jej výpovedi. O tom, ako sa

poškodená živila pred spáchaním tohto skutku tak ako to naznačila svedkyňa K., k tomu súd uvádza, že
táto potvrdila iba to, že ak poškodená nemala peniaze a následne ich mala, to však ešte neznamená,
že si ich zarobila prostitúciou, do úvahy by mohli prísť aj iné spôsoby získania peňazí, napríklad pôžička
čo však súd neskúmal, keďže to nie je predmetom skutku.
Na záver k obhajobe to čo uviedli znalkyne, že posttraumatickú stresovú poruchu mohla spôsobiť

aj dobrovoľná prostitúcia, čo znalkyne pripustili, avšak k tomu je potrebné uviesť aj to, že táto
posttraumatická stresová porucha mohla vzniknúť aj tým, že táto bola preverovaná ohľadom platenia
falošnou bankovkou, akákoľvek stresujúca udalosť pre jedinca môže viesť k rozvoju príznakov
posttraumatickej stresovej poruchy. Znalkyne uviedli aj to, že posttraumatická stresová porucha je v
príčinnej súvislosti s vyšetrovanou udalosťou ako následok tohto trestného činu.

Na záver súd k tejto časti súd uvádza, že táto pochádza z detského domova a práve takýto chovanci z
detských domovov sú bez životných skúseností a ich dôveru je možné o to ľahšie zneužiť.

V súvislosti s vyššie uvedeným potom súd upravil skutok, tak, že vypustil zo skutku „v dôsledku
čoho P. G. trpí od návratu na územie Slovenskej republiky v mesiaci máj 2014 posttraumatickou

stresovou poruchou s dobou liečenia nad 42 dní“, z dôvodu, že podľa názoru súdu nebolo jednoznačne
preukázané, že by v súvislosti s trestnou činnosťou obžalovaného mohla vzniknúť posttraumatická
stresová porucha. Obe znalkyne v tejto trestnej veci pripustili možnosť, že posttraumatická stresová
porucha mohla vzniknúť aj iným spôsobom, či už vykonávaním prostitúcie dobrovoľným spôsobom a
potom na ospravedlnenie tejto činnosti uviesť inú osobu, ktorá sa mala na tom podieľať, čo sa môže stať,

avšak podľa názoru súdu spúšťačom tejto posttraumatickej stresovej poruchy mohlo byť jednoznačne
preverovanie svedkyne a poškodenej ohľadom platenia falošnou bankovkou a to vzhľadom na trestnú
sadzbu, ktorá pri trestných činoch podľa § 270 a 271 páchateľovi hrozí, čo pripustila znalkyňa MUDr.
Fabišíková (takýto listinný dôkaz bol známy súdu až pri jej výsluchu).

Podľa názoru súdu tento obzvlášť závažný zločin podľa § 179 ods. 1 Trestného zákona bol spáchaný
úmyselne (priamy úmysel) v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože chcel spôsobom uvedeným
v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (toto vyplýva zo spôsobu
spáchania skutku).

Preto ho potom uznal vinným z obzvlášť závažného zločinu obchodovanie s ľuďmi podľa § 179 ods. 1
Trestného zákona, pretože s použitím podvodného konania alebo inak zraniteľného postavenia zlákal,
prepravil, prechovával iného a s jeho súhlasom na účel jeho prostitúcie.

Pri výroku o treste súd zistil, že tento je z miesta trvalého bydliska hodnotený všeobecne, nebol

priestupkovo riešený. Súdne riešený bol 4-krát, v roku 1991 Vojenským obvodným súdom Litoměřice
pre krádež a bol mu za to uložený peňažný trest. V roku 1995 bol uznaný vinným Okresným súdom v
Prešove sp. zn. XT/XXX/XX, a to dňa 20.11.1995 za krádež a bol mu za to uložený trest na 5 mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu do 14.5.1997, z tohto trestu bol osvedčený a hľadí sa naneho ako by nebol odsúdený. V ďalšom prípade bol uznaný vinným Okresným súdom v Banskej Bystrici
dňa 26.11.2002, sp zn. XT/XX/XXXX pre § 257 ods. 1 Trestného zákona a bol mu za to uložený trest
na 3 mesiace so skúšobnou dobou do 4.2.2004, aj z tohto trestu bol osvedčený. V poslednom prípade

bol odsúdený v Českej republike v roku 2007.

V jeho prípade súd zistil, že tomuto nie je možné priznať poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť v
zmysle §§ 36 a 37 Trestného zákona. Vychádzajúc potom z ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona
súd musí prihliadnuť pri určení druhu trestu a jeho výmery na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich

okolností a priťažujúcich okolností.

Pri výmere trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe § 179 ods. 1 Trestného zákona je možné uložiť trest
odňatia slobody na 4 až 10 rokov. Súd zobral do úvahy aj všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce
pre výmeru ukladaného trestu. Prihliadol na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného. Preto
mu uložil trest na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, v tomto prípade na 4 roky

nepodmienečne.
Akotovyplývazustanovenia§48ods.2písm.a/Trestnéhozákona,súdmázaradiťpáchateľa doústavu
s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia
slobody. Preto potom ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody, keďže na preukazovanie takéhoto nároku by bolo
potrebné vykonať ďalšie rozsiahle dokazovanie, presahujúce potreby trestného konania súd poškodenú
odkázal na občianske súdne konanie.

Súd je toho názoru, že takto uložený trest odňatia slobody bude mať priaznivý vplyv na páchateľa a ten

sa v budúcnosti nedopustí ďalšej trestnej činnosti.

Preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom

súde v Prešove do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný učinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba