Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/304/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715200475
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5715200475.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a
členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Yvetty Dzugasovej, v právnej veci žalobcu: TRADEINVEST
SERVICE, spol. s r.o., so sídlom M. R. Štefánika 26/1024, Martin, IČO: 31 613 144, právne zastúpený
JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou so sídlom v A., T. XXXX/XB, proti žalovanej: Y. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y., L. č. X, právne zastúpená JUDr. Jaroslavom Kevickým, advokátom so sídlom

Y., P. Y. XX, v konaní o určenie vecného bremena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Martin č. k. 5C/24/2015-163 zo dňa 07.07.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň rozhodol, že o trovách
konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.

2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 151n ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka. Právnym dôvodom
vzniku vecného bremena môžu byť rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva, dedenie, rozhodnutie
štátneho orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno
nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva
po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho

práva tak, ako je to uvedené v ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka. Na oprávnenú držbu je
potrebné, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu takýto právny titul
svedčí. V prejednávanej veci navrhovateľ tvrdil, že vydržal vecné bremeno práva prechodu peši
a motorovým vozidlom na pozemok vo vlastníctve odporkyne parc. č. 442, 436/2, 437/2 k.ú. Y.
zapísané na LV č. XXXX v rozsahu, ako je vyznačené v pripojenom geometrickom pláne č. 98/2014
zo dňa 07.11.2014. K vydržaniu vecného bremena podľa navrhovateľa malo dôjsť už jeho právnym

predchodcom, a to Domácimi potrebami n.p. PR Banská Bystrica v súlade s Hospodárskou zmluvou č.
538/1983 v súvislosti s Hospodárskou zmluvou č.538/1983-II s tým, že Okresné komunálne služby, ako
správca nehnuteľností, uvedených v predmetnej zmluve sa zaviazal zabezpečiť prístupovú cestu pre
zásobovanie podniku Domáce potreby PR Banská Bystrica - elektrospotrebiče cez uvedené pozemky.
Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa je právnym nástupcom po Okresných komunálnych službách, ktoré
zabezpečili výstavbu Sklenárstva, a preto na ňu prešiel záväzok zabezpečovať prístupovú cestu pre

predajňu elektrospotrebičov tak, ako to bolo v predmetných zmluvách. Zo strany odporkyne boli
súdu predložené listinné doklady preukazujúce spôsob nadobudnutia jej nehnuteľností vrátane budovy
sklenárstva v Martine na Ul. Osloboditeľov 24. Odporkyňa nehnuteľnosti nadobudla vo verejnej dražbe,
konanej dňa 01.08.1991, kedy vydražila sklenárstvo a pozemky parc. č. 442, 437/2 a 436/2. Zároveň
pripojila zápisnicu k dražbe a prílohu zápisnicu k dražbe o úhrade finančných prostriedkov. Vychádzajúc
zpotvrdeniaopredajiprevádzkovejjednotky(č.l.120)jezrejmé,ženaodporkyňuvzmyslepredložených

listín neprešlo vecné bremeno práva prechodu pešo a motorovými vozidlami po nehnuteľnostiach,
uvedených navrhovateľom. Na LV tak isto vecné bremeno žiadnym spôsobom vo vzťahu k predmetnýmnehnuteľnostiamvyznačenénebolo.Pozistenískutkovéhoaprávnehostavuvovecisamejpodľanázoru
súdu prístup navrhovateľ aj jeho právny predchodcovia k nehnuteľnosti t.č. vo vlastníctve navrhovateľa
mali umožnený cez nehnuteľnosti odporkyne. Ide o prístup v meste z Ul. Moskovská na pešiu zónu

Mesta Martin, ktorý je užívaný nielen navrhovateľom a jeho nájomníkmi v danej nehnuteľnosti, ale v
podstate obyvateľmi mesta, pretože táto cesta je prístupná, neuzavretá, hlavne počas pracovných dní
slúži na prechod z uvedených miest. Túto skutočnosť potvrdili aj vypočutí svedkovia, ktorí sa vyjadrili
k tomu, že tento prechod bol bežne používaný, odporkyňa nebránila prechodu cez jej nehnuteľnosť
okrem situácie, keď tam parkovali motorové vozidlá, ktoré jej bránili vo výkone jej podnikateľskej činnosti

tak, ako to uviedol svedok Ing. R. F.. Svedkovia Ing. Y. a Ing. F., ktorí boli účastní pri nadobudnutí
vlastníctvanehnuteľnostínavrhovateľom,sakukonkrétnemuvecnémubremenuvyjadriťnevedeli.Podľa
ich svedeckej výpovede právo prechodu tu bolo realizované bežne bez spochybňovania, ohľadne
zmluvne uzavretého vzťahu v súvislosti s vecným bremenom sa však vyjadriť nevedeli. Podľa názoru
súdu navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by vydržal vecné bremeno v čase a v rozsahu, ako to sám
tvrdil. Prechod cez pozemky vo vlastníctve odporkyne využívali tak, ako bolo už uvedené aj iní jeho

nájomníci, resp. iní občania mesta. Prechod je neuzavretý, avšak pokiaľ by si bol vedomý, že má právo,
spočívajúce v práve prechodu peši a motorovými vozidlami po nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne,
musel by sa prejaviť aj ako oprávnený držiteľ tohto vecného bremena a nejakým spôsobom sa podieľať
na udržiavaní, resp. zabezpečovaní tohto prechodu. Zo žiadnych listinných dokladov ani z vyjadrení
účastníkov,čisvedkovnebolozrejmé,žebyakýmkoľvekspôsobomprechodnavrhovateľudržiaval,resp.

podieľal sa na jeho údržbe, alebo iným spôsobom zabezpečoval jeho prechodnosť. Ani počas zimných
mesiacov, kedy bolo potrebné odpratávať sneh a udržiavať prechod, sa navrhovateľ žiadnym spôsobom
nestaral o údržbu. Prechod sa používal ako určitá samozrejmosť prístupu, resp. prechodu, avšak z
tohto nebolo možné súdom ustáliť, že navrhovateľ vydržal právo vecného bremena práva prechodu a
prejazdu motorovými vozidlami cez nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne. Dlhodobé užívanie takýmto

spôsobom, resp. používanie prechodu takýmto spôsobom nezaložilo zákonné predpoklady vydržania
vecného bremena. Až do obdobia, kedy odporkyňa začala uzamykať prístup, podľa jej vyjadrenia z
dôvodu opakovanej kriminálnej činnosti v danom priestore, sa navrhovateľ dožadoval vydržania práva
vecného bremena. Uzamknutý priestor, ktorý chráni objekt a nehnuteľnosti odporkyne, je zabezpečený
bránou, ku ktorej má navrhovateľ kľúč, a teda prístup k danému priestoru. Takýto postup bol zo strany

odporkyne dobrovoľný a umožnila prístup cez jej nehnuteľnosti nielen teda navrhovateľovi, ale aj
všetkým, ktorí potrebujú tadiaľto prejsť pešo. Podľa názoru súdu je možné, aby bolo zriadené vecné
bremeno práva prechodu a prejazdu, avšak v nevyhnutnom rozsahu, k čomu nesporne slúžil predložený
geometrický plán, ale tak, že by toto vecné bremeno bolo zriadené za odplatu. S takýmto postupom
navrhovateľnesúhlasil.Privyhodnotenívšetkýchlistinnýchdôkazov,vyhodnotenívýsluchusvedkov,súd

dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia vydržania vecného bremena v
rozsahu, ako je uvedené v návrhu na začatie konania, a preto jeho návrh zamietol. O trovách konania
bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej v súlade s ustanovením
§ 151 ods.3 O.s.p.

3. V zákonnej lehote podal odvolanie voči citovanému rozsudku žalobca. Odôvodňuje ho ust. § 365 ods.
1 písm. b/, f/, h/ CSP. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nezákonné a nepreskúmateľné.
Absentujú v ňom základné náležitosti, akými sú vyhodnotenie jednotlivých dôkazov jednotlivo, ako
aj ich vzájomná komparácia a dôsledky príčinných súvislostí. Konajúci súd opomenul napadnuté
rozhodnutie dostatočne odôvodniť, nad rámec skutočnosti, že toto rozhodnutie je aj z ďalších dôvodov

nezákonné. K základným právam účastníka konania obsiahnutých v práve na spravodlivý proces patrí
právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Ak súd v odôvodnení
rozhodnutia nereaguje na zásadnú relevantnú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany
prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti. To, že právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,

jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Konajúci súd nevyhodnotil jednotlivé dôkazy, ktoré sú
obsahom súdneho spisu ani jednotlivo, ani v ich vzájomných súvislostiach. V konkrétnom prípade súd
vôbec nevyhodnotil listinný dôkaz predložený žalobcom, a to Kúpnu zmluvu zo dňa 30.08.1985 týkajúcu
sa nehnuteľností obsiahnutých v poz. Knihe mesta Martin, a to:
- vložka č. 361

časť parcely č. 436 vo výmere 58 m2 - dom pod č. 16 s dvorom na Masarykovej ceste, dľa 8, radové číslo
20 zapísané v celosti na R. Y., rod. U., ktorú nehnuteľnosť na základe uznesenia Štátneho notárstva
v Martine D 745/60 zo dňa 14.01.1961 nadobudli ako dedičia zo zákona vyššie uvedení predávajúci,
každý z nich v 1/3-ine. Predmetná časť parcely bola zmenená a vyznačená geometrickým plánom č.243-253-120-85/A zo dňa 14.05.1985 na parcelu č. 436/2. Uvedená nehnuteľnosť je vedená v evidencii
nehnuteľností strediska Geodézie Martin - viď. list č. 2214, ako zastavaná plocha,
-vložka č. 2 103

časť parcely č. 437 k.ú. Y. vo výmere 151 m2 - záhrada na Masarykovej ceste dľa B 4., 5/a, /b na každého
z predávajúcich v 1/3 zapísaná a im patriaca - so všetkými právami a príslušnosťami, tak ako tú dodnes
užívali, resp. právo užívať mali. Predmetná časť parcely bola zmenená a vyznačená geometrickým
plánom č. 243-253-120-85/A zo dňa 14.05.1985 a geom. plánom č. 243-253-257-83 zo dňa 26.10.1983
na parcelu č. 437/2. Uvedená nehnuteľnosť je vedená v evidencii nehnuteľností strediska Geodézie

Martin - evid. list č. 1597, ako záhrada.
Predávajúci predávajú a kupujúci kupuje nehnuteľnosti nachádzajúce sa na uvedených pozemkoch, a
to vedľajšie stavby/suché WC, chlievy a zajačinec/, garáž, oplotenie a porasty.
V zmysle bodu 3. Kúpnej zmluvy šlo o nehnuteľnosti určené na prevádzkové účely kupujúceho podniku
- na základe a v súlade s rozhodnutím NsNV odbor ÚPA 6/88/lng. Ka, ov. č. 20/05, zo dňa 16.04.1985,
potvrdeného rozhodnutím ONV, odbor ÚP v Martine, č. ÚP 546/85 - Po, zo dňa 27.06.1985, ktorým bolo

rozhodnuté o umiestnení stavby „Obslužná komunikácia pre Sklenárstvo OKS Martin“ na predmetných
pozemkoch. Naviac na uvedenú Kúpnu zmluvu poukazovala aj žalovaná, ktorá od počiatku svojho
vyjadrenia tvrdila, že práve i na uvedených pozemkoch je situovaná obslužná komunikácia, ktorá bola
zriadená jednak pre výstavbu budovy sklenárstva, ako i pristúp k nehnuteľnostiam v súčasnosti vo
vlastníctve žalobcu. S odkazom na uvedenú Kúpnu zmluvu tvrdila, že aj tieto pozemky nadobudla spolu

s prevádzkovou budovou sklenárstva do svojho výlučného vlastníctva privatizáciou podľa zákona č.
427/1990 Z. z., avšak bez vecného bremena, určenia ktorého sa žalobca domáha v tomto konaní.
Uvedený dôkaz je podstatným dôkazom pre rozhodnutie o vzniku vecného bremena, určenia ktorého
sa žalobca v tomto konaní domáha. Tým, že súd prvej inštancie nevyhodnotil a vôbec sa nezaoberal
týmto listinným dôkazom, malo to za následok nesprávne zistenie skutkového stavu. Poukazuje na

Hospodársku zmluvu č. 538/1983/II, z ktorej bodu 6. vyplýva, že preberajúca organizácia preberá s
majetkom záväzky: podľa zápisu z 11.05.1983 zaväzuje sa podnik OKS Martin zabezpečiť prístupovú
cestu pre zásobovanie podniku Domáce potreby PR Banská Bystrica (predajňa elektrospotrebiče na
ulici Osloboditeľov) cez pozemky parc. č. 442m 443/2, 437 a 436 k.ú. Y.. Tiež poukazuje na bod 7.
tejto zmluvy, z ktorého vyplýva, že po vydaní územného rozhodnutia a ich nadobudnutí je potrebné

vykonať zápis v evidencii nehnuteľností pre preberajúcu organizáciu v pozemnoknižnom výpise z vložky
č. 2558 pre preberajúcu organizáciu Okresné komunálne služby Martin. Uvedená listina je evidovaná
aj v katastri nehnuteľností. Tiež poukazuje aj na Hospodársku zmluvu č. 538/1983 uzavretú medzi
odovzdávajúcou organizáciou Bytový podnik Martin a preberajúcou organizáciou Domáce potreby PR
Banská Bystrica, z ktorej bodu 7 vyplynul záväzok tak, že OKS zabezpečí prístup k objektu zo zadnej

strany, čo podľa bodu 9. bolo potrebné zapísať aj v evidencii nehnuteľností. V tejto súvislosti poukazuje
navýpoveďštatutárnehoorgánužalobcuIng.Ramšíka,Ing.U.Y.,akoajnavýpoveďsamotnejžalovanej.
Realizáciu vecného bremena v rozsahu určenia, ktorého sa žalobca domáha, potvrdila aj vypočutá
svedkyňa A. R.. Tvrdenie právneho zástupcu žalovanej, že pôvodná prístupová cesta vybudovaná na
základe Hospodárskej zmluvy 538/1983/II za účelom zásobovania z ulici Moskovská, bola zrušená pri

vybudovaní novej infraštruktúry v centre Martin, je nepravdivé. Tiež sú nepravdivé tvrdenia o tom, že
žalobca mal možnosť požiadať Mesto Martin o možnosť parkovania na parkovacej zóne 2. Žalobca
nesúhlasí so stanoviskom súdu prvej inštancie, že ak by si bol vedomý, že má právo spočívajúce v práve
prechodu po nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne, musel by sa prejaviť aj ako oprávnený držiteľ a
nejakým spôsobom sa podieľať na udržiavaní, resp. zabezpečovaní tohto prechodu. Žalobca sa denno-

denne podieľal na spravovaní práva prechodu tým, že uzamykal priestor po pracovnej dobe, kontroval
a dbal na priechodnosť prejazdu, umožňoval prechod a prejazd z titulu zásobovania a zabezpečoval
údržbu cesty. Poukazuje tiež na to, že žalovaná umožňuje prístup motorovými vozidla po pozemkoch
v jej vlastníctve ďalším právnickým osobám, napr. Družstvu Sklabiňa, podľa jej tvrdenia odplatne.
Nie je pravdivé tvrdenie žalovanej, že prechod využívajú všetci občania, pretože prechod využívajú

občania Martina len počas pracovnej doby a mimo sobôt a nedelí. Inak využívajú prechod len vlastníci
a nájomcovia nehnuteľností, ktorými sú v súčasnej dobe žalobca a žalovaná. Posudzovanie možnosti
inéhoprístupukdomovejnehnuteľnostižalobcumotorovýmvozidlomrozdielnymodprístupuaprechodu
cez pozemky žalovanej v rozsahu tak, ako sa domáha žalobca určenia vecného bremena, je právne
irelavantné.Žalobcanikdynevyužívalprístupksvojejstavbemotorovýmivozidlamizpešejzóny,nakoľko

z pešej zóny je vchod do domovej nehnuteľnosti vybudovaný iba pre peších, keď jeho rozmery nie sú
prispôsobené na prejazd motorovými vozidlami čo do šírky a výšky. Prvostupňový súd sa nezaoberal
ani predloženými listinnými dôkazmi, a to Grafickou prílohou k VZN Mesta Martin č. 54/98 o záväzných
častiach územného plánu historického centra pešej zóny Martin, z ktorého listinného dôkazu vyplývaprístupová a zásobovacia komunikácia v bloku D. Žalobca svoje právo prechodu a prejazdu pešo i
motorovými vozidlami dobromyseľne a nerušene užíval v dobrej viere, a to i v čase, keď terajšia pešia
zóna bola používaná ako obojsmerná verejná komunikácia. Žalobca po celú dobu, t.j. od roku 1994

dobromyseľne a najmä nerušene svoje právo užíval. Žalovaná po celú dobu právo žalobcu nepoprela a
to žiadnou listinou a ani verbálne, nepožadovala žiadne finančné vyporiadanie, zabezpečovanie údržby,
a to až do roku 2014. Neurobila žiadny úkon, z ktorého by bolo zrejmé, že popiera žalobcove právo na
prechod a prejazd.
Žalobca opakovane poukazuje na skutočnosti, na základe ktorých je presvedčený, že mu právo z

vecného bremena patrí, pretože riadne vzniklo a následne i na neho prešlo:
- Dňom 11.05.1983 bolo zriadené vecné bremeno na základe právnych titulov - Hospodárskych zmlúv
č. 538/1983 a č. 538/1983 - II., ktoré vecné bremeno vzniklo na pozemkoch nadobudnutých Okresnými
komunálnymi službami Hospodárskou zmluvou č. 538/1983 - II. a to na pozemkoch parc. č. 442, 443/2, a
tiež na pozemkoch parc. č. 436/2 a 437/2, ktoré pozemky Okresné komunálne služby nadobudli Kúpnou
zmluvouodpôvodnýchspoluvlastníkovprávezaúčelomvybudovaniaprístupovejcestyprezásobovanie

Sklenárstva a Domácich potrieb.
- Došlo k vybudovaniu prístupovej cesty pre účely zásobovania, v prvom kroku ako spevnenej plochy,
neskôr došlo k vyasfaltovaniu prístupovej cesty.
- Po celú dobu dochádzalo jednak právnymi predchodcami, tak i samotným žalobcom k nerušenej
realizácii práva z vecného bremena spočívajúceho vo využívaní prístupovej cesty pre zásobovanie.

- Žalovaná nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX privatizáciou
prevádzkovej jednotky v r. 1991 tak, ako je titul nadobudnutia uvedený v aktuálnom liste vlastníctva a
stala sa právnou nástupkyňou prevádzkovej jednotky Okresných komunálnych služieb v Martine
- Žalovaná rešpektovala právo žalobcu - prechod pešo i motorovými vozidlami po pozemkoch v jej
vlastníctve, a to dlhodobo od nadobudnutia vlastníctva k predmetným pozemkom, až do 17.10.2014,

ničím nenarušovala právo prechodu pešo i motorovými vozidlami žalobcovi. Jej zdôvodnenie, že
vzhľadom na skutočnosť, že právo vecného bremena nie je zapísané v katastri nehnuteľností, nie je
povinná umožňovať žalobcovi prechod k jeho nehnuteľnostiam, nie je právne dôvodné s poukazom na
doterajšie ničím nerušené dobromyseľné užívanie vecného bremena žalobcom. Žalovaná až do roku
2014 nepoprela a ani ničím nespochybnila žalobcovo právo z vecného bremena a umožňovala žalobcovi

nerušené užívanie tohto práva z vecného bremena.
- Žalobca nepretržite od roku 1994 právo prechodu a prejazdu nerušene vykonával.
Ak by i samotné vecné bremeno vyššie uvedenými Hospodárskymi zmluvami na žalobcu neprešlo a
na žalovanú neprešla povinnosť z vecného bremena strpieť žalobcovo právo prechodu a prejazdu,
vzhľadom na celú dobu, keď od roku 1994 vykonával právo prechodu a prejazdu cez pozemky vo

vlastníctve žalovanej, je treba posudzovať ako konanie v ospravedlniteľnom omyle, že mu takéto
oprávnenie svedčí. I v takomto prípade je potrebné kvalifikovať na strane žalobcu jeho konanie
ako dobromyseľné vykonávanie práva zodpovedajúce vecnému bremenu v zmysle platnej judikatúry
Najvyššieho súdu SR.
Súd prvej inštancie citoval v napadnutom rozsudku ustanovenia § 151n ods. 1, 2, 3 Občianskeho

zákonníka, ktoré však v konkrétnom prípade nesprávne aplikoval.
Právnym dôvodom vzniku vecného bremena sú v konkrétnom prípade Hospodárske zmluvy č. 583/1983
a 583/1983 - II. Vecné bremeno práva prechodu pešo a motorovými vozidlami vzniklo najneskôr
11.05.1983 a od tohto dátumu bolo užívané nerušene, jednak právnymi predchodcami navrhovateľa,
ako aj navrhovateľom samým až do 17.10.2014.

Právni predchodcovia žalobcu ako i on sám poznajúc text oboch Hospodárskych zmlúv boli a sú
presvedčení, že cez pozemky vo vlastníctve žalovanej prechádzajú právom, t.j. toto svoje právo ako
právo „panujúceho pozemku“ po celú dobu i oprávnene držia. V konkrétnom prípade teda pôjde
aj o nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva, t.j. vydržaním. Toto
právo bolo vykonávané žalobcom, ako aj jeho právnymi predchodcami nepretržite a po celú dobu

nerušene. S poukazom na hore uvedený skutkový stav je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že
na predmetných pozemkoch žalovanej viazne vecné bremeno - právo prechodu pešo i motorovými
vozidlami k nehnuteľnostiam žalobcu, čoho si žalovaná je vedomá a právo vecného bremena žalobcu
rešpektovala od nadobudnutia jej vlastníctva k nehnuteľnostiam, t.j. od roku 1991 až do 17.10.2014 v
rozsahu vyznačenom Geometrickým plánom č. 98/2014.

Žalobca má naliehavý právny záujem na určení vecného bremena v zmysle podanej žaloby, nakoľko
žalovaná i keď vydala žalobcovi kľúče od vstupnej brány na pozemky, na ktorých viazne vecné bremeno
oprávneného žalobcu, naďalej nedôvodne popiera existenciu vecného bremena, ktoré nad akúkoľvekpochybnosť viazne na pozemkoch v jej vlastníctve. Žalobca preto žiada, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalovaná vo vyjadrení udáva, že zo samotného súdneho rozhodnutia a z existujúcich vykonaných
dôkazov je zrejmé, že toto rozhodnutie je založené na správnom právnom a skutkovom základe, je
dôvodné a opiera sa o správne vyhodnotenú dôkaznú situáciu. Tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní
sú zavádzajúce, nesprávne a neúplné. Tvrdenia v samotnom žalobnom petite sú zmätočné. Je zrejmé,
že žalobca je v dôkaznej núdzi, čoho dôsledkom je skutočnosť, že v priebehu konania svoj petit

zmenil z nároku na zriadenie vecného bremena, ktorý mal vychádzať z listinných dôkazov, ktoré sa
nepreukázali a nepotvrdili, na možnosť vydržania, bez toho, aby sa tento nárok opieral o právny a
reálny základ. Podľa názoru žalovanej je odôvodnenie rozsudku riadne zdôvodnené, vystihuje dôkazy,
ktoré predložili obidve sporové strany. Súd správne vyhodnotil skutočnosť, že žalovaná nadobudla
vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX privatizáciou v roku 1991 a nestala sa právnou
nástupkyňou prevádzkovej jednotky sklenárstva Okresných komunálnych služieb v Martine, vrátane

pozemkov parciel č. CKN 442, 443/2, 437 a 436 s vecným bremenom. Dôkazy žalobcu nepreukazujú
akýkoľvek prechod práv a povinností z neexistujúceho zriadenia práva vecného bremena na žalovanú.
Žalobca sa za uplynulých 20 rokov nepodieľal na zimnej údržbe, ani na údržbe prístupového dvora. Celý
problém vznikol z dôvodu, že žalovaná si vybudovala prístup tak, aby mohla využívať motorové vozidlá
na zásobovanie svojej prevádzky, čo v súčasnosti chce žalobca využiť, a to iba z dôvodu toho, že nemá

záujem na vybudovaní si vlastného prístupu. Cez pozemky oboch sporových strán prechádzajú denne
stovkyľudíakaždázostránsiuzamknesvojeprístupovémiestaposkončeníprevádzkovýchhodín.Nikto
v tomto čase nikoho neobmedzuje. Žalovaná umožňuje využívanie svojich pozemkov iným subjektom,
ktoré zásobujú svoje prevádzky v susedstve. Žalobca však nikdy žalovanú nepožiadal o uzatvorenie
zmluvy o zriadení vecného bremena, o čom by žalovaná uvažovala za vzájomne odsúhlasených

podmienok. Žalovaná nie je právnym nástupcom organizácie Okresné komunálne služby Martin ako to
tvrdí žalobca, ktoré zanikli likvidáciou. V zmysle platnej dražby prešli na žalovanú iba práva a povinnosti
z dražby vyplývajúce, nie však záväzky spojené s právom prechodu na pozemkoch - parc. č. 442, 443/2,
437 a 436 k. ú. Y.. Žalovaná žiada napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uložiť žalobcovi
povinnosť nahradiť jej trovy konania.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov daných ust. §
379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania napadnutý rozsudok zrušil v zmysle ust. §

389 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

7. Odvolací súd považuje odvolanie žalobkyne za dôvodné. Okresný súd nesprávnym procesným
postupom spôsobil porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. Právo na spravodlivý proces, ktoré každému účastníkovi garantuje článok 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd, ako aj článok 46 ods. 1 Ústavy SR zahŕňa v sebe aj právo účastníka na riadne
a dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva
len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.

Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením
dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný. Právo na spravodlivý proces však zahŕňa právo účastníka, aby súd
dal účastníkovi jasné a zrozumiteľné odpovede v odôvodnení rozhodnutia, ako sa vysporiadal s jeho

zásadnou právnou argumentáciou. Rovnako, ako to vyplývalo v čase rozhodovania súdu v z ust. § 153
ods. 2 O.s.p., vyplýva to aj zo súčasne platného Civilného sporového poriadku, ktorý v ust. § 220 ods.
2 O.s.p. ukladá súdu povinnosť jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a
právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako

vec právne posúdil, prípadne s odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.9. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia uvedené kritériá nespĺňa. Jednotlivé konštatovania a závery
súdu nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, nie sú dostatočne a logicky vysvetlené úvahy súdu, akými
sa spravoval, keď došiel k vyššie uvedeným záverom. Rovnako súd nedal žalobcovi odpoveď na jeho

podstatnú právnu argumentáciu uvedenú v žalobe a jej spresnení.

10. Žalobca v žalobe a v jej úprave vymedzil predmet žaloby, a to uvedením jednak petitu žaloby a
zároveň uvedením skutkových tvrdení, na základe ktorých sa domáha určenia práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu.

11. Najpodstatnejšie pre súd je najmä skutkové vymedzenie uplatňovaného nároku, ktorým je súd
v sporovom konaní viazaný. Pokiaľ žalobca v žalobe niektoré skutkové tvrdenia aj právne kvalifikuje,
právna kvalifikácia uvedená žalobcom nie je pre súd záväzná, vychádzajúc zo zásady, že súd pozná
právo.

12. Žalobca v žalobe tvrdí, že vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu, ktoré viazne na
pozemkoch, ktoré sú predmetom sporu, vzniklo už v roku 1983 na základe bližšie špecifikovaných
hospodárskych zmlúv (Hospodárska zmluva č. 538/1983 zo dňa 11.05.1983 a Hospodárska zmluva č.
538/1983-II z 11.05.1983). Žalobca teda tvrdí, že vecné bremeno vzniklo v roku 1983 tak, že na strane
oprávneného a povinného boli socialistické organizácie štátu. Takto vzniknuté vecné bremeno malo

prejsť spolu s nadobudnutím vlastníctva k pozemku na žalobcu. Žalobca zároveň tvrdí, že pokiaľ by
vecné bremeno nevzniklo na základe uvedených právnych skutočností, právo zodpovedajúce vecnému
bremenu na základe nerušeného a dobromyseľného užívania od roku 1991 až do roku 2014 vydržal,
poukazujúc na dobromyseľnosť založenú práve vyššie uvedenými hospodárskymi zmluvami.

13. Povinnosťou súdu bolo vyhodnotiť takto uvedené skutkové tvrdenia žalobcu a zistený skutkový stav
subsumovať pod príslušnú právnu normu tak, aby bolo zrejmé, či na základe uvedených skutkových
tvrdení požadovaný nárok žalobcovi patrí alebo nepatrí.

14. Okresný súd sa nijako nezaoberal skutkovo a právne hodnotením, či tvrdené právo zodpovedajúce

vecnému bremenu v roku 1983 vzniklo, keď nevyhodnotil vykonané listinné dôkazy - vyššie uvedené
hospodárske zmluvy, či odôvodňujú záver o vzniku vecného bremena a skutkové zistenia právne,
aplikujúc právnu normu účinnú v rozhodnom čase, nevyhodnotil. Až po vyriešení prejudiciálnej otázky, či
právo zodpovedajúce vecnému bremenu právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo, môže súd hodnotiť,
či na strane oprávneného z vecného bremena prešlo toto právo na žalobcu a na strane povinného z

vecného bremena na žalovanú povinnosť strpieť právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

15. Pokiaľ ide o podstatu a zmysel inštitútu vecného bremena, je právne irelevantné, či žalovaná je
právnym nástupcom pôvodného povinného subjektu v zmysle univerzálnej sukcesie.

16. Podstatou vecného bremena je obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti buď za účelom prospešnejšieho
využívania nehnuteľnosti alebo konkrétneho vlastníka, alebo v prospech určitej konkrétnej fyzickej
alebo právnickej osoby. Vecné bremeno predstavuje vždy záťaž pre konkrétnu nehnuteľnosť alebo jeho
vlastníka. Vecné bremená predstavujú obmedzenie vlastníckych práv vlastníka nehnuteľnosti a to tak,
že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Pokiaľ ide o zaťaženie v prospech

určitej nehnuteľnosti (vecné bremeno in rem), prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k tejto
nehnuteľnosti prechádza ťarcha v podobe vecného bremena na nového vlastníka, a to bez ohľadu na
to, či o existencii vecného bremena vie alebo nie (§ 151n ods.2 OZ).

17. Z uvedeného hľadiska je potom právne irelevantné, že žalovaná nie je univerzálnou právnou

nástupkyňou predmetnej organizácie štátu, od ktorej nadobudla prevádzkovú jednotku na verejnej
dražbe. Pre prechod práva zodpovedajúceho vecnému bremenu postačuje, že nadobudla vlastníctvo k
pozemku zaťaženému vecným bremenom. Je úplne irelevantné, či o existencii vecného bremena vedela
alebo nevedela, či bolo alebo nebolo zapísané v katastri nehnuteľností. To však platí za predpokladu,
že vecné bremeno pôvodnému vlastníkovi vzniklo.

18. Je preto potrebné, aby okresný súd vyhodnotil, či vecné bremeno na základe predložených
hospodárskych zmlúv vzniklo a za predpokladu jeho vzniku je dôvodné zaoberať sa skutočnosťou, čiako vecné bremeno in rem prešlo na základe prevodu alebo prechodu práv k pozemku na oprávnený
subjekt - žalobcu, ako aj povinný subjekt - žalovanú.

19. Tieto skutočnosti, čo do skutkového a právneho posúdenia, okresný súd nevyhodnotil. Bez toho,
aby okresný súd vyhodnotil vznik práva a povinností z vecného bremena pôvodných vlastníkov, nemôže
vyhodnocovať jeho prípadný prechod na žalovanú.

20. Súd je povinný vyhodnotiť všetky zásadné skutkové tvrdenia žalobcu. Aj pre prípad, že by sa

nepreukázal vznik vecného bremena v roku 1983 na základe tvrdených hospodárskych zmlúv, je
povinnosťou súdu vyhodnotiť skutkové tvrdenia žalobcu smerujúce k vydržaniu práva vecného bremena,
čo predstavuje jeden zo zákonných spôsobov vzniku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

21. Pokiaľ doposiaľ okresný súd tieto skutočnosti vyhodnotil len na tých skutočnostiach, či sa
žalobca podieľal na údržbe pozemku, alebo iným spôsobom zabezpečoval jeho prechodnosť, takéto

vyhodnotenie je nedostatočné, keď súd je povinný vyhodnotiť všetky relevantné skutočnosti z hľadiska
naplnenia predpokladov pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu tak, ako vyplývajú z
ust. § 151o ods. 1 s poukazom na ust. § 134 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenia okresný
súd vôbec na zistený skutkový stav neaplikoval, hoci ide o právne normy zásadné pre rozhodnutie o
uplatnenom nároku.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd pristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku a jeho vráteniu na
ďalšie konanie súdu prvej inštancie.

23. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť, pričom povinnosťou

okresného súdu bude vyhodnotiť vykonané dôkazy každý jednotlivo a všetky vo vzájomných
súvislostiach tak, aby v svojich skutkových a právnych záveroch dal jasnú a logickú odpoveď na vyššie
uvedené tvrdenia a argumentáciu žalobcu. Povinnosťou okresného súdu bude zároveň rozhodnúť aj o
trovách prvoinštančného a druhoinštančného konania.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)