Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/45/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312205431
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6312205431.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla v právnej veci navrhovateľky V. Z.,
bývajúcej v B., Q. XXX, v dovolacom konaní zastúpenej Mgr. Robertom Antalom, advokátom, Banská
Bystrica, Skuteckého 1, o zrušenie rozsudku o pozbavení P. V. spôsobilosti na právne úkony, vedenej na
Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 2 Ps 2/2012, za účasti F. F., bývajúcej v X., H. Y./XX, T. Q., bývajúcej
v X., A. XXX/XXX a L. O., bývajúcej v B. B., F. XXXX/XX, v dovolacom konaní zastúpených JUDr. Máriou
Stahovcovou, advokátkou, Brezno, ČSA 18, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Brezno č. k. 2Ps/2/2012- 254, zo dňa 03. 07. 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Navrhovateľka má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„ I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 8Ps/1/2007 zo dňa 24.4.2007, ktorým bol P. V., nar.
XX.X.XXXX pozbavený spôsobilosti na právne úkony sa z r u š u j e.
II. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka V. Z. bola oprávnená podať návrh na začatie konania
podľa ust. § 190 O. s. p., nakoľko v predošlom konaní bola pozbavenej osobe ustanovená za
opatrovníka. Zároveň v osobe navrhovateľky ide o dcéru pozbavenej osoby, ktorá preukázala, že jej
práva a povinnosti môžu byť rozhodnutím dotknuté. Z uvedenej definície účastníctva súd postupoval v
konaní i v tom, že po zistení, že rozhodnutím môžu byť dotknuté i ďalšie dcéry posudzovaného, preto
tieto uznesením pribral do konania. Znaleckým dokazovaním mal súd za preukázané, že pôvodný
znalecký posudok č. 11/2007 vypracovaný znalkyňou F.. F. F. v konaní o pozbavenie spôsobilosti na

právneúkony,ut.č.nebohéhoP.V.mávady.ZnalkyňapodľazáverovznalcaF..G.,venovalasamotnému
psychiatrickému vyšetreniu probanda málo času, ktorá skutočnosť sa odrazila v nedostatnočne
pregnantnom vyhodnotení jeho psychického stavu. Tento postup ju viedol k záverom, ktoré nie
sú dostatočne podložené a preukázateľné a sú postavené viac na predikcii, čiže predpokladanom
vývoji zdravotného stavu, na základe v minulosti zistených diagnóz, zdravotnej dokumentácii, ako
na objektívnych zisteniach. Znalec diagnózu vaskulárnej demencie nevylúčil, ale ju ani nepotvrdil,
pretože diagnóza nebola dostatočne preskúmaná. Závery pôvodného posudku nerešpektujú pohľad

na človeka, ako bio-psycho-sociálnu bytosť, nie sú v nich zohľadnené individuálne črty, potreby,
prostredie a psychosociálne faktory. Rozsah vyšetrenia nebol postačujúci k vysloveným záverom, testy
objektivizujúce mieru postihnutia vykonané neboli. Znalec vyslovil predpoklad, že on sám by nedospel k
odporúčaniu zbaviť P. V. spôsobilosti na právne úkony. Právne svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnils poukazom na ust. § 7 ods. 1, 2, § 8 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 186, § 187,
§ 189, § 190, § 81 ods. 1 O. s. p. ako aj s poukazom na ust. § 94 ods. 1 O. s. p.

3. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 03. 06. 2015, č. k. 15CoP/66/2014 - 307 rozhodol tak, že rozsudok
okresného súdu zmenil a návrh navrhovateľky zamietol. Rozhodol tak majúc za to, že je dôvodná
námietka odvolateliek, že účastníkom konania podľa § 190 O. s. p. má byť aj ten, kto bol pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo koho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.

4. Na dovolanie navrhovateľky Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že vychádzajúc z koncepcie okruhu rozhodnutiami súdu
dotknutých osôb, je podľa dovolacieho súdu so zásadami ochrany práv fyzických osôb plne súladný
záver, že osoby, ktoré môžu byť rozhodnutím súdu dotknuté, majú právo čeliť neoprávnenému zásahu
do osobnostných práv osoby, ktorá bola bezdôvodne pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo
ktorej spôsobilosť na právne úkony bola bezdôvodne obmedzená aj v čase, keď táto osoba už nie

je nažive. Dovolací súd došiel k záveru, že v konaní podľa § 190 O. s. p., keďže k nemu vedú iné
predpoklady a jeho výsledok a právne dôsledky sú celkom iné ako pri konaní podľa § 186 ods. 3 O. s. p.,
nie je predpokladom konania o návrhu na začatie konania, že osoba pozbavená alebo obmedzená na
spôsobilosti na právne úkony žije, a aby bola účastníčkou konania. Dovolací súd považuje za správny
záver súdu prvej inštancie, že výsledkom konania podľa § 190 O. s. p. nie je konštatovanie, že osoba,

v minulosti pozbavená spôsobilosti na právne úkony, je alebo nie je na právne úkony spôsobilá, ale
konštatovanie, že na takéto rozhodnutie (o pozbavení spôsobilosti na právne úkony) neboli podmienky.

5. Odvolací súd viazaný názorom Najvyššieho súdu SR vec opätovne prejednal.

6. Proti rozsudku okresného súdu sa odvolali F. F., L. O., T. Q.. Žiadali, aby zmenil rozhodnutie
prvostupňového súdu tak, že návrh zamietne a účastníčkam, ktoré boli do konania pribraté zo strany
súdu, prizná trovy právneho zastúpenia. Mali za to, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade namietali nedostatok aktívnej

legitimácie. Poukázali na to, že návrh na zrušenie rozsudku podľa ust. § 190 O. s.
p. podala V. Z., jedna zo štyroch dcér už nebohého P. H., ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, a ktorý bol
pozbavený spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Brezno č. k. 8Ps/1/2007 zo dňa
24. 04. 2007. Aktívnu legitimáciu navrhovateľky namietali z dôvodu, že v konaniach podľa ust. § 186 až
191 O. s. p., t. j. konania o spôsobilosti na právne úkony, kde patrí aj ust. § 190, je

účastníkom vždy ten, o koho spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje. Zdôraznili, že podľa platnej
judikatúry účastníkom súdneho konania o spôsobilosti na právne úkony bude vždy dotknutá osoba, o
ktorej spôsobilosti sa má rozhodovať. Aj keď ust. § 190 O. s. p. hovorí o zrušení rozsudku, vždy sa to,
ale viaže k spôsobilosti na právne úkony § 190 O. s. p. Účelom § 190 O. s. p. je tá rozhodujúca
skutočnosť, aby tomu, komu predošlé súdne rozhodnutie odňalo alebo obmedzilo spôsobilosť na právne

úkonyaneskôrsaukáže,ženatakérozhodnutienebolipodmienky,takabyzrušenímtakéhorozhodnutia
bola takémuto účastníkovi konania na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým výsluchom
danej osoby, prinavrátená spôsobilosť na právne úkony, resp. aby podľa vykonaného dokazovania bola
spôsobilosť na právne úkony takej osoby len obmedzená. P. V. zomrel pár mesiacov po tom, ako bol
vynesený rozsudok, zrušenia ktorého sa navrhovateľka V. Z. dožaduje. Ako nežijúci nie je nositeľom

práv a povinností, nie je účastníkom konania. Podľa § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej
osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a smrťou táto spôsobilosť zanikne. Z tých dôvodov
zrušenie rozsudku o jeho pozbavení spôsobilosti, nemá na nežjúcu osobu žiaden dopad, význam. Každé
ustanovenia v zákone musí spĺňať aj logický účel, či dôvod. Poukázali ďalej na to, že okresný súd
preferoval záujem Viery Z., a jej návrhu na zrušenie rozsudku vyhovel. Nebohý P. V. nebol spôsobilý

na právny úkon, na základe ktorého navrhovateľka predala rodinný dom P. V. a tak ho pripravila o jeho
majetok. Rozhodnutia ústavného súdu,
na ktoré v odôvodnení poukazuje okresný súd poukazujú na tú skutočnosť, že súdy sa majú pri
rozhodnutiach o spôsobilosti na právne úkony opierať aj o výsluch potencionálne postihnutého človeka,
mali by súdy čerpať aj z osobného vyšetrenia takého človeka. Majú za to, že takto súdy majú postupovať

aj pri konaniach o zrušení rozsudku podľa § 190 O. s. p. Či pre pozbavenie alebo
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony boli, či neboli podmienky, by mal súd vypočuť osobu, o ktorej
spôsobilosti, či zrušení rozsudku súd rozhoduje. V tomto konkrétnom prípade takáto osoba už je post
mortem. Vzhľadom na vyššie uvedené, že ten, o koho spôsobilosti na právne úkony mal súd rozhodovaťa posudzovať, či na rozsudok, ktorý navrhovateľka žiada zrušiť, boli či neboli podmienky, už
nežije, tak znalecký posudok znalca F.. G. je irelevantný. Znalec nikdy P. V. nevidel, nikdy ho objektívne
nevyšetroval. Vec posudzoval len zo zdravotnej dokumentácie. Zároveň poukázali na tú skutočnosť, že

účastníčkam v tomto konaní, ktoré boli do konania pribraté až následne, nebolo umožnené eventuálne
klásť otázky znalkyni F.. F., nakoľko v tom čase, kedy okresný súd vypočúval túto znalkyňu, neboli ešte
účastníčky tohto konania. Nevedia, za akým účelom bol takýto rozsudok osobe post mortem zrušený.
Žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že návrh zamietne a prizná im
trovy konania.

7. K odvolaniu účastníčok konania sa písomne vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie uviedla, že navrhovateľka je dcérou osoby
pozbavenej spôsobilosti na právne úkony, bola aktívne legitimovaná na podanie návrhu, pretože
rozhodnutie v tejto právnej veci sa dotýka jej práv a povinností. Napokon zo zhodného dôvodu pribral
konajúci súd do konania aj sestry navrhovateľky. Podľa dôvodovej správy v príslušnej časti O. s.

p. je potrebné vždy zrušiť chybné rozhodnutie, ak sa ukáže, že na jeho vydanie neboli podmienky,
pričom nie je možné vydanie takého rozhodnutia viazať na určité podmienky, presné lehoty a návrh
účastníkov. Tu pritom platí, že výnimočnému významu (má sa na mysli závažný zásah do právnej
sféry občana) musí zodpovedať aj výnimočný prostriedok nápravy (má sa na mysli konanie v zmysle
ust. § 190 O. s. p.). Účelom konania podľa ust. § 190 nie je skúmať, či dotknutá osoba trpí alebo

netrpí duševnou poruchou, v dôsledku ktorej by mala byť pozbavená alebo obmedzená jej spôsobilosť
na právne úkony. Preto zákon nevyžaduje, aby účastníkom konania bola aj dotknutá osoba, o ktorej
spôsobilosť ide, pretože o jej spôsobilosti sa v tomto konaní nerozhoduje. V konaní podľa § 190 O.
s. p. súd zisťuje, či dôkazy, na základe ktorých došlo k pozbaveniu a obmedzeniu spôsobilosti na
právne úkony, boli dostatočným podkladom na vydanie rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení

spôsobilosti na právne úkony. Relevantné pre toto konanie je len to, či boli alebo neboli podmienky
pre vydanie rozhodnutia o pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Teda, či podklady, ktoré mal k
dispozícii súd, ktorý rozhodoval o pozbavení spôsobilosti, boli v tom čase dostatočným podkladom
pre vydanie rozhodnutia o pozbavení spôsobilosti na právne úkony. Tvrdenia odporkýň ohľadom toho,
že navrhovateľke v tomto konaní ide o to, aby si nejakým spôsobom konvalidovala svoje neúspechy

z predchádzajúcich konaní považuje navrhovateľka za účelové, ktoré sa netýkajú skutkovej stránky
tejto právnej veci, jej právneho posúdenia, či dôkaznej situácie a predstavujú špekulácie zo strany
odporkýň. S týmto konaním nijako nesúvisia a sú preň irelevantné. Je len vecou navrhovateľky aké,
resp. ktoré hmotnoprávne či procesné prostriedky použije na ochranu svojich práv či oprávnených
záujmov. Nesúhlasila s tvrdením odporkýň, že prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie len o znalecký

posudok. Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia objasnil, na základe akých skutočností dospel
k predmetnému právnemu názoru s tým, že v odôvodnení rozhodnutia poukázal najmä na znalecký
posudok F.. G., keďže tento mal pre konanie podstatný význam. Na záver poukázala na to, že je
len vecou navrhovateľky, za akým účelom sa domáha zrušenia predmetného rozsudku o pozbavení
spôsobilosti s tým, že skúmanie tohto účelu je pre toto konanie nepodstatné. Čo sa týka účinkov

rozsudku, vydaného v zmysle ust. § 190 O. s. p. v publikovanej judikatúre bol zaujatý názor, že zrušujúci
výrok má účinky ex tunc, a že v prípade zrušenia rozsudku sa hľadí na osobu, ako keby nikdy nebola tejto
spôsobilosti zbavená alebo k nej obmedzená. Navrhovala, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového
súdu ako vecne správny potvrdil.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 65, § 66 CMP a bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu,

na základe ktorého dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.11. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka podala návrh v čase platnosti Občianskeho súdneho
poriadku. Okresný súd taktiež rozhodol za jeho platnosti. Od 01. 07. 2016 nadobudli účinnosť nové
procesné poriadky, a to Civilný sporový poriadok (CSP) a Civilný mimosporový poriadok (CMP). Podľa §

2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak
tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Odvolací súd podľa právnej úpravy uvedenej v bode 8, 9, 11 s prihliadnutím na zachované účinky
vychádza z novej právnej úpravy, čomu zodpovedá aj nová právna terminológia.

13. Pokiaľ ide o namietanú aktívnu legitimáciu navrhovateľky v podanom odvolaní, tu odvolací súd v
plnom rozsahu odkazuje na zrušujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v predmetnej právnej veci
(8 Cdo/645/2015 zo dňa 20. 07. 2016), ktorým právnym názorom dovolacieho súdu vyslovenom v

predmetnom rozhodnutí je odvolací súd viazaný (§ 455 CSP).

14. Osoby, ktoré môžu byť rozhodnutím súdu dotknuté, majú právo čeliť neoprávnenému zásahu do
osobnostných práv osoby, ktorá bola bezdôvodne pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej
spôsobilosť na právne úkony bola bezdôvodne obmedzená aj v čase, keď táto osoba už nie je nažive.

V konaní podľa § 190 O. s. p. keďže k nemu vedú iné predpoklady a jeho výsledok a právne dôsledky
sú celkom iné, ako pri konaní podľa § 186 ods. 3 O. s. p., nie je predpokladom konania o návrhu
na začatie konania, že osoba pozbavená alebo obmedzená na spôsobilosti na právne úkony žije, a
aby bola účastníkom konania. Návrh na vrátenie spôsobilosti na právne úkony, ale aj na zrušenie
skoršieho rozsudku podľa § 190 O. s. p. mohla podať aj osoba, ktorej práva a povinnosti mohli byť

rozhodnutím súdu dotknuté. Ide o originálne právo dotknutých osôb (neodvodzuje sa od osoby), ktorá
bola pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť bola obmedzená. Nie je totiž
možné stotožniť súdny prieskum podmienok vrátenia spôsobilosti na právne úkony podľa § 186 ods.
3 O. s. p. s prieskumom podmienok zrušenia skoršieho rozsudku podľa § 190 O. s. p. Vzhľadom na
tieto skutočnosti odvolací súd potom námietku ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľky

na podanie predmetného návrhu vyhodnotil ako nedôvodnú.

15. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku zo strany odvolateliek, a to, že okresný súd preferoval záujem V. Z. a jej
návrhu o zrušenie rozsudku vyhovel, tu odvolací súd poukazuje na to, že s touto odvolacou námietkou
odvolateliek sa nestotožňuje. Uvedenú námietku považuje za účelovú, ktorá sa netýka skutkovej stránky

tejto právnej veci. Je len vecou navrhovateľky, aké prostriedky použije na ochranu svojich práv, či
oprávnených záujmov v postavení osoby, ktorej práva a povinnosti môžu byť rozhodnutím dotknuté.

16. Je nepochybné, že okresný súd pri svojom rozhodovaní mal k dispozícii dostatok dôkazov, preto,
aby vo veci správne rozhodol. Vykonal rozsiahle dokazovanie, nariadil znalecké dokazovanie, vypočul

znalcov, vypočul aj znalkyňu, ktorá vyhotovila znalecký posudok, na základe ktorého bol t. č. nebohý
pán V. zbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a mal aj dostatok listinných dôkazov pre
rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti pokiaľ sa týka dokazovania odvolací súd poukazuje na dôvody
uvedené v bode 10 predmetného rozhodnutia. Nie je potom dôvodná ani námietka odvolateliek, že
prvostupňový súd oprel svoje rozhodnutie o posudok znalca F.. G., keď znalec nikdy P. V. nevidel,

nikdy ho objektívne nevyšetroval. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne objasnil,
na základe akých skutočností dospel k predmetnému právnemu názoru a poukázal najmä na znalecký
posudok F.. G., pretože uvedený znalecký posudok má pre toto konanie podstatný význam. Znalec
uviedol, že vyšetreniu probanda nebol venovaný dostatok času a on sám by na základe takto
vykonaného vyšetrenia nedospel k odporúčaniu zbaviť P. V. spôsobilosti na právne úkony. Odvolací súd

potom nepovažoval za dôvodnú ani námietku odvolateliek, že znalec F.. G. osobu P. V. nikdy nevidel,
nikdy ho ani objektívne nevyšetroval, keď uvedený znalec mal k dispozícii rovnaké podklady ako F.. F..
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že ani zo strany znalkyne F.. F. nebolo vykonané dostatočné
vyšetrenie dotknutej osoby, keď vyšetreniu probanda nevenovala dostatok času, a aj to vo večerných
hodinách. Už tieto skutočnosti jednoznačne potvrdzujú záver, že nešlo o vyšetrenie vykonané obvyklým

spôsobom, ako aj v obvyklý čas, a preto okresný súd správne konštatoval, že znalecký posudok F..
F. má vady. Tieto skutočnosti sa odrazili v nedostatočne pregnantnom vyhodnotení psychického stavu
nebohého P. V..17. Pokiaľ odvolateľky v konaní namietali účel vydaného rozsudku osobe post mortem, tu odvolací súd
poznamenáva, že skúmanie tohto účelu je v predmetnom konaní právne irelevantné.

18. Konanie v danej veci sa týkalo zrušenia rozsudku o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, ktoré
je upravené v zák. č. 161/2015 Z. z. - Civilný mimosporový poriadok. O trovách konania preto v danej
veci rozhodol odvolací súd podľa § 55, § 57 zák. č. 161/2015 Z. z. V odvolacom konaní bola v celom
rozsahuúspešnánavrhovateľka,pretojejodvolacísúdpriznalnáhradutrovodvolaciehokonaniavplnom
rozsahu (§ 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí konanie, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).
Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CSP).