Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/279/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3806208772
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3806208772.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v exekučnej veci oprávneného T. Y., IČO XX XXX XXX,
pobočka Y., proti povinnému T. B., naposledy sídlom I. č. XX, Y., t. č. vymazaný z Obchodného registra,
o vymoženie 222,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Prievidza č. k. 16Er/1765/2006-15 zo dňa 02. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku o trovách exekúcie o d m i e t a.

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť
súdnej exekútorke JUDr. P. P. U., Exekútorský úrad so sídlom J. rad XX, P., náhradníkovi povereného

súdneho exekútora JUDr. J. Q., trovy exekúcie vo výške 185,28 Eur do troch dní od právoplatnosti
napadnutého uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na ust. § 58 ods. 1, § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku a § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14 ods.
1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov v platnom znení. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom
doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. J. Q. dňa 02.08.2006 domáhal proti povinnému vykonania

exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 222,40 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu,
ktorým je vykonateľné rozhodnutie T. č.k. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 08.02.2006. Poverenie
na vykonanie exekúcie bolo tamojším súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr. J. Q. dňa 08.09.2006.
V súčasnosti exekúciu vedie súdna exekútorka JUDr. P. P., U.. Podaním zo dňa 31.05.2012 poverený
súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Súdom bolo z výpisu z obchodného registra povinného preukázané, že uznesením Okresného súdu

Trenčín č. k. 29K/62/2010-80 zo dňa 11. januára 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.02.2011,
súdzastavilkonkurznékonanievočidlžníkovispoločnostiT.,prenedostatokmajetkudlžníka.Spoločnosť
bola dňa 16.03.2011 ex offo vymazaná z obchodného registra. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný
bol zrušený bez likvidácie, súd prvej inštancie mal za to, že je nemajetný a exekúciu je potrebné
zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie /§ 57 ods. 1
písm. h/ Exekučného poriadku/. Súd z obchodného registra zistil, že imanie povinného neprešlo na

žiadnehoprávnehonástupcuanebolorozhodnutéozačatíkonkurznéhokonania.Pretosúdvychádzazo
situácie, že likvidácia sa nevyžadovala z dôvodu nevlastnenia žiadneho majetku povinným. Na základe
uvedeného súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podaním návrhu
na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. V predmetnej
veci si poverený súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 225,65 Eur. Súd prvej inštancie
konštatoval, že z popisu jednotlivých úkonov, ako to urobil súdny exekútor vo svojom vyúčtovaní trov

podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky vyplýva, že časť činností, ktoré pokladá za úkony exekučnej činnosti v
zmysle§14ods.1písm.a/vyhl.predstavujúadministratívnepráce,vykonávanévsúvislostisexekučnoučinnosťou (§ 25 cit. vyhl.).Vzhľadom na uvedené mu prináleží odmena za 10 hodín exekučnej činnosti,
teda vo výške 66,40 eur. Súd má z pripojeného exekučného spisu EX 1913/2006 preukázané, že
súdnemu exekútorovi vzniklo poštovné najviac vo výške 20,49 Eur. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal

poštovné pri ukončení spisu vo výške 2,40 Eur, nakoľko súdny exekútor do náhrad za poštovné zahrnul
aj náklady za doručovanie listín, ku ktorých doručovaniu ešte nedošlo a nie je zrejmé či vôbec dôjde.
Z tohto dôvodu súd uplatnené poštovné znížil o sumu poštovného. Z náhrady hotových výdavkov
súd súdnemu exekútorovi nepriznal za náklady za tlač dokumentov v plnej uplatnenej výške - 123
strán 36,90 Eur, t.j. 0,30 eur za stranu. Z popisu jednotlivých úkonov uplatnených v špecifikácii trov

exekúcie, ako aj z pripojeného exekučného spisu EX 1913/2006 dospel súd prvej inštancie k záveru, že
súdnemuexekútoroviprináležiatrovyexekúcievcelkovejvýške185,28Eur.Spoukazomnaustanovenie
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku, k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd prvej inštancie zaviazal
oprávneného.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej

lehote odvolanie oprávnený. T. uviedla, že ako oprávnená ani pri náležitej opatrnosti nemala a nemohla
mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti
a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Ďalej mal za to, že exekučný súd bol povinný
zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom
zastavenia exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto

stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Na podloženie svojich tvrdení dal do pozornosti uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008, sp. zn. IV. ÚS 27/08 zo
dňa 24.01.2008. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A, č. 70. V predmetných
konaniach bolo zdôraznené, že s výkonom profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za

odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o
trovách exekúcie zmenil tak, že poverenému súdnemu exekútorovi neprizná náhradu trov exekúcie.

3. Krajský súd skôr, ako mohol pristúpiť k preskúmaniu správnosti napadnutého výroku o trovách

exekúcie uznesenia súdu prvej inštancie v dôsledku podaného odvolania, zisťoval, či odvolanie bolo
podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto
opravného prostriedku a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa.
4. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

5. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.
októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 je prípustné odvolanie.

9. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

10. V zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. V zmysle § 355 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len
„CSP“) je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.12. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Citované ustanovenie § 355 ods. 2 CSP, stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie je prípustné, pokiaľ je výslovne ustanovené,
že odvolanie prípustné je.

14. V predmetnej veci súd prvej inštancie svojím uznesením exekúciu zastavil podľa ustanovenia §

57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a rozhodol o trovách exekúcie podľa ustanovenia § 203
ods. 2 Exekučného poriadku. Uvedené rozhodnutie vydal sudca súdu prvej inštancie. Podaním zo dňa
20.05.2016, doručeným Okresnému súdu Prievidza dňa 25.05.2016, podal oprávnený odvolanie voči
uzneseniu súdu prvej inštancie v celosti.

15. Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že

o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred
1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom
prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto
bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v
znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou

od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné
ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov
exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 výslovne nestanovuje.

16. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov

exekúcie v rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená podľa § 57 Exekučného poriadku, výslovne
neustanovuje (§ 58 ods. 6 Exekučného poriadku v spojení § 355 ods. 2 CSP), odvolací súd dospel k
záveru, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustné.

17. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolanie oprávneného smeruje proti výroku

rozhodnutia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Preto odvolací
súd odvolanie oprávneného v časti proti výroku o trovách exekúcie napadnutého uznesenia podľa § 386
písm. c) CSP odmietol.

18. Čo sa týka časti odvolania oprávneného smerujúcej proti výroku o zastavení exekúcie napadnutého

uznesenia, krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č.
160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie je potrebné ako vecne
správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

19. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekúciu súd zastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
20. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

21. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu

exekútorovi dňa 02.08.2006 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo
výške 222,40 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného
Rozhodnutia T. zo dňa 08.02.2006. Súd prvej inštancie dňa 08.09.2006 udelil súdnemu exekútorovi
poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie sumy 222,40 Eur a účelných trov
exekúcie.

22. Následne súd prvej inštancie na podnet súdneho exekútora, napadnutým uznesením predmetnú
exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a zároveň uložil oprávnenému
povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

23. Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie
zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29K/62/2010-80 zo dňa 11.01.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 03.02.2011, súd zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi spoločnosti T., prenedostatok majetku dlžníka. Povinný bol následne dňa 16.03.2011 ex offo vymazaný z obchodného
registra.

24. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára
2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra
2011) bolo sa v predmetnej veci potrebné zaoberať tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného
z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle §

57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia
exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie
treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka
vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však
musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak
spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie,

zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného
vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená,
že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný
súd Trenčín uznesením č. k. 29K/62/2010-80 zo dňa 11.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
03.02.2011 zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku dlžníka, povinný nemal ku dňu zrušenia

žiaden majetok. Preto súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď exekúciu zastavil podľa §
57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

25. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie

ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).