Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 15, 2014

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 8C/186/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710210258
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Irikovská
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2014:3710210258.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňa JUDr. Anna Kutišová v právnej veci navrhovateľov 1/
N.. Q. Š., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX/X, L. X., 2/ T. Š., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX/X, L. X., 3/
H. Š., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX/X, L. X., 4/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, L. X.,
všetci právne zastúpení advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 346/1,
Považská Bystrica, proti odporcom I/ H. X. , rod. X., nar. XX.X.XXXX , bytom L.Ž. X., U. XX/XX-X, II/

Š. X., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX/X, L. X., obaja právne zastúpení JUDr. Karolom Porubčinom,
advokátom, Centrum 27/32, Považská Bystrica, v konaní o určenie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu nadobudnutého vydržaním a na jeho trpenie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovatelia sú p o v i n n íspoločne a nerozdielne nahradiť odporkyni I/ trovy konania 28,77 eur
a odporcovi II/ trovy konania vo výške 28,76 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovatelia sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť odporcom I, II trovy právneho
zastúpenia 1 155,10 eur na účet JUDr. Karola Porubčina do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia podali na tunajší súd návrh, v ktorom uviedli, že navrhovatelia 1-3 sú podielovými
spoluvlastníkmi po 1/3 pozemku parc.č. KN C XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 567
m2 , na ktorom pozemku majú rodinný dom súp. č. XXX, ktorého sú taktiež spoluvlastníci po 1/3.

Ich vlastníctvo je zapísané na LV č. XXX pre k.ú. V. T.. Uvedené nehnuteľnosti nadobudli na základe
dedičského rozhodnutia , a to uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 10D 1169/2006-105
z 28.1.2008. Navrhovateľka 4/ je výlučnou vlastníčkou pozemku parc. č. KN C XXXX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 465 m2 ako aj rodinného domu č. XXX, ktorý stojí na predmetnom pozemku. Jej
vlastníctvo je zapísané na LV č. XXX k.ú. V. T. a tieto nehnuteľnosti nadobudla darovacou zmluvou od
právnej predchodkyne H. Š., pričom vklad tejto darovacej zmluvy bol povolený pod V XXXX/XXXX dňa
18.12.2009 Správou katastra v L. X..

Navrhovatelia ďalej uviedli, že odporcovia ( v čase podania návrhu odporcom I./ bol N.. T. X., nar.
XX.X.XXXX) sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele po 1/2 parc.č. KN E XXXX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 91 m2 , ktoré vlastníctvo majú zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. V. T. . Uvedené
nehnuteľnostizdediliposvojichprávnychpredchodcochatotak,žeodporca1/dedilvkonaníOkresného
súdu Považská Bystrica 12D 1436/02-36 po Q. P., rod. Š. a odporca II/ v konaní Okresného súdu

Považská Bystrica č. 14D 329/2009 z 14.8.2009 dedil po svojom otcovi Š. X., ktorý uvedený podiel v
nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX k.ú. V. T. zdedil v konaní sp.zn. 12D 1436/02-36 po Eve P.
rod.Š.. Navrhovatelia poukázali na to, že pozemok parc. č. KN E XXXX k.ú. V. T. , ktorého vlastníkmi súodporcovia, dlhé roky slúžil ako prístupová cesta k parc. KN C 1400, na ktorej stojí rod.dom súp. č. XXX
a XXXX , na ktorom je postavený rod. dom č. súp. 601. Predmetná prístupová cesta bola využívaná od
dávnej minulosti, a to asi od roku 1950, jednalo sa o využívanie práva vecného bremena spočívajúceho

v práve prechodu pešo a povozom právnymi predchodcami navrhovateľov, ktorí tento prechod využívali
ako prístupovú cestu k rodinným domom postavených na parc.č. KN C XXXX a XXXX. Prístup k svojim
nehnuteľnostiam cez pozemky vlastnícky patriace obci V. T., a to cez pozemky KN E 2083/1 a XXXX/X
nemohli už v dávnej minulosti využívať, pretože tieto parcele sa neudržiavajú ako miestna komunikácia ,
o čom predložili navrhovatelia do spisu potvrdenie Obce V. T. zo dňa 11.10.2010.

Navrhovatelia ďalej poukázali na to, že prechod cez pozemok KN E XXXX v šírke 4 m a dĺžke 20 m
z celkovej výmery pozemku 91 m2 neslúžil len pre potreby právnych predchodcov navrhovateľov, ale
ani iných osôb , čo navrhovatelia dokladovali čestnými prehláseniami O. W., Y. V.Á., ktoré potvrdili ,
že cez uvedený pozemok prechádzali k svojim nehnuteľnostiam a to na pozemky č. 1397 ,1398/2
a 1398/1 v k.ú. V. T.. Na okolnosť, že uvedená prístupová cesta bola využívaná aj viacerými ľuďmi

ako prechod k iným pozemkom, žiadali navrhovatelia vypočuť svedkov. Navrhovatelia poukázali na to,
že nepretržité a nerušené právo prechodu pešo a povozom sa využívalo asi do roku 2009, kedy až
súčasní vlastníci pozemku KN E XXXX začali im brániť v prechode cez predmetnú nehnuteľnosť. Podľa
vyjadrenia navrhovateľov odporcovia neuznávajú , že by na predmetom pozemku mohlo vzniknúť vecné
bremeno a ani to, že by malo vzniknúť vydržaním. Boli preto nútení domáhať sa svojho nároku súdnou

cestou a žiadali, aby súd uložil odporcom I, II povinnosť strpieť výkon práva prechodu a zároveň, aby
súd určil, že majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu, spočívajúcom v práve prechodu pešo a
povozom cez dotknutú parcelu. Navrhovatelia žiadali, aby súd zároveň im priznal náhradu trov konania.

Súd po vykonanom dokazovaní , a to po oboznámení žaloby, výpisu z LV č. XXX,XXX,XXXX pre k.ú. V.

T., oboznámení výpisu z Pozemkovej knihy vl.č.XXXX, čestných prehlásení O. W. a Y. V., oboznámení
potvrdenia Obce V. T. zo dňa 11.10.2010, snímky z pozemkovej mapy, výsluchom účastníkov konania,
výsluchom svedkov na mieste samom a to H. W.Š., H. Š., L. X., T. J., O. W., Y. T., Y. V. , T. G., Y. Š., R.
G., T. R., H. X., H. W., H. G., Ing. P. X., ohliadkou na mieste samom, oboznámení znaleckého nákresu
zo dňa 17.6.2011, GP zo dňa 20.6.2011 rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 8C186/2010- zo dňa 83

zo dňa 21.9.2011.
Predmetným rozsudkom súd uložil odporcom ( pôvodne žalovaným ) povinnosť strpieť navrhovateľom
1,2,3,4 výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu, a to právu prechodu cez parc. W. XXXX
o výmere 91 m2 zastavané plochy a nádvoria k.ú. V. T. , zapísané na LV č. XXXX na U. W. L.U.
X. v rozsahu, ako je zakreslený na geometrickom pláne č. 8C 186/2010 vyhotovenom N.. K. U.

dňa 20.6.2011 , overenom U. W. L. X. J. XX. X. XXXX L. Č.. XXX/XXXX, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou tohto rozsudku , a to od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku súd návrh navrhovateľov
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na
náhradu trov konania. Súd tak rozhodol s poukazom na to, že z vykonaného dokazovania bolo
preukázané , že právo zodpovedajúce vecnému bremenu bolo právnymi predchodcami navrhovateľov

využívané dobromyseľne už dávno v minulosti , v čase ešte keď navrhovatelia neboli vlastníkmi
predmetných nehnuteľností. Nikto ich pri výkone ich práva nerušil, nikto ich realizáciu nespochybňoval.
Navrhovatelia si oplotili svoje nehnuteľnosti spôsobom, že vstup ( brána ) je situovaný práve z
parcely 2095. Súd uveril navrhovateľom, že existovala ústna dohoda medzi právnymi predchodcami
navrhovateľov a práv. predchodcami odporcov, pretože bolo jednoznačne preukázané, že min. 20 rokov

iná prístupová cesta využívaná nebola. Skutočnosť, že neexistuje žiadna písomná forma dohody o
využívaní spornej komunikácie ako prístupovej cesty , nie je dôvodom pre to, aby súd neskúmal možnosť
vydržania tohto práva prechodu . Keďže väčšina svedkov ako aj navrhovatelia a ich práv.predchodcovia
potvrdili , že prechod využívali dobromyseľne a po dohode s právnymi predchodcami odporcov , súd
mal za preukázané, že daná doba je viac ako 10 rokov , a preto bolo nutné konštatovať, že došlo k

vydržaniu tohto práva - vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu po parcele KNE XXXX
vlastníkov nehnuteľnosti parc.č. XXXX H. XXXX , pretože k týmto parceliam sa navrhovatelia ani ich
práv.predchodcovia už ani v minulosti autom nemohli dostať inou cestou , než práve týmto prechodom.

Proti uvedenému rozsudku podali odporcovia odvolanie ( vtedy odporca I/ N..T. X., nie terajšia

odporkyňaI./) avovecikonalarozhodovalKrajskýsúd vTrenčíne,ktorýUznesenímč.k. 4Co/463/2011
-118 zo dňa 9.5.2013 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sa nestotožňuje s právnym záverom
tun. súdu pokiaľ prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie na závere, že existovala ústnadohoda medzi právnymi predchodcami navrhovateľov a právnymi predchodcami odporcov, na základe
ktorej bolo právo zodpovedajúce vecnému bremenu využívané právnymi predchodcami navrhovateľov
dobromyseľne už dávno v minulosti, a preto došlo k vydržaniu práva prechodu po parc. KNE č. XXXX

právnymi predchodcami navrhovateľov. Takýto záver súdu prvého stupňa je predčasný a nemá oporu v
doposiaľ vykonanom dokazovaní, pretože neskúmal dostatočne vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam
- rodinnému domu súp. č. XXX, postavenom na parc. č. XXXX a k rodinnému domu súp. č. XXX,
postavenomnaparc.č.XXXX,nezistil,čidohodaopráveprechoducezKNEparc.č.XXXXbolauzavretá
medzi priamymi predchodcami navrhovateľov a odporcov, resp. ešte medzi ich právnymi predchodcami.

Taktiež z výsledkov vykonaného dokazovania nie je dostatočne zrejmé, s kým mali právni predchodcovia
navrhovateľov uzavrieť dohodu o využívaní prechodu cez parc. č. XXXX, keď po doplnenom dokazovaní
odvolacím súdom je zrejmé, že vlastníkom prístupovej cesty KNE parc. č. XXXX bola až do roku 2002
Q. P., rod. Š.Í., s ktorou jedinou mohli právni predchodcovia navrhovateľov uzavrieť dohodu o práve
prechoducezuvedenýpozemok.Zvýsluchuodporcu1/naodvolacompojednávanívšakbolozistené,že
jeho matka Q. P. umožňovala právnym predchodcom navrhovateľov prechod cez svoje nehnuteľnosti po

inom pozemku, a to po parc. č. XXXX, podľa vyjadrenia odporcu 1/ právni predchodcovia navrhovateľov
po parc. č. XXXX nechodili a samotným navrhovateľom bol umožnený prechod po parc. č. XXXX len na
požiadanie, pokiaľ si potrebovali previesť stavebný materiál. Je potrebné poukázať i na to, že samotní
navrhovatelia 1/, 4/ o ústnej dohode medzi ich právnymi predchodcami a právnymi predchodcami
odporcov o užívaní prechodu cez parc. č. 2095 nemali vedomosť, na odvolacom pojednávaní uviedli,

že prechod cez parc. č. 2095 považovali vždy za prístupovú cestu k svojim pozemkom. Krajský súd
konštatoval,žedoposiaľvykonanédokazovaniesúdomprvéhostupňa nedávaldostatočnýzáverktomu,
že podmienky vydržania vecného bremena zodpovedajúceho právu prechodu právni predchodcovia
navrhovateľov splnili, preto považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa o oprávnenej držbe právnych
predchodcov navrhovateľov za predčasné. V ďalšom konaní pred súdom prvého stupňa je preto

potrebné doplniť dokazovanie účastníkmi navrhnutými dôkazmi k okolnostiam uzavretia ústnej dohody
medzi právnymi predchodcami účastníkov o práve využívania prechodu cez parc. č. 2095 právnymi
predchodcami navrhovateľov, vypočuť ako svedkov vlastníkov parc. č. XXXX, k.ú. V. T. o užívaní
prechodu cez túto parcelu, resp. cez parc. č. 2095 a až po takto doplnenom dokazovaní súd prvého
stupňa má zhodnotiť výsledky dokazovania a vo veci opätovne rozhodnúť s tým, že je vysloveným

právnym názorom krajského súdu viazaný (§ 226 O.s.p.).

Súd doplnil dokazovanie opätovným výsluchom navrhovateliek 1/ a 4/, výsluchom odporkyne I/,
svedkov T. L. , T. L. , Y. V. , T.. J. J., H. Š., Y. X., V. X. , K. G.Á., G. G., Y. K., Y. Š., W. Y. H. T.
W.Š. , oboznámením čestných prehlásení T. R., H. W., R. G. a s listom starostu obce V. T. zo dňa

21.11.2012 , oboznámením písomného vyjadrenia odporcov zo dňa 18.9.2013 a po takto doplnenom
dokazovaní zistil nasledovné:

Navrhovateľka 1/ vypovedala, že je jednou zo spoluvlastníčok domu č. súp. 600, ktorý jej a manželovi,
teraz už nebohému, darovala manželova matka H. X. niekedy v roku 1989 alebo 1990, ktorá ( H..

X. ) časť zdedila po otcovi Y. X., ktorý zomrel asi pred 40 rokmi , časť dedením po bratoch, potom sa
so sestrou dohodla o kúpe jej podielu . V čase, keď matka jej manžela uvažovala, že dom im daruje,
hovorila, že ešte jej rodičia sa dohodli s babkou P., ktorá bola mamou pôvodného odporcu I/ a babkou
odporcu II/ , vtedy už bola vdova, že môžu využívať tento prechod. O tom, že užívali tento prechod
na základe dohody svedčí podľa navrhovateľky aj skutočnosť, že keď v r. 1987 alebo 1989 osádzali

vnútornú bránu, tak bola pri tom aj p. P. so svojim synom Y. X., ktorý je už nebohý a obaja ukazovali,
kde tú bránu treba osadiť. Navrhovateľka 1/ uviedla, že vie, že navrhovateľka 4/ vypovedala , že nemá
vedomosť o žiadnej dohode ohľadom prechodu po spornej parcele ,čo bola aj pravda, ale ona sama
o tej dohode vedela od svokry ( H. X. ) , ktorá jej tiež povedala, že už jej otec Y. X. sa dohodol s
p. P. a zrejme aj s jej manželom, pokiaľ žil, že môžu využívať spornú parcelu ako prechod k svojim

nehnuteľnostiam. Y. X. bol bratom H. X. ,ktorý previedol svoje podiely na H. a Q. X., neskôr P. ( tak
sa volala po 2. manželovi).

Navrhovateľka 4/ vypovedala, že chodievala za svojimi starými rodičmi Y. a W. X. , ako ich vnučka ,
vtedy oni bývali v dome súp.č. XXX a nikdy neboli spory o tom, kadiaľ sa k ich domu chodí a chodilo

sa vždy po parc.č. XXXX. Od svojich rodičov vie, že pani P. a jej syn Y. X. boli tiež prítomní ,keď sa
osádzala nová železná brána pri dome č. súp. XXX , čo bol asi pred 23 rokmi, pred tým bola v danom
mieste drevená brána s veľkými vrátami a s p. P. a jej synom sa dohodlo, že brána bude zmenená a
nebol žiaden spor, lebo vždy to tak bolo a tadiaľ sa chodilo. Ďalej uviedla, že ona sa nikdy nezaujímala,či existovala dohoda ohľadom prechodu po spornej parcele. Je vlastníčkou domu 601 od roku 2009,
pričom dom začala ako svoj vlastný užívať už skôr. Podľa nej dohodu ohľadom prechodu uzatvárala
jej mama s otcom a p. P. a jej synom , nikdy sa nikto voči tomu neohradil, ich vzťahy boli vždy dobré , a

to až do smrti jej brata , manžela navrhovateľky 1/ , ktorý zomrel v roku 2006. Z počutia vie, že predtým
existovala dohoda ešte medzi jej starými rodičmi ( Y. H. W. X.) a zrejme s H. X.Ž.., ona sa nikdy o
existenciu dohody nestarala.

Svedok T. L. vo svojej výpovedi uviedol, že pozemok KNC č. XXXX zdedila jeho manželka po rodičoch,

niekedy pred 15-20 rokmi. Plot, ktorý oddeľuje pozemky 1400 a 1401 už v tom čase bol postavený.
Nikdy nepočul, že by cez tento pozemok chodili navrhovatelia alebo ich práv.predchodcovia. Svedok sa
nevedel vyjadriť k okolnostiam využívania prechodu po parc.č. 2095 a ani ako chodili navrhovatelia na
svoje pozemky. Cesta, ktorá vedie ponad domy navrhovateľov je zarastená, o jej existencii sa dozvedel
nedávno po tom, ako videl mapu (nevie, kto mu ju ukázal, či p.Š.Í.) a bol oslovený, že má ísť svedčiť,
sám sa tam bol pozrieť a zistil, že po hornej ceste sa nedá chodiť, nedá sa tam dostať ani autom ,

cesta však existuje, no musela by sa upraviť, vyžadovalo by si to úpravy a investície.

Svedkyňa T. L. uviedla, že do T. chodievala už ako dieťa a pamätá si, že po spornej prístupovej
ceste chodievala jej babka Q. P. a jej rodina, no nepamätá si ako na svoje pozemky chodili právni
predchodcovia navrhovateľov. nemá vedomosť o existencii dohody využívania prístupovej cesty, nikdy

sa u nich v rodine o tom nehovorilo. Vie však, že jej babka by si určite nedala zasahovať do svojho
vlastníctva. To , že cez cestu niekto prešiel, určite neriešila, ale nevie o tom, že by dávala niekomu
povolenie.

V priebehu konania právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní dňa 9.10.2013 požiadal súd, aby

pripustil zmenu návrhu , a to podľa ust. § 92 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že odporca I./ N.. T. X. previedol
svoj spoluvlastnícky podiel 1-cu na svoju vnučku H. X. , nar. XX.X.XXXX , bytom L. X., U. XX/XX-X,
pričom vklad na príslušnej správe katastra bol povolený dňa 25.9.2013 pod č. V XXXX/XX. Z uvedeného
dôvodu žiadal, aby súd namiesto N.. T. X. ako účastníka konania pribral do konania H. X. .Po tom,
ako súd vstupujúcej účastníčke doručil návrh vo veci samej, ako aj návrh na zámenu účastníka, na

pojednávaní dňa 15.1.2014 uznesením pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho odporcu I/
N.. T. X. vstúpila ako odporkyňa I/ H. X. .

Na pojednávaní dňa 15.1.2014 odporkyňa I/ H. X.Ž. uviedla, že vie, že parc. 2095 bola zahradená
bránou, ktorá bývala zamknutá, kľúč od nej mal jej starý otec ako aj Š. X., odporca II/ , za bránou behali

psy a aj sama videla navrhovateľov, že k svojim nehnuteľnostiam chodili po prístupovej ceste hore nad
chalupami, alebo poza maštaľ po pozemku ( súd upresňuje, že sa jedná o parc. č. 1402), ktorý je síce
oplotený, ale plot je v jednej časti -v hornom konci , zvalený a vie, že navrhovatelia tadiaľ chodia aj
teraz, alebo chodia po prístupovej ceste zhora, kde majú už aj osadenú bránku.

Svedkyňa Y. X., švagriná pôvodne žalovaného odporcu I./ vypovedala, že brána a plot od cesty k
spornej parcele bola robená niekedy v roku 1977 , skôr, než bola postavená železná brána pri parc
navrhovateľov č. 1400 a vie, že práv.predchodcovia navrhovateľov chodievali na svoje pozemky poza
maštaľ po parc. ,ktorá teraz patrí L. ( parc. č. 1402) a keď chceli prejsť aj po spornej ceste, muselo
im byť odomknuté. Tiež vie , že jej svokra Q. P. nesúhlasila, aby po jej parcele právni predchodcovia

navrhovateľov chodili , preto sa aj spravil plot a brána od cesty, ktorá bývala zamknutá. Nevedela sa
vyjadriť , či svokra. Q.. P. vôbec dovolila, aby si Š. vybudovali svoju bránu pri parc. 1400 a 1401 , o tom
od nej nepočula. Nepamätá si, že by existovala nejaká dohoda medzi rodičmi manžela jej svokry .Vie ,
že jej svokor zomrel ešte v roku 1942.

Svedkyňa V. X., manželka pôvodného odporcu I/ , vypovedala, že od roku 1963, kedy sa vydala,
pravidelne aj s rodinou chodievali k svokre Q. P. a vie, že navrhovatelia ani ich práv. predchodcovia
nikdy nemali v minulosti svoje pozemky a domy oplotené,ale vie, že keď tak urobili, tak jej neb. švagriná
G. X. hovorila, že navrhovatelia si neoprávnene osadili bránu smerom k ich pozemkom. Navrhovatelia
resp. ich práv.predchodcovia , chodili na svoje pozemky buď poza maštaľ ( po parc. č. 1402) alebo

z cesty zhora , nie po spornej parcele. Uviedla, že brána od št. cesty sa budovala niekedy v 70-tych
rokoch ,predtým tam bola brána drevená.SvedokK.G.vosvojejvýpovediuviedol,žepráv.predchodcovianavrhovateľovnasvojepozemkychodili
poza maštaľ, ktorá stojí na pozemku,vlastníkom ktorého teraz sú L..

Pôvodný odporca I/ a odporca II/ v podaní zo dňa 18.9.2013 poukázali na to, že navrhovatelia 1-4
nemohli právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržať pre nesplnenie 10-ročnej lehoty, ktorá je
stanovená pri nehnuteľnostiach na vydržanie vecného bremena. Taktiež k vydržaniu nemohlo dôjsť z
dôvodu absencie dobromyseľnosti na strane navrhovateľov, pričom ani svedkovia vypočutí v konaní
nepreukázali existenciu dohody o práve prechodu. Konanie navrhovateľov a ich právnych predchodcov

- teda prechod cez pozemok KN E XXXX bolo uskutočňované svojvoľne . Uviedli, že nepopierajú, že v
dávnejšejdobebolivzťahymedziobomarodinamidobré,vzájomnesipomáhali,tovšakneodôvodňujea
nepreukazuje jasný a výlučný súhlas, či už aj ústny p. Q. P. o tom, aby celoživotne a na večné veky mohli
chodiť cez jej pozemok na svojej pozemky. Navrhovatelia v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno,
následkom čoho by malo byť zamietnutie žaloby.

Svedok G. G., vzdialený príbuzný oboch strán tohto sporu, vypovedal, že so svojou mamou Q. X., vyd.
G. chodievali za Y. X., právnym predchodcom navrhovateľov a vždy chodievali popred maštaľ ( parc. č.
XXXX) , tadiaľ bola cesta ,ktorá bola zahradená od hlavnej cesty vtedy dreveným plotom. Uviedol, že
si pamätá , že sa hovorilo o tom , že aj práv.predchodcovia navrhovateľov môžu po parc. 2095 chodiť ,
na tomto sa dohodli ešte starý H. X. so ženou W. a Q. P. a s Y. X., že pokiaľ budú žiť , môžu tadiaľ

chodiť. Aj mama mu to povedala. Uviedol, že 40 rokov tak aj chodili, a to až do roku 1986. Tadiaľ chodil
aj v čase , keď pomáhal Š. X., otcovi odporcu II/ pri stavbe. Vozil aj navrhovateľke 4/ Z. K. kamene,
hnoj a pod. , ale len do doby než, mu začal v tom brániť otec H. X.. Nikdy nepočul, že by Q. P. vadilo,
že sa chodí po parc. 2095.

Svedok Y. K., bez príbuzenského pomeru k účastníkom konania , priateľ právnych predchodcov
navrhovateľov, uviedol, že na nehnuteľnosti, ktoré t.č. vlastnia navrhovatelia, začal chodiť pred 22-25
rokmi, kedy ich začali opravovať. Pred tým staré chalupy tam boli dlhšiu dobu opustené. Kamaráti Š.,
rodičia navrhovateľky 4./ a svokrovci navrhovateľky 1/ tam nikdy nebývali. On pomáhal navrhovateľom
stavať ich plot asi v roku 1986, ktorý oddeľoval parc. 1400 od susediacich parciel . Bola tam vtedy aj

p. P. a jej syn Y. X. a povedala, že nemá nič proti tomu, že nech si bránu postavia tak, ako bola, že
nech chodia tak, ako doposiaľ. Spočiatku od cesty nebol plot a asi po 5 rokoch tam postavili nejaký plot,
lebo po pozemku 2095 bol púšťaný pes. Nevie, či brána od cesty bývala zamknutá, keď tam chodil,
vždy bola odomknutá, pričom plot od cesty a brána boli postavené asi 5-10 rokov po tom, ako on začal
chodiť k Š.. Železnú bránu od cesty registroval až asi od roku 1992.

Právny zástupca odporcov na pojednávaní dňa 15.1. 2014 poukázal na kúpnu zmluvu č. d. 1603/40
( č.l. spisu 151), ktorá je dôkazom o tom, že na základe tejto zmluvy bolo do pkn vl. č. 1827 zapísané
vlastníctvo nehnuteľností na tejto pkn vl. v prospech H.Á. X. a Q. X. pre každú v 1-ci a v dedičskom
konaní po neb. H.O. X. nepatrný majetok po poručiteľke vrátane aj parc. č. 2095 zdedila Q. P., X., rod.

Š. ( č.l. 155 spisu ) a tá mala túto nehnuteľnosť vo svojom vlastníctve až do smrti v roku 2002, a to v
celosti . Následne došlo k dedeniu s tým, že po Q. P. najskôr dedili N..T. X.Í. a jeho brat Š. X., po ktorom
jeho 1-cu zdedil Š. X., odporca II. Po N.. X. T. došlo opäť k prevodu dar.zmluvou na H. X., jeho vnučku,
ktorá je pravnučkou Q. P..

Z vyššie uvedených dôkazov súd zistil, že Q. P. sa stala polovičnou vlastníčkou spornej parcely č.
XXXX v roku 1940 , čoho dôkazom je aj zápis na pkn. vložke č. XXXX ( č.l.- 9 p.v.) a vlastníčkou v
celosti v roku 1973 .

Právny zástupca navrhovateľov poukázal na to , že práv.predchodcovia účastníkov konania uzatvorili

dohodu o výkone práva prechodu peši a vozom po spornej parcele , ktoré vykonávali pokojne a
nerušene viac ako 10 rokov, a preto výkon práva nadobudli dobromyseľne vydržaním. Takýto prechod
bol zaužívaný, čo potvrdila aj dcéra Y. X., H. Š., G.. X., nar. v roku XXXX, ktorá tieto skutočnosti
poznala. Konečným dôsledkom naplnenia vydržacieho práva bol akt postavenia brány v roku 1989
alebo 1988 z a prítomnosti Q. P., ktorá nemala kvalifikované námietky proti postaveniu železnej brány ,

nepodala žalobu na súd o odstránenie brány, lebo len takýto postup by bol právne relevantný. Toto
sa akceptovalo a vzhľadom na ťažké dokazovanie udalostí spred roku 1940, keď nežijú svedkovia, je
potrebné akceptovaťvydržacie10-ročnéprávopodľaOZč.141/1950,keďužtotovlastníctvopostupnými
práv.úkonmi nadobudla H. Š. , ktorá sa vysporiadala so súrodencami a následne nehnuteľnosti darovalasvojmu synovi a svojej dcére a keďže syn zomrel, do jeho práv vstúpila manželka a deti. Preto je tu
vznik vecného bremena in rem vzťahujúci sa k panujúcemu pozemkom, ktorými sú parc. 1400 a 1401 ,
ku ktorým sa prechádza len po parc. č.2095. pokiaľ svedkovia vypovedali, že právni predchodcovia

navrhovateľov na svoje nehnuteľnosti prechádzali po parc. 1402 , je nesporné, že takéto tvrdenie je
nevierohodné.Navrhovateliamajú naliehavýprávnyzáujem,abysúdrozsudkomuložilodporcomstrpieť
pre navrhovateľov 1-4 výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu v zmysle návrhu a tiež na tom,
aby súd určil, že navrhovatelia majú právo zodpovedajúce tomuto vec.bremenu .

Podľa ustanov. § 150o ods.1 Obč. zák. vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou , na základe závetu
v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom
práva (vydržaním) ustanov. § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa ustanov. § 134 ods. 1,3 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci ak ju má nepretržite
v držbe po dobu 3 rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa
ods.1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa ustanov. § 151n ods. 1,2 Obč. zák. vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci

v prospech niekoho tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria
určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú vlastníctvom veci na
nadobúdateľa.

Tak ako zdôraznil aj krajský súd v zrušujúcom rozhodnutí , predpoklady vydržania práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu sú totožné s predpokladmi nevyhnutnými pre vydržanie
vlastníckeho práva (§ 130, § 134 Občianskeho zákonníka). Ako je predpokladom dobrej viery u
oprávneného držiteľa veci jeho presvedčenie, že mu vec patrí ako vlastníkovi, tak predpokladom
dobrej viery u oprávneného držiteľa práva zodpovedajúcemu vecné bremeno je presvedčenie, že mu

právo zodpovedajúce vecnému bremenu prináleží. Toto presvedčenie musí byť podložené konkrétnymi
skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúcemu vecnému
bremenu musí byť „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“ v dobrej miere, že právo, ktoré k cudzej veci
vykonáva mu patrí, lebo riadne vzniklo alebo na neho riadne prešlo. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere
alebonieje,trebavždyhodnotiťobjektívneanieibazosubjektívnehohľadiska(osobnéhopresvedčenia)

daného účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno
vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po
celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí.
Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto obmedzenie sa
môže vzťahovať len na nehnuteľnosti. Na základe tohto právneho vzťahu vlastníkovi nehnuteľnosti

vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu - niečo strpieť, niečoho sa zdržať, niečo konať.
Tieto práva (oprávnenia) z vecných bremien môžu existovať ako vecné bremená, ktoré sú spojené
s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem), z ktorých je oprávnený každý vlastník tejto
nehnuteľnosti a Oprávnenia prechádzajú na každého ďalšieho vlastníka na základe singulárnej alebo
univerzálnej sukcesie. Vecné bremená tohto druhu slúžia na účelnejšie a prospešnejšie využívanie

nehnuteľnosti, patriacej vlastnícky oprávnenému, sú viazané vždy k nehnuteľnosti oprávneného a nie
na jeho osobu, teda môže ich využívať aj každý ďalší vlastník nehnuteľnosti, ak dôjde k zmene
vlastníckeho práva.
Vecné bremená sa však môžu viazať k určitej osobe , t.j. oprávnenia z takéhoto vecného bremena
slúžia len určitej osobe a na túto osobu viazané (pôsobia in personam). Tomuto vecnému bremenu

zodpovedá napríklad právo doživotne užívať určitú nehnuteľnosť, právo na zaopatrovanie. Toto právo
nemožno prevádzať a neprechádza na inú osobu.
Právo vecného bremena cesty v prospech nehnuteľnosti môže držať len ten, kto je vlastníkom panujúcej
nehnuteľnosti.
V danom prípade navrhovatelia poukazovali na to, že vecné bremeno - právo prechodu po parcele KN

E č. XXXX využívali nielen oni, ale aj ich právni predchodcovia , a teda bolo viazané k nehnuteľnosti
a nie na osoby, ktoré vlastnia nehnuteľnosť, ku ktorej sa malo po spornej parcele prechádzať a oni ho,
s pripočítaním doby využívania právnymi predchodcami , vydržali.Je nesporné, že navrhovatelia 1/, 2/, 3/ nadobudli spoluvlastnícke právo k KN C parc. č. XXXX a k
rodinnému domu súp. č. XXX dedením až v roku 2008 a navrhovateľka 4/ nadobudla vlastnícke právo
ku KN C parc. č XXXX a k rodinnému domu súp. č. XXX darovaním až v roku 2009, preto oni samotní

nemohli vydržať právo prechodu po parc. KN E č. XXXX podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
nakoľko sa stali spoluvlastníkmi nehnuteľností až v roku 2008, resp. v roku 2009, preto nemohli byť v
roku 2009, kedy začali nezhody medzi účastníkmi o práve prechodu, oprávnenými držiteľmi tohto práva.
Z tohto dôvodu súd preto vykonával ďalej dokazovanie ohľadom existencie, či neexistencie dohody o
práve prechodu cez parcelu KN E č.XXXX medzi právnymi predchodcami navrhovateľov a odporcami,

resp. ich právnymi predchodcami a dospel k záveru, že uzatvorenie takejto dohody, čo i len ústnej,
v konaní preukázané nebolo. Je síce pravda, že odporca II/ ako aj právny predchodca odporkyne I/
nepopierali , že navrhovatelia využívali ako prechod k svojim nehnuteľnostiam a to k parc. KN C XXXX
a XXXX ako aj k domom na ňom postavených, práve cestu KN E XXXX , pokiaľ ich požiadali, vždy
ich odporcovia cez túto parcelu pustili, oficiálne však nikdy prechod cez túto parcelu nebol dohodnutý.
Prechádzanie navrhovateľov, resp. práv.predchodcov navrhovateľov k ich nehnuteľnostiam po parc. č.

1402 nebolo v konaní taktiež nesporne preukázané, pričom uvedené tvrdila svedkyňa Y. X. , odporkyňa
I/ H. X., T. R., T. X. - syn pôvodného odporcu I/ , H. X. - manželka odporcu II/, H. W., H. G.Í., pričom však
T. L., ktorého manželka T. sa stala vlastníčkou parc. č. XXXX uviedol, že si nepamätá, že by niekedy
po tomto pozemku navrhovatelia prechádzali. Väčšina vypočutých svedkov v tomto konaní uvádzala,
že na nehnuteľnosti navrhovateľov chodievali po parc. KN E XXXX, potvrdili, že táto parcela bola od

hlavnej cesty oddelená plotom a bránou, že sa stávalo, že túto im niekto zo strany odporcov aj odomykal,
ale ani jeden zo svedkov nepotvrdil existenciu dohody medzi právnymi predchodcami navrhovateľov
a právnou predchodkyňou odporcov Q. P.,ktorá sa stala polovičnou vlastníčkou tejto parcely už v roku
1940 na základe kúpnej zmluvy uzavretej s predávajúcim H. X. a výlučnou vlastníčkou sa stala po
tom, čo druhú polovicu zdedila po H. X. v roku 1973 (č.l. 155 spisu), pričom vlastníčkou tejto spornej

parcely bola až do roku 2002, čo znamená, že jedine s ňou mohli právni predchodcovia navrhovateľov
po roku 1973 uzatvoriť dohodu o práve prechodu . Skutočnosť, že žiadna takáto dohoda uzatvorená
nebola potvrdil aj právny predchodca navrhovateľov Y. Š., ktorý vypovedal, že žiadna takáto dohoda
nemusela byť uzatvorená, lebo boli rodina a že nebol spor o tom, že tadiaľ môžu chodiť. Nie je možné
stotožňovať presvedčenie navrhovateľov , že oni ako aj ich právni predchodcovia mali dovolené po parc.

KN E prechádzať, s právom prechodu, ktoré by bolo založené na konkrétnej skutočnosti, konkrétnom
právnomúkone,atočiužústnejalebopísomnejdohode,predmetomktorejbybolikonkrétne dojednania
o zriadení práva prechodu, na základe čoho by navrhovatelia, resp. ich právni predchodcovia právo
prechodu užívali v dobrej viere, že im toto právo patrí. Svedok G. G. síce vypovedal, že ešte právni
predchodcovia právnych predchodcov navrhovateľov, t.j. Y. X.Ž. s manželkou , mali uzatvoriť s Q. P.

dohodu, že kým budú žiť, môžu užívať prechod po parc. KN E XXXX, čo by však naznačovalo, že by sa
toto právo prechodu vzťahovalo len na osobu Y. X. s manželkou a nie aj na jeho právnych nástupcov,
teda Y. a H. Š., čo sú svokrovci navrhovateľky 1/, rodičia navrhovateľky 4/ a starí rodičia navrhovateľov
2,3. Pokiaľ svedkovia vypovedali, že pri stavbe brány, ktorá oddeľovala pozemok navrhovateľov od parc.
XXXX, Q. P. a ani jej syn Y. X. nemali proti tomu námietky a súhlasili s vybudovaním tejto železnej brány ,

tak uvedený súhlas nemôže byť považovaný za dohodu o zriadení vecného bremena spočívajúceho
v práve prechodu. Súd však dodáva, že je sporné, či vôbec Q. P. pri stavbe tejto železnej brány bola,
keďže sám svedok navrhovateľov Y. Š. uviedol, že tá tam nebola a ani nemusela byť , lebo nebol spor
o tom, kadiaľ sa na ich pozemky chodilo.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto konštatuje, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno
a nepreukázali jeden zo základných predpokladov pre vydržanie práva prechodu, a to existenciu
konkrétneho právneho úkonu a jeho uzatvorenie , na základe ktorého by mohli byť ich právni
predchodcovia dobromyseľní, že toto právo prechodu im patrí. Pokiaľ teda aj navrhovatelia a ich právni
predchodcovia ako aj právni predchodcovia ich právnych predchodcov chodievali k svojim pozemkom

po parc. č. XXXX bez toho, aby im to niekto z právnych predchodcov odporcov vytkol, a teda takýto
ich prechod bol v podstate trpený bez protestu až do roku 2009, neznamená to, že na základe tohto
sa mohli domnievať, že právo prechodu im patrí. Súd už preto nepovažoval ani za potrebné, aby
ďalej dokazoval dobu, počas ktorej bol prechod práv. predchodcami navrhovateľov využívaný, pretože
na vydržanie práva prechodu musia byť kumulatívne splnené obe podmienky a to dobromyseľnosť a

plynutie času, a pokiaľ jedna z týchto podmienok nie je preukázaná, preukázanie druhej by nespôsobilo ,
že k vydržaniu došlo. Keďže navrhovatelia nepreukázali, že im vzniklo vydržaním právo prechodu pre
absenciu dobromyseľnosti, ktorá by vyplývala z uzatvorenej dohody o zriadení predmetného vecného
bremena, súd ich návrh v celom rozsahu zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech odporcov, ktorí mali v konaní
plný úspech. Súd im priznal náhradu trov konania ,ktoré im vznikli titulom právneho zastúpenia s tým, že

práv.zástupca odporcov ako aj pôvodného odporcu I/ , na ktorého miesto vstúpila odporkyňa I/ H. X., bol
platcom DPH do konca roku 2012. Hodnota úkonu v danej veci je podľa ustanov. § 11ods.1 písm.a/ 1/13
výpočtového základu, ktorá zodpovedala v roku 2010 sume 55,49 eur , v roku 2011 sume 57,- eur, v roku
2012 sume 58,69 eur a v roku 2013 sume 60,07 eur a v roku 2014 suma 61,87 eur. Hodnota hotových
výdavkov podľa ustanov. § 15 písm.a/ a 16 ods. 3/ boli tieto hotové výdavky v roku 2010 -7,21 eur, 2011

- 7,41 eur, 2012 - 7,63 eur ,2013 - 7,81 eur a v roku 2014 - 8,04 eur. Súd priznal náhradu trov právneho
zastúpeniavychádzajúcajzustanov.§13ods.2vyhl.č.655/2004Z.z. zaúkonypredI.stupňovýmsúdom
za prevzatie zastúpenia 55,49 eur + RP 7,21 eur , za podanie vyjadrenia k návrhu 57,- eur + RP 7,41
eur, za účasť na ohliadke 7.4.2011 (trvala viac ako 2 hod.) 114,- eur + 7,41 eur, za účasť na pojednávaní
dňa 21.9.2011 - 57 eur + 7,41 eur, za podanie odvolania proti rozsudku tun. súdu dňa 28.11.2011 - 57
eur + 7,41 eur hot.výdavky , dňa 26.6.2013 (viac ako 2 hod.) 120,14 eur (2x 60,07 eur )+ 7,81 eur (§

13a ods.1 písm.d/ vyhl. 655/2004 Z.z.),za účasť na pojednávaní 18.9.2013 (viac ako 2 hod.) 120,14 eur
+ 7,81 eur (§ 13a ods.1 písm.d/ cit.vyhl.) , za ďalšiu poradu s klientom konanú dňa 17.9.2013 (§ 14
ods. 2 písm.a/ cit. vyhl.) vzhľadom k tomu, že pojednávanie dňa 26.6.2013 bolo odročené za účelom
dosiahnutia mimosúdnej dohody, čo predpokladá nutnosť porady s klientom, za účasť na pojednávaní
9.10.2013, ktoré bolo podľa právneho zástupcu odporcov odročené bez prejednania veci, 1/4 úkonu

t.j. 15,02 eur + 7,81 eur , a to z dôvodu, že hoci na tomto pojednávaní právny zástupca navrhovateľov
predniesol svoj prednes, právna zástupkyňa odporcov sa dostavila až v čase, keď súd pristupoval k
vyhláseniu uznesenia o odročení pojednávania. Súd ďalej priznal náhradu za ďalšiu poradu s klientom
za každú aj skončenú hodinu konanú dňa 14.1.2014 z dôvodu, že navrhovatelia pred týmto dátumom
požiadali o zámenu účastníka na strane odporcu I/ a do konania vstúpila nová odporkyňa, s ktorou bolo

potrebné poradu uskutočniť. Za účasť na pojednávaní dňa 15.1.2014 ,kedy pojednávanie trvalo viac
ako 2 hod., sumu 123,74 eur (§ 13a ods. 1 písm.d/ cit. vyhl.) Ďalšia porada s klientom konaná dňa
24.4.2013, ktorú súd uznal z dôvodu nariadeného pojednávania na krajskom súde a nutnosti konzultácie
s odporcami ,sumu 40,05 eur + 7,81 eur , za účasť na pojednávaní pred krajským súdom dňa 25.4.2013
sumu 60,07 eur + 7,81 eur . Súd ďalej priznal hotové výdavky podľa ustanov.§ 15 písm.a,b/ a §17 ods.

1,2 cit.vyhl. a to za účasť na ohliadke v Hornej Marikovej dňa 7.4.2011 súd priznal cestovné 10,18
eur , vzdialenosť PB - Horná Mariková a späť 39,6 km pri cene PHM - nafta 1,348 eur/ l pri použití
mot.vozidla zn. Toyota Avensis evč. PB 865 BF pri spotrebe 5,5 l/100km a za účasť na pojednávaní pred
krajským súdom s použitím mot.vozidla zn. Toyota Avensis evč. PB 672 BG pri spotrebe benzínu 7,2
l/100km a cene phm 1,479 eur/l, vzdialenosť Trenčín - PB a späť 89,4 km , cestovné vo výške 25,88

eur. Súd ďalej priznal náhradu za stratu času za účasť na ohliadke 7.4.2011 za 2 polhodiny á 12,35
eur spolu 24,70 eur , stratu času za účasť na pojednávaní pred krajským súdom dňa 25.4.2013 za 3
polhodiny á 13,01 eur spolu 39,03 eur.
Vzhľadom k tomu, že práv. zástupca odporcov bol v roku 2010 až do 31.12.2012 platcom DPH , súd mu
priznal 19 % DPH z hodnoty úkonov a náhrad za rok 2010, t.j. zo sumy 62,70 eur 19% DPH vo výške

11,91 eur. Za úkony vykonávané v roku 2011 a za náhrady hotových výdavkov t.j. zo sumy 349,52 eur
súd priznal 20% DPH vo výške 69,90 eur . V roku 2012 žiadne úkony priznané právnemu zástupcovi
neboli, lebo neboli vykonané.

Súd priznal celkom odmenu a náhradu právnemu zástupcovi vo výške 1 155,10 eur.

Súd nepriznal práv.zástupcovi odmenu za nahliadnutie do spisu 5.4.2011, ktoré sa súdu javí ako
formálne , trvalo 10 min. bolo vykonané pracovníčkou práv.zást. odporcov , žiadne dôkazy zo spisu
fotené neboli. Taktiež súd nepriznal náhradu za dalšiu poradu s klientom dňa 6.4.2011 vzhľadom k
tomu, ž e na nasledujúci deň bola ohliadka, pričom práv.zástupca odporcov všetky návrhy na doplnenie

dokazovania súdu oznámil už vo svojom vyjadrení k žalobe ako aj námietky, pričom všetky okolnosti
mal teda už zistené pri prevzatí veci a príprave pojednávania. Taktiež súd nepriznal odmenu za poradu
s klientami 19.9.2011 s poukazom na to, že v zápise z porady je odkaz, že bola robená z dôvodu , že
na deň 21.9.2011 bolo vytýčené pojednávanie , pričom na tomto pojednávaní práv.zástupca odporcov
ospravedlnil neúčasť odporcov s poukazom na to, že im opomenul oznámiť termín pojednávania, čo

znamená, že dňa 19.9.2011 nemohli byť prítomní u neho za účelom prípravy na pojednávanie, ktoré sa
malo konať 21.9.2011. Súd taktiež nepriznal odmenu za písomné podanie na súd, námietku zaujatosti zo
dňa 10.10.2013 a za nahliadanie do spisu dňa 13.4.2013 vzhľadom k tomu, že sa nejednalo o podanie vo
veci samej . Námietka zaujatosti bola KS uznaná za nedôvodnú a pri nahliadaní do spisu pracovníčka AKodporcov požadovala prefotenie len dôkazov ohľadom vyjadrenia sudkyne k ich námietke , predkladaciu
listinu pre KS a pod. Súd taktiež nepriznal odmenu za poradu s klientom konanú 20.10.2011 vzhľadom
k tomu, že v tom čase už bol vynesený rozsudok a práv.zástupca podával odvolanie, pričom právne

zdôvodnenie odvolania nezávisí od porady s klientami, pričom nesporne k odvolaniu práv.zástupca
odporcov neprikladal žiadne dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že mu boli predložené odporcami po
vyhlásení rozsudku vo veci.

Trovy konania ďalej odporcom vznikli titulom spotrebovanej zálohy, ktorú právny predchodca odporkyne

I/ a odporca II/ zložili každý vo výške 50,- eur a z nich bola spotrebovaná suma vo výške 28,77 eur
zloženej práv.predchodcom odporkyne I/ a vo výške 28,76 eur zloženej odporcom II/. Z uvedeného
dôvodusúdodporkyniI/priznalnáhradutrovkonania 28,77euraodporcoviII/28,76eurstým,žezvyšok
zálohy im bude po právoplatnosti rozsudku vrátený , pokiaľ vo veci nebudú vykonávané ďalšie dôkazy
a nebude spotrebovaná. V takom prípade by však bolo nanovo rozhodované o náhrade trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto
súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis,
ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.