Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Bohuš Hruška
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/285/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715211284
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715211284.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci žalobcu Kooperativa
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23, Bratislava, IČO: 00 585 441, zast.
advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s.r.o. so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, proti
žalovanému Y. V., nar. XX. 1. XXXX, bytom K., štátny občan SR o zaplatenie 61,84 Eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 24,65 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne od 25. 2. 2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na č. ú. A.
II. Súd žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
III. Súd žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 20 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 4. 8. 2015 domáhal zaplatenia sumy 61,84 Eur s prísl. na
tom základe, že strany uzavreli poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla č. 6579756874 s účinnosťou 24. 4. 2014 na neurčito. V poistnej
zmluve bola zakotvená povinnosť žalovaného zaplatiť ročné poistné vo výške 73,96 Eur s dohodnutými
štvrťročnými splátkami 18,49 Eur. Poistná zmluva zanikla dňom 24. 2. 2015 v zmysle ustanovenia
§ 9 Zákona č. 381/2001 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a neplatením poistného. Žalobca i napriek nezaplatenému poistnému ručil žalovanému do doby
zániku poistnej zmluvy i za prípadné škody, ktoré mu mohli vzniknúť v dôsledku poistnej udalosti, za
predpokladu, že boli kryté poistnou zmluvou. Podľa § 11 ods. 13 citovaného zákona má žalobca právo
na poistné do zániku poistnej zmluvy. Žalovaný neuhradil žiadne poistné. Na základe vyššie uvedeného
žalobcovi vzniklo dlžné poistné u žalovaného za obdobie od 24. 4. 2014 do 24. 2. 2015 vo výške 61,84
Eur. Žalovaný bol povinný uhradiť dlžné poistné vo výške 61,84 Eur ku dňu 24. 4. 2015.
2. Súd z poistnej zmluvy poistenie zodpovednosti, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla č.
6579756874 zistil, že táto bola uzatvorená stranami sporu dňa 23. 4. 2014. Začiatok poistenia bol
dohodnutý na 24. 4. 2014. Ročné poistné bolo stanovené vo výške 73,95 Eur a lehotné poistné vo výške
18,49 Eur za štvrťrok.
3. Zo zániku poistenia pre nezaplatenie poistného zo dňa 18. 5. 2015 vyplýva, že týmto žalobca oznámil
žalovanému, že jeho poistná zmluva zanikla z dôvodu nezaplateného poistného dňa 24. 2. 2015 v
zákonnej jednomesačnej lehote v súlade s § 9 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Poisťovňa má podľa § 11 vyššie
uvedeného zákona nárok na poistné do 24. 2. 2015 v sume 61,84 Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené
teda vyzvali žalovaného na úhradu poistného vo výške 61,84 Eur, do 15 dní od doručenia tohto listu.Z výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy od 24. 4. 2014 do 4. 8. 2015 vyplýva, že začiatok poistenia
bol 24. 4. 2014 a predpis poistného za obdobie od 24. 4. 2014 do 24. 2. 2015 bol vo výške 61,84 Eur,
pričom nič nebolo uhradené.
4. Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu,
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení, platnom
v rozhodnom čase, poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné ale nebolo zaplatené do 1 mesiaca
od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebolo v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre
zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne ukončením tejto lehoty.
5. Podľa § 11 ods. 11 hore citovaného zákona ak zanikne poistné zodpovednosti pred koncom poistného
obdobia za ktoré bolo, alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť
poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ
povinný poistníkovi vrátiť ak suma presiahne 50,- Sk.
6. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 23. 4. 2014 poistnú
zmluvu, poistenie zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 6579756874,
na základe ktorej bolo dohodnuté ročné poistné vo výške 73,95 Eur s tým, že žalovaný sa zaviazal
platiť lehotné poistné vo výške 18,49 Eur štvrťročne. Ďalej bolo preukázané, že žalovaný doposiaľ
nezaplatil ani časť poistného. Začiatok poistenia bol dohodnutý na 24. 4. 2014, keďže lehotné poistné
bolo dohodnuté štvrťročne a začalo plynúť dňa 24. 4. 2014. Malo byť zaplatené lehotné poistné vo
výške 18,49 Eur za obdobie od 24. 4. 2014 do 24. 7. 2014. Podľa § 9 ods. 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. o
zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti zaniklo
tým, že poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti. Podľa názoru súdu
teda poistná zmluva zanikla dňa 24. 8. 2015, keďže lehotné poistné bolo štvrťročné, teda do 24. 7. 2014
a poistenie nebolo zaplatené ani do jedného mesiaca, teda do 24. 8. 2014. Nakoľko ročné poistné bolo
stanovené vo výške 73,95 Eur a žalovaný má zaplatiť poistné za 4 mesiace, teda za obdobie od 24.
4. 2014 do 24. 8. 2014, teda sumu 24,65 Eur a túto nezaplatil, súd teda zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi poistné vo výške 24,65 Eur za obdobie od začiatku poistenia teda od 24. 4. 2014 do zániku
poistenia do 24. 8. 2014. Pokiaľ žalobca tvrdil, že poistná zmluva zanikla až dňa 24. 2. 2015, keďže
podľa § 9 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, poistná zmluva zanikla z dôvodu
nezaplatenia poistného v zákonnej jednomesačnej lehote. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že
žalobca nijakým spôsobom nevysvetlil, prečo podľa neho mala poistná zmluva zaniknúť až dňa 24. 2.
2015 nezaplatením poistného v zákonnej jednomesačnej lehote. Súd je toho názoru, že pokiaľ malo byť
zaplatené lehotné poistné štvrťročne za prvý štvrťrok malo byť teda zaplatené za obdobie 24. 4. 2014
do 24. 7. 2014. Jednomesačná lehota teda uplynula 24. 8. 2014. Z týchto dôvodov súd potom žalobu
žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol nad priznanú sumu 24,65 Eur, do požadovanej čiastky 61,84 Eur.
Teda súd nepriznal žalobcovi poistné za obdobie od 25. 8. 2014 do 24. 2. 2015 tak, ako si ho žalobca
uplatnil, keďže v tomto čase už podľa súdu žalovaná poistná zmluva nebola platná.
7. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
8. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania so splnením peňažného dlhu.
9. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením
sumy 24,65 Eur a z tohto dôvodu súd zaviazal zaplatiť žalobcovi z tejto sumy úrok z omeškania 5,05
% ročne, nakoľko v rozhodnom čase bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,05 % a o 5
percentuálnych bodov viac predstavuje výšku 5,05 %. Súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky
z omeškania od 25. 2. 2015 do zaplatenia, nakoľko v tomto čase bol už žalovaný v omeškaní so
zaplatením dlžnej istiny. Hoci bol žalovaný v omeškaní so zaplatením žalovanej istiny už pred dátumom
25. 2. 2015, súd však nemohol ísť nad rámec podanej žaloby.
10. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana úspech vo veci len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.11. Nakoľko v konaní bol úspešný žalobca vo výške 24,65 Eur, čo predstavuje z pôvodne žalovanej
istiny 61,84 Eur percento úspešnosti 40 %. Súd považoval za úspech žalovaného to, že bola žaloba
zamietnutá o zaplatenie istiny 37,19 Eur, čo k pôvodne žalovanej istine 61,84 Eur predstavuje percento
úspešnosti 60% . pomer úspechu a neúspechu je na strane žalovaného a to 60 % - 40 %, čo je 20 %. Z
tohtodôvodusúdpriznalžalovanémunáhradutrovkonaniavovýške20%.Ovýškenáhradytrovkonania
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a to podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.