Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/217/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115213122
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115213122.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s, so
sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47248980 v zastúpení PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom
Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36668745, proti žalovanému: A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX,
XXX XX D. Štátna príslušnosť: SR, o zaplatenie 534,07 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 500,88 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo

sumy 188,45 eur od 26.5.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 312,43 eur od 26.6.2012 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu iných trov konania v rozsahu 88
%, ktorých výška bude vyčíslená v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom domáhal na tunajšom súde, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
534,07 eur s úrokom z omeškania 9,00 % p.a. zo sumy 188,45 eur od 26.5.2012 do zaplatenia, 9,00 %
p.a. zo sumy 312,43 eur od 26.6.2012 do zaplatenia, 8,75 % p.a. zo sumy 33,19 eur od 26.4.2013 do
zaplatenia, ako aj nahradiť právnemu zástupcovi žalobcu trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 9.6.2014
medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Quantum Credit a.s. ako
postupníkom, sa stala spoločnosť Quantum Credit a.s. vlastníkom všetkých pohľadávok voči dlžníkom v
rozsahu postúpených pohľadávok, ktorí sú uvedení v prílohe č. 1 k tejto zmluve o postúpení. Na základe
tejto skutočnosti postupník uviedol, že je aktívne legitimovaný k podaniu návrhu na vydanie platobného

rozkazu proti vyššie uvedenému žalovanému. Uviedol, že Slovak Telekom, a.s., uzavrela so žalovaným
podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
dňa 9.3.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Na základe tejto zmluvy bol poskytovateľ
služby spoločnosť Slovak Telekom povinný pripojiť účastníka k verejnej mobilnej telefónnej sieti a
aktivovať SIM kartu na dohodnutý mobilný mesačný program služieb STUDENSKY PAUSAL. Spolu so
zmluvou podpísal žalovaný dňa 9.3.2012 Dodatok k Zmluve o pripojení, na základe ktorého mu bola

poskytnutá zľava na služby. Za poskytnuté služby boli účastníkovi vystavené faktúry č. XXXXXXXXXX
so splatnosťou 25.5.2012 v sume 188,45 eur, XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.6.2012 v sume 312,43
eur, XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.4.2013 v sume 33,19 eur.

3. Žalovaný porušil zmluvu tým, že vystavené faktúry nezaplatil, v dôsledku čoho bol deaktivovaný a
následne došlo k odstúpeniu od zmluvy. Predčasným zánikom zmluvy nedošlo k naplneniu podmienky

dodržania lehoty viazanosti, na ktorú sa žalovaný zaviazal a od ktorej sa odvíjala aj zľava na poskytnutú
službu. Podnik svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas, žalovanému službu aktivoval, zabezpečilužívanie zmluvne dohodnutého programu a riadne službu fakturoval, preto mu vznikol nárok na úhradu
faktúr.Keďžežalovanýzmluvunaprogramslužiebporušiltým,žezaposkytnutéslužbyneuhradilfaktúry,
vznikol podniku na základe toho nárok fakturovať zmluvnú pokutu.

4. Žalobca vo veci uviedol, že v nadväznosti na vyššie uvedené uplatnenie zmluvnej pokuty zo strany
podniku, vymáhanú zmluvnú pokutu nemožno považovať za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.
Dôvodom neuznania nároku žalobcu na vyplatenie zmluvnej pokuty zo strany žalovaného by mohlo
byť jedine posúdenie, že platne dohodnutá zmluvná pokuta je s ohľadom na druh a povahu

zabezpečovaného záväzku neprijateľne vysoká. Inštitút zmluvnej pokuty slúži ako zabezpečovací
prostriedok v zmluvných vzťahoch, považuje jej dojednanie za absolútne oprávnené. Žalovaný bol pri
podpise zmluvných dokumentov oboznámený s možnosťou jej uplatnenia. Poukázal na text zmluvy,
kde sa nachádza taxatívny výpočet povinností, po porušení ktorých má Podnik právo uplatniť si
dohodnutú zmluvnú pokutu. Uviedol, že v danom prípade sa jedná o zmluvný vzťah so synalagmatickým
charakterom, z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti jednej zmluvnej strany zodpovedajú právam a

povinnostiam druhej zmluvnej strany. Okrem toho Podnik nepristupuje k účastníkovi tak, že by obratom
po nezaplatení faktúry za prvé zúčtovacie obdobie účastníka deaktivoval a zmluvu zrušil. Tieto prípady
majú osobitný postup. V prípade porušenia zmluvy nedochádza automaticky k deaktivácii SIM karty,
ale dochádza iba k tzv. „suspendácii klienta“. Počas tohto obdobia má dlžný klient ešte možnosť
vyrovnať svoj záväzok bez uplatnenia zmluvnej pokuty. Až v prípade, keď klient túto možnosť nevyužije,

dochádza k úplnej deaktivácii SIM karty s uplatnením zmluvnej pokuty. Potom už ďalšie zapojenie
klienta nie je možné. Nedodržaním lehoty viazanosti 24 mesiacov sa poskytovateľovi služby nevrátilo
kalkulované plnenie v podobe marže z tržieb za poskytnuté služby, keďže poskytovateľ služby vstupoval
do zmluvného vzťahu so žalovaným za predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho výsledku,
čo plne korešponduje s obsahom jeho podnikateľskej činnosti. Okrem týchto nárokov si žalobca uplatnil

aj zákonný úrok z omeškania.

5. Žalobca sa k žalobe nevyjadril a žalobu si prevzal dňa 17.7.2015.

6. Podľa § 177 ods. 2 psím. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),

pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur.

7. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán

nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

8. Podľa § 219 ods. 1, 3 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky.
Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
O veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

9. Súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, nakoľko predmetom konania je otázka

jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

10. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 9.3.2012 uzatvoril právny predchodca žalobcu a žalovaný zmluvu, ktorej predmetom bolo

poskytovanie telekomunikačných služieb. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanému telekomunikačné služby, za ktoré vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou
25.5.2012 v sume 188,45 eur, XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.6.2012 v sume 312,43 eur,
XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.4.2013 v sume 33,19 eur.

11. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.12. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami
zmluvy pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie

je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

13. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má
právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi

najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.

14. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je
povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

15. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 51 OZ, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

17. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len,
neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

21. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

23. Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú
z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z
iných skutočností uvedených v zákone.

24. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených(§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.25. Podľa § 517 ods. 1 OZ, veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

26. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o konanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

28. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, preto jej
vyhovel konkrétne z jednotlivých faktúr v rozsahu: č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.5.2012 v sume
188,45 eur, č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.6.2012 v sume 312,43 eur.

29. Súd nepriznal žalobcovi právo na úhradu žalovanej sumy, uplatnenej titulom faktúry č XXXXXXXXXX
so splatnosťou 25.4.2013 v sume 33,19 eur, nakoľko išlo o účtovanú sumu titulom zmluvnej pokuty.
Výšku priznanej celkovej sumy 500,88 eur mal súd preukázanú z predložených faktúr, ako aj samotnej
zmluvy medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, teda čiastočne vyhovel žalobe vo výške

500,88 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od nasledujúceho dňa po uplynutí splatnosti
faktúry až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej sume 33,19 eur
vyfakturovaných pokút, žalobu zamietol.

30. V zmysle ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v

spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,

ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

31. Vyššie citované ustanovenie zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola

právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná. Ochrana
spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu,
že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení
a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými
formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany

spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu.

32. Zmluvné podmienky uvedené v Dodatkoch sú neprijateľnými podmienkami. Zmluvné podmienky
sú pre rozpory s ust. § 53 Občianskeho zákonníka neplatné, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Dohodnutá

zmluvná podmienka navyše zaväzuje žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu počas celej doby viazanosti aj
v tom prípade, ak by žalovaný porušil zmluvu hoci posledný deň viazanosti. Zmluvná pokuta teda nebola
odstupňovaná, ale mala sa uplatniť v plnej výške pri hocijakom porušení povinností a v hociktorom
čase od uzavretia zmluvy do uplynutia 24 mesiacov. Takéto dojednanie je v rozpore s ustanoveniami §
52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Žalobca teda nemal právo na zaplatenie zmluvnej pokuty,

nakoľko si ju uplatňoval na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.

33. Okrem toho súd dojednanie o zmluvnej pokute považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj
preto,lebododávateľnazákladetaktoformulovanéhodojednaniazmluvnejpokuty,môžeodspotrebiteľa
požadovať zmluvnú pokutu v dohodnutej výške za každé porušenie zmluvnej povinnosti, teda môže od

spotrebiteľa žiadať niekoľkonásobok dohodnutej zmluvnej pokuty. Je nepochybné, že takéto zmluvné
dojednanie vnáša do tohto právneho vzťahu neprimeranú rovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkov tohto právneho vzťahu, a to na úkor spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán.34. Súd ďalej konštatuje, že žalobca v konaní predložil faktúru, kde fakturoval zmluvnú pokutu vo výške
33,19 eur. V konaní však žiadnym listinným dôkazom nepreukázal, že by žalovaný porušil svoje zmluvné

podmienky.

35. Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné
podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby
spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky,

ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).13. Zásada transparentnosti dopadá i na
aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Obchodné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať
dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v
neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré
sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ

urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS SRI. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).

36. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. V danej právnej veci žalobca bol úspešný, čo sa týka zaplatenia sumy 500,88 eur, na základe
uvedeného potom možno uzavrieť, že žalobca bol úspešný 94 % a neúspešný v rozsahu 6 % v, ktorej
časti súd zamietol žalobu. Súd preto rozhodol o nároku na náhradu trov konania v rozsahu pomeru
úspechu a neúspechu, čo predstavuje 88 %, v prospech žalobcu. Žalobcovi tak patrí náhrada 88 % z
účelne vynaložených výdavkov, za ktoré súd považuje len zaplatený súdny poplatok 32 eur.

40. Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia k tomu súd uvádza: NS SR vo veci sp. zn.
4MCdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
jepovinnývždyskúmaťúčelnosťvynaloženýchtrovkonaniauplatnenýchúspešnýmúčastníkomkonania
v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza

svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto
potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na
právnupomocanárokomnanáhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonaniapotrebné
na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník
má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať

samostatne.“ Súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý
mal v konaní 90% úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo
o náklady účelne vynaložené.

41. Súd na zdôvodnenie vyššie uvedeného záveru poukazuje na nález Ústavného súdu ČR z 25.
júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom
toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na
drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.

dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný.42. Náklady zastúpenia žalobcu advokátom súd považuje za neúčelné, pretože sa jednalo o vec typovo
veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcom
dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany a výška dlhu.

Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z
najjednoduchších vecí.

43. V ďalšom súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3372/11 kde uviedol, že:
„PrávnířádajehointerpretaceÚstavnímsoudemsoudůmzachováváprostor,abyvesvýchrozhodnutích

zohlednilynejenokolnostiprůběhuřízení,aleipřípadnéchováníúčastníkůajejichpoměrykonstituované
ještě před jeho zahájením (viz ustanovení § 143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy
při rozhodování o náhradě nákladů řízení jsou povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce,
zvláště ve specifických případech, kdy jde za prvé o řízení, v němž proti rozsudku nalézacího soudu
není odvolání přípustné (řízení o tzv. bagatelní věci), za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji
o žalovaných a žalované částce (jde o tzv.formulářovou žalobu),- zatřetí jde o pohledávky ze smluv, kde

jednou ze stran byl spotřebitel,- začtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění,
při nichž je spotřebitel akticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména
o smlouvy o přepravě, dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování
služeb informační společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o
regulační poplatek podle zákona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění

některýchsouvisejících zákonů).“

44. Aktuálne dospel NS SR pri posudzovaní otázky náhrady trov konania v hromadných veciach v
rozhodnutí sp.zn. 6M Cdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „ Trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu

tej ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy
nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom
nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní.
Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci,
ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré

vznikli v súvislosti o zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať
sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami,
v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z
účastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniaaďalšími)aúčastnícikonaniapritommajúprávonechať
sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi,

keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší
účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto
súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto
záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú
správne.“

45. Z týchto dôvodov súd priznal právo len na náhradu iných trov konania, a to súdneho poplatku.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.