Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Monday, June 29, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/575/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714200001
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5714200001.2

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vprávnejvecinavrhovateľa:M.X.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
R. X. XXX, U., proti odporcovi: Neografia, a.s., IČO: 31 579 912 so sídlom Sučianska 39A, Martin, v
konaní o zaplatenie 13.896,20 Kč s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Martin č.k. 8C/1/2014-62 zo dňa 08.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým zastavil konanie v časti o návrhu navrhovateľa na náhradu

za stratu zárobku po dobu práceneschopnosti, p o t v r d z u j e .
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým zastavil konanie v časti o návrhu navrhovateľa na
zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ako aj vo výroku o trovách konania z r u
š u j e a v zrušenom rozsahu v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, že konanie zastavuje a odporcovi náhradu trov konania

nepriznáva.
Prvostupňovýsúdpoukázalnaust.§103,§104ods.1,vetaprvá,§159ods.3O.s.p..Svojerozhodnutie
odôvodnil tým, že o nároku navrhovateľa uplatnenom v návrhu na začatie konania sa právoplatne
rozhodlo a preto sa nemôže prejednávať znova, keďže ide o nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť. Argumentoval tým, že navrhovateľ sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
odporcovi súd uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 13.896,20 Kč a náhradu za bolesť a náhradu

za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s operáciou vykonanou v roku 2002. Uznesením zo
dňa 19.03.2014 bol navrhovateľ vyzvaný na opravu a doplnenie návrhu na začatie konania pre jeho
nezrozumiteľnosť. Napriek doplneniu vyhodnotil návrh navrhovateľa naďalej ako nezrozumiteľný, keďže
navrhovateľ svoj nárok v návrhu na začatie konania, ako aj v ďalších podaniach nazýva rôzne, avšak
samotný nárok odôvodnil ako nárok na zaplatenie rozdielu vyplatenými nemocenskými dávkami počas
dočasnej práceneschopnosti od 20.12.1999 do 10.01.2000 a mzdou za toto obdobie. Konanie o návrhu,

ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu rozdiel na mzde od 20.12.1999 do
10.01.2000saviedlopredOkresnýmsúdomvMartinepodsp.zn.11C/311/2002.Súdvtejtovecirozhodol
rozsudkom zo dňa 10.02.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 23Co/229/2004
zo dňa 13.07.2004.

Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ, pričom poukázal na to, že vo veci

11C/311/2002 súd skôr právoplatne rozhodol, je nepravdivé a zavádzajúce, pretože súd vo veci
11C/311/2002 o predmete žalovanej nikdy nerozhodol. Tento súd rozhodol retroaktívne a o inom
právnom spore, a to o skutočnosti, že nebol práceneschopný od 20.12.1999 následkom úrazu z
01.08.1977. Poukázal pritom na to, že v konaní 11C/311/2002 nevyšetril od samého začiatku predmet
sporu odporcu, t.j. či zodpovedá za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Uviedol tiež, že
dňa 20.12.1999 sa stal práceneschopným a liečil sa do 10.01.2000. Po skončení práceneschopnosti

si dal v učtárni vypracovať priemernú mzdu a vyplatenú výšku mzdy za práceneschopnosť pre potreby
odporcu. Následne požadoval od odporcu rozdiel na mzde medzi priemernou mzdou a vyplatenýminemocenskými dávkami za práceneschopnosť vo výške 13.896,20 Kč. Preto sa domáha, aby súd
preukázal neplatnosť, resp. neúčinnosť vyneseného rozhodnutia Sociálnej poisťovne z roku 1993 a
navrhuje, aby odvolací súd zrušil uznesenie 8C/1/2014 a rozhodol, že odporca je povinný vyplatiť

navrhovateľoviodškodnézabolestnéasťaženiespoločenskéhouplatneniavovýške13.896,20Kčspolu
s úrokom z omeškania od 01.04.2000.

K podanému odvolaniu sa písomne odporca nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O. s .p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §
214 ods. 2 O. s. p. toto rozhodnutie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. vo výroku, ktorým
konanie o návrhu navrhovateľa na zaplatenie náhrady za stratu na zárobku po dobu práceneschopnosti
v čase od 20.12.1999 do 10.01.2000 zastavil, ako vecne správne potvrdil. Vo výroku, ktorým konanie o
návrhu navrhovateľa na zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia konanie zastavil,

zrušuje a vec vracia v zrušenom rozsahu prvostupňovému súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1
písm.f/, h/ v spojení s § 221 ods. 2 O. s. p.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ako aj pripojený spisový materiál
Okresného súdu Martin 11C/311/2002 a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu v tom, že v konaní vedenom pod sp.zn.
11C/311/2002 bolo rozsudkom zo dňa 10.02.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu sp.zn.
23Co/229/2004 zo dňa 13.07.2004 rozhodnuté o návrhu navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd
vydal rozhodnutie, ktorým by odporcovi uložil povinnosť zaplatiť mu rozdiel na mzde od 20.12.1999 do

10.01.2000 a v konaní prvostupňového súdu pod sp. zn. 8C/1/2014 sa domáhal rovnakého nároku.
V oboch prípadoch išlo o uplatnenie náhrady za stratu na zárobku po dobu práceneschopnosti podľa
ust. § 194 Zákonníka práce, pričom v konaní pod sp.zn. 11C/311/2002 bol žalobný nárok navrhovateľa
právoplatne zamietnutý. Preto v tejto časti odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil ako
vecne správne, keďže vec sa nemôže prejednávať znova po to, čo sa o tejto veci právoplatne rozhodlo

(§ 159 ods. 3 O. s. p.).

Pokiaľ však ide o nároky navrhovateľa na bolestné a za sťaženie spoločenského uplatnenia, odvolací
súd konštatuje, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi
na zaplatenie týchto nárokov, avšak z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nie je dostatočne

zrejmé, ako sa s týmito uplatnenými nárokmi navrhovateľa vo vzťahu k zastaveniu konania vyporiadal.
Prvostupňový súd síce uznesením č.k. 8C/1/2014-12 zo dňa 19.03.2014 vyzval navrhovateľa na opravu
a doplnenie jeho návrhu na začatie konania, nakoľko tento vyhodnotil ako nezrozumiteľný, keďže z
neho nebolo zrejmé, čoho sa domáha. Ďalej konštatoval, že navrhovateľ doplnil a opravil svoj návrh
na začatie konania, pričom uviedol, že sa domáha aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by odporcovi

uložil povinnosť zaplatiť sumu vo výške 13.896,20 Kč s príslušenstvom. Poukázal tiež na to, že návrh
navrhovateľa sa javil naďalej ako nezrozumiteľný, hoci v podaní zo dňa 27.03.2014, ako aj v ďalších
podaniach nazýva svoj nárok rôzne, a to ako odškodnenie za operáciu, náhradu za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia, pričom tieto svoje nároky odôvodnil ako nárok na zaplatenie rozdielu medzi
vyplatenými nemocenskými dávkami počas dočasnej práceneschopnosti od 20.12.1999 do 10.01.2000

a mzdou za toto obdobie.

Takéto konštatovanie prvostupňového súdu je podľa odvolacieho súdu zmätočné. Zo spisového
materiálu je zrejmé, že k výzve na odstránenie vád podania sa navrhovateľ vyjadril opakovane, pričom
v oboch prípadoch uviedol, že sa domáha nároku na bolestné a náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia, ktoré nároky majú svoj právny základ v ust. § 196 Zákonníka práce. Pričom ide o dva
samostatné právne nároky, ktoré sú výlučne v dispozícii navrhovateľa, či si ich uplatní, alebo nie. Preto
nemohol zastaviť konanie pre prekážku rozhodnutej veci podľa ust. § 159 ods. 3 O. s. p. vo vzťahu k
týmto nárokom navrhovateľa. Uvedeným postupom odňal okresný súd navrhovateľovi možnosť konať
pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., čo malo zároveň za následok nesprávne právne

posúdenie podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p.. Podľa odvolacieho súdu, ak podaný návrh vo vzťahu k
týmto uplatneným nárokom vyhodnotil okresný súd ako nezrozumiteľné podanie, mal postupovať podľa
ustanovení týkajúcich sa následkov neodstránenia vád podaného návrhu.V ďalšom konaní sa okresný súd bude dôsledne zaoberať vyhodnotením všetkých uplatnených nárokov
navrhovateľa tak, aby bolo dostatočne zrejmé, akú a ako právnu normu aplikoval na prejednávaný
prípad. Primárne sa bude zaoberať posúdením žalobného návrhu vo vzťahu k uplatneného nároku na

bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo vzťahu ku skutkovému vymedzeniu týchto
nárokov. Následne vyhodnotí všetky podstatné skutočnosti a zdôvodní, ktoré skutočnosti považoval
za podstatné pre rozhodnutie, z akých záverov vychádzal a ako ich skutkovo a právne vyhodnotil.
Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlí tak, aby z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývala
jednostrannosť, a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Zároveň okresný súd rozhodne o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie senátu Krajského súdu v Žiline bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.