Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/228/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114233929
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114233929.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s, so

sídlom Ružová dolina 25 , Bratislava, IČO: 47248980 v zastúpení PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom
Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36668745, proti žalovanej: M. K., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, K., XXX
XX, štátna príslušnosť: SR, o zaplatenie 100 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 100 eur s úrokom z omeškania 9 % p.a. zo sumy
100 eur od 18.1.2012 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu iných trov konania v rozsahu 100
%, ktorých výška bude vyčíslená v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom domáhal na tunajšom súde, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 100 eur
s úrokom z omeškania 9 % p.a. zo sumy 100 eur od 18.1.2012 do zaplatenia, ako aj nahradiť právnemu
zástupcovi žalobcu trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 9.6.2014
medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Quantum Credit a.s. ako
postupníkom, sa stala spoločnosť Quantum Credit a.s. vlastníkom všetkých pohľadávok voči dlžníkom v
rozsahu postúpených pohľadávok, ktorí sú uvedení v prílohe č. 1 k tejto zmluve o postúpení. Na základe
tejtoskutočnostijepostupníkaktívnelegitimovanýkpodaniunávrhunavydanieplatobnéhorozkazuproti
vyššie uvedenej žalovanej. Slovak Telekom, a.s., uzavrela so žalovanou podľa § 44 zákona č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov dňa 21.2.2011 zmluvu o poskytovaní

verejných služieb. Na základe tejto zmluvy bol poskytovateľ služby spoločnosť Slovak Telekom povinný
pripojiť účastníka k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivovať mu SIM kartu na dohodnutý mobilný
mesačný program služieb Uni 20. Spolu so zmluvou podpísala žalovaná dňa 21.2.2011 Dodatok k
Zmluve o pripojení, na základe ktorého jej bola poskytnutá zľava na služby. Za poskytnuté služby bola
účastníkovi vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 17.1.2012 v sume 100 eur.

3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, pričom bola vyzvaná na vyjadrenie súdom a žalobu si

prevzala dňa 13.7.2015.4. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur.

5. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

6. Podľa § 219 ods. 1, 3 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky.
Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
O veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. Súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania, nakoľko predmetom konania je otázka
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

8. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 21.2.2011 uzatvoril právny predchodca žalobcu a žalovaná zmluvu, ktorej predmetom bolo

poskytovanie telekomunikačných služieb. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanej telekomunikačné služby, za ktoré jej vystavil faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou
17.1.2012 v sume 100 eur.

9. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

10. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami

zmluvy pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

11. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má

právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.

12. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je

povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

13. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť

záväzok. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej
škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených(§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich

prvky rôznych zmlúv.

15. Podľa § 517 ods. 1 OZ veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o konanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

17. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

18. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, preto jej vyhovel.
Žalobca súdu predložil listinné dôkazy z, ktorých mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou došlo k uzatvoreniu zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie hlasových služieb
prostredníctvom pevnej telefónnej prípojky. Žalovaná v žalobe uvedené skutočnosti nerozporovala, z
toho dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

19. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

20. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu

trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. V danej právnej veci žalobca bol úspešný, čo sa týka zaplatenia sumy 500,88 eur, na základe

uvedeného potom možno uzavrieť, že žalobca bol úspešný 94 % a neúspešný v rozsahu 6 %, v ktorej
časti súd zamietol žalobu. Súd preto rozhodol o nároku na náhradu trov konania v rozsahu pomeru
úspechu a neúspechu, čo predstavuje 88 %, v prospech žalobcu. Žalobcovi tak patrí náhrada 88 % z
účelne vynaložených výdavkov, za ktoré súd považuje len zaplatený súdny poplatok 32 eur.

23. Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia, k tomu súd uvádza: NS SR vo veci sp. zn.
4MCdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
jepovinnývždyskúmaťúčelnosťvynaloženýchtrovkonaniauplatnenýchúspešnýmúčastníkomkonania
v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto

potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na
právnupomocanárokomnanáhradutrovkonaniazaposkytnutúprávnupomoc.Trovykonaniapotrebné
na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník
má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne.“ Súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý

mal v konaní 90% úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo
o náklady účelne vynaložené.

24. Súd na zdôvodnenie vyššie uvedeného záveru poukazuje na nález Ústavného súdu ČR z 25.

júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom
toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na
drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci

samej úspešný.

25. Náklady zastúpenia žalobcu advokátom súd považuje za neúčelné, pretože sa jednalo o vec
typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcomdochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany a výška dlhu.
Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Ide o typovo jednu z
najjednoduchších vecí.

26. V ďalšom súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3372/11 kde uviedol, že:
„PrávnířádajehointerpretaceÚstavnímsoudemsoudůmzachováváprostor,abyvesvýchrozhodnutích
zohlednilynejenokolnostiprůběhuřízení,aleipřípadnéchováníúčastníkůajejichpoměrykonstituované
ještě před jeho zahájením (viz ustanovení § 143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy

při rozhodování o náhradě nákladů řízení jsou povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce,
zvláště ve specifických případech, kdy jde za prvé o řízení, v němž proti rozsudku nalézacího soudu
není odvolání přípustné (řízení o tzv. bagatelní věci), za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji
o žalovaných a žalované částce (jde o tzv.formulářovou žalobu),- zatřetí jde o pohledávky ze smluv, kde
jednou ze stran byl spotřebitel,- začtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění,
při nichž je spotřebitel akticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména

o smlouvy o přepravě, dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování
služeb informační společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o
regulační poplatek podle zákona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění
některýchsouvisejících zákonů).“

27. Aktuálne dospel NS SR pri posudzovaní otázky náhrady trov konania v hromadných veciach v
rozhodnutí sp. zn. 6MCdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „ Trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu
tej ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy
nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom

nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní.
Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci,
ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré
vznikli v súvislosti o zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať
sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami,

v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z
účastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniaaďalšími)aúčastnícikonaniapritommajúprávonechať
sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi,
keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší
účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto

súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto
záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú
správne.“

28. Z týchto dôvodov súd priznal právo len na náhradu iných trov konania a to súdneho poplatku.

29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.