Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 14, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/148/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213201299
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213201299.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: Česká kancelář

pojistitelu, Na Pankráci 1724/129, Praha, Česká republika, IČO: 70 099 618, v konaní zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému: X. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
K. ulica XXX/X, G., prechodne B., G. XX, V. republika, o zaplatenie 962,62 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 121 977 CZK, úrok z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 121 977 CZK od 2.5.2010 do 30.6.2010, úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo
sumy 121 977 CZK od 1.7.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu doručenou dňa 22.1.2013 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 121977 CZK s
príslušenstvom na tom základe, že žalovaný ako držiteľ a vodič motorového vozidla OPEL, ŠPZ:
3AZ1807 dňa 16.12.2009 zavinil v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle BMW,
EČV: 8S92984, ktorého držiteľom v čase nehody bola Šárka Svobodová. K tomuto dátumu žalovaný
nemal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Žalobca poskytol z garančného fondu poškodenej poistné plnenie dňa 23.2. 2010 z garančného
fondupoistnévovýške77.680CZKadňa18.3.2010poistnéplnenievovýške44.297CZK,spolu121977

CZK.

2. Žalovaný sa k veci vyjadril až na pojednávaní dňa 14.11.2016 a uviedol, že motorové vozidlo už nebolo
jeho a preto ho nemal poistené. Dodal, že jeho meno je chybne napísané v protokole a nie je jeho podpis
na protokole. Predal motorové vozidlo už nevie komu a na neho podal trestné oznámenie. Auto, keď
predával už bolo nepojazdné, zmluvu o predaji už nemá.

3. Súd vykonal dokazovanie záznamom o dopravnej nehode, zápisom o poškodení mot. vozidla,
kalkuláciou škody, výpočtom ceny motorového vozidla, výpočtom škody, fotodokumentáciou, výpočtom
plnenia, likvidačnou správou, správou o ukončení šetrenia políciou, úradným záznamom polície a
ostatnými listinami a zistil nasledovný skutkový a právny záver vecí:

4. Dňa 16.12.2009 o 22,00 hod. došlo k dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný motorovým vozidlom
Opel Vectra 1,6 ŠPZ: 3AZ 1807 tým, že nedal prednosť v jazde poškodenej Šárke Svobodovej a spôsobil

jej škodu na mot. vozidle BMW, EČV: 8S92984.

5. Z údajov o vozidle Opel Vectra 1,6 ŠPZ: 3AZ 1807 bolo zistené, že zákonné poistenie bolo uzavreté u
Českej poisťovne a.s. dňa 6.3.2009, avšak bolo ukončené dňa 26.9.2009 pre neplatenie poistného ( čl.56 v spise) a bolo vedené na vlastníka - žalovaného. Z likvidačnej správy č. ŠU 2010-000232-9999 z
9.3.2010 vyplýva, že totálna škoda bola 77.680 Kč, 39.931 Kč bolo požičné a 4366 Kč ako parkovné,
odťah, celkovo 121 977 Kč. Poistné plnenie bolo dňa 23.2. 2010 vo výške 77.680 CZK a dňa 18.3.2010

vo výške 44.297 CZK vyplatené poškodenej.

6. Zo správy o ukončení šetrenia vedeného pod č. ORIII- 15549/ČJ-2011-001314 podanej Políciou
Českej republiky Praha 8 vyplýva, že oznamovateľom nehoda bol žalovaný, ktorý manželovi poškodenej
predložil vodičský preukaz a zelenú kartu o poistení č. CZ/0015431027818 a následne sa dozvedel, že

táto nebola platná a nemal motorové vozidlo poistené. Žalovaný predal motorové vozidlo P. Q. až dňa
19.3.2010 a teda je jasné, že žalovaný klamal a to preto, aby nemusel platiť dlžnú sumu, ktorú vymáha
žalobca.

7. Podľa § 37 zák. č. 97/1967 Zb. o medzinárodnom práva súkromnom ak ďalej nie je ustanovené
inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území

Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

8. Podľa § 15 zák. č. 97/1967 Zb. o medzinárodnom práva súkromnom nároky na náhradu škody, ak
nejdeoporušeniepovinnostivyplývajúcejzozmlúvainýchprávnychúkonov,saspravujúprávommiesta,
kde škoda vznikla, alebo miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.

9. Podľa §-u 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo sa
malo v súlade s právom vykonať. Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná
peniazmi. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Ďalšou zo zákonných podmienok zodpovednosti za
škodujepríčinnásúvislosť,čoznamená,žemedziprotiprávnymúkonomaškodoumusíbyťvzťahpríčiny

a následku. Zavinenie predstavuje psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a k škode. Na rozdiel
od predchádzajúcich podmienok má subjektívny charakter, môže byť úmyselné, alebo nedbanlivostné.
Toto rozlíšenie je relevantné iba z hľadiska posúdenia rozsahu náhrady škody.

10. Podľa § 3 zák. č. 168/1999 Zb.

Pojistná smlouva
(1) Pojištění odpovědnosti vzniká na základě pojistné smlouvy uzavřené mezi pojistníkem a pojistitelem.
Pojistitel je vždy povinen uzavřít pojistnou smlouvu, jestliže návrh na její uzavření neodporuje tomuto
zákonu, zákonu upravujícímu pojistnou smlouvu nebo pojistným podmínkám pojistitele. V pojistné
smlouvě se mohou smluvní strany od tohoto zákona odchýlit jen tehdy, pokud tím nedochází ke snížení

nebo omezení nároků poškozeného, vyplývajících z práva na náhradu újmy z pojištění odpovědnosti,
způsobené provozem vozidla. Pojištění odpovědnosti nelze přerušit, pokud nebylo v pojistné smlouvě
dohodnuto jinak. Bylo-li v pojistné smlouvě dohodnuto přerušení pojištění odpovědnosti, je pojistník
povinen před počátkem přerušení pojištění prokázat pojistiteli, že vozidlo bylo vyřazeno z provozu
podle zákona o podmínkách provozu vozidel na pozemních komunikacích, jedná-li se o vozidlo, které

podléhá registraci vozidel. V době přerušení pojištění odpovědnosti není plněna povinnost pojištění
odpovědnosti.
(2) Uzavřít pojistnou smlouvu o pojištění odpovědnosti je povinen vlastník tuzemského vozidla nebo řidič
cizozemského vozidla, nestanoví-li tento zákon jinak. Tím není dotčeno právo uzavřít takovou smlouvu
jako pojištění cizího pojistného rizika. Jednou pojistnou smlouvou o pojištění odpovědnosti lze pojistit

odpovědnost z provozu více vozidel, mají-li téhož vlastníka, nebo téhož provozovatele, nebo pokud má
pojistník na uzavření smlouvy pojistný zájem založený poskytnutím úvěru nebo jiné obdobné finanční
služby, jejímž účelem je nabytí vlastnického práva k vozidlu, nebo, jsou-li vlastník nebo provozovatel
vozidla a pojistník součástí stejného koncernu.
(3) Bezprostředně po uzavření pojistné smlouvy, týkající se tuzemského vozidla, vydá pojistitel

pojistníkovi zelenou kartu.

11. Podľa § 24 ods. 2 zák.č. 168/1999 Sb. Garanční fond se tvoří z pojistného za hraniční pojištění
podle § 14, z příspěvků pojistitelů podle § 18 odst. 5, z přijatých náhrad podle § 24 odst. 7 a 9.(2) Kancelář poskytuje z garančního fondu poškozenému
a) plnění za újmu způsobenou provozem nezjištěného vozidla, kterou je povinna nahradit nezjištěná
osoba; plnění za újmu na věci nebo ušlém zisku vzniklém v souvislosti se škodou na věci poskytne

Kancelář pouze tehdy, pokud současně s touto škodou byla poškozenému způsobena i závažná újma
na zdraví a pokud újma podle § 6 odst. 2 písm. b) nebo ušlém zisku přesáhla 10000 Kč,
b) plnění za újmu způsobenou provozem vozidla, kterou je povinna nahradit osoba bez pojištění
odpovědnosti, byl-li provoz tohoto vozidla podmíněn pojištěním odpovědnosti podle tohoto zákona,
c) plnění za újmu způsobenou provozem tuzemského vozidla, kterou je povinna nahradit osoba, jejíž

odpovědnost za tuto újmu je pojištěna u pojistitele, který z důvodu svého úpadku nemůže uhradit tuto
újmu,
d) plnění za újmu způsobenou provozem cizozemského vozidla, kterou je povinna nahradit osoba, jejíž
odpovědnost za tuto újmu je pojištěna hraničním pojištěním,
e) plnění za újmu způsobenou provozem cizozemského vozidla, jehož řidiči nevzniká při provozu tohoto
vozidla na území České republiky povinnost uzavřít hraniční pojištění,

f) náhradní plnění podle § 24a a 24b, a to v rozsahu, v jakém je Kancelář povinna plnit podle písmen
a) až c),
g) plnění za újmu způsobenou provozem vozidla, které bylo odesláno z jiného členského státu do České
republiky jako státu cílového určení, nebylo-li k tomuto vozidlu sjednáno pojištění odpovědnosti podle
tohoto zákona a ke škodné události došlo ve lhůtě do 30 dnů ode dne, kdy kupující osoba vozidlo

převzala, i když vozidlo nebylo v České republice registrováno.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej

veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie
strán sporu.

Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia.

Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové

tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa§153ods.1CSP,stranysúpovinnéuplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich

strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o
ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.13. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý
nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného)
stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok
je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté
skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k
dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje

lenotom,ktorýznavrhnutýchdôkazovsavykonáaktorýnie.Súdzvlastnejiniciatívyužniejeoprávnený
vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.

14. V danom spore mal súd z nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu preukázané, že došlo k
dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný a vznikla škoda na majetku poistenej. Žalovaný tvrdenia
žalobcu nepoprel tvrdil, že nepodpísal protokol o nehode a, že v čase nehody nebol vlastníkom

motorovéhovozidla,avšaksúdbolvrámcivykonanéhodokazovanialimitovanýstranamisporuvyužitými
prostriedkami procesného útoku a obrany. V danom prípade súd dospel k záveru, že skutkové tvrdenia
žalovaného sú účelové, smerujúce k dosiahnutiu pre seba priaznivého výsledku sporu, pričom na jeho
strane existuje dôkazná núdza pre preukázanie ním uvádzaných skutkových tvrdení (nepredložil žiaden
dôkaz o svojich tvrdeniach - napr., že podpis nie je jeho, že nebol vlastníkom motorového vozidla, atď.)

Z princípu, na ktorom je postavený Civilný sporový poriadok však súd ustálil, že žalobca svoje skutkové
tvrdenie preukázal. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, že žalobe vyhovel.

15. Taktiež zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania vo výške 7,75%, keď žalobcom uplatnené
príslušenstvo pohľadávky nepresahuje úrok z omeškania v zmysle v § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď s ohľadom na
výsledok sporu bola žalovaná v konaní plne úspešnou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne
vyšší súdny úradník tohto súdu v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.