Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. december 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216201291
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3216201291.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti B. a to: K.,
nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnychvecíarodinyTrenčín,detirodičov:matkyD.B.,štátnejobčiankyQ.republiky,trvalebydliskom
A. V. XXX, t. č. Q. XXX a otca K. B., štátneho občana Slovenskej republiky, bydliskom A. V. XXX, o

návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného
súdu Trenčín zo dňa 30. augusta 2016, č. k. 30P/94/2016-105, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku III., ktorým bol upravený styk otca s
maloletými deťmi a v súvisiacich výrokoch IV. a V. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým v záhlaví identifikovaným uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie,

v zmysle ktorého výrokom I. mal. deti K. a F. B. ponechal v starostlivosti matky D. B.. V. II. otca detí
zaviazal k povinnosti platiť na výživu mal. K. sumou po 30,- eur mesačne a mal. F. sumou po 30,- eur
mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred. Výrokom III. upravil styk otca s mal.
K. a s mal. F. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. K. a mal. F. každý párny týždeň v piatok
od 15.00 h do nedele do 17.00 h.. Výrokmi IV. a V. matke uložil povinnosť mal. deti K. a F. na stretnutie
s otcom riadne pripraviť a odovzdať ich otcovi pred dverami domu, v ktorom matka s maloletými deťmi

býva. Otec je povinný na tom istom mieste v dohodnutom čase odovzdať mal. deti K. a F. matke.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že matka svojim návrhom žiadala,
aby súd zaviazal otca povinnosťou odovzdať maloleté deti K. a F. do jej osobnej starostlivosti a aby
otca zaviazal povinnosťou platiť každému z mal. detí výživné sumou po 30,- eur mesačne, tiež aby bol
upravený styk otca s deťmi tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny

týždeň v piatok od 15.00 h. do nedele do 17.00 h. Dôvodila, že dňa 09.06.2016 podala na Okresnom
súde Bánovce nad Bebravou návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. deťom K.
a F. na čas po rozvode manželstva. Konanie je vedené pod sp. zn. 1P/50/2016. Po odsťahovaní zo
spoločnej domácnosti, ktorú s otcom viedla, deti zmenili školu a škôlku. Maloletá K. bude navštevovať
3. ročník ZŠ v obci Q. a maloletý F. bude chodiť do materskej školy tiež v obci Q.. S otcom detí sa
nemôžu dohodnúť takmer na ničom. Ich dohody vo veci stretávania sa otca s deťmi boli spisované aj

na Úrade práce v B. nad B.. Napriek tomu, že sa pred pracovníčkou úradu dohodli, otec detí svoje
rozhodnutie často menil a všetky problémy rieši prostredníctvom detí, ktoré to zle psychicky znášajú.
Matka uviedla, že otcovi detí nebráni v stretávaní sa s deťmi, ale pri každom odovzdávaní detí otcovi
dochádza k verbálnym útokom otca na jej osobu. Pokiaľ žili v spoločnej domácnosti, otec mal o deti
minimálny záujem. Teraz otec detí matku atakuje SMS, ktoré sa týkajú minulosti rodičov aj detí. Otec
sa matke neustále vyhráža, že ju udá na polícii a podá trestné oznámenie, aj keď matka nevie z akého

dôvodu. Toto všetko sa opakovane rieši pred deťmi, čo mal. K. zle psychicky znáša. Otec sa s deťmi
stretáva pravidelne a pri posledných stretnutiach od matky vyžadoval, aby deťom nabalila stravu. Ododsťahovania sa matky zo spoločnej domácnosti otec na potreby detí neprispel ničím. V mesiaci jún
zaslal matke 75,- eur, pričom poberá štátne sociálne dávky, a to prídavky na dve deti 47,04 eur mesačne
a daňový bonus 40,- eur mesačne. Uvedené finančné prostriedky matke odmieta poskytnúť a nie sú

využívané v prospech detí. Matka pracuje ako asistentka predaja s príjmom cca 350,- eur mesačne.
Otec detí je zamestnaný v SBS v K., s príjmom cca 500,- eur mesačne. Na základe uvedeného preto
matka žiadala, aby súd nariadil navrhnuté neodkladné opatrenie.

3. Pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení sa súd oboznámil s návrhom matky na nariadenie

neodkladného opatrenia, ako aj obsahom spisového materiálu a zistil, že maloleté deti K. a F. sa narodili
zmanželstva,ktoréjestáleplatné.Nasúdejenanávrhmatkyvedenékonanieoúpravuprávapovinností
rodičov k mal. deťom K. a F. na čas do rozvodu manželstva, ktoré nie je skončené. Na Okresnom súde
Bánovce nad Bebravou je na návrh matky detí vedené konanie o rozvod manželstva, ktoré rovnako nie
je skončené. Matka detí podala dňa 08.08.2016 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
žiadala, aby súd zaviazal otca povinnosťou odovzdať maloleté deti K. a F. do jej osobnej starostlivosti,

ďalej žiadala, aby súd otca zaviazal povinnosťou platiť každému z mal. detí výživné sumou po 30,- eur
mesačne a upravil styk otca s deťmi tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý
párny týždeň v piatok od 15.00 h. do nedele do 17.00 h.

4. Zo správy ÚPSVaR Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, zo dňa 19.08.2016 vyplynulo,

že v domácnosti otca bol vykonaný sociálny prieskum dňa 18.08.2016. Otec súhlasil s tým, aby
Okresný súd v Trenčíne nariadil neodkladné opatrenie tak, že mal. deti F. a K. budú zverené do osobnej
starostlivosti matky. Súhlasil aj s navrhnutou výškou vyživovacej povinnosti, a to pre mal. F. vo výške 30,-
eur mesačne a pre mal. K. vo výške 30,- eur mesačne. Čo sa týka neodkladnej úpravy jeho stretávania
sa s mal. deťmi, otec súhlasil s návrhom matky, že bude oprávnený stretávať sa s mal. deťmi každý párny

týždeň v piatok od 15.00 h. do nedele do 17.00 h., pričom žiadal upraviť styk aj v týždni a to v stredu v
čase od 15.00 h. do 18.00 h. Potvrdil, že pracuje v spoločnosti E. s.r.o. s výkonom práce v K., ako SBS-
kár, s hrubým mesačným príjmom vo výške 470,- eur. Výplata prídavku na dve deti mu bola ÚPSVaR
Bánovce nad Bebravou k 01.07.2016 zastavená, nakoľko mal. deti sú v starostlivosti matky. Daňový
bonus poberá od zamestnávateľa vo výške 42,82 eur mesačne. Potvrdil problémy v jeho komunikácii

s matkou. Nezhodli sa v otázke starostlivosti o deti. V súčasnosti komunikuje s matkou formou SMS.
Terénnou sociálnou prácou bolo zistené, že otec býva sám v rodinnom dome, ktorý bol skolaudovaný v
roku 2012. Hygiena v domácnosti bola na veľmi dobrej úrovni. Otec má vytvorené optimálne podmienky
na zabezpečenie starostlivosti o výchovu mal. detí. Otec súhlasil s tým, aby Okresný súd v Trenčíne
nariadil neodkladné opatrenie v zmysle návrhu matky s rozšírením styku, ako navrhuje, nakoľko z jeho

pohľadu sa tým predíde zbytočným problémom v rodine.

5. Aplikujúc ust. § 2 ods. 1, 2 CMP, § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1 CSP, § 367 ods. 1, 3 CMP, § 325
ods. 2 CSP, § 366 CMP, v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v danom
prípade možno konštatovať, že matka osvedčila existenciu právneho vzťahu účastníkov, právny záujem

na tomto rozhodnutí ako i skutočnosť, že právne vzťahy účastníkov si vyžadujú dočasnú úpravu. Súd
sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu matky a preto mu vyhovel. Otec detí s návrhom
matky súhlasil a žiadal, aby súd návrhu matky vyhovel, lebo z jeho pohľadu sa tým predíde zbytočným
problémom v rodine. Styk otca v stredu súd neupravil s prihliadnutím na skutočnosť, že mal. K. je od
01.09.2016žiačkou1.ročníka(správne3.ročníka) ZŠabudepotrebné,abymalapočastýždňadostatok

času na prípravu na vyučovanie.

6. Uznesenie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec mal. detí, a to
v časti výroku III., ktorým bol upravený jeho styk s maloletými deťmi, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho
zmenu, a to tak, že bude oprávnený sa s mal. deťmi stýkať každý párny týždeň v piatok od 15.00 hod

do nedele do 17.00 hod a tiež každú stredu v čase od 15.00 hod do 18.00 hod. Dôvodil nesprávnymi
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, keď tento vyhovel návrhu matky v celom rozsahu
bez akéhokoľvek skutkového a právneho zistenia, pričom jeho návrhu v časti rozšírenia styku o 4 dni
v mesiaci naviac, bezdôvodne nevyhovel. Pokiaľ by bol jeho styk s deťmi upravený aj v stredu tak,
ako požadoval, znamenalo by to, že by deti vydvihol zo školy, zaviezol ich domov do A. V., čo je

približne 13 km, učil sa s nim robil úlohy a strávil s nimi aspoň jeden deň v týždni. Pochybenie súdu
videl v tom, že mal. K. nie je žiačkou prvého ročníka ZŠ, ale tretieho ročníka ZŠ. Súd tiež opomenul
vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal prieskum u otca v domácnosti, kde konštatoval, že
otec má vytvorené podmienky za zabezpečenie starostlivosti o výchovu oboch detí. Taktiež zo správymaterskej školy vyplýva, že otec sa o deti zaujíma, vodil ich do školy a škôlky, vyberal ich, zaujímal
sa o ich prospech, aktivity, pravidelne s nimi pracoval a učil sa s nimi. Nevidí preto dôvod, prečo by
sa nemohol venovať deťom aj jedenkrát týždenne v stredu a učiť sa s nimi, čo robil aj doposiaľ. Súd

prvej inštancie rozhodol ľahkovážne bez skúmania skutkového stavu a rešpektovaní práva otca, ako
rodiča, stýkať sa so svojimi deťmi. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR z 15.03.2016, sp. zn. III
ÚS 2298/2015, v zmysle ktorého súd rozhodujúc o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť
skutočnosť, že obaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, čomu
zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť zo strany oboch rodičov. Ak súd zverí dieťa do osobnej

starostlivosti jedného z nich, malo by mu byť umožnené s druhým rodičom sa stýkať čo v najväčšej
miere, ktorá zásada tu nebola uplatnená. Ďalej poukázal na nález Ústavného súdu ČR z 20.01.2005, sp.
zn. II ÚS 363/03, v ktorom tento konštatoval, že školská dochádzka nemôže byť sama o sebe dôvodom
pre výrazné obmedzenie styku otca s dieťaťom, ktoré je v starostlivosti matky. Podľa jeho názoru, týmto
rozhodnutím došlo k porušeniu jeho rodičovských práv a taktiež jeho práva na styk s maloletými deťmi.

7. Matka maloletých detí vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu otca, toto vyhodnotila
ako nedôvodné. Úpravu styku otca s deťmi žiadala na základe udalostí predchádzajúcich dobe, kedy s
deťmi zo spoločnej domácnosti odišla. Otec sústavne porušoval dohody, ktoré si dohodli na stretnutí so
sociálnou pracovníčkou. Napriek tomu mu umožňovala styk s deťmi aj nad rámec dní, na ktorých boli
dohodnutí. On dohody nerešpektoval, nezaujímali ho aktivity detí týkajúce sa buď školy, alebo voľného

času. Nedohliadal dostatočne počas stretávania s maloletou K. na to, či má školské úlohy kompletne
hotové, čo viedlo k tomu, že dieťa bolo v strese, pretože úlohy muselo robiť vo večerných hodinách.
Poukázala tiež na to, že otec má priateľku, s ktorou situáciou sa deti nevedia vysporiadať. Dôvodom
prečo pravdepodobne trvá otec na stretávaní s deťmi každú stredu je to, že bez jej súhlasu prihlásil mal.
F. do futbalového klubu v A. V. a v tom čase majú deti v prípravke tréning. S týmto nesúhlasí. Konanie

otca označila za účelové, s cieľom prezentovať sa na verejnosti ako otec, ktorý sa deťom venuje. V
ďalšom poukazuje na správanie otca počas ich spolužitia. Otec deťom tiež podsúva myšlienky, že matka
od nich odíde, že má iného muža a pôjde bývať medzi cigánov, ktoré nepravdy majú na deti negatívny
vplyv. Ona žiadny vzťah s iným mužom nemá. Od júla otec neprispieva na deti žiadnymi financiami,
nedáva im rodinné prídavky a ani daňový bonus. Otec nemá žiaden problém sa s deťmi skontaktovať aj

v týždni. Nesúhlasila s úpravou styku v rozsahu požadovanom otcom.

8. Otec vo svojej písomnej reakcii na vyjadrenie matky uviedol, že matka viackrát nebola prítomná pri
odovzdávaní detí, čím porušuje rozhodnutie súdu. Ohľadom vecí týkajúcich sa detí s ním nekomunikuje.
Matka nemá dôkaz o svojich tvrdeniach, že maloletá K., keď bola s ním nemala úlohy. Nie je pravdou, že

by deti boli v dôsledku stretávania s ním v zlom duševnom stave. Mal. F. chcel hrávať vždy futbal za A. V..
Počas ich manželstva sa staral o rodinu, pravidelne prispieval na chod domácnosti. nikdy nebral žiadne
lieky na depresiu, naopak matka detí chodievala na nočné akcie, vracala sa nad ránom domov. Bez jeho
vedomia vzala úver v banke. Prostredníctvom facebooku mala množstvo priateľov. Jej známosť s iným
mužom bola pravdepodobne aj jej dôvodom odchodu z ich spoločnej domácnosti. Vyplácanie rodinných

prídavkov mu bolo pozastavené v mesiaci júli. Matka si ho v telefóne dala zablokovať, aby mu obmedzila
styk s deťmi. Trvá preto na rozsahu styku v zmysle ním podaného odvolania.

9. Matka v následnej reakcii na vyjadrenie otca uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti považuje za správne a s týmto súhlasí. Tvrdenie otca považuje za invektívy na jej osobu. V ďalšom

sa podrobne vyjadruje k skutkovým tvrdeniam otca týkajúcim sa jej priateľov, zablokovania telefónu,
správania a pod.

10. Kolízny opatrovník nevyužil svoje právo písomne reagovať na podané odvolanie.

11. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti -
výroku III., ktorým upravil styk otca s mal. deťmi, čím vyhovel návrhu matky na nariadenie neodkladného
opatrenia, a v s ním súvisiacich častiach - výrokoch IV. a V., je potrebné ako vecne správne potvrdiť
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP .

12. Od 01.07.2016 sú účinné nové procesné kódexy, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ktoré nahradili dovtedajší Občiansky súdny poriadok.
Zmenou prešiel aj inštitút predbežného opatrenia. Tretia hlava tretej časti nového Civilného sporovéhoporiadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení a zabezpečovacích opatrení, ktoré
nahradili inštitút predbežného opatrenia podľa Občianskeho súdneho poriadku. Úprava doterajších
predbežných opatrení vo veciach starostlivosti o maloleté deti, sa presunula ako úprava neodkladných

opatrení do samostatného procesného kódexu, do Civilného mimosporového poriadku. Osobitná úprava
neodkladných a iných opatrení súdu, je obsiahnutá v ustanoveniach § 360 a § 369 CMP, ktoré
však upravujú len niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu. V otázkach tam
neupravených, sa v zmysle § 2 ods. 1 CMP použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Pri posúdení dôvodnosti odvolania otca maloletého dieťaťa, vychádzajúc z vyššie uvedeného,
aplikoval odvolací súd nasledovné ustanovenia právnych predpisov:
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1, 2 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

17. Podľa § 328 ods.1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

18. Ako vyplýva z ustanovení § 325 CSP a § 361 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť len z
dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a
v konaniach, ktoré sú upravené v CMP aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

19. V tomto konaní matka maloletého dieťaťa, žiadala nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by sa o.i.
upravil styk otca s maloletými deťmi. Dôvody, ktoré matka uviedla na odôvodnenie svojho návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, možno subsumovať pod dôvod uvedený v ust. § 325 ods. 1 CSP ,
spočívajúci v potrebe bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov.

20. Vyššie uvedená otázka - úprava styku otca s maloletými deťmi, právoplatne doposiaľ súdnym
rozhodnutím vyriešená nebola. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov, vzhľadom na nezhody medzi
rodičmi mal. detí v konaní nebola spochybnená ani zo strany otca, ktorý s nariadením neodkladného
opatrenia aj v tejto časti výkonu rodičovských práv súhlasil. V zmysle odvolania však žiadal, aby jeho

styk s deťmi bol upravený v širšom rozsahu, aký stanovil súd prvej inštancie (žiadal o možnosť stýkať sa
s deťmi tiež každú stredu v týždni), dôvodiac právom na rovnocennú možnosť výkonu jeho rodičovských
práv, aká prináleží matke, ktorej boli deti v osobnej starostlivosti ponechané.

21. Účelom občianskeho súdneho konania je zabezpečiť ochranu ohrozených práv a právom

chránených záujmov, ktorá musí byť nielen spravodlivá, ale tiež účinná ( čl. 2 ods. 1 Zákl. princípov
CSP) a rýchla (čl. 5 ods. 2 Zákl. princípov CMP). Civilný sporový a tiež mimosporový poriadok
vychádza z toho, že pre dosiahnutie tohto účelu nestačí vždy vyčkávať až do právoplatnosti meritórneho
rozhodnutia vydaného v konaní. Pomery účastníkov totiž neraz vyžadujú prijatie účinných opatrení.
Takými opatreniami sú (o. i.) neodkladné opatrenia, ktorými sa však neprejudikujú práva účastníkov, ani

tretích osôb. Neodkladné opatrenie možno nariadiť aj vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.

22. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené
pred vydaním konečného rozhodnutia o veci, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu
ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, mal súd vykonávať dokazovanie.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť na toto opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia.

23. Podľa článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú
právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno
od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov, len rozhodnutím súdu a na základe zákona. Rodičovské práva apovinnosti patria obidvom rodičom. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši
v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá článok 51 ods. 1 Ústavy SR. Zákon
o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, §

35 a § 36 Zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne
o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa.

24. Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo
zo zákona narodením dieťaťa. Tieto majú v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia

dieťaťa manželmi, alebo nie. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého
dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zák. č. 36/2005 Z.z. v platnom
znení ďalej "Zákon o rodine"). Rodičovské práva a povinnosti majú teda obaja rodičia a pri ich výkone,
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).

25. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

26. Z ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že ak sa rodičia o úprave styku s maloletým dieťaťom
nedohodnú, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.

27. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, je preto potrebné posudzovať aj opodstatnenosť
a rozsah nariadeného neodkladného opatrenia o úprave styku s maloletými deťmi, teda z hľadiska

zmyslu a účelu ustanovení zákona, podľa ktorých súd o úprave rodičovských práv a povinností rodičov
rozhoduje.

28.Rozhodnutieozverenímaloletýchdetíjednémuzrodičovdoosobnejstarostlivosti,zachovávavšetky
rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej

starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich
rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je
pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti
rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa
a na udržiavaní rodičovského vzťahu a upevňovaní citových väzieb, je osobný styk rodiča s maloletým

dieťaťom. Ust. § 25 Zákona o rodine je tak špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ust. § 24, keďže sa
dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom.

29. V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že predmetom konania a
rozhodovania je tiež vo veci samej úprava práv a povinností k mal. deťom, ktorej sa dožaduje svojim

návrhom matka, keďže rodičia nežijú aktuálne v spoločnej domácnosti. Vzťahy medzi rodičmi detí
sú narušené, komunikácia aj pri vzájomnom odovzdávaní detí je problematická. Doposiaľ a to ani
prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, neboli práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom
upravené, stalo sa tak až týmto odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie, v zmysle
ktorého boli deti ponechané v osobnej starostlivosti matky, otcovi bol súčasne upravený styk s nimi.

Tvrdenia matky o tom, že mal. deti nie sú ešte adaptované na novú situáciu spočívajúcu v tom, že otec
má priateľku, či že otec pokiaľ má deti aj počas týždňa, keď je potrebné ich pripraviť na nasledujúci
deň z hľadiska plnenia si ich školských povinností, čo tento dostatočne nerobí, v dôsledku čoho to
musí suplovať matka vo večerných hodinách, čím je mal. K. stresovaná sa síce doposiaľ nepreukázali,
rozhodne však budú musieť byť predmetom dokazovania v základnom konaní.

30. Pokiaľ ide o otcom namietaný rozsah úpravy styku, preskúmaním všetkých vyššie uvedených
skutočností odvolací súd dospel k záveru, že tento tak, ako je vymedzený v zmysle rozhodnutia súdu
prvej inštancie korešponduje jednak so zmyslom a účelom inštitútu neodkladného opatrenia, ako aj s
rozhodujúcimi zákonnými kritériami, takéto rozhodnutie vymedzujúcimi. Je potrebné si na strane otca

uvedomiť, ako na to správne poukázal tiež súd prvej inštancie, že úprava styku prostredníctvom
neodkladného opatrenia rozhodne neprejudikuje v tomto smere rozhodnutie vo veci samej, ktorému ako
bude nepochybne tomu tiež v tomto prípade, predchádza potrebné dokazovanie, až výsledky ktorého
budú spôsobilé k posúdeniu, v akom rozsahu z hľadiska prvoradého kritéria, ktorým je záujem detí,bude potrebné styk otca s deťmi upraviť. Význam stretávania sa rodiča s dieťaťom nemožno vnímať iba
na strane rodiča, ale prinajmenšom rovnako sa jedná aj o právo dieťaťa, ktoré by mu malo zabezpečiť,
aby neprišlo o vzťah s jednou z najbližších osôb svojho detského života. Je v záujme dieťaťa, aby v

jeho blízkosti ostali obaja rodičia s čo najviac intenzívnym pozitívnym vzťahom k nemu, a to aj potom,
ako medzi rodičmi samotnými o pozitívnom vzťahu hovoriť nemožno. Napriek uvedenej mimoriadnej
dôležitosti stretávania sa dieťaťa s rodičom, môžu výnimočne nastať situácie, kedy nie je stretávanie
sa rodiča s dieťaťom v širšom rozsahu v záujme dieťaťa, pretože môže či už ohrozovať jeho priaznivý
vývoj, alebo narušovať jeho denný režim z hľadiska tiež plnenia si jeho školských povinností. V takom

prípade, musí právo na styk s dieťaťom ustúpiť v prospech záujmu dieťaťa. V posudzovanom prípade
síce doposiaľ nebola preukázaná skutočnosť, ktorá by nasvedčovala takémuto stavu a pravdou tiež
je, že deti sú na otca zvyknuté, avšak spoľahlivé poznanie skutočnosti, či styk otca s deťmi by
bol spôsobilý v rozsahu ním požadovanom pôsobiť na deti nepriaznivo, či dokonca traumatizujúco,
alebo či ide o predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením druhého rodiča v tomto prípade
matky, je možné až po dôkladne vykonanom dokazovaní, ktoré však presahuje rámec rozhodovania

o neodkladnom opatrení. Aktuálne však vzhľadom na vek detí a ich záujem, je potrebné vyčkať na
výsledky dokazovania v základnom konaní, ktoré budú spôsobilé k posúdeniu tejto zásadnej otázky, do
ktorého času bude možné rodičovské práva otca vykonávať prostredníctvom tejto neodkladnej úpravy,
ktorá súčasne zabezpečí, aby sa otec a deti do doby konečného rozhodnutia vzájomne neodcudzili.

31. Odvolací súd do pozornosti oboch rodičov dáva, že z hľadiska záujmu detí nie je možné zmiešavať
konfliktné vzťahy medzi rodičmi so vzťahmi medzi jednotlivými rodičmi a deťmi. Povinnosťou každého
rodiča je svojim deťom vytvárať v rámci svojich možností prostredie citového a bezpečného zázemia
a istoty, na čom sa musia podieľať vo vzájomnej zhode obaja. Akékoľvek iné konanie, nemôže byť v
súlade so záujmom mal. detí, o ktorý by sa mali ako prioritný cieľ pokúšať obaja rodičia. Je potrebné

dôsledne oddeliť rovinu vzájomných konfliktných vzťahov od roviny vzťahu rodičov s deťmi, pretože
v konečnom dôsledku to budú jedine deti, ktoré v súčasnosti všetky tieto okolnosti citlivo vnímajú, vo
vzťahu ku ktorým nemožno potom ani vylúčiť negatívny dopad na ich psychické a fyzické zdravie.

32. Z vyššie uvedených dôvodov tak dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

v časti, ktorou nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa upravil rozsah styku otca s mal. deťmi je
vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).