Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/120/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714201014
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714201014.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci navrhovateľa Y. W.,

nar. XX. 9. XXXX, trvale bytom M. cesta XXXX/XX, Q. zast. advokátom C.. Andrejom Cifrom, J.Kráľa
5/A, Lučenec proti odporcovi TELERVIS PLUS, a.s. so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717
769 zast. advokátom JUDr. Alanom Strelákom, Na Vŕšku 12, Bratislava o zaplatenie sumy 189,- € s
prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

O trovách konania súd r o z h o d n e až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 27. 1. 2014 domáhala zaplatenia sumy 189,- Eur s prísl.

na tom základe, že dňa 18. 9. 2009 účastníci konania uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej bol
poskytnutý úver vo výške 350,- Eur s tým, že tento mala vrátiť v 7 splátkach po 77,- Eur, spolu sumu
539,- Eur. Z tohto teda vyplýva, že v skutočnosti navrhovateľka zaplatila odporcovi 189,- Eur viac, ako
jej odporca poskytol. Poukázala na tú skutočnosť, že podľa § 4 ods. 2 písm. g), j), i), h) Zákona č.
258/2001Zmluvaospotrebiteľskomúveremusíobsahovaťkonečnúsplatnosťúverovéhorámca,RPMN,
výšku, počet a termíny splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov a ročnú úrokovú sadzbu. V prípade,
že takáto obligatórna náležitosť v zmluve chýba, považuje sa podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona za

bezúročný a bez poplatkov. Predložená zmluva tieto náležitosti neobsahuje. Podľa jej názoru sa teda
odporca bezdôvodne obohatil, keďže prijal plnenie vyššie o 189,- Eur ako jej v skutočnosti poskytol a
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľka poukázala ďalej na tú skutočnosť, že v
tomto prípade podľa jej názoru plynie 10 ročná objektívna premlčacia lehota s tým, že táto začala plynúť
21. 1. 2010, keďže posledná splátka bola uhradená dňa 20. 1. 2010.

Odporca žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť s odôvodnením najskôr, že uplynula 3 ročná premlčacia

objektívna lehota podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka, neskôr uvádzala, že v tomto prípade
plynie 4 ročná premlčacia lehota podľa ustanovení Obchodného zákonníka s tým, že táto lehota začala
plynúťdňa21.1.2010auplynulaeštepredpodanímnávrhu,keďženávrhbolpodanýaždňa29.1.2014.

Súd vykonaným dokazovaním a to z vyjadrení účastníkov konania, z výpisu z Obchodného registra na
odporcu, zo Zmluvy o úvere č. 420090685, z obchodných podmienok, z listov medzi účastníkmi konania,
z predložených rozhodnutí súdov zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzatvorili dňa 18. 9. 2009 Zmluvu o úvere č. 420090685, na základe ktorej poskytol
odporca navrhovateľke úver vo výške 350,- Eur . Celkový poplatok za správu úveru bol stanovený
na 189,- Eur. Celkom navrhovateľka mala zaplatiť za poskytnutý úver sumu 539,- Eur. V zmluve bolodohodnuté, že navrhovateľka uhradí odporcovi 7 mesačných splátok po 77,-Eur, pričom prvá splátka je
splatná 10-ty deň po uzavretí tejto zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30-
ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Zo zhodných vyjadrení účastníkov konania ako aj z listu

odporcu navrhovateľke zo dňa 6. 6. 2013 vyplýva, že navrhovateľka uhradila odporcovi celý úver vrátane
poplatku teda sumu 539,- Eur ku dňu 20. 1. 2010. Navrhovateľka poukázala na tú skutočnosť, že keďže
žalovaná zmluva o úvere nemá obligatórne náležitosti, stanovené v § 4 ods. 2 písm. g) j) i) h) Zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže nie je v tejto zmluve stanovená konečná splatnosť
úverového rámca, RPMN, výška, počet a termíny splátok istiny, úroku a iných poplatkov a ročná úroková

sadzba je tento úver bezúročný a bez poplatkov a v skutočnosti teda vrátila odporcovi o 189,- Eur viac,
ako dostala a teda žiadala vydať bezdôvodné obohatenie. Odporca uviedol, že podľa nich predmetná
zmluva spĺňa všetky náležitosti stanovené zákonom č. 258/2001. Podľa nich predmetná zmluva o úvere
bola platným právnym úkonom, nakoľko nebola ani v časti vyhlásená za neplatnú, dokonca ani žiadna jej
zmluvná podmienka. Rovnako poskytnutý spotrebiteľský úver nebol vyhlásený, označený alebo uznaný
za bez poplatkov alebo za bezúročný žiadnym všeobecným súdom alebo iným orgánom, ktorý má na

to zverenú právomoc, čiže v tomto zmysle ide o predčasne podaný návrh, nakoľko skutočnosť, na ktorú
sa odvoláva navrhovateľ - bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nie je preukázaná.

Odporca vzniesol námietku premlčania s tým, že podľa nich uplynula 3 ročná objektívna premlčacia
lehota, nakoľko úver bol splatený dňa 20. 1. 2010, premlčacia lehota začala plynúť 21. 1. 2010

a uplynula 21. 1. 2013. Ďalej poukázal na to, že návrh bol podaný až dňa 29. 1. 2014. Neskôr
zmenil odporca svoj názor ohľadom premlčacej lehoty a uviedol, že v tomto prípade plynie 4 ročná
premlčacia lehota podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko sa jedná o zmluvu o úvere
podľa ustanovení Obchodného zákonníka, teda sa jedná o absolútny obchod s tým, že v obchodnom
zákonníku je upravená aj premlčacia lehota, ktorá je 4 ročná a ktorá takisto uplynula ešte pred

podaním návrhu. Odporca kategoricky odmietol tvrdenia, že by sa chcel úmyselne obohatiť a tým
by mala byť založená dôvodnosť 10 ročnej premlčacej lehoty pre prípadné bezdôvodné obohatenie,
keďže činnosť odporcu nesmerovala k získaniu prípadného bezdôvodného obohatenia ale účelom
bola činnosť uvedená vo výpise z Obchodného registra. Navrhovateľka poukázala na tú skutočnosť,
že odporca ako odborne znalý dodávateľ musí pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti, ktorá je

zrejmá z verejne prístupného výpisu z Obchodného registra postupovať s odbornom starostlivosťou. Z
uvedeného vyplýva, že odporca je povinný poznať a rešpektovať ustanovenia relevantných právnych
predpisov vzťahujúcich sa k jeho podnikateľskej činnosti, ktorou je poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov. Správna aplikácia zákona č. 258/2001 Z.z. je nevyhnutnou povinnosťou každého poskytovateľa
spotrebiteľských úverov pri uzatváraní a dojednávaní úverových zmlúv zo spotrebiteľmi ako slabšou

zmluvnou stranou. Odporca túto povinnosť evidentne porušil tým, že v predmetnej úverovej zmluve
neuvádzal, resp. neplatne uvádzal náležitosti, ktoré sú pre spotrebiteľa nevyhnutné pri rozhodovaní sa,
či úverový produkt, ktorý mu je ponúkaný je pre neho v danej situácii výhodný alebo nevýhodný. Majú za
to, že odporca úmyselne porušoval zákon č. 258/2001 Z.z. čím zmaril spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
súdajmi,ktorémusiaúverovézmluvyobsahovať.Nazákladeuvedenéhodošlokúmyselnémuzhoršeniu

postaveniu navrhovateľa a teda došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu zo strany odporcu.
Ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že minimálne v tomto prípade išlo zo strany odporcu o nepriamy
úmysel.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g), j), i), h) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a

účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, v prípade
variabilnej ročnej úrokovej sadzby Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny
variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú
variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa, spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov, platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 3, veta druhá hore citovaného zákona, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) - j), k) a l) poskytnutý úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov.Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný
plnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávnehodôvodu,
ktorý odpadol ako aj majetkový prospech, získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie
vydať.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone

ustanovenej(§101-110).Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčania
dovolá, nemôže premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.

Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3
roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa keď k nemu došlo.

Vykonanýmdokazovanímmalsúdzapreukázané,žeúčastnícikonaniauzatvorilidňa18.9.2009Zmluvu
o úvere č. 420090685, na základe ktorej poskytol odporca navrhovateľke úver vo výške 350,- Eur pričom
navrhovateľka sa zaviazala tento úver vrátiť v 7 mesačných splátkach po 77,- Eur , spolu 539,- Eur.
Odporkyňa takto spravila splátkami s tým, že celá suma bola uhradená dňa 20. 1. 2010, čo medzi
účastníkmi konania nebolo sporné. Je nepochybné, že sa jedná o úverovú zmluvu, uzatvorenú podľa

zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Podľatohtozákonazmluvaospotrebiteľskomúvere
musí obsahovať okrem iného aj konečnú splatnosť úverového rámca RPMN, výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z obsahu žalovanej úverovej zmluvy potom je zrejmé, že v
tejto úverovej zmluve nie je uvedená konečná splatnosť úverového rámca, ktorá musí byť stanovená
dňom, mesiacom a rokom, nie je tam uvedená RPMN. Keďže sa jedná o obligatórne náležitosti takejto

zmluvy,poskytnutýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov.Vtakomprípademalanavrhovateľka
odporcovi vrátiť len sumu 350,- Eur, v skutočnosti mu však zaplatila o 189,- Eur viacej. Z tohto dôvodu
sa teda odporca na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatil a to vo výške 189,- Eur. Toto bezdôvodné
obohatenie teda odporca navrhovateľke je povinný vydať. K bezdôvodnému obohateniu došlo dňa
20. 1. 2010 a premlčacia lehota začala plynúť dňa 21. 1. 2010. Začiatok plynutia premlčacej lehoty

medzi účastníkmi konania nebol sporný. Nakoľko odporca vzniesol námietku premlčania, súd sa musel
zaoberať otázkou uplynutia premlčacej lehoty. Navrhovateľ poukazoval na to, že v tomto prípade plynie
10 ročná objektívna premlčacia lehota podľa ustanovenia Občianskeho zákonníka a naopak poukázal
na to, že v tomto prípade plynie 3 ročná objektívna lehota podľa Občianskeho zákonníka s tým, že
táto uplynula dňa 21. 1. 2013 a neskôr uvádzal, že v tomto prípade treba použiť 4 ročnú premlčaciu

lehotu podľa ustanovení Obchodného zákonníka s tým, že táto uplynula dňa 21 . 1. 2014 ale návrh na
tunajší súd bol podaný až po jej uplynutí, t.j. dňa 29. 1. 2014. Súd teda najskôr posudzoval otázku či
je potrebné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje plynutie premlčacej lehoty pri
bezdôvodnom obohatení alebo ustanovenie Obchodného zákonníka, ktoré upravuje plynutie premlčacej
lehotyprizmluvách,uzatvorenýchpodľaObchodnéhozákonníka.Súdjetohonázoru,ževtomtoprípade

je potrebné použiť ustanovenie Občianskeho zákonníka ktoré riešia práve otázku plynutia premlčacej
lehoty pri bezdôvodnom obohatení. Tu súd poukazuje na tú skutočnosť, že táto otázka bola viac krát
riešená aj judikatúrou súdov SR s tým, že v prevažnej miere sa jednotlivé súdy prikláňajú k názoru,
že v takomto prípade je potrebné použiť ako právnu normu ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pri
použití Občianskeho zákonníka plynie jednak subjektívna lehota, ktorá je dvojročná a tá začína plynúť

odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úrok obohatil.
Z vyjadrení navrhovateľky je zrejmé, že tá sa dozvedela o tom, že na jej úkor sa odporca bezdôvodne
obohatil až potom keď kontaktovala príslušné združenia na ochranu spotrebiteľa, čo bolo v máji 2013 a
teda premlčacia lehota v tomto prípade uplynie až v máji 2015. Návrh na tunajší súd bol však podaný
dňa 29. 1. 2014. Subjektívna premlčacia lehota teda podľa názoru súdu navrhovateľ neuplynula. Súd

však sa ďalej zaoberal otázkou plynutia objektívnej premlčacej lehoty, ktorá podľa zhodného vyjadrenia
účastníkov konania začala plynúť 21. 1. 2010. Podľa názoru súdu je potrebné použiť 3 ročnú objektívnu
premlčaciu lehotu, ktorá uplynula dňa 21. 1. 2013 a keďže návrh bol podaný 29. 1. 2014 a odporca
vzniesol námietku premlčania, nárok navrhovateľky je premlčaný. Navrhovateľka síce poukázala nato, že v tomto prípade plynie 10 ročná premlčacia lehota s poukazom, že odporca ako odborne znalý
dodávateľ musí pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti postupovať s odbornom starostlivosťou
a je povinný poznať a rešpektovať ustanovenia relevantných právnych predpisov, vzťahujúcich sa k

jeho podnikateľskej činnosti, ktorej poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a teda správne aplikovať
zákon č. 258/2001 Z.z. Poukázali ďalej na to, že odporca úmyselne porušoval zákon č. 258/2001
čím zmaril spotrebiteľovi možnosť oboznámiť sa s údajmi, ktoré musia úverové zmluvy obsahovať a
teda došlo k úmyselnému zhoršeniu postavenia navrhovateľa a teda došlo k úmyselnému obohateniu
na strane odporcu. Súd mal za to, že v tomto prípade nebolo preukázané, že by sa odporca bol

úmyselne bezdôvodne obohatil . V tomto prípade zo strany navrhovateľky sa jedná len o všeobecné
vyjadrenie,ktorésatýkapodnikateľskejčinnostiodporcu,zktoréhoniejemožnéautomatickyvyvodiť,že
odporca pri výkone svojej podnikateľskej činnosti sa chce úmyselne bezdôvodne obohatiť. Z predmetu
podnikateľskej činnosti odporcu je zrejmé, že poskytuje zo zvláštnych zdrojov úvery ale z takejto činnosti
je zrejmé to, že odporca má záujem získať zisk práve prostredníctvom vyplatenia úrokov a poplatkov,
to je práve ten zisk, ktorý dosahuje odporca. Z týchto dôvodov súd potom návrh navrhovateľky ako

premlčaný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania bude rozhodnuté
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal

jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).