Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2013

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 1C/78/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6209205634
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Růžička

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2013:6209205634.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudcom JUDr. Milanom Růžičkom v právnej veci navrhovateľa M. J.,

G.. XX. XX. XXXX, štátneho občana Slovenskej republiky, bytom U. G. Z. XX, A. P., zastúpeného Mgr.
Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom Veľký Krtíš, Komenského 3, proti odporcom I/ J.G. F.T.U.,
G.. XX. XX. XXXX, štátnemu občanovi Maďarskej republiky, II/ R. F., G.. XX. XX. XXXX, štátnej občianke
Maďarskej republiky, obaja bytom U. G. Z. XXX, A. P., o zaplatenie 2.207,41 Eur istiny s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporca I/ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi čiastku 15,74 Eur istiny s 9 % ročným úrokom z
omeškania od 06. 10. 2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi I/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Odporkyni II/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 09. 11. 2009 navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi J. F. povinnosť
zaplatiť mu čiastku 2.207,41 Eur istiny s 9 % ročným úrokom z omeškania od 06. 10. 2009 do

zaplatenia, z titulu nezaplateného nájomného vo výške 844,18 Eur, ceny za odber plynu a elektriny vo
výške 954,25 Eur a náhrady škody vo výške 408,98 Eur. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 09. 12.
2010 č.k. 1C/78/2010-213, súd uložil odporcovi J. F. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi čiastku 15,74
Eur istiny s 9 % ročným úrokom z omeškania od 06. 10. 2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku súd návrh zamietol. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol
tak, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením zo dňa 05. 04. 2012 č.k. 15Co/106/2011-268, napadnutý rozsudok okresného súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že okresný súd
vykonal dostatočné dokazovanie, avšak na základe výsledkov vykonaného dokazovania nezaujal vo
veci správny právny záver, keď uviedol, že k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo len medzi navrhovateľom
a odporcom. Z písomne vyhotovenej dohody zo dňa 01. 07. 2008 totiž vyplýva, že navrhovateľ dáva
do prenájmu predmetný rodinný dom nie len J. F., ale aj R. F., teda jeho matke. Potom súd nesprávne
považoval za pasívne legitimovaného v konaní len odporcu J. F.. Uznal tú skutočnosť, že pre vznik
nájomnej zmluvy podľa § 663 OZ sa nevyžaduje písomná forma. V danom prípade však bola uzavretá

zmluva aj písomne. Na návrh navrhovateľa uznesením zo dňa 07. 09. 2012 č.k. 1C/78/2010-317, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňom 12. 11. 2012, súd pripustil, aby do konania na strane odporcu vstúpila R.
F., G.. XX. XX. XXXX. Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného návrhu a uviedol, že žiada
súd, aby uložil odporcom I/, II/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť mu čiastku 2.207,41 Eur istinys 9 % ročným úrokom z omeškania od 06. 10. 2009 do zaplatenia. Poukázal na obsah dohody z 01.
07. 2008. Uznal, že v tejto dohode sa uvádza termín nájomca a nie nájomcovia, preto vždy tvrdil, že
nájomcom je odporca I/. Vzhľadom však na závery rozhodnutia krajského súdu zažaloval aj odporkyňu

II/. Žalovaná istina predstavuje nezaplatené nájomné vo výške 884,18 Eur a to nedoplatok za nájomné
za mesiac február 2009, máj 2009 a jún 2009. Taktiež by mali odporcovia I/, II/ uhradiť navrhovateľovi
nedoplatok za odber elektriny a plynu, celkovo vo výške 954,25 Eur a z titulu náhrady škody čiastku
408,98 Eur. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania zo strany odporkyni II/ vo vzťahu k uplatňovaným
nárokom, z titulu neuhradeného nájomného a nedoplatkov za elektrinu a plyn, myslí si, že táto námietka

bola vznesená dôvodne. Čo sa však týka náhrady škody, tento nárok nie je premlčaný vo vzťahu k
odporkyni II/.

Odporca I/ na pojednávaní uviedol, že žiada súd, aby návrhu navrhovateľa vyhovel v časti o zaplatenia
15,74 Eur istiny s príslušenstvom. Vo zvyšku žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť. Ďalej
uviedol, že on sa nikdy nepovažoval za nájomcu domu v U. G. Z., ktorého vlastníkom je navrhovateľ.

Dohodu z 01. 07. 2008 podpísal len preto, že v takomto znení mu túto dohodu predložil na podpis
navrhovateľ a odporkyňa II/, teda jeho matka, v tom čase bola v práci. Počas trvania nájomného vzťahu
on nezaplatil z titulu nájomného ani forint navrhovateľovi.

OdporkyňaII/napojednávaníuviedla,žežiadasúd,abynávrhnavrhovateľaakonedôvodnýzamietol.Na

pojednávaní dňa 31. 01. 2013 vzniesla námietku premlčania uplatňovaného nároku navrhovateľa voči
jej osobe. Poukázala na to, že do konania vstúpila až v roku 2012. Ďalej uviedla, že jedinou nájomkyňou
v rozhodnom období predmetného rodinného domu bola ona a nie odporca I/. Ona sa totiž na nájme
s navrhovateľom dohodla a ona bola tá, ktorá platila navrhovateľovi nájomné. Navrhovateľ jej k rukám
odovzdal kľúče od predmetného domu a dohodol sa s ňou podrobnosti o nájme. Taktiež po skončení

nájmu kľúče od domu odovzdala navrhovateľovi ona. WC a kúpeľňa neboli v poriadku už vtedy, keď
sa do domu nasťahovali spolu s odporcom I/. Potrubie bolo zapchaté a to sa týkalo nie len WC, ale aj
umývadla, z ktorého tok bol veľmi slabý. Viackrát žiadala navrhovateľa, aby tento problém riešil. Keď
z domu odchádzali, bolo poškodené jedno okenné krídlo. Uznáva, že toto krídlo poškodil odporca I/.
Navrhovateľ jej povedal, že po 01. 06. môžu spolu s odporcom I/ v dome bývať bez toho, aby niečo

platili. Vzťahy medzi nimi boli vtedy dobré a sám navrhovateľ to navrhol, pretože v tom čase kúpili iný
dom, a povedal, že kým sa ten dom dá doporiadku, môžu u neho bývať bezplatne. Podľa jej názoru
návrh podal navrhovateľ na súd len preto, lebo bol presvedčený, že kúpia jeho dom, ktorý im dal do
nájmu. Oni to tak aj chceli, ale nemohli, lebo ten bol zaťažený záložným právom a preto kúpili iný dom.
To navrhovateľa nahnevalo.

V priebehu konania boli vypočutí ako svedkovia M. J., T. E., Q. J. Q. B. C..

Svedok B. E. na pojednávaní dňa 11. 11. 2010 uviedol, že oboch účastníkov osobne pozná. V júni roku
2008 ho R. F. požiadala, aby zohnal podnájom, či už v Maďarsku alebo SR. On sa potom obrátil na

navrhovateľa. Vedel o tom, že má prázdny dom. Bol osobne pri tom, keď sa R. F. a navrhovateľ rozprávali
o podmienkach dohody o nájme. R. F. mala navrhovateľovi mesačne platiť za nájom 56.000,-- Ft s tým,
že v tejto sume boli už zaúčtované aj mesačné zálohy za elektrinu, plyn a vodu. Ako kauciu za nájomné
na 3 mesiace dala R. F. navrhovateľovi 168.000,-- Ft. Dohodol sa s ňou tak, že rok tam môžu bývať.
Potom podľa tejto dohody bývala v rodinnom dome R. F. a jej syn, teda odporca. On v tom čase tam

býval na tom istom dvore. Býval však v samostatnom dome, ktorý tiež patrí navrhovateľovi. Osobne
videl, že v júni 2008 navrhovateľ dal kľúče R. F.. R. F., ako aj odporca, sa mu sťažovali počas bývania v
dome, že sú zapchaté odpadové rúry v kúpeľni. Keď odchádzali, ani pisoár, ani toalety neboli rozbité. K
oknám sa on vyjadriť nevie. Môže potvrdiť, že do domu v ktorom býval odporca a R. F., bol zavádzaný
internet, vtedy keď tam bývali.

Svedok M. J. na pojednávaní dňa 11. 11. 2010 uviedol, že v polovici septembra roku 2009 vymenili
navrhovateľovi odtokové potrubie zo záchodu. Potrubie bolo upchaté. Záchodová misa aj pisoár boli
poškodené. Boli prasknuté a zlomené. Ďalej robil stavebné úpravy v kúpeľni navrhovateľa. Opravovali
sa tiež obklady, ktoré boli poškodené. Zasklili aj štyri okenné krídla.

SvedkyňaQ.J.,manželkanavrhovateľa,napojednávanídňa11.11.2010uviedla,žeodporcaprišielsám
za navrhovateľom s tým, že sa chcel nasťahovať do prázdneho domu. Potom účastníci uzavreli písomnú
zmluvu, ktorú vyhotovil navrhovateľ. Odporca ju podpísal a navrhovateľ odovzdal kľúče odporcovi.Tvrdila, že odporca zapchal odpadové zariadenie na toalete, pričom ona spolu s E. odtokové zariadenie
vyčistili. Potrubie pretlačil B. C.. Až keď sa odporca so svojou matkou odsťahovali, tak sa všetko
vyčistilo a prerobilo. Pisoár a záchodová misa, keď odchádzali, boli poškodené. Záchodová misa bola

aj odlomená. Boli rozpité 4 okná.

Svedok B. C. na pojednávaní dňa 09. 12. 2010 uviedol, že niekedy na jeseň v roku 2008 ho zastavila
manželka navrhovateľa s tým, že majú problém, lebo sa jej zapchala záchodová misa. On dal potom
hadicu do záchodovej misy, tlakom to potlačil a zápcha povolila. Nevšimol si, že by ten záchod bol

poškodený.Môžesastať,žekeďsaveľapapierunahádžedozáchodu,taksapotrubieupchá.Nepamätá
si, že by opätovne čistil odpadové potrubie na tomto záchode.

Zvykonanéhodokazovaniamalsúdnespornepreukázané,ževjúni2008saodporkyňaII/ústnedohodla
s navrhovateľom o tom, že od 01. 07. 2008 si zoberie do prenájmu jeho prázdny rodinný dom a že tam
bude bývať spolu so synom. Taktiež sa dohodli na tom, že bude pravidelne platiť mesačne nájomné

vo výške 56.000,-- Ft s tým, že platba obsahuje aj zálohové platby za elektrinu, plyn a vodu. Táto
skutočnosť vyplýva aj z výpovede svedka T. E. a odporkyni II/. Kľúč od domu v júni roku 2008 odovzdal
navrhovateľ k rukám odporkyni II/. Odporkyňa II/ bola tá, ktorá pravidelne mesačne poukazovala platby
z titulu nájomného, navrhovateľovi na účet v OTP banke v Balažských Ďarmotách. Odporkyňa II/ spolu
s odporcom I/ bývala v predmetnom rodinnom dome od 01. 07. 2008 do 01. 07. 2009. Opravy v

rodinnom dome sa uskutočnili v polovici septembra 2009. Odporca uznal, že rozbil jedno okno na dome.
Túto skutočnosť potvrdila aj odporkyňa II/. Svedok T. E. potvrdil tú skutočnosť, že pisoár a toaleta
neboli rozbité, keď odporcovia z domu navrhovateľa odchádzali. Písomnú dohodu o nájme rodinného
domu č. súpisné 46 uzavreli dňa 01. 07. 2008 navrhovateľ a odporca I/. Podľa tvrdenia odporcu I/ túto
písomnú dohodu pripravil navrhovateľ napriek tomu, že už predtým sa s odporkyňou II/ ústne dohodol

na podmienkach nájmu predmetného rodinného domu. Nájomné za mesiac február 2009 bolo splatné k
02. 02. 2009, nájomné za mesiac jún 2009 bolo splatné k 01. 07. 2009 a nájomné za mesiac máj 2009
bolo splatné k 01. 05. 2009. Listom zo dňa 20. 08. 2009 navrhovateľ vyzýval odporcov I/, II/, aby mu
uhradili z titulu nedoplatku za plyn a elektrickú energiu čiastku 954,25 Eur do 27. 08. 2009.

Podľa§663Občianskehozákonníka,nájomnouzmluvouprenajímateľprenechávazaodplatunájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby

užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Zákon neustanovuje
písomnú formu ako podmienku platnosti nájomnej zmluvy. Nájomnú zmluvu k bytu možno uzavrieť aj

ústne, prípadne konkludentne (mlčky). Z vykonaného dokazovania v danom prípade nesporne vyplýva,
že zmluvu o nájme bytu v rodinnom dome, číslo súpisné XX, v obci U. G. Z. s navrhovateľom uzavrela
len odporkyňa II/ a nie odporca I/. Táto skutočnosť vyplýva z výsluchu svedka T. E.Q. a nepriamo
tomu nasvedčujú aj tie skutočnosti, že navrhovateľ kľúče od predmetného rodinného domu odovzdal
odporkyni II/ a odporkyňa II/ mu pravidelne poukazovala platby za nájomné a po skončení nájmu

kľúče od domu aj vrátila. Aj v písomnej dohode z 01. 07. 2008 je používaný termín nájomca a nie
nájomcovia. Túto dohodu písomne pripravil navrhovateľ, avšak potom ako platne uzavrel ústne nájomnú
zmluvu s odporkyňou II/. To, že nájomná zmluva je podpísaná odporcom I/, odporca vysvetlil tým,
že odporkyňa II/ v tom čase bola v práci. Taktiež medzi navrhovateľom a odporkyňou II/ existovaladohoda, že nájomné, ktoré obsahovalo aj zálohové platby za elektrinu, plyn a vodu mu bude platiť
odporkyňa II/, ktorá v skutočnosti tak aj robila. Potom vo vzťahu k tej časti návrhu, ktorým navrhovateľ
uplatňuje zaplatenie nedoplatkov z nájomného a za odber plynu a elektrickej energie v konaní bola

pasívne legitimovaná len odporkyňa II/. Odporkyňa II/ však vzniesla námietku premlčania uplatňovaných
nárokov navrhovateľa a keďže právo navrhovateľa na úhradu prípadného dlžného nájomného za mesiac
február 2009 (splatnosť 02. 02. 2009), jún 2009 (splatnosť 01. 07. 2009), máj 2009 (splatnosť 01.
05. 2009), ako aj nedoplatkov za plyn a elektrinu (splatnosť 27. 08. 2009) je premlčané, keďže súd
pripustil vstup odporkyni II/ do konania uznesením, ktoré bolo vydané dňa 07. 09. 2012, súd považoval

túto časť nároku navrhovateľa voči odporcovi I/ za nedôvodnú a voči odporkyni II/ za premlčanú. Čo
sa týka náhrady škody, tu súd poukazuje na to, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za
škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a škodou, ako aj zavinenie. V danom prípade okrem poškodenia (rozbitia) jedného okna,
odporcom I/ nepreukázal navrhovateľ súdu, že by inú vzniknutú škodu mu spôsobili práve odporcovia.
Súd poukazuje aj na pomerne dlhú dobu od odchodu odporcov z rodinného domu (01. 07. 2009) a

následnevykonanýchopráv(polovicaseptembra2009).NaopaksvedokT.E.potvrdil,žekeďodporcovia
z domu odchádzali, pisoár ani toaleta neboli rozbité. Upchatie kanalizácie bolo problémom počas
celého užívania rodinného domu navrhovateľa odporcami. Ak by aj bolo zapchaté kanalizačné potrubie,
navrhovateľ ničím nepreukázal, že by toto potrubie zapchali práve odporcovia. Za zasklievanie štyroch
okien navrhovateľ zaplatil 62,97 Eur, z toho potom vychádza, že zasklenie jedného okna predstavovalo

čiastku 15,74 Eur. Keďže sám odporca I/ uznal, že túto škodu (rozbitie jedného okna) svojím konaním
navrhovateľovi spôsobil on, v tejto časti považoval súd návrh navrhovateľa za dôvodný. Odporca I/ sa
dostal do omeškania so svojím plnením potom, ako ho navrhovateľ vyzval ústne na plnenie, teda od 06.
10. 2009. Vzhľadom na vyššie uvedené vo zvyšku súd návrh navrhovateľa voči odporcom I/, II/ zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol vo vzťahu k odporcovi I/ podľa § 142 ods. 3 O. s. p. a
§ 151 ods. 2 O. s. p. a vo vzťahu k odporkyni II/ podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca I/ mal neúspech
len v pomerene nepatrenej časti a preto mu v súlade s ust. § 142 ods. 3 O. s. p. vznikol nárok na
náhradu trov konania. Trovy konania však písomne v lehote 3 dní nevyčíslil a keďže zo spisu ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia nevyplývalo, že by mu vznikli trovy konania, súd vyslovil, že odporcovi I/ sa

náhrada trov konania nepriznáva. Tomuto rozhodnutiu nebráni ani tá skutočnosť, že výrok prisudzujúci
trovy konania (nevyčíslené), bol vyhlásený v rámci rozsudku, pretože rozhodnutie o trovách konania
malo v takomto prípade povahu uznesenia. Uznesením je súd viazaný len čo bolo vyhlásené, pokiaľ to
zákonneupravujeinak.Vdanomprípadevšakprávnaúpravauvedenáv§151ods.2O.s.p.predstavuje
ďalšiu výnimku zo zásady, že súd je viazaný vyhláseným uznesením (§ 170 ods. 1 O. s. p.) a umožňuje v

písomnomvyhotovenírozsudkuuviesťnamiestoprisudzujúcehovyhlásenéhovýroku,výrokonepriznaní
trov konania. Odporkyňa II/ mala vo veci plný úspech. V spojení s konaním jej však trovy nevznikli a
preto súd vyslovil, že odporkyni II/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v 4 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.