Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 13, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/82/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211211710
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2211211710.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

žalobkyne : Z. B., K.. XX.XX.J., O. Z. V. XXX, proti žalovanému : Š. Y., K.. O. P. W., X. XXXX/XX, G..
W.Ý. G. X.. Š. Q., W. W. W. Č.. X/A, O., o určenie neplatnosti právneho úkonu a zaplatenia náhrady
škody 37 973,82€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 19.7.2011 domáhala určenia neplatnosti zmluvy o tichom spoločenstve
uzavretej dňa 06.06.1996 medzi účastníkmi konania z dôvodu poukazom na ustanovení § 37 ods. 1
Oobčianskeho zákona, ako úkonu nejasného, nezrozumiteľného v časti poskytnutia vkladu 400.000,-
Sk, poskytnuté žalovaným žalobkyni na jej podnikanie, ktorú sumu prevzala naproti podpisu. Na dôkaz
svojich tvrdení doložila zmluvu o tichom spoločenstve uzavretú dňa 06.09.1996 uzavretú v zmysle ust.
§§ 673 a 681 Obchodného zákona. Uznesením dňa 08.02.2012 bola žalobkyňa vyzvaná na odstránenie

nejasnosti podania. V doplnení dňa 10. 10. 2011 rozšírila nárok o náhradu škody v sume 33 414,35 eura
s príslušenstvom, s odkazom na § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý nárok dôvodila odkazom
na § 424 Obč. zákonníka, uvedením do omylu klamstvami žalovaného, porušením dobrých mravov,
ktoré spočívalo nedôveryhodnosti preukázania naplnenia kontroverznej zmluvy o tichom spoločenstve
na strane príjemcu a zo strany poskytovateľa finančných prostriedkov, za účelom dosiahnutia výkonu
rozhodnutia založeného na klamstve, čím jej bola spôsobená materiálna škoda. Škoda spočívala v
sumách vymožených v exekučnom konaní spisová značka A. XXX/XX vo výške 721 521,-Sk (23

950,11,-€) a trov konania v sume 151 920,00,-Sk (5.042,82,-€), úhradám za námietku proti exekúcii v
uvedenom konaní 20 000,-Sk (666,09,-€), úhrada za dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky
proti rozhodnutiu krajského súdu 40.000,-Sk (1.327,76,-€) a náhrada trov právneho zastúpenia 24.
600,-Sk (816,57,-€), ako aj zaplatený súdny poplatok 46 800,-Sk (1 553,48,-€), celkom 1.006. 641,-
Sk (33.414,35 eura). Uvedené náklady vydokladovala exekučnými príkazom v exekučnom konaní A.,
uznesením o zaplatení súdneho poplatku v konaní XEr/XX/XXXX Okresného súdu Dunajská Streda, v
konaní XXCb/XX/XX Krajského súdu v Trnave, trovy dovolacieho konania právnym zástupcom X.. H. Š..

2. Na výzvu súdu žalobkyňa vo svojom podaní dňa 05.03.2012 zopakovala svoje tvrdenia v pôvodnom
ako aj v doplnenom podaní pri vyšpecifikovaní náhrady škody poukazujúc na tvrdenia žalovanéhov konaní XXCb/ XX/XX na pojednávaniach dňa 08.0 8.2001, 8.10.2001, 29.10.2001 a 12.12.2001,
zvýraznením nepravdivých tvrdení vo výpovediach žalovaného i svedkov.

3. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s navrhovanými
listinnými dôkazmi predkladané žalobkyňou, uvedené v ods.1 odôvodnenia, ako aj s obsahom spisu
tunajšieho súdu XC/XX/XXXX U. XEr/XX/XXXX, na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový
stav veci:

4. Žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu dôvodila neposkytnutím
peňažnej hotovosti žalovaným, keď rozhodnutia súdov boli žalovaným dosiahnutej nekalým spôsobom.
Spochybnila spôsob dojednania poskytnutia finančných prostriedkov v Zmluve o tichom spoločenstve
v článku I v bodoch 1 a 2, ktoré obsahovo sa rozchádzali . Poprela poskytnutie peňazí žalovaným a
rozhodnutia súdov mal žalovaný dosiahnuť nekalým spôsobom, čo bližšie nešpecifikovala. Mala záujme
vec riešiť aj cestou prokuratúry, keď tak neurobila. Následne už len zopakovala svoje tvrdenia, ktoré

uviedla aj v konaniach, ktoré predchádzali tomuto sporu.

5. Právny zástupca žalovaného namietal naliehavý právny záujem prednesený žalobkyňou na určení
neplatnosti právneho úkonu, Zmluvy o tichom spoločenstve, ktorá už bola predmetom sporov, a v rámci
nich riešená otázka platnosti právneho úkonu. Nepovažoval za preukázaný ani jeden z náležitosti nároku

na priznanie náhrady škody a tým ani protiprávnosť konania žalovaného pri vymožení nároku na základe
vykonateľného rozsudku. Žalovaný považoval konanie o spor so žalobkyňou právoplatne ukončený a
pohľadávky v podstate zaplatené.

6. V konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda číslo spisovej značky XC/XX/XXXX súd

rozhodol o nároku žalobkyne na zaplatenie pohľadávky 26.887,07 € s príslušenstvom zamietol a
priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania, keď dospel k záveru, že v konečnom dôsledku
v exekučnom konaní začatom dôvodne žalovaným, žalobkyňa plnila povinnosť , ktorá jej vyplynula
aj na základe konečného rozsudku Najvyššieho súdu. Súd dospel k záveru, že v konečnom dôsledku
v exekučnom konaní začatom do dôvodne žalovaným žalobkyňa uhradila v tom, čo bola povinná

uhradiť aj na základe konečného rozsudku Najvyššieho súdu. Súd konštatoval, že žalovaný nezískal
na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie a ani nespôsobil škodu, pretože exekúcia prebehla v
súlade toho času právoplatným rozsudkom Krajského súdu Trnava XXCb/XX/XXXX. Súd konštatoval,
že žalovaný nezískal na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie a ani nespôsobil škodu, pretože
exekúcia prebehla v súlade toho času právoplatným rozsudkom Krajského súdu Trnava XXCbXX/XXXX.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.4.2012. Žalovaná sa neodvolala.

7.V konaní Krajského súdu Trnava č.sp.zn.XXCb/XX/XXXX súd zaviazal žalobkyňou, na zaplatenie
istiny 400 000,-Sk s úrokom z omeškania 17,6 % ročne od 01.01.2000 až do zaplatenia, ako aj k náhrade
trov konania v sume 40 800,-Sk, ktorý nadobudol právoplatnosť ku dňu 07.12.2002 a vykonateľný bol

ku dňu 11.12.2002, po neúspešnom odvolaní sa žalobkyne voči rozsudku. Návrh na exekúciu podal
žalovaný , keď dňom 10.02.2003 poveril s výkonom exekúcie X.. B. S.Ú.. Okresný súd Dunajská Streda
uznesením dňa 10.12.2003 zamietol námietky povinnej (v tomto konaní žalobkyne), odvolávajúca sa
na podanie mimoriadneho opravného prostriedku dňa 07.01.2003 a rovnako súd zamietol aj žiadosť
povinnej na odklad exekúcie, s odôvodnením, že exekúcia v rozhodnom čase bola vedená na základe

riadneho právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, keď nebolo možné vopred vediete, ako
naloží Najvyšší súd vo veci s podaným dovolaním.

8. O dovolaní žalobkyne proti citovanému rozsudku v odseku 7 odôvodnenia rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky dňa 29. septembra 2004 v konaní sp.zn. R. B., zrušil rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky XObo/XXX/XXXX zo dňa 23.10.2002 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
Až rozsudkom odvolacieho súdu, vtedy Najvyššieho súdu SR dňa 29.11.2005, číslo spisovej značky
XObo XXX/XXXX zmenil rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa XX.XX.XXXXč.S.- XXCb XXX/XXXX-
XX tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalobkyni náhrada trov konania .

9. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 30. 6. 2008 číslo konania X R. P. XX/XXXX
- XXX, súd rozhodol o dovolaní žalobcu, v tomto konaní žalovaný proti rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 20. 9. 11. 2005 číslo konania X R. XXX/XXXX - XXX, ktorým bol zmenený
rozsudok Krajského súdu v Trnave také, že rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie .Súčasne rozhodol o odklade vykonateľnosti tohto rozsudku uznesením dňa 29. 6. 2006. Z uvedeného
je potom zrejme že výkon rozhodnutia od začatia exekúcie februára 2003 až do odkladu exekúcie do
29. 6. 2006 bol zákonným postupom žalovaného.

10. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané 25.11.2009 číslo konania XObo/XXX/
XXXX rozhodol o odvolaní žalovanej, v tomto konaní žalobkyne vo veci XXCbm/XX/XXXX - XX keď
žalobu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky dňa 29.4.2010 č. sp.zn. XObdo B. O. zrušil rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 25.11. 009 a

vrátil na ďalšie konanie v napadnuté dovolaním žalobcu. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky,
ako súd odvolací , rozsudkom dňa 27.10.2011 v konaní pod spisovou značkou XObo XX/XXXX, potvrdil
rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.01.2002 , ktorým bolo právoplatne ukončené konanie v
tejto veci.

11. Súd dospel k záveru, že v konečnom dôsledku v exekučnom konaní začatom do dôvodne žalovaným

žalobkyňa uhradila v tom, čo bola povinná uhradiť aj na základe konečného rozsudku Najvyššieho súdu.
Súd konštatoval, že žalovaný nezískal na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie a ani nespôsobil
škodu, pretože exekúcia prebehla v súlade toho času právoplatným rozsudkom Krajského súdu Trnava
XXCbXX/XXXX. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28. 4. 2012. Žalobkyňa sa neodvolala.

12. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave v konaní XXCb XX/XX - XX zo dňa 14.1. 2002 mala
prvostupňový súd za preukázané, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi o tichom spoločenstve bola
platná. K zániku zmluvy došlo v súlade s uzatvorenou zmluvou, a taktiež, že žalobca má nárok na
vrátenie vkladu zvýšeného podiel na zisku s tým, že zmluve si účastníci si výslovne dohodli, že na z
trate sa tichý spoločník nepodieľa. Súd mal rovnako preukázané, že suma 400.000,-Sk bola žalovanej

riadne vyplatená. Skutočnosť odovzdania peňazí má súd preukázané svedeckými výpoveďami ako aj
prevzatie.

13. Podľa § 137 Civilný sporový poriadok, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

14.Základnoupodmienkoudôvodnostiatedavýchodiskomprípadnejúspešnostiurčovacejžalobypodľa
§ 80 písm. c) OSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa

tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona
kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti,
z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z
podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je

charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho
pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný
(existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva
či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť
inak len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo

právneho vzťahu.

15. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k
zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem jestvoval nielen v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu

16. Vzhľadom k tomu, že otázka platnosti Zmluvy o tichom spoločenstve bola riešená ako predbežná
otázka v konaní XXCb/XX/XXXX Krajského súdu Trnava v spojitosti s rozsudkom Najvyššieho súduSlovenskej republiky, žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu,
keď túto súd aj vyriešil, keď konštatoval platnosť právnemu úkonu .

17. V tomto smere súd poukazuje aj na ďalšiu prekážku, pre ktorú nemôže posudzovať platnosť
právneho úkonu, ktorá bola riešená ako predbežná otázka, kde bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe
na plnenie, ktorého podkladom bolo prejudiciálne posúdenie (určenie) práva alebo právneho vzťahu.
Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne, alebo záporne (či sa žalobe vyhovelo,
alebo bola žaloba zamietnutá ), tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo

vzťahukurčovacejžalobemedzitýmiistýmiúčastníkmikonaniavovzťahuktomuistémuskutku,ktorýuž
bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku naplnenie. ( Komentár- I. diel, 2. Vydanie Občianskeho
súdneho poriadku, Števček/Ficová a kolektív, vydavateľstva C.H.BECK, k ust. § 159 ods. 3, čl. 581 ,
odsek posledný). V konaní XXCbXX/XXXX Krajského súdu Trnava bola riešená ako predbežná otázka
platnosti Zmluvy o tichom spoločenstve, rovnako platnosť odstúpenia od zmluvy, čo je prekážkou, aby
súd mohol opakovane sa vecou zaoberať čo do merity.

18. Podľa § 420 ods.1 a 3 Obč. zákona, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

19. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník

- posledný stav textu

20. Podľa § 424 Obč. zákona, za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti
dobrým mravom.

21.Podľa§3ods.1Obč.zákonníka,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

22. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba

považovaťúkon,ktorýjevšeobecneneakceptovateľnýzhľadiskavspoločnostiprevládajúcichmravných
zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. XCdo XXX/
XXXX).

23. Zodpovednosť za škodu podľa § 424 je typickou subjektívnou zodpovednosťou, pretože vznik

zodpovednosti sa tu viaže na úmyselné konanie. Na rozdiel od § 420 ods. 3 sa nepredpokladá zavinenie
škodcu. Je teda úlohou poškodeného dokázať existenciu úmyselného konania škodcu. Na rozdiel od
iných prípadov zodpovednosti za škodu tu nemusí byť porušená určitá právna povinnosť. Stačí, keď sa
dokáže, že išlo o úmyselné konanie proti dobrým mravom. V súvislosti so zodpovednosťou za škodu
podľa § 424 stačilo by uviesť, že za konanie proti dobrým mravom treba považovať také konanie, ktoré

síce priamo neodporuje zákonu, ani ho neobchádza (§ 39), ale ktoré poškodzuje záujmy tretích osôb
(fyzických alebo právnických) tým, že ide o konanie, ktoré sa medzi slušnými občanmi považuje za
neprípustné a ktoré by sa preto ani nemalo vyskytovať.

24. Podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 424 je teda úmyselné konanie proti dobrým

mravom, ktorým bola tretej osobe spôsobená škoda. Medzi úmyselným konaním proti dobrým mravom
a škodou spôsobenou týmto konaním musí byť príčinná súvislosť.

25. Žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie náhrady škody je požiadavkou na vyplatenie v sumy 33
414,35 euro, ktorá zahrňuje pôvodnú istinu 28.992,-€, ako vymožená istina, v rámci výkonu rozhodnutia

exekučnom konaní č. W..G..A. XXX/XXXX, trovy exekúcie 1327,75 eura, ďalšie náklady žalobkyne
v súvislosti s podaným odvolaním a dovolaním v konaniach prebiehajúcich o nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Podľa ustanovenia o všeobecnej zodpovednosti za škodu, každý, t.j.
tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom

nezáležínatom,čiideopovinnosťvyplývajúcuzurčitéhozáväzkovo-právnehovzťahualeboopovinnosť
uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody
inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou
škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia.V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku
všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa
odseku 3 predpokladá.

26. Porušenie zákona správaním sa žalovaného, ktorý na základe právoplatného a vykonateľného
rozsudku Krajského súdu Trnava, až do odkladu vykonateľnosti v dôsledku podaného opakovaného
dovolania sa v roku 2006, bolo zákonným postupom oprávnenej osoby na vymoženie pohľadávky, ktorú
skutočnosť už konštatoval súd aj rozsudku citovanom v ods.6. tohto odôvodnenia. Žalobkyni žiadna

škoda, neodôvodnené zmenšenie majetku, protiprávnym konaním žalovaného nebolo spôsobené, opak
žalobkyňa nepreukázala. Tým nebola splnená ani jedna z podmienok nároku na priznanie náhrady
škody, v dôsledku súd žalobu aj v tejto časti zamietol ako neodôvodnenú.

27. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku , súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

28. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Vzhľadom na úspešnosť žalovaného v tomto konaní, súd mu priznal náhradu trov v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o

podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rožíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vyplv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)