Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/41/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114206407
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7114206407.1

Rozhodnutie

OkresnýsúdKošiceIvprávnejvecistarostlivostisúduomaloletúC.B.,N..XX.XX.XXXX,bytomumatky,
zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov:
matka: X. B., N.. XX.X.XXXX, A. K.J., B. XX a otec: M. B., N.. X.XX.XXXX, A. K., T. XX o návrhu
starých rodičov Y. B., N.. XX.X.XXXX, bytom K., T. XX a K. B., N.. XX.X.XXXX, A. K.J., T. XX, zastúpení
JUDr. Timeou Schwarcovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Pražská 4 na nariadenie predbežného

opatrenia takto

r o z h o d o l :

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Starí rodičia mal. dieťaťa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia doručeného súdu dňa 7.3.2014
žiadali, aby upravil styk maloletej C. B., N.. XX.XX.XXXX na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej tak, že je oprávnené stretávať sa so starou mamou a starým otcom každý týždeň v stredu od

15.00 hod. do 18.00 hod. tak, že maloletú si starí rodičia prevezmú v mieste bydliska maloletej.

Starí rodičia maloletého dieťaťa súčasne podali návrh o úpravu styku s maloletou C. B., N.. XX.XX.XXXX
tak, že sú oprávnení stretávať sa s maloletou každý týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod.

Konanie o návrhu na úpravu styku starých rodičov s mal. dieťaťom a návrh na nariadenie predbežného

opatrenia je vedené pod sp. zn. 11P/41/2014 na Okresnom súde Košice I.

Starí rodičia v návrhu uviedli, že z manželstva ich syna M. B. B. X. B. pochádza maloletá C. B., N..
XX.XX.XXXX. S maloletou sa do rozvodu manželstva ich syna pravidelne stretávali. Matka dieťaťa
presneurčovalavakomčasesamôžusmaloletýmdieťaťomstretávať,pretožesineželalaichpravidelné
návštevy. Pomáhali jej s výchovou maloletej pravidelne a mali s maloletou dobrý vzťah. Keďže bývali

v jednom bytovom dome a aj v jednom vchode bolo prirodzené aj pre maloletú, že spoločne chodili na
prechádzky, výlety. Mali vytvorený veľmi silný citový vzťah, keďže obaja sa jej intenzívne venovali. Zo
strany matky už žil len jej otec, avšak ten nebol ani na svadbe vlastnej dcéry, takže mali pocit, že aj
matke suplujú rodinu, ktorá jej veľmi chýbala.

Aj po rozvode manželstva sa s maloletým dieťaťom pravidelne stretávali. Pretože styk otca s dieťaťom

bol súdom určený podľa ich názoru len v minimálnom rozsahu, samozrejme ako starí rodičia boli pri
styku otca s maloletým dieťaťom prítomní. Bývajú v jednom vchode a stále sa na ňu tešili. Maloletá bola
s nimi šťastná, väčšinu aj zabudla na strach z toho, že nesmela k nim prejavovať radosť a náklonnosť,
pretože sa bála matky. Mysleli si, že to prejde a matka sa umúdri v prospech dieťaťa, ale vidia, že
jej agresivita sa aj voči nim len stupňuje. S maloletým dieťaťom chodili na veľmi krátka výlety, aby sa
pohrala a tešila a bola naozaj veľmi šťastná. Niekedy nechcela ísť domov, avšak syn nesmel meškať

ani pol hodinu, pretože už matka volala policajtov, že mešká. Maloleté dieťa bolo v ich prítomnosti veľmi
spokojné a veselé. Môžu to potvrdiť aj známi, s ktorými väčšinou na takéto výlety chodievali. Nemaližiadny problém, len naozaj minimálny čas na seba. Mysleli si, že časom budú môcť ísť aj na spoločnú
dovolenku. Maloletej nakúpili rôzne veci, avšak tieto matka odmietla od otca prevziať a všetko, čo kúpili
doniesol naspäť domov. Bola situácia, keď jej kúpili ružovú mikinu podľa jej výberu. Nechcela ju zobrať

domov, lebo sa bála. Povedala, že aj tak jej nedovolia ju nosiť a že jej ju zoberú. Maloleté dieťa, keď sa
vracalo domov, stále sa pýtala, či pre ňu otec príde a v podstate sa tešila na ďalšie stretnutie.

Matka už pri rozvodovom konaní bola presvedčená, že maloletá nemá vyrastať pri starých rodičoch, ale
pri svojich vlastných rodičoch a teda najmä u matky. Je však podstatné, že Terezka teraz vyrastá najmä

u svojho dedka. Matka tak isto ako v čase rozvodu ich syn chodí do práce na zmeny a teda starostlivosť
o maloletú zabezpečuje väčšinou starý otec zo strany matky.

Starých rodičov mrzí, že v dôsledku postoja matky voči otcovi a jeho rodine robí všetko preto, aby stratili
kontakt s maloletou. Potvrdzuje to aj sťažnosť otca matky zo dňa 14.3.2013, v ktorej ich bezdôvodne
označuje ako ľudí, ktorí túžia po pomste. Smutné je to, že s týmto pánom neboli vôbec v kontakte,

nepoznajú ho, pretože sa hneval na dcéru, že sa ide vydávať. Na svadbe svojej dcéry ani nebol a fakticky
ani nikto z rodiny. Ak tieto veci rozpráva o nich maloletému dieťaťu, je to hrozné. Je to pre nich príšerný
pocit, že vnučka by mala mať o nich celý život takú mienku, že sú psychicky chorí a že chcú odtrhnúť
maloletú od jej matky.

Pri poslednej úprave styku syn žiadal, aby mohli byť pri styku s maloletou prítomní aj oni ako starí rodičia.
Matka však s týmto nesúhlasila a podľa vyjadrení syna sa starí rodičia môžu domáhať úpravy styku s
maloletým dieťaťom.

Nakoľko matka nie je schopná komunikovať s celou rodinou zo strany otca a nie je možná ani

dohoda navrhujú nariadiť predbežné opatrenie. V prípade nariadenia predbežného opatrenia musí
byť osvedčená danosť nároku, keďže oni ako starí rodičia maloletého dieťaťa, teda jej rodina nijako
maloletej neublížili a majú citové väzby k maloletej. Táto podmienka je splnená. Čo sa týka podmienky
nebezpečenstva hroziacej ujmy a naliehavý právny záujem uvádzajú, že v tomto prípade hrozí, keďže
doposiaľ vyčkávali, či sa zmení postoj matky voči nim a tým aj voči záujmom maloletej. Matka nemá

záujem, aby bol zachovaný normálny duševný vývoj maloletej a ani ustanovený kolízny opatrovník nie
je schopný hájiť dostatočne záujmy vnučky. V rámci riešenia styku s otcom dieťaťa kolízna opatrovníčka
ani raz nenavštívila domácnosť otca, nemala ani záujem o ich stanovisko, napriek tomu, že sťažnosť
otcamatkyadresovanáúradusatýkalaichakostarýchrodičov.Kuvedenejsťažnostisanemohlivyjadriť.

Z tohto dôvodu je oprávnená ich obava a podozrenie, že príslušné štátne orgány sa nedostatočne
zaoberajú záujmom maloletého dieťaťa, jeho psychickým vývojom. Vedia, že základom pre dieťa je byť
umyté, najedené, avšak dieťa nepotrebuje len lásku matky, ale aj celej rodiny. Považujú sa za dostatočne
schopných starých rodičov, ktorí môžu a chcú svoju rodinu podporiť a poskytnúť vnučke pri jej výchove
svoju pomoc. Maloletá má na to právo a považujú to za ich povinnosť ukázať maloletej zdravú výchovu,

ktorá smeruje k vzájomnej tolerancii.

Vzhľadom na zachovanie citových väzieb k maloletej a vzhľadom k tomu, že matka cielene odmieta
akúkoľvek komunikáciu, čo nie je dobrým príkladom vo výchove maloletej navrhujú, aby súd nariadil
predbežné opatrenie.

Z pripojeného rodného listu bolo zistené, že dňa 13.11.2009 sa narodila maloletá C. B.. Otec v rodnom
liste zapísaný M. B., N.. X.XX.XXXX a matka X. B., N.. XX.X.XXXX.

Podľa ust. § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov

alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme
maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť
predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého
dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v

zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o
návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až
77 sa použijú primerane.Podľa ust. § 75 ods. 1,2,3,4,5,7,8 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je
potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Návrh má okrem
náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť
zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh podľa § 75a musí ďalej
obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo
označenie zariadenia sociálnych služieb, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené, a musí byť

z neho zrejmé, že navrhovateľ sa domáha vydania predbežného opatrenia podľa § 75a. Návrh podľa
odseku 9 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy. Ak návrh nemá všetky náležitosti podľa
odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže
začať súd i bez návrhu. O návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku
2, rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu a v prípade, keď nebol spolu s návrhom, ktorý
má náležitosti podľa odseku 2 zaplatený súdny poplatok, do 30 dní od zaplatenia súdneho poplatku. Ak

súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) a g), rozhodne
najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje
o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od doručenia
návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Na rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení je rozhodujúci
stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom

opatrení aj bez výsluchu účastníkov.

Podľa ust. § 76 ods. 1, písm.f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel predbežného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla
i keď len dočasná úprava právnych ( nie len faktických ) pomerov účastníkov. Nariadenie predbežného
opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila dannosť práva ( nároku ) a aby neboli vážnejšie
pochybnostiojehopotrebe.Predbežnéopatreniejeinštitútomprocesnéhopráva,ktorémôžesúdpoužiť,
ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, žeby výkon súdneho

rozhodnutia bol ohrozený. Predbežné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú
práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným opatrením, lebo jeho účelom je len dočasná úprava
pomerov účastníkov. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechané na úvahu súdu,
pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením
predbežného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o mal. deti je prioritný záujem dieťaťa.

Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je naliehavosť
potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o vydaní predbežného
opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený
nárok nepochybne preukázaný.

Podľa ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa
použijú primerane.

Ustanovenie § 25 ods. 5 Zákona o rodine zohľadňuje situácie, keď maloleté dieťa má silné citové väzby s

tzv. blízkymi osobami, napr. so starými rodičmi, avšak kontakt a stretávanie sa s nimi nie sú prirodzeným
a bežným prostriedkom upevňovania a udržiavania ich vzťahov, ale sú obmedzované a minimalizované
zásahom iných osôb, s ktorými dieťa žije. Aj keď tieto osoby nemajú zákonné právo na styk s maloletým
dieťaťom, ako je to v prípade rodičov, v každom prípade súd musí skúmať, či takáto úprava je v záujme
dieťaťa, či si to vyžadujú pomery v konkrétnej rodine, či by nedošlo k citovej ujme a či by bol rozvoj

dieťaťanajmäzcitovej,rozumovejamravnejstránkyohrozený,pokiaľbymuneboloumožnenéstretávať
sa aj s týmito osobami.

Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby zo strany starých rodičov bola aspoň osvedčená
dannosťprávaaabynebolivážnejšiepochybnostiopotrebepredbežnejadočasnejúpravy.Vychádzajúc

z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nepochybné, že medzi matkou maloletého
dieťaťa a starými rodičmi ako aj otcom dieťaťa sú vzťahy narušené, pričom nie sú schopní sa dohodnúť
ohľadne stretávania sa s maloletým dieťaťom. Vzhľadom však na vyššie uvedené citované ustanovenia
Zákona o rodine v § 25 ods. 5 Zákona o rodine v tomto štádiu nebolo preukázané, či je takáto úprava vzáujme maloletého dieťaťa. Až ďalšie dokazovanie vo veci samej preukáže, či si to vyžadujú pomery v
konkrétnej rodine, či takáto úprava je v záujme dieťaťa, pokiaľ by mu nebolo umožnené stretávať sa aj s
týmito osobami, t.j. starými rodičmi. Vychádzajúc z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

doposiaľ tieto skutočnosti zo strany starých rodičov preukázané neboli.

Z vyššie uvedených dôvodov, preto návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Opodstatnenosťou skutočností uvádzaných starými rodičmi v návrhu sa bude súd zaoberať vrámci

zisťovania skutkového stavu v konaní vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.