Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Vladimír Kozáčik
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zastavujúce odvolacie konanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/287/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115228030
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115228030.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu: D.. K.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, I., právne zastúpený: JUDr. Františkom Feníkom, advokátom, so
sídlom Predmestská č. 25, Žilina, proti žalovanému: F.. F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. námestie XXX/
XX, I., právne zastúpený: Mgr. Tomáš Baláž, advokát, Štúrova ul. 1, Žilina, o zaplatenie 5.000,- eur s
príslušenstvom, takto:
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.9.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia 5.000,- eur spolu s 8,05
% ročný úrokom z omeškania od 24.8.2015 do zaplatenia.
2. Nárok skutkovo odôvodnil tým, že na základe ústnej dohody poskytol žalovanému pôžičky dňa
11.6.2014 vo výške 2.900,- eur, dňa 12.6.2014 vo výške 1.900,- eur a dňa 13.6.2014 vo výške 200,-
eur prevodom na účet žalovaného. Dňa 12.8.2015 odoslal žalovanému výzvu na vrátenie poskytnutej
pôžičky v celkovej výške 5000,- eur do 7 dní od doručenia výzvy s určením lehoty veriteľom v zmysle
ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Pri doručení výzvy vychádzal z predpokladu, že bola doručená do
3 dní od odoslania, t.j. 15.8.2015 a splatná bola uplynutím lehoty 22.8.2015.
3.Napreukázanietvrdenýchskutkovýchokolnostípredložilvýpiszúčtuavýzvuspoluspodacímlístkom.
4. V konaní súd vydal dňa 20.11.2015 platobný rozkaz, ktorým v znení opravy vyhovel žalobe a uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.000,- eur s príslušenstvom.
5. Proti platobnému rozkazu podal včas žalovaný odpor, ktorý nárok žalobcu poprel a uviedol, že práve
naopak on poskytol žalobcovi pôžičku, ktorú sa mu žalovaný zaviazal vrátiť. Túto vrátil v splátkach dňa
11.6.2014 vo výške 2.900,- eur, dňa 12.6.2014 vo výške 1.900,- eur a dňa 13.6.2014 vo výške 200,-
eur. Tvrdenia žalobcu označil za účelové pričom poukázal aj na skutočnosť, že nebol dôvod poskytovať
pôžičku v rôznych sumám po jednotlivých dňoch. Takéto platby majú skôr indikovať problémy pri vracaní
prostriedkov ako ich požičiavanie.
6. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil listinné dôkazy, kde stav na účte dokladoval
výpismi z účtu.7. Žalobca replikou uviedol, že písomná forma nie je pre vznik pôžičky nevyhnutná, vznikla ústnou
formou a preukázal poukázanie súd na účet žalovaného a žalovaným uvedené tvrdenie považoval za
nepodložené.
8. Počas sporu strany sa pridržiavali svojich tvrdení.
9. Žalobca poukazoval na to, že so žalovaným spolupracovali až do konca roku 2014. Pôžičku mu
poskytol na požiadanie, pretože nemal prostriedky ani čím splácať hypotéku, to vyslovil v liste manželke.
Tvrdenia o vrátení pôžičky viacerými platbami rozporoval, pretože ak by ich mal vracať pre zlé vzťahy,
vrátil by ich naraz. Pôžičku poskytoval on aj spoločnosti zo svojich zdrojov, pretože peniaze v hotovosti
nemal. Na tvrdenia žalovaného uviedol, že so žalovaným sa bežne stretával aj po poskytnutí pôžičky,
teda zlé vzťahy nemali. Nájomný pomer sním ukončil len pre požiadavky MS SR na správcov a ich
kancelárie.
10. Platobnú neschopnosť žalovaného preukazoval listom žalovaného svojej manželke zo dňa
11.9.2015.
11. Žalovaný osobitne poukazoval na skutočnosť, že v čase, kedy mala byť poskytnutá pôžička mal
dostatok finančných prostriedkov a pôžičku nepotreboval, uvedené prostriedky z účtu nevyberal ani s
nimi nenakladal. V danom čase sa zhoršil vzťah medzi ním a jeho manželkou, ktorá je dcérou žalobcu a
bolo by nelogické, aby mu v čase odlúčenia poskytoval pôžičku bez potvrdenia. Poukázal aj na iné spory
na tunajšom súde, kde sa pôžičky domáhajú aj spoločnosti žalobcu, spolu v objeme cca 18.000,- eur.
Poukázal na zápisnicu z rozvodového konania v ktorom jeho manželka, dcéra žalobcu uviedla opustenie
domácnosti v čase, keď podľa tvrdenia žalobcu mala byť poskytnutá pôžička. Pokiaľ sa so žalobcom
stretávali, bolo to kvôli styku s deťmi a doposiaľ sa tak stretávajú.
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a výsluchom strán.
13. Podľa § 657 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.
14. Pre pôžičku ako reálny kontrakt je charakteristické dočasné prenechanie peňazí (zameniteľných
vecí) do užívania s tým, že po uplynutí dohodnutej doby ale po výzve je dlžník povinný vrátiť rovnaké či
väčšie množstvo zameniteľných vecí (peňazí prípadne aj s dohodnutými úrokmi).
15. Pre preukázanie nároku z pôžičky je nevyhnutné nie len poukázať prenechanie peňazí (vecí) ale aj
dohodu o dočasnom prenechaní do užívania so záväzkom tieto peniaze vrátiť. Pokiaľ by nebola popri
prenechaní peňazí do užívania uzavretá aj dohoda o vrátení (teda aj dočasnom užívaní), nebolo by
možné takúto právnu skutočnosť považovať za pôžičku, pretože druhá strana by sa mohla domnievať,
napr. že sa jedná o dar, preddavok, splátka predchádzajúceho dlhu apod., teda nevznikol by pre rozpor
vôle účastníkov platný právny úkon.
16. V konaní bola porná skutočnosť, či žalobcom poukázané finančné prostriedky na účet žalovaného
predstavujú poskytnutie pôžičky, vrátenie poskytnutej pôžičky alebo iný dôvod prevodu finančných
prostriedkov.
17. Poskytnutie pôžičky vo výške 5.000,- eur v troch platbách dňa 11.6.2014 vo výške 2.900,- eur,
dňa 12.6.2014 vo výške 1.900,- eur a dňa 13.6.2014 vo výške 200,- eur síce tvrdil žalobca, ale
dohodu o dočasnom prenechaní peňazí na požiadanie a záväzok dlžníka peňažné prostriedky vrátiť,
žalobca nepreukázal. Dohodu nie je nevyhnutné preukázať zmluvou či písomným potvrdením (zmluva o
pôžičke patrí medzi neformálne, reálne kontrakty), ale napr. aj svedeckou výpoveďou (príp. aj výsluchom
účastníka), či aj inými nepriamymi dôkazmi preukazujúce vôľu a úmysel strán, najmä ak sa jedná o
sporné skutočnosti. V konaní síce ani žalovaný doposiaľ nepreukázal skutočnosť, že by sa malo jednať
o vrátenie peňazí z ním poskytnutej pôžičky, pretože nepreukázal kedy mali byť prostriedky v objeme
cca 18.000,- eur pre žalovaného a jeho spoločnosti poskytnuté, avšak predmetom konania bol nárok
žalobcu na vrátenie pôžičky a nie vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu či
obdobného titulu.18. Nakoľko sa však žalobca domáhal vrátenia poskytnutej pôžičky, súd je viazaný nie len výškou
žalovanej sumy, ale aj dôvodom - skutkovými tvrdeniami, ktoré môže súd poťažme nanajvýš ináč právne
posúdiť. Bremeno dôkazu tvrdených skutočností však zaťažuje žalobcu.
19. Súd za dôkaz o dohode o pôžičke nepovažoval výzvu na vrátenie pôžičky žalobcom žalovanému.
Z výzvy zo dňa 12.8.2015 mal súd len preukázanú žiadosť žalobcu žalovanému o vrátenie pôžičky vo
výške 5.000 eur.
20. Súd zo žalovaným z predloženého výpisu z účtu vedeného vo VÚB a.s. č. 1683270855 na jeho
meno zistil, že v dňoch 11.6.2014 až 13.6.2014 bolo pod zhodným variabilným symbolom poukázané
na účet žalovaného 18.000,- eur. Variabilný symbol uvádzal prevodca len možné označenie dáta,
konštantný symbol 0558 označoval iné finančné platby a všetky operácie boli bez doplňujúcich údajov,
napr. vyjadrenie účelu. Pred poukázaním prostriedkov bol stav na účte žalovaného 18.134,89 eur, po
poukázaní prostriedkov (čiastočne iných kreditných a debetných platbách) stav 39.951,61 eur a stav
v nezmenenej výške (až do 57.003,24 eur) bol až do 1.10.2014, kedy došlo k prevodu 55.000,- eur.
Nepochybne uvedená skutočnosť svedčí o tom, že prostriedky sa „neužívali“, teda predstavovali len
pohľadávku na účte, ktorý bol úročený len nepatrnou sadzbou, teda absentuje potreba dočasne užívať
vec. Uvedené zistenia nepriamo podporujú tvrdenie žalovaného, pretože obvykle ak niekto žiada o
pôžičku, s požičanými prostriedkami nakladá (spotrebuje ich) a následne ich vráti z iných prostriedkov
(prípadne sú uložené na účelom zábezpeky a pod. čo preukázané ani tvrdené nebolo).
21. O účele prostriedkov nemohol svedčiť ani prípadný a nesporný fakt, že pravdepodobne žalobca
ako osoba vykonávajúca účtovníctvo žalovanému k týmto položkám rukou dopísala pôžička. Nakoľko
uvedená skutočnosť (rukou napísaný text na výpise z účtu - pôžička) nebola sporná, skutočnosť potvrdil
aj žalovaný, avšak ani po vykonaní dôkazu by nepriniesla iné zistenia, skutočnosť sa dá považovať za
označenie vrátenej pôžičky alebo aj poskytnutie pôžičky, súd vykonanie dôkazu zabezpečením originálu
výpisov z účtu v kópii založených v spise, ktorý by spôsobilo odročenie pojednávania zamietol.
22. Nakoľko bolo nesporné, že žalobca vykonával pre žalovaného účtovníctvo, je teda osobou znalou
predpisov o účtovníctve vrátane označovania účtovných dokladov a pod., teda prípadné nezrovnalosti
pri označovaní účelu platby je potrebné pripísať aj na jeho ťarchu. Ak nešlo o obchádzanie zákona a
účelové platby, tak poukázaním prostriedkov, minimálne zo zdrojov spoločností v ktorých je spoločníkom
a štatutárnym orgánom, by mal byť vyhotovený účtovný záznam o takejto operácií.
23. Účel poskytnutia pôžičky popri vyššie uvádzaných dôvodoch spochybňujú aj skutočnosti uvádzané
samotnýmžalobcomprijehovýsluchu,keďsámuviedol,ževykonávalviaceréplatbynaúčetžalovaného
kvôli zvýšeniu bonity a preukázaniu výšky obratu pre poskytnutie úveru. Jednak súd vôbec nemal
preukázané, o aký úver sa malo jednať a aký úver mal žalovaný žiadať, nebolo tvrdené ani následné
poskytnutie úveru a ďalej poskytnutím platieb došlo len k zvýšeniu stavu na účte viacerými drobnými
platbami, avšak obrat by bol rovnaký ako pri jednej alebo napr. troch platbách (od každej osoby), nešlo
o „vzájomné“ účtovné operácie, ale jej jednostranné poukázanie peňazí.
24. Súd taktiež nemal preukázanú platobnú neschopnosť žalovaného, ktorý mal síce začiatkom roku
2014 na účte nižší stav, avšak nebol v nepovolenom prečerpaní, zostatok na účte bol kladný a list
predložený žalobcom, v ktorom navrhoval žalovaný predaj spoločnej nehnuteľnosti, nepreukazoval
finančnú núdzu, ale len to, že žalovaný uhrádzal za spoločnú nehnuteľnosť splátky úveru v značnej
výške čo považoval za zaťažujúce.
25. Súd v konaní mal síce preukázané pripísanie peňažných prostriedkov na účet žalovaného v platbách
dňa 11.6.2014 vo výške 2.900,- eur, dňa 12.6.2014 vo výške 1.900,- eur a dňa 13.6.2014 vo výške
200,- eur, spolu 5.000,- eur avšak nemal preukázané, že žalobca prevod vykonal za účelom poskytnutia
pôžičky, teda že finančné prostriedky poskytol žalovanému ako pôžičku do dočasného užívania s jeho
záväzkom peňažné prostriedky vrátiť a teda nepreukázal, že mu vznikol nárok na vrátenie pôžičky.
Skúmanie materiálnej pravdy, prečo dochádzalo medzi žalobcom a žalovaným k takýmto platbám a ich
účelu, keď obaja účastníci súd znalí účtovníctva a minimálne základných ekonomických a právnych
otázok nie je úlohou súdu v tomto konaní. Podľa zistení z nepriamych dôkazov (výpisu stavov na účte)
súd považoval za pravdepodobnejšie, že šlo o iné plnenie zo strany žalobcu, vrátenie prostriedkov,
províziu či iné, teda uveril tvrdeniam žalovaného.26. Súd preto návrh v plnom rozsahu zamietol.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Nakoľko úspech žalovaného bol v plnom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.