Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Silvia Hýbelová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/782/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214217716
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214217716.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova
8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného splnomocnencom Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vl.
Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanej: J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Q. XXXX/XX, K. D., o
zaplatenie 807,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 15. januára 2015, č.k. 11C/502/2014-44, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, v časti určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky a náhrady trov konania p o t v r d z u j e.
II. Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 243,11 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 20.03.2013 do zaplatenia,
do troch dní o právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol, žalovanému náhradu trov konania
nepriznal a zároveň určil, že v Dodatku ku Zmluve o pripojení č. A 6476049 zo dňa 29.08.2012,
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je neprijateľná podmienka v článku 2.5 v znení uvedenom
vo výroku rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa domáhal na žalovanom žalobou
podanou na súd prvej inštancie dňa 16.09.2014 zaplatenia sumy 807,11 eur s 8,75% úrokom z
omeškania od 20.03.2013 do zaplatenia. Poukázal na zmluvu o pripojení a na dodatok k zmluve
zo dňa 19.08.2012, v zmysle ktorých vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá umožňuje žalovanému
využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalovanému bol odpredaný mobilný telefón
zn. Samsung za akciovú cenu 1 euro. V zmysle Dodatku k zmluve sa žalobca tiež domáha nároku na
zmluvnú pokutu vo výške 564 eur. Žalobca v Dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej
pokuty výšku zľavy poskytnutej žalovanému pri predaji mobilného telefónu. Dohodnutá zmluvná pokuta
niejevyššiaakovýškazľavy,ktorábolapripredajimobilnéhotelefónužalovanémuposkytnutá.Zohľadnil
čas, kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej zmluvnej
pokuty. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 243,11
eur za obdobie 09/2012 až 11/2012. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že zmluvou o poskytovaní
verejných služieb č. A 6476049, ktorú strany sporu podpísali dňa 29.08.2012 a dodatkom k tejto
zmluve z toho istého dňa žalobca a žalovaný sa dohodli, že žalobca poskytne žalovanému SIM kartu
s telefónnym číslom na účastnícky program Biznis Exkluziv Svet. Predmetom Dodatku bol predaj
koncového telekomunikačného zariadenia Samsung Galaxy S3 white z majetku podniku so zľavou z
jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1 euro. Dodatok obsahuje aj vyhlásenie, že účastník si je
vedomý že bežná maloobchodná cena MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH, za ktorú podnik
MT zo svojho majetku predáva, je 565 eur a telekomunikačné zariadenie je mu odpredávané za kúpnucenu uvedenú vyššie, len z dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom
SIM karty na dobu dohodnutú v bode 2.3 tohto Dodatku, v zmysle ktorého sa účastník zaviazal, že po
dobu 24 mesiacov od dátumu uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu podľa zmluvy a že po celú
túto dobu bude bez prerušenia využívať služby a neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k
ukončeniu platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, nepožiada o vypojenie prevádzky alebo
dočasnú deaktiváciu karty a nedopustí sa takého konania, ani neumožní také konanie, na základe
ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy, pred uplynutím doby viazanosti bude mať na SIM
karte aktivovaný taký účastnícky program, že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode
2.2 tohto článku. Z jednotlivých predložených faktúr vyplynulo, že žalobca fakturoval žalovanému za
služby za obdobie od 29.08.2012 do 06.11.2012 sumy 136,96 eur a 100,84 eur a ďalej mu fakturoval
3,98 eur za odpojenie, 1,33 eur za upomienku. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 52 ods.
1, 2, 3, 4 O.z., § 43 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa § 44 ods. 1
uvedeného zákona, podľa § 420 ods. 1, 3, § 442 ods. 1, § 544 ods. 1, 2, § 588, § 545, § 517 O.z. a
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Súd mal preukázané, že žalobca podal návrh pokiaľ
sa týka nároku na zaplatenie sumy 243,11 eur za nezaplatené služby dôvodne, keď žalobca po uzavretí
zmluvy vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby spolu vo výške 243,11 eur.
Nezaplatením splatných faktúr za služby v tejto výške porušil žalovaný dohodnuté podmienky zmluvy,
čo malo za následok, že žalobca mu zaslal výzvu na dodatočné plnenie. Žalovaný sumu nenamietal,
nepreukázal, že by jeho záväzok zanikol. Preto súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
243,11eur za poskytnuté služby. V zmysle § 517 O.z. priznal žalobcovi aj úrok z omeškania zo súdom
priznanej sumy vo výške 243,11 eur od 20.03.2013, teda odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočnej
lehoty na plnenie vo výške 8,75% ročne do zaplatenia. Žalobca ďalej požadoval zaplatenie sumy 564
eur ako zmluvnej pokuty. Keďže zmluva o pripojení a jej dodatok sú spotrebiteľskými zmluvami, ktoré
sú typovými formulárovými zmluvami, sa súd zaoberal aj neprijateľnými podmienkami v týchto zmluvách
a dospel k záveru, že zmluvná pokuta obsiahnutá v bode 2.5 v každom z dodatkov k zmluvám o
pripojení je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže žalovaný nemal možnosť dojednať zmluvnú
pokutu individuálne. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv,
ktoré má vopred pripravené, v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj
pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľa zaplatiť vždy v nezmenenej výške, bez ohľadu
na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ
zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie
uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod
dvojročného zmluvného vzťahu. Zmluvná pokuta je ustanovená iba ako povinnosť, ktorú má plniť
žalovaný, je teda v neprospech spotrebiteľa. Nerovnováha v právach a povinnostiach medzi účastníkmi
je aj v tom, že dojednanie zmluvnej pokuty je neurčité a aj z tohto dôvodu neplatné. Zmluvná pokuta bola
dojednaná nie dostatočne a určito. Z pojmu „sa nedopustí takého konania alebo nedá svojím konaním
podnet“ nevyplýva presne akého konania sa nemá účastník dopustiť, aby nevzniklo podniku právo na
odstúpenie od zmluvy alebo zmluvu vypovedať alebo na základe ktorého by bol podnik oprávnený
účastníkovi dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. Obchodné podmienky obsahujú
pomernerozsiahlušpecifikáciuprávapovinnostížalovanéhoapretobybolopotrebnépresneuviesť,aké
konania účastníka sú dôvodom na to, aby žalobca mohol od zmluvy odstúpiť, resp. zmluvu vypovedať
alebo pristúpiť k prerušeniu alebo obmedzeniu služieb. Je tiež neurčité, či týmto konaním malo byť aj
opomenutie určitej povinnosti. Žalobca si uplatnil sumu 564 eur zmluvnú pokutu aj ako náhradu škody.
Táto zodpovednosť je zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon (§ 420 O.z.). Možno ju uplatniť,
ak sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody ako
majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a škodou, zavinenie
toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Pre splnenie uvedených objektívnych podmienok
nie je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Súd mal preukázané v
konaní, že pri uzatváraní zmluvy a dodatku bol žalovanému predaný mobilný telefón za zľavnenú kúpnu
cenu 1 euro, pričom žalovaný v dodatku vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný
so zľavou len z toho dôvodu, že sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a tiež že
si je vedomý, že maloobchodná cena mobilného telefónu je 565 eur. Tieto podmienky zľavy žalovaný
nedodržal, keď neplatil za poskytované služby od začiatku poskytovania služby počas 24 mesačnej
doby viazanosti. Týmto svojím konaním zavinil, že žalobca ukončil poskytovanie služieb žalovanému.
Tým by vznikol žalobcovi nárok na náhradu škody, nakoľko zmluvný vzťah netrval po dobu 24 mesiacov,
avšak len v prípade, ak by postupoval v zmysle § 545 ods. 2 O.z. teda dohodol by so žalovaným náhradu
škody presahujúcu zmluvnú pokutu. Takáto dohoda však uzatvorená nebola. Vzhľadom k uvedeným
skutočnostiam preto súd aj bez návrhu vyslovil, že podmienka používaná v dodatkoch k zmluvám opripojenívbode2.5jepodmienkouneprijateľnouajepotrebnévýslovneuviesťtútopodmienkuvovýroku
súdneho rozhodnutia a z toho dôvodu aj návrh žalobcu v tejto časti ako nedôvodný zamietol. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keďže účastníci mali úspech len čiastočný. Žalovanému
vzniklo právo na náhradu trov konania v podiele 40%, čo predstavuje čistý úspech žalovaného (70% -
30%). Žalovaný si však náhradu trov neuplatnil, preto mu ju súd nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia návrhu a určenia neprijateľnosti
zmluvnej podmienky ako aj náhrady trov konania podal odvolanie v zákonom určenej lehote žalobca.
Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav. Za podstatný dôvod nesprávnosti rozsudku, ktorým určil dojednanie
v dodatku v bode 2.5 o zmluvnej pokute za neprijateľné považuje fakt, že súd pristúpil ex offo k
posudzovaniu zmluvných podmienok v zmysle predpisov na ochranu spotrebiteľa, avšak nesprávne,
pretože sa nevysporiadal so základnými požiadavkami stanovenými O.z., Smernicou Rady 93/13/EHS
z 05.04.1993 ako aj judikatúrou Európskeho súdneho dvora. Povinnosťou súdu bolo skúmať, či nebola
daná podmienka dojednaná individuálne a či ňou bola zároveň spôsobená značná nerovnováha
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Medzi stranami sporu bola
uzavretá dňa 29.08.2012 Zmluva o poskytovaní verejných služieb, súčasťou zmluvy boli všeobecné
podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb. Súčasne bol v ten istý deň
uzavretý aj Dodatok k zmluve o pripojení, ktorého predmetom bola aktivácia osobitného zvýhodneného
účastníckeho programu Biznis Exkluziv Svet. Pre získanie výhod oproti poskytovaniu služieb, iba podľa
samotnej zmluvy žalovaný pristúpil na prísnejšie podmienky poskytovania služieb a to uhradiť riadne
a včas cenu poskytnutých služieb a zotrvať v zmluvnom vzťahu, bez prerušenia využívať služby,
neuskutočniť žiaden úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu zmluvy alebo ktorého účelom by malo byť
ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti po dobu 24 mesiacov. V
prípade, že by odporca podmienky nesplnil, za porušenie týchto sa dohodli, že bude zaviazaný
zaplatiť zmluvnú pokutu 564 eur, ktorá sa rovná poskytnutej zľave na kúpu mobilného telefónu, pričom
pokiaľ k porušeniu povinnosti zo strany žalovaného dôjde v období posledných 6 mesiacov pred
uplynutím doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa bude postupne znižovať, v závislosti od toho,
koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.
Výška zmluvnej pokuty platnej pre druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých
mesiacov medzi posledným dňom viazanosti a okamihom porušenia vynásobí číslom, ktoré má v čitateli
výšku zmluvnej pokuty a v menovateli číslo 6. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť, nezaplatil
ani jednu vyúčtovanú cenu za poskytnuté služby. Pri posudzovaní podmienky, ktorá bola v zmluve
uvedená na základe individuálneho rozhodnutia spotrebiteľa je aplikácia ustanovení o neprijateľných
podmienkach vylúčená. Poukázal na rozhodnutia ESD C-168/05, C-240/98, C-244/98, C-137/08.
Vzhľadom na skutkové okolnosti pri uzatváraní zmluvy má spotrebiteľ dostatočnú vyjednávaciu silu
a môže vplývať na obsah dodatku aj pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, nakoľko táto predstavuje výlučne
výšku poskytnutej zľavy a v prípade, ak by si vybral žalovaný iný mobilný telefón, v inej hodnote,
bola by rozdielna aj dohodnutá zmluvná pokuta. Pokiaľ ide o značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je nevyhnutné prihliadať na nerovnováhu
založenú samotným uzatvorením dodatku a to v prospech spotrebiteľa a s prihliadnutím na výhodu
ceny telekomunikačných služieb, ktorú získava uzatvorením dodatku. Poukázal na uznesenie NS sp.zn.
33Obo 934/2004, NS ČR 33Cdo 3053/2007. Súd opomenul zisťovať, či v danom prípade mohol alebo
nemohol žalovaný individuálne ovplyvniť zmluvnú podmienku. Opomenul aplikovať článok 4 ods. 1
smernice 93/13. Za neurčitý sa považuje právny úkon, ak je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke
zrozumiteľné, avšak nejednoznačné a tým je neurčitý aj jeho vecný obsah, pričom neurčitosť nemožno
odstrániť a preklenúť ani jej výkladom v zmysle ustanovenia § 35 O.z.. Má za to, že dohodnutá zmluvná
pokutajeformulovanájasne,určite,zrozumiteľne,jemožnénazákladejejpísomnejformulácievdodatku
jasne a presne určiť za aké porušenie zmluvy vznikne žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu a v akej
výške. Naopak, žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi, pretože uzavretím dodatku nadobudol
mobilný telefón za akciovú cenu 1 euro, zvýhodnenú cenu poskytovaných služieb, pričom nesplnil ani
jeden svoj záväzok, na ktorý sa uzavretím zmluvy o dodatku zaviazal. Ak by dodatok neuzavrel, mohol
si mobilný telefón kúpiť za bežnú maloobchodnú cenu 565 eur. Žalovaný však využil zľavy a akcie
poskytnuté žalobcom bez splnenia svojich záväzkov. Vzhľadom k uvedenému navrhol, aby odvolací
súd v napadnutej zamietajúcej časti a časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 11C/502/2014 je určenie povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 807,11 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 20.03.2013 do
zaplatenia a trovy konania.
5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým vo zvyšku zamietol návrh (potom, ako žalovanej určil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 243,11
eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 20.03.2013 do zaplatenia) a určil, že v dodatku k zmluve
o pripojení zo dňa 29.08.2012 je neprijateľná podmienka v článku 2.5 a žalovanej nepriznal náhradu
trov konania.
6. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za
to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho
výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených
nárokov, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentami strán sporu a pretože odvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval
správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom
na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého
rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý
neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia.
K odvolacím dôvodom odvolací súd dodáva, že žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja
od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zmluvy sú ako tzv. typové uzatvárané vo viacerých prípadoch a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom
neovplyvňuje, nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 O.z.). Žalobca ako
dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľkou osobitne nevyjednával. Pri spotrebiteľských
vzťahoch je charakteristické, že podnet k zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Súd žiadnym spôsobom
nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú
zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom
na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti
účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia
povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu v spotrebiteľskej veci by už pri
samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou
len jeden účastník zmluvy a to spotrebiteľ, keď žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v
súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako
je dojednaná medzi stranami sporu súd považuje za neprimeranú sankciu. Z hľadiska času dodávateľ
vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napr. jeden
mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac
viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ
nezaplatí, t.j. či nezaplatí napr. len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v
dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu. Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca
sa snažil pri zmluvnej pokute zohľadniť časový aspekt porušenia zmluvných povinností, pričom k
znižovaniu výšky zmluvnej pokuty dochádza až v prípade porušenia zmluvných povinností v posledných
6 mesiacoch z celej 24 mesačnej doby viazanosti. Pri takomto dojednaní spotrebiteľ mal povinnosť
uhradiť zmluvnú pokutu v plnej výške pri porušení zmluvných povinností počas prvých 18 mesiacov
doby viazanosti, čo nemožno označiť za primerané. Je rozdiel medzi tým, či k porušeniu povinnosti
došlo v 1. mesiaci zmluvného vzťahu alebo v 18. mesiaci doby viazanosti. Okrem toho nie každé
porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu. Rovnako pri oneskorenej úhrade peňažného
plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Paušálne
dojednanie zmluvnej pokuty umožňujúcej zníženie výšky zmluvnej pokuty jedine pri porušení zmluvných
povinností v poslednej štvrtine zmluvného vzťahu, ktoré vôbec nezohľadňuje intenzitu a významtoho ktorého porušenia povinnosti ani výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku, predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje
pri akomkoľvek i menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu
v plnej výške v prvých 3/4 trvania zmluvného vzťahu.
7. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie, keďže neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu, na ktoré by mal odvolací
súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP) z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387
ods. 1 CSP).
8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bola v celom rozsahu
úspešná žalovaná.
9. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.