Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 2Cbi/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205798
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116205798.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa

so sídlom v Bratislave, pobočka Stará Ľubovňa, Budovateľská 42, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 30 807
484, proti žalovanému : SKP, k.s., so sídlom kancelárie Hlavná 50, 080 01 Prešov, IČO: 44 915 691,
správca dlžníka EUROTECHNIK - SL, s.r.o., so sídlom Továrenská 22, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36
495 514, o určenie právneho dôvodu a výšky popretých pohľadávok, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e sa, že pohľadávka žalobcu titulom vyplatenej dávky garančného poistenia bývalému
zamestnancovi úpadcu v sume 2.472 € je pohľadávkou proti podstate, t.j. pre účely uspokojovania v
konkurzesp.zn.2K/50/2014,vedenomnaOkresnomsúdePrešov,budeuspokojovanávporadíurčenom

v ust. § 87 ods. 2 písm. l/ zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii o a zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 21.03.2016 sa žalobca proti žalovanému v konkurznom konaní úpadcu
EUROTECHNIK - SL, s.r.o. domáhal určenia právneho dôvodu a výšky popretých pohľadávok, teda že
pohľadávka žalobcu titulom vyplatenej dávky garančného poistenia bývalému zamestnancovi úpadcu v
sume 2.472 € je pohľadávkou proti podstate, t.j. pre účely uspokojovania v konkurze sp. zn. 2 K/50/2014

vedenom na Okresnom súde Prešov, bude uspokojovaná v poradí určenom v ust. § 87 ods. 2 písm. l)
ZKR. Podanú žalobu odôvodnil tým, že si podaním č. 4293-21/2016-SL zo dňa 26.01.2016, doručenom
žalovanému dňa 29.01.2016 podľa ZKR uplatnil svoju pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu, t.j.
pohľadávku proti podstate titulom vyplatenej dávky garančného poistenia

-2- 2Cbi/12/2016

(dávka GP) bývalému zamestnancovi úpadcu vo výške 2.472 € na základe predloženého Rekapitulácie
vyplatených dávok k dátumu splatnosti 21.01.2016.
Správca listom zo dňa 17.02.2016, doručeným žalobcovi dňa 10.03.2016, oznámil, že uplatnenú
pohľadávku ako pohľadávku proti podstate neuznáva v časti 1.322,81 €, čo do právneho dôvodu a do
výšky, a to z dôvodu, že v tejto časti nemožno považovať dávku GP ako pohľadávku proti podstate,
odvolávajúc sa na ust. § 87 ods. 2 písm I) v spojitosti s ust. § 87 ods. 2 písm. j) ZKR a § 2 písm. a)

zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, účinného ku dňu vyhlásenia konkurzu.
Žalobca z dôvodmi neuznania nesúhlasí a má za to, že popretá časť pohľadávky z titulu vyplatenej dávky
GP po vyhlásení konkurzu a po uplynutí základnej lehoty na prihlásenie pohľadávky je pohľadávkouproti podstate, keďže vznikla po vyhlásení konkurzu ako jednorazová dávka z garančného poistenia
podľa § 102 a § 103 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Žiadateľovi o dávku GP p. Jozefovi
Hrebíkovi, vznikol po vyhlásení konkurzu pracovnoprávny nárok (mzda, dovolenka, odstupné ...), ktorý

mu osvedčil správca v potvrdení zamestnávateľa na účely nároku na dávku GP. Žiadateľ si predpísanou
formou nárok uplatnili v Sociálnej poisťovni a tento mu bol ako dávka GP za pracovnoprávne nároky v
uznanom rozsahu 2.472 € vyplatený dňa 21.01.2016 a týmto dňom v súlade s ust. § 148 ods. 3 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení došlo k vzniku pohľadávky Sociálnej poisťovne voči úpadcovi
vo výške 2.472 €. Vyplatené dávky GP sú dávkou za pracovnoprávny nárok a preto bola žalobcom

uplatnená v konkurze ako pohľadávka proti podstate bez akéhokoľvek obmedzenia jej výšky, nakoľko
ust. § 87 ods. 2 písm. I) ZKR žiadne obmedzenia, čo sa týka výšky uplatnenej pohľadávky nepozná.
Ide o nárok - pohľadávku Sociálnej poisťovne voči úpadcovi, nie o pracovnoprávny nárok zamestnanca
definovaný v ust. § 87 ods.2 písm. j) ZKR, ako to uvádza správca v popretí. Názor správcu a jeho postup
pri popieraní časti uplatnenej pohľadávky v sume 1.322,81 € z dôvodu aplikácie ust. § 87 ods. 2 písm.
j) - pracovnoprávne nároky zamestnancov úpadcu, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny

mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, sú pohľadávkami proti podstate najviac vo výške štvornásobku
životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení
konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca,
v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, považuje žalobca za nesprávny a nedôvodný, nakoľko
uvedené ustanovenie sa týka iba pracovnoprávnych nárokov zamestnancov, ktorí si priamo môžu

uplatniť svoje nároky voči konkurznej podstate v prípadoch, ak nežiadajú o výplatu dávky z GF, resp.
v prípadoch, keď by im zo zákonných obmedzení, vyplývajúcich zo zákona o sociálnom poistení,
bola vyplatená nižšia dávka GF ako bola uplatnená. Uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať a
vysvetľovať v spojitosti s ust. § 87 ods. 2 písm. I) ZKR, a teda ukracovať na uspokojovaní veriteľa,
ktorý plní za úpadcu. Postup podľa písm. j) je obmedzujúcim pre prípady, keď nedôjde k vyplateniu

dávok GP Sociálnou poisťovňou a jedná sa o pracovnoprávny nárok zamestnanca, nie pohľadávku
Sociálnej poisťovne, čo následne vyplýva aj zo znenia ust. § 87 ods. 3 ZKR. Záväzok na úhradu dávok
garančného poistenia má pôvod v systéme sociálneho poistenia. Ide o záväzok verejno-právny nie
záväzok súkromno-právny; ide teda o plnenie, ktoré Sociálna poisťovňa uhrádza vo svojom mene a plní
tým svoju zákonnú povinnosť ustanovenú predpismi verejného práva. Nejde teda o plnenie za niekoho

iného. Vznik pohľadávky Sociálnej poisťovne voči zamestnávateľovi je daný momentom vyplatenia
garančnejdávky.Zustanovenia§102zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívyplýva,žeSociálna
poisťovňa neuhrádza za platobne neschopného
-3- 2Cbi/12/2016-27

zamestnávateľa mzdu (náhradu mzdy), ale vypláca dávku garančného poistenia, ktorej výška vzhľadom
na ustanovenie § 103 zákona o sociálnom poistení nemusí zodpovedať nároku zamestnanca na
mzdu, ktorú by mu mal zamestnávateľ v skutočnosti vyplatiť. Nevyplatenie mzdy v prípade platobnej
neschopnosti zamestnávateľa je len predpokladom pre vznik nároku na dávku garančného poistenia.
Je teda rozdiel medzi záväzkom zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi mzdu a povinnosťou Sociálnej

poisťovne vyplatiť dávku garančného poistenia. Nárok na mzdu a nárok na dávku garančného poistenia
nie sú totožné nároky, nemožno ich zamieňať. Výplatou týchto dávok z garančného poistenia síce
dôjde k uspokojeniu mzdových nárokov zamestnancov, avšak nie zo strany samotného úpadcu ako
zamestnávateľa, ale plnením zo strany žalobcu poskytnutím dávok z garančného fondu. Žalobca
ako poskytovateľ dávky z garančného fondu nie je veriteľom úpadcu, t.j. zamestnávateľa v platobnej

neschopnosti z dôvodu existencie mzdových nárokov, ale je veriteľom z dôvodu výplaty dávok z
garančného fondu. Vznik pohľadávky žalobcu je teda pohľadávkou vzniknutou z garančného poistenia a
nie zo mzdových nárokov zamestnancov. Jedná sa teda o pohľadávku vzniknutú zo sociálneho poistenia
(garančného poistenia) ako nároku a pohľadávku odlišnú od mzdových nárokov zamestnancov.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, vo svojich písomných prednesoch poukázal na to, že žalobca sa
v konaní domáha určenia právneho dôvodu a výšky popretých pohľadávok proti podstate vo výške
2.472 €, ale správca poprel čo do výšky, právneho dôvodu, vrátane poradia nároky uplatnené
žalobcom len vo výške 1.322,81 €. Správca s poukazom na ustanovenia § 87 ods. 2 písm. g), h)
a j) ZKR uvádza, že tvrdenia žalobcu považuje za nesprávne. Z výklade ustanovenia § 87 ods.

2 písm. l) ZKR predsa jasne vyplýva, že pohľadávky z titulu vyplateného garančného poistenie za
pracovnoprávne nároky zamestnanca úpadcu sú pohľadávkou proti podstate len v tom prípade, ak tieto
pracovnoprávne nároky zamestnanca sú v ustanovení § 87 ods. 2 ZKR zaradené medzi pohľadávkami
proti podstate. To znamená, že takýto nárok je pohľadávkou proti podstate len vtedy, ak garančný fondplnil zamestnancovi za zamestnávateľa pracovnoprávny nárok, ktorý má inak povahu pohľadávky proti
podstate. Z uvedeného je tak zrejmé, že ustanovenie § 87 ods. 2 písm. I) ZKR je potrebné vykladať aj v
spojení s ustanoveniami § 87 ods. 2 písm. g), h) a j) ZKR, nakoľko tieto upravujú pracovnoprávne nároky,

ktoré majú povahu pohľadávky proti podstate. Nakoľko správca neprideľoval zamestnancom úpadcu
prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty a/alebo v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas
konkurzu, možno v tomto prípade vylúčiť, že by išlo o pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré sú
ako pohľadávky proti podstate upravené v § 87 ods. 2 písm. g) a h) ZKR, ale v tomto prípade môže ísť
iba o pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré sú pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm.

j) ZKR, a to za podmienky uvedených v tomto ustanovení. Správca tak v súlade s ustanovením § 87 ods.
2 písm. l) ZKR v spojení s § 87 ods. 2 písm. j) ZKR neuznal časť uplatňovanej pohľadávky žalobcom vo
výške425,66€,akopohľadávkuprotipodstatezdôvodu,žeideopracovnoprávnynárok,naktorývznikol
bývalému zamestnancovi nárok v mesiaci 09/2014, t.j. pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu,
v dôsledku čoho nebolo splnené ani len časové hľadisko pre posúdenie uplatnenej pohľadávky ako
pohľadávky proti podstate a takéto pohľadávky možno v konkurze uplatňovať len prihláškou. Pokiaľ ide

o pracovnoprávny nárok vo výške 356,81 €, vyplatený žalobcom bývalému zamestnancovi za obdobie
10/2014, t.j. za mesiac, v ktorom bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, tento správca uznal ako
pohľadávku proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR v celom rozsahu, nakoľko bolo splnené časové
a vecné hľadisko vzniku pohľadávky proti podstate a nárok
-4- 2Cbi/12/2016

uplatnený žalobcom za mesiac 10/2014 nie je vyšší ako štvornásobok životného minima (v zmysle
zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, sa životné minimum považuje
suma vo výške 198,09 €. Čo sa týka pracovnoprávneho nároku vo výške 1.689,51 €, vyplateného
žalobcom bývalému zamestnancovi za obdobie 10/2015, t.j. za mesiac v ktorom bol pracovnoprávny

vzťah ukončený, tento je pohľadávkou proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR, ale najviac vo výške
štvornásobku životného minima, t.j. vo výšky 792,36 €. Uplatnený nárok žalobcu v zostávajúcej časti,
t.j. vo výške 1.322,81 € tak nie je v žiadnom prípade pohľadávkou proti podstate podľa ustanovenia §
87 ods. 2 ZKR, a teda v tejto časti sa jedná o pohľadávku, ktorá sa v konkurze môže uplatňovať len
prihláškou. Pri posudzovaní vzniku pohľadávky proti podstate, ktorá vznikla titulom vyplatenia dávky

garančného postenia je potrebné posudzovať okrem iného aj to, ktoré legitímne pracovnoprávne nároky
sú podľa ZKR pohľadávkami proti podstate a v akom rozsahu. Preto navrhol žalobu zamietnuť. Zároveň
súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Súd preto vec prejednal a rozhodol v
jeho neprítomnosti ( § 101 O.s.p. ) .

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, uplatnenia pohľadávky proti podstate zo dňa
26.01.2016, rekapitulácie vyplatených dávok k dátumu splatnosti 21.01.2016, kontrolnej zostavy žiadosti
o dávku GP, oznámenia správcu zo dňa 17.02.2016, potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na
dávku GP, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Okresný súd Prešov uznesením č.k. 2K/50/2014 zo dňa 21.10.2014 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka
EUROTECHNIK - SL, s. r. o., Továrenská 22, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36495514, zverejneným v
Obchodnom vestníku č. 205/2014 dňa 27.10.2014. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 28.10.2014.
Za správcu konkurznej podstaty bol vyššie ustanovený SKP, k. s., so sídlom kancelárie Hlavná 50, 080
01 Prešov (žalovaný).

Žalobca si v konkurznom konaní úpadcu uplatnil podaním č. 4293-21/2016-SL zo dňa 26.01.2016,
doručenomžalovanémudňa29.01.2016pohľadávkuprotipodstatetitulomvyplatenejdávkygarančného
poistenia bývalému zamestnancovi úpadcu vo výške 2.472 €, na základe predloženého Rekapitulácie
vyplatených dávok k dátumu splatnosti 21.01.2016, ktorú správca (žalovaný) neuznal z vyššie

uvedených dôvodov.

Zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní podal vysvetlenie k námietke žalovaného, ktorý časť
pohľadávky žalobcovi uznal, pričom zdôraznil, že k uznaniu došlo na základe nesprávneho ustanovenia
ZKR.Žalovanýaplikujeustanovenia,ktorélimitujúvýškunárokuzamestnancanavyplateniegarančného

fondu, čo je v rozpore so zdôvodneným nárokom žalobcu. Zároveň poukázal na vyslovený právny názor
súdu v obdobnom konaní KS Bratislava pod sp.zn. 1Cbi/2/2014 zo dňa 10.7.2014.Podľa § 87 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov ( ďalej len ZKR ) pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a
pohľadávky proti oddelenej podstate.

Podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a
za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima
mesačne za každý kalendárny mesiac trvania
-5- 2Cbi/12/2016-28

pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol
vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto
uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h),

Podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu,
ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti
podstate,

Podľa § 87 ods. 7 ZKR pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi

veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

Podľa § 87 ods. 8 ZKR ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate,
bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou
podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate

s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti
podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom
dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení
jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia. Pohľadávky
proti podstate uspokojuje správca z výťažku zo speňaženia majetku dotknutej podstaty podľa poradia

ich splatnosti; ak sú v rovnaký deň splatné viaceré pohľadávky proti dotknutej podstate, ktoré nie je
možné uspokojiť v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne. Správca zodpovedá veriteľovi pohľadávky
proti podstate za škodu, ktorá mu vznikne tým, že jeho pohľadávka proti podstate nebola riadne a včas
uspokojená v súlade s týmto ustanovením, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.

Žalobca doručil žalobný návrh do podateľne Okresného súdu Prešov dňa 21.03.2016. Lehota
vyplývajúca z citovaného ustanovenia § 87 ods. 8 ZKR je lehotou hmotnoprávnou, čo znamená, že
žalobný návrh musí byť doručený príslušnému súdu a to aj telefaxom najneskôr v posledný deň lehoty.
Ak posledný deň lehoty pripadne na nedeľu, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.
Z obsahu spisu je zrejmé, že zásielka obsahujúca originál podanej žaloby bola súdu doručená včas,

v súlade s ustanovením § 87 ods. 8 ZKR.

V podanej žalobe sa žalobca domáhal určenia popretej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate,
vyplývajúcej z jej uplatnenia a priložených príloh.

Zákonné ustanovenie § 87 ZKR vymedzuje podmienky, ktoré musia byť obligatórne splnené, aby
bolo možné pohľadávku považovať za pohľadávku proti podstate. Pre posúdenie právnej otázky, či
pohľadávkavzniklapredvyhlásenímkonkurzujepotrebnézistiť,kedyuplatnenépoistnévzniklo.Jedným
z rozhodujúcich kritérií pre zaradenie pohľadávky medzi pohľadávky proti podstate je čas jej vzniku a to
bez ohľadu na jej splatnosť. Okamih vzniku pohľadávky a termín jej splatnosti nie je možné stotožňovať

a tieto časové momenty je potrebné navzájom odlišovať a nezamieňať. ZKR pritom rozlišuje dve skupiny
pohľadávok. Jednou sú pohľadávky, ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu a uplatňujú sa prihláškou podľa
ustanovenia § 28 ZKR a druhou sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v
-6- 2Cbi/12/2016

súvislosti so správou a speňažovaním majetku a ďalšie v zákone uvedené pohľadávky, medzi nimi
napríklad aj dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré sa uplatňujú u správcu
v zmysle ustanovenia § 87 ZKR. Pre ich rozlišovanie je rozhodujúci deň vyhlásenia konkurzu.Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že podľa § 102 a § 103 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení si žiadateľ predpísanou formou uplatnil svoj nárok v Sociálnej poisťovni a tento mu
bol ako dávka GP za pracovnoprávne nároky v uznanom rozsahu 2.472 € vyplatený dňa 21.01.2016, v

dôsledku čoho týmto dňom podľa ust. § 148 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení došlo
k vzniku pohľadávky Sociálnej poisťovne voči úpadcovi vo výške 2.472 €.

Ako správne uviedol žalobca, vyplatené dávky GP sú dávkou za pracovnoprávny nárok, ktoré sa
uplatňujú v konkurze ako pohľadávka proti podstate bez akéhokoľvek obmedzenia jej výšky, nakoľko

ust. § 87 ods. 2 písm. I) ZKR žiadne obmedzenia, čo sa týka výšky uplatnenej pohľadávky nepozná,
pričom sa jedná o pohľadávku Sociálnej poisťovne voči úpadcovi, a teda nie o pracovnoprávny nárok
zamestnanca definovaný v ust. § 87 ods.2 písm. j) ZKR. Vznik pohľadávky Sociálnej poisťovne voči
zamestnávateľovi je daný momentom vyplatenia garančnej dávky.

Na predmetný nárok žalobcu je preto potrebné aplikovať ust. § 87 ods. 2 písm. I) ZKR, podľa ktorého sú

pohľadávkouprotivšeobecnejpodstatepohľadávkynapeňažnýchnáhradáchvyplatenýchzgarančného
fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou
proti podstate a teda výška uplatneného nároku
nie je limitovaná štvornásobkom životného minima mesačne, za každý kalendárny mesiac trvania
pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu ako to uviedol žalovaný. V tomto prípade bol nárok

vyplatený Sociálnou poisťovňou za obdobie po vyhlásení konkurzu k dátumu splatnosti 21.01.2016,
ide teda o pohľadávky proti všeobecnej podstate. Obmedziť pracovno právny nárok štvornásobkom
životného minimá by bolo možné iba v prípade, ak by veriteľom bol bývalý zamestnanec, čo sa však
na žalobcu nevzťahuje.

Po vyhodnotení dokazovania preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel súd k
záveru, že uplatnený nárok žalobcu je nárokom proti podstate, podľa § 89 ZKR, pričom vzhľadom na
uznanie časti pohľadávky žalovaným podľa nesprávneho ustanovenia ZKR bolo potrebné rozhodnúť
o celej výške uplatnenej pohľadávky, najmä vzhľadom na určenie poradia jej uspokojovania a preto
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Nakoľko žalobcovi, ako úspešnému účastníkovi trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.