Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. október 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213662
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114213662.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, s. r. o.,

so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto o návrhu žalobcu v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Humenné
pod sp. zn. 5C 268/2012 ( neskôr spojenou pod sp.zn. 5C 260/2012), takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Nárok na náhradu trov konania žalovanej strane nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Humenné dňa 27.9.2012 a zapísanou pod spisovou
značkou 5C/268/2012, domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu náhradu majetkovej škody
vovýške7.707,57euraanemajetkovúujmuvovýške1.541,51eurazdôvoduoneskorenéhorozhodnutia
Okresného súdu Humenné o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcu
ako oprávneného proti povinnej P. O., A.. XX.X.XXXX vo veci, ktorá bola súdnym exekútorom vedená
pod č. EX 4173/2010.

2. Žalobca návrh pod svojou značkou (2476-ISTINA RS) skutkovo a právne odôvodnil tým, že
Okresný súd Humenné nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti, pričom o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol až
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Vec pritom nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Postup exekučného súdu
hodnotí ako nesprávny, v rozpore so zákonom, neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému

súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas obdobia, keď nerozhodol v lehote vyplývajúcej zo zákona, nevykonával
vo veci také úkony, ktoré by mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty. Majetková škoda predstavuje
náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného
súdu. Nemôže tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany
exekučného súdu. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si žalobca uplatňuje za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu

legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu
pohľadávky cestou exekúcie. Suma náhrady nemajetkovej ujmy 330,20 eura predstavuje 20 % z
uplatňovanej istiny s príslušenstvom.3. Uznesením zo dňa 5.10.2012 č.k. 5C/260/2012 Okresný súd Humenné spojil na spoločné konanie
pôvodne vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 5C/260/2012, 5C/261/2012, 5C/262/2012,

5C/263/2012, 5C/264/2012, 5C/265/2012, 5C/266/2012, 5C/267/2012, 5C/268/2012, 5C/269/2012 s
tým, že spoločné konanie sa bude viesť pod sp. zn. 5C/260/2012.

4. Uznesením zo dňa 18.10.2012 č.k. 8NcC/19/2012-12 Krajský súd v Prešove rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Humenné sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.

5C/260/2012 a vec prikázal Okresnému súdu Prešov; na Okresnom súde Prešov na Okresnom súde
Prešov bola vec pôvodne vedená pod sp. zn. 13C 416/2012.

5. Pod touto spisovou značkou bola uskutočnená príprava pojednávania, v rámci ktorej účastníkom bolo
doručené uznesenie o procesných právach a poučeniach podľa § 114 O.s.p.
Žalovaný v nádväznosti na to podal vyjadrenie, že s návrhom nesúhlasí s odôvodnením, že žalobca

uplatňujenároknanáhraduškodysodkazomnazákonč.514/2003Z.z.,avšakpredpokladyprenáhradu
škody nepreukázal. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky podmienky súčasne, musí
ísťonezákonnérozhodnutie,resp.nesprávnyúradnýpostup,musívzniknúťškodaamedzinezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou musí byť príčinná súvislosť.
Nepreukázal ani predpoklady pre priznanie nemajetkovej ujmy. Podľa žalovaného práve podnikateľská

činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej
moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé
finančné a právne vnímanie nízkopríjmových osôb. Jeho postupy nie sú v súlade s dobrými mravmi.
Suma náhrady majetkovej škody je len sumou hypotetickou, nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku
na náhradu škody, nejde o skutočnú škodu, ktorá by žalobcovi vznikla. Úvaha žalobcu, ktorou sa riadil

pri vyčíslení nemajetkovej ujmy však nie je správna, pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy
je nevyhnutné zohľadniť špecifiká každej jednotlivej veci, aj to, o aký subjekt ide, pokiaľ tvrdí, že mu
vznikla ujma, t. j. či ide o osobu fyzickú alebo právnickú a u oboch nárokov nie je splnený predpoklad
príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím alebo postupom a tvrdenou škodou.

6. Uznesením zo dňa 19.2.2014 č.k 13C/416/2012-48 Okresný súd Prešov okrem iného rozhodol tak,
že vylúčil na samostatné konanie vec vedenú pôvodne na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.
5C/260/2012 a vec bola zapísaná pod spisovou značkou 19C/38/2014.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa účastníci nedostavili, a pojednával v neprítomnosti
účastníkov, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov ako aj spisu tunajšieho súdu sp.zn.
9C 203/2015 zistil tento skutkový stav:

8. Žalobca je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddieli Sro vo vložke č. 23636/
B s dňom zápisu 14.3. 2001 v predmete činnosti o.i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

9. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9C 203/2015 súd zistil, že návrhom podaným na súde dňa 27.09.2012

si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie sumy 125 Eur titulom majetkovej škody a sumy
829,80 Eur titulom nemajetkovej ujmy (značka navrhovateľa 1948 NZP). Uviedol v návrhu, že v pozícii
oprávneného navrhol vykonanie exekúcie pred zvoleným súdnym exekútorom pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 8570435 s dlžníkom P. O., pričom
po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci sp. zn. EX

4173/2010.
Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom OS
Humenné a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd napriek tomu,
že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas

potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii
po uplynutí zákonom stanovenej doby. Navrhovateľ pri tom vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný
posun v exekučnom konaní. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu tunajšieho súdu
uplatňuje teda nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla tým, žetunajší súd nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
lehote. Ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou ešte pred podaním tohto návrhu na začatie konania
odporcu požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, odporca však na ňu do podania

žaloby nereagoval.

10. Z exekučného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 15Er/461/2010 súd zistil, že dňa 19.04.2010
sa začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým exekučné konanie na návrh oprávneného
- navrhovateľa proti povinnému: P. F. (O.) pre vymoženie sumy 1.638,41 Eur s prísl.

Dňa 28.05.2010 bola OS Humenné doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie sp. zn. EX 4173/10. Okresný súd Humenné dňa 21.06.2011 rozhodol tak, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto rozhodnutie sa stalo
právoplatným dňa 20.07.2011.

11. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 25.4.2016 č.k. 9C 203/2015-36 bolo právoplatne

rozhodnuté o zamietnutí žaloby.

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu s poukazom na ustálenú súdnu prax pri rozhodovaní
týchto sporov súd právne uzatvára:

13. Predmetom konania sú nároky žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej umy z dôvodu
oneskoreného rozhodnutia súdu o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia v exekučnej veci,
v ktorej žalobca bol oprávnenou osobou, ktoré nároky je potrebné podriadiť pod ustanovenia zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov (v ďalšom aj len „zákon č. 514/2003“) a vykladať ich v zmysle článkov 46 a 48 ( právo na verejné

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov) Ústavy Slovenskej republiky.

14. Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym
úradným postupom.

15.Podľa§3ods.1zákonač.514/2003,štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom
a/ nezákonným rozhodnutím,

b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

16. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) tohto zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa

osobitného predpisu.

17. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

18.Podľa§9ods.2zákonač.514/2003Z.vzneníúčinnomod1.1.2013,ktorývšakjepotrebnéaplikovať
ajvtomtoprípade,priposudzovanínesprávnehoúradnéhopostupuspočívajúcehovporušenípovinnosti

urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej
moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktorémá za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

19. Podľa § 15 ods. 1 tohto zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné

prerokovanie nárok s príslušným orgánom podľa § 4 a § 11.

20. Podľa § 16 ods. 4 tohto zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

21. Podľa § 17 tohto zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna
tridsatina priemernej nominálne mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za
predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.
V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť
požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

22. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, pričom táto lehota od 1.6.2010 neplatí pre
rozhodcovské rozsudky. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok
uvedený v § 40 písm. a) a b),
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

23. Z tohto vyplýva, že predpokladom toho, aby bolo možné v konaní pred súdom rozhodovať o náhrade
škody a nemajetkovej ujmy ako dôsledku nesprávneho úradného postupu, pre nedodržanie zákonnej
lehoty alebo prieťahy v konaní je podanie sťažnosti na prieťahy v exekučnom konaní, resp. podanie
žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní (§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.
z.), rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, následkom ktorého sú prieťahy

v súdnom konaní (§ 120 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z.), rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva, z ktorého vyplýva, že porušené bolo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti konštatujúce porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.24. V danom prípade niet dôkazu o tom, aby vo vzťahu k predmetnej exekučnej veci bolo v zmysle
§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 vydané rozhodnutie alebo stanovisko kompetentného orgánu, že

v namietanom exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom alebo že by sudca rozhodujúci v
exekučnej veci bol disciplinárne zodpovedný za prieťahy exekučného konania. Z tohto dôvodu chýba
prvý a základný predpoklad pre uplatnenie nároku žalobcu tvrdeného v žalobe.

25. Pokiaľ by aj súd postupoval podľa právnej úpravy platnej do 31.12.2012, nárok žalobcu aj v

takom prípade by nebol preukázaný a dôvodný predovšetkým s poukazom na to, že exekučný súd
bol v celom rozsahu oprávnený na preskúmanie exekučného titulu za účelom zistenia, či sú splnené
formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, pričom nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojmom autonómnym, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne. Podľa Ústavného súdu SR doba rozhodovania exekučného súdu o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnosti nebola
ústavne udržateľnou, ale pokiaľ sťažovateľ (sťažovateľ v konaní pred Ústavným súdom bol samotný
žalobca) podával žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcie hromadne v rovnakom čase,
zaťažil tým všeobecný súd väčším počtom podaní vzhľadom na čo musel počítať s určitým technicko-
administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o žiadostiach súdneho

exekútora bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné..( rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9.12.2010 sp. zn. II US 545/2010 a zo dňa 14.12.2012 sp.zn.
IV.ÚS 606/2012).

26.Žalobcanepreukázalatedaneuniesoldôkaznébremenoohľadomsvojichtvrdení,zktorýchodvádzal

dôvodnosť svojich nárokov ani pokiaľ sa jedná o preukázanie skutočnej výšky tejto škody a dôvodov
pre priznanie nemajetkovej ujmy, ani nepreukázal príčinnú súvislosť medzi postupom exekučného súdu
a tvrdeným vznikom škody a nemateriálnej ujmy, preto súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú
zamietol.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa 252, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní
vzniknú, keďže však úspešnému žalovanému trovy konania nevznikli, tak mu nárok na ich náhradu
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od

doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).