Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/719/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114221500
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114221500.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanému: Q. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: VŠEOBECNÁ OCHRANA

SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, IČO: 42 362 962, Šafárikovo námestie 7, Bratislava,
zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 680,58 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 21. mája 2015,
č.k. 11C/120/2014-48, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania vedľajšieho
účastníka p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný a vedľajší účastník majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal
na žalovanom zaplatenia sumy 680,58 eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania od 14.08.2011 do
zaplatenia titulom nedoplatku zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000047927. Žalovanému nepriznal

náhradu trov konania a žalobcovi určil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
v sume 119,33 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka.Zodôvodneniarozsudkuvyplynulo,žeprávnyvzťahmedzistranamisporuzaloženýúverovou
zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho
aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru. V súlade s ustanovením § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. a § 101 - § 110

O.z. dospel súd k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, preto návrh zamietol. O náhrade trov konania
účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď v konaní úspešnému žalovanému nepriznal ich
náhradu,nakoľkosijuneuplatnil.Onáhradetrovkonaniavedľajšiehoúčastníkarozhodoltak,ženáhradu
trov konania mu priznal, nakoľko tento vystupoval v konaní na strane plne úspešného žalovaného. Súd
tu aplikoval ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a
priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 119,33 eur. Súd bol názoru,

že nárok vedľajšieho účastníka je oprávnený na náhradu trov konania, nakoľko v konaní podporoval
úspešného účastníka, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania. Zároveň súd považoval trovy
vzniknuté vedľajšiemu účastníkovi za účelne vynaložené, keď tento tak ako ktorákoľvek iná fyzická alebo
právnická osoba má nesporne právo dať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý
môže byť aj advokát a to bez ohľadu na to, za akým účelom vedľajší účastník vznikol a či sú v jeho
radoch zastúpené osoby s právnickým vzdelaním a to s poukazom na ustanovenie § 93 ods. 4, § 24

O.s.p. ako aj ustanovenia § 47 ods. 2, 3 Ústavy SR. Zároveň išlo o účelne poskytnuté úkony právnej
služby, keď išlo jednoznačne o úkony smerujúce k ochrane práv žalovaného.2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka v
zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že z hľadiska výsledku konania vedľajší

účastník nemá vo vzťahu k úspechu, či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah. Nie je možné aplikovať
zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania na vedľajšieho účastníka, lebo
ten vo veci samej úspech alebo neúspech v tomto konaní nemal. Postavenie vedľajšieho účastníka
sa rozhodnutím vo veci samej logicky nezmenilo a preto aplikácia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. je
vylúčená. V prípade vyhovenia návrhu vo veci samej by nebol povinný na plnenie. Žalobca nenapáda

otázku samotného právneho zastúpenia ako takého v zmysle zásady, že každý sa môže dať zastupovať
advokátom, ale účelnosť nákladov na toto zastúpenie a nepreskúmateľnosť aplikácie zákonného
ustanovenia, na základe ktorého súd rozhodol o povinnosti k náhrade trov konania. Z rozhodnutia
nevyplýva spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne rozhodnutia o náhrade trov konania.
Otázka účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka je odlišná od účelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka. Ak zákonodarca priznal nejakému subjektu určité osobitné postavenie vychádzal z logického

predpokladu, že tento subjekt bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej
činnosti. Poukázal na uznesenie NS SR 6MCdo 5/2013. Vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať
v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za
trovy účelné. Odôvodnené právne zastupovanie môže byť na mieste len v mimoriadne obtiažnych
právnych veciach. V opačnom prípade ide o zneužívanie zákona, pretože samotné združenie nie je

zameranénavykonávaniesvojejčinnosti,alejelenprostriedkomgenerovaniatrovprávnehozastúpenia.
Rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je teda nedôvodné
a nezákonné. Súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto, že tento subjekt
nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka, keďže tento nepredložil súhlas toho, na strane koho
má vystupovať. Navrhol v napadnutej časti rozsudok zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov

právneho zastúpenia nepriznať.

3. Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že vo vyjadrení zo dňa 20.01.2015
poukázal na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní, pričom poukázal na to, že zmluva neobsahuje
obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj na to, že dohoda o výške úrokov alebo

odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom a preto je neplatná. Ďalej poukázal na vady
kontraktačného procesu a vzniesol námietku premlčania Poukázal nato, že žalobca uplatňuje dlhodobo
neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, úroky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a sú
neprimerane vysoké ako aj premlčané pohľadávky na celom území SR. Žalobca využil zákonné právo a
je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi. Takáto úvaha

je v priamom rozpore s článkom 47 ods. 2 Ústavy. Podľa argumentácie žalobcu by tak ani jemu v
prípade plného úspechu nemala byť priznaná náhrada trov konania, nakoľko ide o veľkú spoločnosť
skupujúcu pohľadávky, ktorá má dostatočné finančné zázemie, bohatý pracovný aparát, v rámci ktorého
zamestnávaľudísprávnickýmvzdelanímapretoniejenevyhnutné,abysadalazastupovaťadvokátskou
kanceláriou, ktorá zbytočne navyšuje trovy konania. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn.

III. 457/2014 a na viaceré rozhodnutia krajských súdov. Trovy právneho zastúpenia treba považovať
v každom prípade za účelne vynaložené. Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej skutkovo a
právne menej zložitej veci bol právne zastúpený advokátom. Navrhol preto v napadnutej časti rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní a to za jeden
úkon - vyjadrenie k odvolaniu.

4. Krajský súd v Trnave rozhodujúc v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 Zákona č. 160/2015 Z.z. CSP
ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP)

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je v
napadnutej časti vecne správny.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 11C/120/2014 je určenie povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 680,58 eur s príslušenstvom titulom nedoplatku zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorýmpriznalvedľajšiemuúčastníkoviprávonanáhradutrovkonaniaažalobcoviurčilpovinnosťzaplatiťvedľajšiemu účastníkovi sumu 119,33 eur za trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku po tom, ako bol návrh vo veci zamietnutý a žalovanému nepriznané právo na náhradu trov
konania.

7. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má za to,
že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie uplatneného nároku na náhradu trov,
jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie náhrady trov konania

vedľajšieho účastníka pričom sa vysporiadal so všetkými argumentami a pretože odvolací súd zdieľa i
právne závery prvoinštančného súdu v napadnutej časti rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 387
ods. 2 CSP odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím
na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu
odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Z obsahu spisu vyplynulo, že žaloba bola na súd
prvej inštancie podaná dňa 18.08.2014. Dňa 30.12.2014 bolo súdu prvej inštancie doručené oznámenie

o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, pričom v oznámení bol označený žalovaný, predmet konania
a spisová značka. Dňa 23.01.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka k veci, v ktorom
vedľajší účastník rozoberá daný prípad, zaoberá sa uzavretou zmluvou ako aj prílohami k nej. Namieta
neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru a premlčanie celého nároku a žiada návrh
zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

8.Podľa§93ods.4O.s.p.vedľajšíúčastníkmárovnaképrocesnéprávaakoúčastníkkonania,nastrane
ktorého vystupuje. Preto to, čo sa vzťahuje na účastníka konania, platí, najmä z hľadiska náhrady trov
konania aj pre vedľajšieho účastníka. Základnou otázkou na rozhodnutie o náhrade trov podľa zásady
úspechu vyjadrenej predovšetkým v § 142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu ku trovám právneho zastúpenia

advokátom v tejto veci je to, či takéto trovy so zreteľom na skutkovú a právnu zložitosť predmetu súdnej
ochrany sú alebo nie sú účelne vynaložené trovy, ak sa súčasne vezme do úvahy aj to, že právne
zastúpené advokátom je združenie podľa zákona č. 250/2007 Z.z. Predpoklad na priznanie náhrady
trov konania v posudzovanej veci spočívajúci v podmienke, že trovy musia byť účelne vynaložené,
treba interpretovať v súlade s dvomi významnými právnymi normami: 1. podľa článku 47 ods. 2 ústavy,

každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, 2. podľa § 3 ods. 4 zák.č. 250/2007 Z.z. každý
spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto
združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať
práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov. Podľa ústavy
každý má právo na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a každý má právo na právnu pomoc

v konaní pred súdmi, za podmienok ustanovených zákonom. Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto
základné právo na právnu pomoc uplatnilo aj združenie spotrebiteľov a preto toto právo môže uplatniť
aj také združenie. Do obsahu tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie
účastníka konania (každého) advokátom.

9.Súčasťouochranyspotrebiteľavkonanípredsúdomjetakývýklad§142ods.1O.s.p.,ktorýakceptuje,
že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu ochranu, zásadne má právo na náhradu
trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť
nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom
boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho,

že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom. Za neúčelný úkon však
nemožno bez ďalšieho považovať vstup vedľajšieho účastníka do konania, lebo po prvé, taký úkon
Občiansky súdny poriadok upravuje a pripúšťa bez obmedzenia (jediným obmedzením je to, že konanie
zatiaľ právoplatne neskončilo) a po druhé, ide o vstup do neprávoplatne skončeného konania, v ktorom
sa nedá vopred vylúčiť, že vedľajší účastník so zreteľom na povahu súdnej ochrany a jej špecifický

predmet, ktorým je ochrana spotrebiteľa vo všeobecnosti môže účinným spôsobom plniť svoju funkciu
vedľajšieho účastníka. V tejto veci došlo k takému vstupu do konania, ktorý odvolací súd nepovažuje,
so zreteľom na uvedené, za neúčelný procesný úkon, a teda aj trovy tohto úkonu nie sú neúčelne
vynaloženými trovami a odvolací súd ani iné neúčelné úkony právnej pomoci nezistil.

10. K argumentácii žalobcu, s ktorou sa odvolací súd nestotožňuje je potrebné uviesť, vychádzajúc
pritom aj z mnohých rozhodnutí odvolacích súdov, na ktoré vo svojom vyjadrení poukázal vedľajší
účastník, že nemožno akceptovať argumentáciu o neúčelne vynaložených trovách konania vedľajším
účastníkom, pretože práve pre vznesenie námietky premlčania zo strany vedľajšieho účastníka došlo kzamietnutiu návrhu ( i keď je súd povinný prihliadať na námietku premlčania ex offo, nie je tým vylúčené,
aby dotknutá zmluvná strana namietala premlčanie). Skutočnosť, že úkony ktoré uskutočnil právny
zástupca vedľajšieho účastníka mohol uskutočniť vedľajší účastník, nie je dôvodom, pre ktorý by bolo

vylúčené, aby združenie bolo zastúpené právnym zástupcom. Rovnako ani samotná skutočnosť, že
združenie má v radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie nie je dôvodom, aby bolo vylúčené právne
zastúpenie združenia. Ak sa účastník môže dať v konaní zastúpiť advokátom, potom je nezrozumiteľná
námietka žalobcu, že ak sa vedľajší účastník dá zastúpiť, dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov
konania, pretože v danom prípade nejde o navyšovanie trov ale o vznik trov v dôsledku ústavného

práva na zastupovanie. Z argumentácie žalobcu potom akoby vyplývalo, že žalobca môže byť v konaní
zastúpený, žalovaný by nemal byť resp. nie dostatočne kvalifikovane, pretože tak žalobcovi v prípade
neúspechu zbytočne narastajú trovy. Je zrejmé, že ide o neprijateľný záver v rozpore s Ústavou SR.

11. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP za použitia ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 tak, že žalovaný a vedľajší účastník
na strane žalovaného majú nárok na ich náhradu v celom rozsahu, nakoľko v odvolacom konaní bol
žalovaný úspešnou stranou sporu.

13. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).