Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 28, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/576/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111207654
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3111207654.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr.
Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: F. zast. M., proti žalovaným: X/ L. XXX,
zast.M.,2/Z.,ourčenievlastníckehoprávaeventuálneourčenieneplatnostiprávnehoúkonu,oodvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. októbra 2016, č.k. 26C/71/2011-219, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím, súd prvej inštancie žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom doručeným súdu dňa
04.04.2011domáhalurčenia,žejevlastníkomnehnuteľnostívedenýchnaLVč.XXXX,v k.ú.G., akobyt
č. XX na X.. poschodí bytového domu s. č. XXX, stojaceho na parc. č. XXX, vrátane spoluvlastníckeho
podielu XX/XXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX na
parc. č. XXX a pozemku parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX . m2 v podiele X/X.
3. Rozsudkom pod č. k. 26C/71/2011-63 zo dňa 24.10.2012 súd prvej inštancie návrh zamietol. Na

odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne uznesením pod č.k. 6Co/12/2013-81 zo dňa 20.05.2013
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. Po troch rokoch od začatia vedenia sporu, žalobca svojim návrhom doručeným súdu dňa 22.01.2014
s poukazom na právne závery a úvahy odvolacieho súdu v citovanom zrušovacom uznesení, navrhol
pripustenie zmeny petitu žalobného návrhu a pristúpenie Z. H. ako ďalšieho účastníka na strane

žalovaného. Po pripustení rozšírenia okruhu účastníkov na strane žalovaných súdom prvej inštancie
( t.j. aby do konania na stranu žalovaného vstúpilo Z. H.) a po pripustení zmeny žaloby sa žalobca
domáhalprimárnehopetitu,vzmyslektoréhosadomáhalurčeniavlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,
vedeným na LV č. XXXX v k.ú. G. a eventuálnym petitom žiadal určiť, že zmluva o prevode vlastníctva
družstevného bytu zo dňa 17.01.1997, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX v k.ú.
G. je neplatná.

5. Súd prvej inštancie rozsudkom pod č.k. 26C/71/2011-134 zo dňa 29.10.2014 žalobu zamietol
a súčasne si vymienil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
uvedeného rozsudku. Na odvolanie žalobcu, odvolací súd rozsudkom pod č.k. 6 Co/183/2015-167 zo
dňa 26.01.2016 rozsudok súdu prvej inštancie v časti o určenie vlastníckeho práva potvrdil a súčasne
tento zmenil v časti, ktorou bol zamietnutý návrh o určenie neplatnosti právneho úkonu a to tak, že určil,

že zmluva o prevode družstevného bytu zo dňa 17.01.1997, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti vedené
na LV č. XXXX v k. ú. G., je neplatná, s tým, že súd prvej inštancie, vzhľadom na ním zvolený postupv časti rozhodovania o náhrade trov konania, rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
tiež o trovách odvolacieho konania.

6. Žalobca si uplatnil a vyčíslil trovy konania vrátane trov odvolacieho konania spolu vo výške 7.573,97
Eur, avšak iba voči žalovanej 1/. Žalovaná 1/ vo svojom vyjadrení k náhrade trov konania uviedla,
že namieta vyčíslenie náhrady trov konania a jednotlivých úkonov právnej služby z tarifnej hodnoty
55.000,- Eur. Uviedla, že z citovaných rozsudkov vyplýva, že žalobca nebol úspešný v časti žaloby
o určenie vlastníckeho práva a nemôže preto vyčíslovať náhradu trov konania z titulu trov právneho

zastúpenia podľa § 10 vyhl. č. 655/244 Z.z. Dôvodila, že žalobca bol úspešný iba v časti konania o
určenie neplatnosti právneho úkonu a preto bolo jeho povinnosťou vyčísliť výšku jednotlivých úkonov
právnej služby z hodnoty neurčitej podľa § 11 ods.1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Vyjadrila názor,
že súd musí posudzovať pomer úspechu a neúspechu žalobcu podľa jeho výsledku a je nepochybné,
že žalobca bol v konaní viac neúspešný a preto aj z tohto dôvodu mu nie je možné priznať náhradu
trov konania. Tiež poukázala na to, že z vyčíslenia náhrady trov konania nie je zrejmé, z akého dôvodu

uplatňuje žalobca náhradu trov konania len proti nej, keď z vykonaného dokazovania predsa nesporne
vyplýva, že pokiaľ došlo k uzavretiu neplatného právneho úkonu - zmluvy o prevode vlastníctva bytu,
zodpovednosť za túto neplatnosť nenesie iba ona ako žalovaná, ale rovnakou mierou aj žalobca a
žalovaný 2/, ktorý disponujúc právne znalými pracovníkmi navrhol takúto zmluvu uzavrieť. Žalovaná
1/ zároveň poukázala na to, že toto je jeden z dôvodov na úplné nepriznanie náhrady trov konania

žalobcovi. Ako ďalší dôvod uviedla, že žalobca pri prvom úkone, ktorý mu patril, neuviedol dostatočne
skutočnosti a dôvody, pre ktoré žiada svojmu návrhu vyhovieť, čo vyplýva z výsledku konania, keď bol
žalobca so svojim pôvodným návrhom neúspešný. Naopak ona ako žalovaná 1/ bola presvedčená, že
zmluvouoprevodevlastníctvabytu,tentobytnadobudlaspoločnesožalobcom.Žalovanátiežpoukázala
na jej sociálnu situáciu, uviedla, že jej jediným príjmom je mzda (v januári 2016 vo výške 369,- Eur),

pričom má dve nezaopatrené maloleté deti.

7. Súd vyzval žalobcu a žalovanú 1/ na predloženie vyplneného tlačiva pre dokladovanie svojich
pomerov, a to za účelom rozhodovania o náhrade trov konania. Z tlačiva predloženého žalobcom dňa
27.07.2016 vyplýva, že žalobca podniká ako tréner futbalu a jeho príjem za posledné zdaňovacie

obdobie predstavuje sumu 10.431,- Eur, t.j. 869,25 Eur mesačne. Z tlačiva vyplýva, že býva v byte,
ktorého vlastníkom je tretia osoba a jeho výdavky súvisiace s bývaním predstavujú sumu 300,- Eur
mesačne. Vklady a úspory má v Z. V., P.., žalobca však neuviedol súdu v akej výške. Žalobca spláca
úvery poskytnuté P., a to vo výške 63,89 Eur a 174,63 Eur mesačne, ďalej spláca pôžičky od C. a
to vo výške po 48,48 Eur, 75,67 Eur a 75,76 Eur mesačne. Okrem toho prispieva na výživu syna

O. vo výške 70,- Eur mesačne a syna S. vo výške 60,- Eur mesačne. Ako ďalšie skutočnosti, ktoré
by mal súd podľa žalobcu zohľadniť sú tie, že v januári 2014 ponúkol žalovanej 1/ zaplatenie celej
sumy súdnych trov, ona to však odmietla, preto on žiada o náhradu trov v plnej výške. Tiež poukázal
na to, že žalovaná 1/ žije v domácnosti s priateľom a dvomi synmi, ktorí sú zárobkovo činní. Uviedol,
že starší syn O. tak isto poberá príjem, keď má profesionálnu zmluvu s V.. Z výpisu portálu katastra

nehnuteľností /www.katasterportal.sk/kapor/ zo dňa 24.10.2016 súd z výpisu z LV č. XXXX, k.ú. H. zistil,
že žalobca vlastní byt č. XX. v podiele X/X a k tomu podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu
a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti XX/XXXX. Z lustrácie v Z. zo dňa 24.10.2016 súd zistil,
že vymeriavací základ žalobcu na platenie poistného SZČO predstavuje v roku 2016 výšku 429,- Eur
mesačne.Zvýpisuzoživnostenskéhoregistrasúdzistil,žežalobcamávýkončinnosti-H.od17.10.2016

do 17.04.2017 pozastavený. V období od 01/2016 do 03/2016 dosiahol žalobca na základe dohody o
pracovnej činnosti priemerný vymeriavací základ vo výške 197,33 Eur.

8. Z tlačiva predloženého žalovanou 1/ dňa 24.06.2016 vyplynulo, že žalovaná 1/ je vyučená v odbore
poľnohospodárstvo, od 4.01.2016 zamestnaná v spoločnosti I. na dobu určitú ako obsluhovač strojných

zariadení. Jej priemerný príjem za obdobie od 07/2015 do 01/2016 predstavoval sumu 524,33 Eur netto.
Okrem toho poberá výživné na dve mal. deti spolu vo výške 130,- Eur mesačne. Z lustrácie Z. zo dňa
24.10.2016 vyplýva, že priemerný vymeriavací základ žalovanej 1/ v spoločnosti I. dosahuje za obdobie
od 01/2016 do 09/2016 výšku 673,- Eur. Býva v byte, ktorý je vo vlastníctve jej priateľa a mesačné
výdavky súvisiace s bývaním, ktoré platí predstavujú sumu 213,- Eur. Z predloženého tlačiva i z výpisu

portálu katastra nehnuteľností /www.katasterportal.sk/kapor/ zo dňa 24.10.2016 súd zistil, že žalovaná
1/ vlastní nehnuteľnosti - P. a R. v podiele X/X . zapísané na LV č. XX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti
X/X na dome zap. na LV č. XXX, všetko v k.ú. S., ktoré nadobudla dedením. Žalovaná 1/ má vedený účet
v Z. s priemerným zostatkom účtu k 15. dňu mesiaca, za posledných 6 mesiacov vo výške 200,- Eur.Spláca spotrebný úver poskytnutý v celkovej výške 6.000,- Eur so splátkou vo výške 96,- Eur mesačne.
Žalovaná 1/ sa stará o dve nezaopatrené deti.

9. Za aplikácie ust. § 470 ods. 1, 2 CSP, § 251 CSP, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2, § 257 CSP
v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že konanie o určenie vlastníckeho
práva, event. o určenie neplatnosti zmluvy je sporovým konaním, v ktorom sa povinnosť nahradiť trovy
konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci, kedy súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V danej veci mal súd za to, že úspešnou stranou je žalobca, a

to s poukazom na to, že hoci súd zamietol jeho primárny petit, vyhovel jeho eventuálnemu petitu.
Žalobcovi by za danej situácie v zmysle § 255 ods.1 CSP patrila plná náhrada účelne vynaložených
trov konania. Povinnosť priznať nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu
platí, avšak za predpokladu, že súd nevyužije možnosť rozhodnúť v súlade s ustanovením § 257 CSP,
podľa ktorého nemusí súd výnimočne náhradu trov konania priznať. V danej veci podľa názoru súdu
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce jednak v osobných, majetkových a zárobkových

pomeroch žalovanej 1/ a jednak v postoji a správaní strán v konaní. Súd zohľadnil najmä sociálny aspekt
na strane žalovanej 1/, t.j. výšku jej príjmu, ktorý dosahuje iba zo závislej činnosti, majetkové pomery a
osobné pomery, keď zabezpečuje bývanie, stravu, ošatenie, osobnú starostlivosť o dve maloleté deti,
pričom býva v byte priateľa. Za takýchto okolností žalovaná 1/ podľa názoru súdu nie je schopná vôbec,
resp. bez toho, aby sa dostala do ťaživej sociálnej situácie zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške

7.573,97 Eur. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že priemerný mesačný príjem žalobcu za rok 2015
predstavoval sumu 869,25 Eur mesačne, na rozdiel od žalovanej 1/, ktorej príjem za obdobie od 07/2015
do 01/2016 predstavoval sumu 524,33 Eur netto a za obdobie od 01/2016 do 09/2016 sumu 673,- Eur
brutto. Taktiež súd poukazuje na to, že žalobca v roku 2016 získal do svojho výlučného vlastníctva byt č.
XX zap. na LV XXXX, k.ú. H.. Okrem toho súd poukazuje na správanie žalobcu, ktorý požiadal o zmenu

pôvodnéhopetitunaeventuálnypetitpo3rokochvedeniasporu,atonazákladeprávnehonázoruaúvah
odvolacieho súdu vyslovených v zrušujúcom uznesení KS v TN, č.k. 6Co/12/2013-81 zo dňa 20.05.2013
z dôvodu opatrnosti, ako uviedol žalobca vo svojom návrhu na zmenu petitu zo dňa 7.01.2014: "... aj
napriek absolútnej neracionálnosti takéhoto postupu, kedy by po určení neplatnosti zmluvy o prevode
vlastníctva bolopotrebnériešiťjednakopätovnýprevodbytudovýlučnéhovlastníctvažalobcuazároveň

aj vyporiadanie vzájomných nárokov z neplatnej zmluvy medzi jej účastníkmi, prakticky od roku 1997
až doposiaľ navrhovateľ mení návrh na začatie konania...". Za ďalší dôvod hodný osobitného zreteľa
v danej veci súd považoval skutočnosť, na ktorú poukázala aj žalovaná 1/ spočívajúcu v tom, že
zodpovednosť za neplatnosť predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu nenesie iba žalovaná 1/, ale
rovnakou mierou ju nesie aj žalobca a žalovaný 2/, ktorý disponujúc právne znalými pracovníkmi navrhol

takúto zmluvu uzavrieť. Dôvod hodný osobitného zreteľa majúci vplyv na rozhodovanie o nároku na
náhradu trov konania súd videl aj v skutočnosti, že primárny petit, ktorý súd zamietol sa týkal právneho
vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 1/ a eventuálny petit, ktorému súd vyhovel sa už týkal právneho
vzťahu medzi žalobcom, žalovanou 1/ a žalovaným 2/.

10. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania žalobcu voči žalovanému 2/, súd žalobcovi nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému 2/ nepriznal z dôvodu, že žalobca vo svojom podaní označenom
ako "Doplnenie vyčíslenia náhrady trov konania" zo dňa 17.03.2016 uviedol, že náhradu trov konania si
uplatňuje iba voči žalovanej 1/, z čoho súd vyvodil, že práva na náhradu trov konania voči žalovanému
2/ sa žalobca vzdal a túto od neho nežiada.

11. Na základe výsledkov preskúmania najmä osobných a zárobkových pomerov strán konania a na
základe okolností prípadu a okolností na strane strán konania, rozhodol súd o trovách strán sporu tak, že
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd mal za to, že priznanie nároku na náhradu trov konania
žalobcovi by vzhľadom na zistené výnimočné okolnosti daného prípadu odporovalo dobrým mravom a
javilo by sa ako neprimeraná tvrdosť voči žalovanej 1/.

12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že žalobcovi
bude priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Uplatňujúc dôvod na odvolanie uvedený v ust.
§ 365 ods. 1 písm. h) O.s.p. (nesprávne právne posúdenie veci) namietal nedôvodnosť a nesprávnosť

aplikácie ust. § 257 CSP pri posúdení nároku žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanej 1), keď
na jej strane dôvody hodné osobitného zreteľa pre tento postup videl v jej sociálnej situácii, ako aj v
správaní žalobcu, ktorý navrhoval zmenu pôvodného petitu na eventuálny petit po troch rokoch vedenia
sporu, tiež skutočnosť, že zodpovednosť za neplatnosť predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytunenesie iba žalovaná 1), ale rovnakou mierou aj žalobca a žalovaný 2) a jednak s poukazom na to, že
primárnypetit,ktorýsúdzamietol,satýkalprávnehovzťahumedzižalobcomažalovanou1)aeventuálny
petit, ktorému vyhovel, sa už týkal právneho vzťahu medzi žalobcom, žalovanou 1) a žalovaným 2).

Podľa názoru žalobcu, ani jedna z uvedených skutočností nezakladá dôvody hodné osobitného zreteľa
pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi. Sociálnu situáciu žalovanej 1) je potrebné hodnotiť
nielen v porovnaní so sociálnou situáciou žalobcu, ktorá je navyše v zásade rovnaká, ale aj z hľadiska
zodpovednosti žalovanej 1), za vzniknutý spor a jeho trvanie. Z postupu žalovanej 1) v spore je zrejmé,
žetátomalaodjehopočiatkumožnosťpristúpiťkuzavretiusúdnehozmieru,prípadneajkmimosúdnemu

vyriešeniu veci, ktoré žalobca navrhoval. Táto však tak neurobila, protinároku sa bránila, argumentovala
platnosťou predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, tiež tým, že nadobudla vlastnícke právo k
predmetnému bytu vydržaním. Na nesprávnosť tejto argumentácie žalobca v priebehu celého sporu
poukazoval. Rovnako na to poukazoval tiež odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí. Žalovaná
1) ani za tohto stavu nepristúpila na navrhované vyriešenie súdneho sporu a naďalej trvala na svojich
obranných argumentoch. Pri takomto postupe žalovanej 1), ktorý mal za následok nárast trov konania

na strane žalobcu, nie je možné podľa jeho názoru pri v zásade rovnakých sociálnych pomeroch na
oboch týchto stranách sporu, nepriznať žalobcovi náhradu trov konania, keďže žalovaná 1) pracuje a
má pravidelný príjem z práce. Rovnako podľa jeho názoru nemá vplyv na aplikáciu ust. § 257 CSP
ani skutočnosť, že žalobca navrhoval zmenu pôvodného petitu na eventuálny po troch rokoch vedenia
sporu. Nebol to žalobca, ktorý svojím postupom zapríčinil dĺžku trvania sporu a k zmene pôvodného

petitu došlo len na základe právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v zrušujúcom rozhodnutí.
Rovnako bez významu, je tiež poukaz súdu prvej inštancie na zodpovednosť žalobcu za neplatnosť
predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Podstatná je tá skutočnosť, kto zavinil súdny spor, čo
bola jednoznačne žalovaná 1). Napokon, pokiaľ ide o poukaz súdu prvej inštancie na to, že primárny
petit, ktorý súd zamietol, sa týkal právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 1) a eventuálny petit,

ktorému vyhovel, sa už týkal právneho vzťahu medzi žalobcom, žalovanou 1) a žalovaným 2), tak ani
táto skutočnosť nemá pre rozhodnutie o náhrade trov konania význam, pretože pri eventuálnom petite
sa prisúdenie ktoréhokoľvek z eventuálne uplatnených nárokov, považuje za plný úspech žalobcu vo
veci, ktorý je potom z hľadiska § 255 ods. 1 CSP rozhodujúcim kritériom pre posúdenie nároku strany na
náhradu trov konania. Navyše v tomto smere úvaha súdu prvej inštancie nie je správna, keďže žalobca

odvodzoval uplatnený nárok na určenie vlastníckeho práva v zmysle primárneho petitu od predmetnej
zmluvyoprevodevlastníctvabytu,ktorejúčastníkomboliokremžalobcuajžalovaní1),2).Pokiaľžalobca
uplatnil náhradu trov konania len proti žalovanej 1), bolo to z dôvodu jej postoja v tomto spore, keďže táto
od jeho počiatku nárok žalobcu neuznávala a popierala, pričom žalovaný 2) vstúpil do sporu až v jeho
neskoršom štádiu v súvislosti so zmenou žaloby, ku ktorej žalobca pristúpil z dôvodov ním uvedených.

13. Žalovaná 1) nevyužila svoje zákonné právo písomne reagovať na podané odvolanie.

14. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. (O.s.p.)

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

16. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

17. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
v napadnutej časti a jemu predchádzajúceho konania.

18. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo vecia ktorý zistil odvolací súd preskúmaním obsahu spisu, konštatuje, že v konaní nezistil procesné vady
zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.

19. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods.
1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom

a dôkladne zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, tieto vyhodnotil v súlade so zásadami podľa
§ 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním
citované ustanovenia CSP platného v čase rozhodovania o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi
ichnáhradunepriznal.Svojerozhodnutieodôvodnilvsúladespožiadavkami §220ods.2CSP. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uznesenia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§
387 ods. 2 CSP), pričom v podrobnostiach naň odkazuje.

20. Posúdením obsahu odvolania, podaného žalobcom už za účinnosti nového procesného kódexu
(CSP), považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky žalobcu, že pri rozhodovaní o trovách
konania neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 257 CSP, platného v čase rozhodovania súdom prvej
inštancie. Dôvodil, že v okolnostiach uvádzaných súdom prvej inštancie nemožno vzhliadnuť dôvod na

uplatnenie tzv. moderačného práva súdu s následkom nepriznania náhrady trov žalobcovi, ako úspešnej
strane sporu.

21. Po dôslednom preskúmaní spisu odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné.
Ustanovenie § 257 CSP platné v čase rozhodovania súdom prvej inštancie, z hľadiska náhrady

trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za
zavinenie.Jehoopodstatnenosťspočívavtom,žeprísnaaplikáciavkonkrétnychprípadochmôževiezťk
nežiaducimtvrdostiam,pretozákonstanovujepodmienky,zaktorýchmôžedôjsťkzmierneniudôsledkov
právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania, ktoré dopadá na tú zo strán, ktorá by
inak vzhľadom na zásadu úspechu mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia, je

existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov inak úspešnej
strane a existencia výnimočnosti takéhoto prípadu. Aplikácia tohto ustanovenia je výrazom skutočnosti,
že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa
právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone,
za splnenia ktorých, môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul

z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

22. V preskúmavanej veci aj podľa názoru odvolacieho súdu existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa opodstatnene možno vzhliadnuť jednak v osobných, majetkových a zárobkových pomeroch
žalovanej 1/ a jednak v postoji a správaní strán v spore. Súd prvej inštancie dôvodne zohľadnil jednak

sociálny aspekt na strane žalovanej 1/, t.j. výšku jej príjmu, ktorý dosahuje iba zo závislej činnosti,
majetkové pomery a osobné pomery, keď zabezpečuje bývanie, stravu, ošatenie, osobnú starostlivosť
o dve maloleté deti, pričom býva v byte priateľa, za ktorých okolností žalovaná 1/ podľa názoru súdu
nie je schopná vôbec, resp. bez toho, aby sa dostala do ťaživej sociálnej situácie nahradiť žalobcovi
trovy konania. Na strane druhej samotný žalovaný ako uvádzal, ponúkal v priebehu sporu žalovanej

takúto možnosť, čo je zrejme dané jeho majetkovým zabezpečením tvoriacim jednak príjem a jednak
vlastníctvo nehnuteľnosti, v dôsledku čoho je jeho situácia v porovnaní so žalovanou 1/ nepochybne
priaznivejšia. Dôvodne tiež súd prvej inštancie poukázal na správanie žalobcu, ktorý požiadal o zmenu
pôvodnéhopetitunaeventuálnypetitpo3rokochvedeniasporu,takžeťažiskováčasťvsporevniknutých
mu trov bola v príčinnej súvislosti so žalobným návrhom (petitom, v tom čase ešte neformulovaným

ako eventuálnym), vo vzťahu ku ktorému úspech v spore tento nezaznamenal ( i keď vo výsledku je
potrebné ho považovať za stranu v spore úspešnú). V konečnom dôsledku podľa názoru odvolacieho
súdu ťažiskový dôvod hodný osobitného zreteľa v preskúmavanej veci spočíva v skutočnosti, na
ktorú poukazuje tiež súd prvej inštancie, že zodpovednosť za neplatnosť predmetnej zmluvy o prevode
vlastníctva bytu nenesie iba žalovaná 1/, ale rovnakou (ak nie väčšou) mierou ju nesie aj samotný

žalobca, ktorý napriek existujúcemu skutkového a právnemu stavu akceptoval (ak nie navrhol), aby
účastníkom zmluvného vzťahu bola tiež žalovaná 1/ a tiež žalovaný 2/, ktorý disponujúc právne znalými
pracovníkmi v konečnom dôsledku zmluvu s bývalými manželmi, napriek jej rozporu so zákonom
uzavrel. Dôvodne tiež súd prvej inštancie poukazuje na skutočnosť, že primárny petit, ktorý súd zamietolsa týkal právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 1/ a eventuálny petit, ktorému súd vyhovel sa
už týkal právneho vzťahu medzi žalobcom, žalovanou 1/ a žalovaným 2/.

23. Totožne teda s názorom súdu prvej inštancie odvolací súd uzavrel, že v tomto prípade, vzhľadom na
skutkovéokolnostiprípaduaokolnostiexistujúcenastranáchsporu, súnepochybnesplnenépodmienky
pre aplikáciu ust. § 257 CSP . Rozhodnutie súdu prvej inštancie je riadne a presvedčivo zdôvodnené a
je v ňom vysvetlená úvaha a myšlienkový postup súdu ktorým sa riadil pri rozhodnutí o trovách konania
a aplikácii ust. § 257 CSP.

24. Odvolací súd záverom uvádza, že spravodlivosť musí byť vždy prítomná v procese, ktorým sudca
interpretuje a aplikuje právo, ako hodnotový systém, ktorý je spoločný pre všetky demokratické právne
poriadky. Úlohou súdu je teda rozhodnúť spravodlivo v súlade s rímsko-právnou zásadou „ex aequo et
bono“ (teda podľa slušnosti, spravodlivosti a dobra), so zmyslom ktorej zásady rozhodnutie súdu prvej
inštancie nepochybne vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu korešponduje.

25. Uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne a táto vecná správnosť predstavuje správnu
aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu. Z vyššie
uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2
CSP účinného od 1.7.2016 potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP. Keďže úspešnej žalovanej 1/ z obsahu spisu trovy odvolacieho konania nevyplývajú,
odvolací súd jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).