Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 3P/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614207686
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Bellová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2614207686.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Monikou Bellovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:

T. K., nar. X.X.XXXX (t.č. už plnoletá) a Q. K., nar. X.X.XXXX, obidve bytom u matky, obidve štátne
občianstvo SR, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, deti
rodičov: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., D. XXX/XX, štátne občianstvo SR, právne zastúpená: JUDr.
Agata Džačovská, advokátka so sídlom Senica, Hviezdoslavova 315, a Š. K., nar. X.X.XXXX, bytom Z.,
N. X, štátne občianstvo SR, právne zastúpený: JUDr. Ester Bujnovská, advokátka so sídlom Malacky,
Nádražná 23, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti takto

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok Okresného súdu Senica č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX v časti týkajúcej

sa výšky výživného otca na T. K., nar. X.X.XXXX a maloletú Q. K., nar. X.X.XXXX tak, že zvyšuje výživné
otca na T. zo sumy 1800,- Sk na sumu 100,- € mesačne a na maloletú Q. T.o sumy 1800,- Sk na sumu
100,- € mesačne s účinnosťou od 1.9.2014, ktoré je otec povinný zasielať vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred, výživné na T. k jej rukám a výživné na maloletú Q. k rukám matky.

Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 1.9.2014 do 30.11.2015 na T. vo výške 603,75 € a na
maloletú Q. vo výške 603,75,- € je otec povinný splácať v 30,- € mesačných splátkach na každé z

detí, splatných spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod
následkom straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa X.X.XXXX domáhala zvýšenia výživného
otca na maloleté deti T. a Q. zo sumy 59,75,- € na sumu 150,- € na každé dieťa. Svoj návrh odôvodnila
tým, že od určenia výživného uplynula dlhšia doba a došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí.

Otec s návrhom nesúhlasil.
Kolízny opatrovník navrhol návrhu matky vyhovieť, a to primerane zárobkovým schopnostiam a
možnostiam oboch rodičov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich písomnými vyjadreniami, správami o príjmoch
rodičov, prehľadom výdavkov účastníkov konania, oznámeniami predchádzajúcich zamestnávateľov
otca, spisom Okresného súdu Senica sp. zn. XC/XXX/XXXX, z neho najmä rozsudkom č. k. XC/XXX/

XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, správou z prešetrenia pomerov, a zistil tento skutkový stav veci:

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX mal súd preukázané, že rozsudkom Okresného súdu
Senica č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené,pričom maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otcovi bolo určené výživné na
maloleté deti každému v sume 1.800,- Sk /59,75,- €/ mesačne a zároveň bol upravený styk otca s
maloletými deťmi. V čase tejto úpravy výživného mal otec priemerný mesačný príjem netto 1.123,28,- €.

Z potvrdenia o príjme zamestnávateľa Zuzana Rybanská, pokračovateľ v živnosti po X. Q. K. zo dňa
5.11.2014 vyplýva, že matka mala v období 10/2013 až 9/2014 priemerný mesačný príjem netto vo výške
302,95,- €.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 25.8.2015 mal súd preukázané, že matke
bola v období od 1.1.2015 do 30.6.2015 vyplatená dávka v nezamestnanosti v priemere vo výške
230,90,- € mesačne.

Z oznámenia zamestnávateľa E. R., s.r.o. R. R. zo dňa 7.9.2015 vyplýva, že otec je v ich spoločnosti
zamestnaný na dobu neurčitú od 20.1.2015 (predtým v ich spoločnosti pracoval od 23.1.2013 do

30.11.2014) pričom za posledných 10 mesiacov dosiahol priemerný mesačný príjem netto vo výške
363,38,- €, zároveň mu bolo vyplatené stravné (diéty) priemerne vo výške 884,31,- € mesačne.

Z oznámenia predchádzajúceho zamestnávateľa otca P. O. (K.) s.r.o. F. zo dňa 2.2.2015 mal súd
preukázané, že pracovný pomer bol ukončený podľa § 60 Zákonníka práce, t.j. dohodou zo strany

zamestnávateľa z dôvodu organizačnej zmeny.

Z oznámenia a potvrdenia zamestnávateľa manželky otca Mgr. A. K. (H. M. K., B..K.. C.) vyplýva, že v
uvedenej spoločnosti pracuje od 15.6.2011, pričom za posledných 12 mesiacov dosiahla čistý mesačný
príjem 934,52,- €.

Z vyjadrenia otca zo dňa X.XX.XXXX súd zistil, že s návrhom nesúhlasí, nakoľko nie je v jeho
silách plniť výživné vo výške 300,- € mesačne. Nepopiera, že došlo k zmene pomerov, a to nielen
na strane oprávnených, nakoľko má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej E., nar. XX.X.XXXX.
Poukázal na skutočnosť, že jeho príjem je vo výške cca. 660,- €, pričom náklady na domácnosť a

cestovanie (býva v spoločnej domácnosti spolu s manželkou a maloletou dcérou) sú vo výške cca.
1.496,- € mesačne. Zároveň uviedol, že okrem bežného výživné prispel na výživu maloletých detí
sumou celkovo 980,- €. Na základe uvedených skutočností uviedol, že návrh matky nie je dôvodný,
nakoľko nezodpovedá skutočným nákladom a potrebám detí, ale najmä nezodpovedá jeho zárobkovým
možnostiam a majetkovým pomerom. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru týkajúcu

sa zvýšenia výživného, podľa ktorej zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena tých okolností,
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom je potrebné prihliadnuť
okrem zmeny zárobku na pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti, ktoré ovplyvňujú celkovú situáciu
povinného, a to nielen na krátky čas.

Vo svojom vyjadrení zo dňa XX.X.XXXX otec vo vzťahu k namietaným splátkam úverov uviedol, že
predmetné úvery bol nútený zobrať z dôvodu, že po vyporiadaní BSM po rozvode manželstva bol
zadlžený, nakoľko okrem uvedených skutočností ho bývalý zamestnávateľ prepustil zo zamestnania.
Poukázal tiež na skutočnosť, že v súčasnosti žije so svojou manželkou a maloletou dcérou v Rakúsku v
rodinnomdome,ktorývšakniejevjehovlastníctve,alenadobudlahojehosúčasnámanželkazvlastných

úspor. Dodal, že nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani automobil.

Z prehľadu výdavkov otca súd zistil, že mesačné výdavky na domácnosť (splátky hypotekárneho úveru,
stavebného úveru a spotrebného úveru, poistenie auta, elektrina, vodné a stočné, internet, výživné,
školné a iné poplatky) predstavujú sumu 1.256,- € a výdavky spojené s prácou (internet v tablete,

cestovné, telefón, sprcha) sumu 240,- €.

Matka maloletých detí doručila tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX prehľad výdavkov, z ktorého vyplýva,
že na každé maloleté dieťa má náklady v sume 296,31,- € mesačne, ktoré tvoria oblečenie (aj pracovné),
školské pomôcky, cestovné, internet, ubytovanie, strava doma a v škole, vreckové, telefón.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že o zvýšenie výživného požiadala z dôvodu, že štúdium maloletých
detí si vyžaduje vyššie výdavky a ona sama bola od mesiaca január 2015 nezamestnaná (v súčasnosti
začína podnikať ako konateľka spoločnosti Z. H. M., s.r.o., A.), pričom býva v byte svojej sestry, ktorejplatí len nájom a elektrinu vo výške cca. 200,- € mesačne. Potvrdila, že otec platí na dcéry výživné riadne
a príležitostne im ku sviatkom kupuje aj darčeky. Na otázku právnej zástupkyne otca uviedla, že zo sumy
30.000,- €, ktoré jej boli vyplatené pri vyporiadaní BSM, použila na starostlivosť o svoje maloleté deti

sumu 15.000,- €, pričom 14.000,- € poskytla svojmu bývalému zamestnávateľovi z titulu pôžičky, neboli
jej však vrátené. Zároveň upresnila, že s finančným zabezpečením nevyhnutných potrieb a výdavkov
svojich dcér jej pomáha jej sestra, u ktorej bývajú.

T. K. vo svojej výpovedi potvrdila skutočnosti uvedené matkou, pričom doplnila, že z vreckového v sume

50,- € mesačne si platí MHD v Nitre, ale napríklad aj kino či posedenie s kamarátkami na káve. Vo vzťahu
k otcovi pociťuje nenávisť z dôvodu, že ju chcel spolu so sestrou uniesť.

Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní zotrval na svojom stanovisku, že s návrhom matky maloletých
detí na zvýšenie výživného nesúhlasí, a to najmä s poukazom na jeho zárobkové možnosti (poberá len
minimálnu mzdu vo výške 408,- €), ako aj majetkové pomery, nakoľko nevlastní žiadne nehnuteľnosti

ani hnuteľné veci vyššej hodnoty (rodinný dom je vo vlastníctve jeho manželky). Príjem jeho manželky je
vo výške cca. 750,- € mesačne. Vo vzťahu k výdavkom zotrval na svojich predchádzajúcich podaniach,
pričom upresnil, že v prípade poistenia sa jedná o poistenie jeho osoby, stavebným úverom Wüstenrot
spláca ešte rodinný dom z vyporiadania BSM (predal ho pred dvomi rokmi, pričom za získané peniaze
kúpil spolu s manželkou pozemok pod rodinný dom v Rakúsku) a splátky spotrebného úveru sú za

auto, ktoré takisto už predal. Oproti prehľadu výdavkov sa zmenila len položka cestovného do práce,
ktorá je z dôvodu predaja auta a dochádzania do práce vlakom vo výške cca. 70,- až 80,- € mesačne.
Hypotekárny úver od spoločnosti Reiffeisen bank AT (vo výške 414,- € mesačne) spláca za účelom
dokončenia rodinného domu v Rakúsku. V súvislosti s predajom osobného auta otec uviedol, že peniaze
získané z jeho predaja má na účte za účelom kúpy novšieho auta. Zároveň sa vyjadril k spôsobu použitia

peňazí z predaja rodinného domu z BSM (kúpa stavebného pozemku v Rakúsku), ako aj finančných
prostriedkov získaných z dedičstva po jeho otcovi (kúpa vybavenia domácnosti).

Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja

rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. 13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z

rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd zo zisteného skutkového stavu veci a z vykonaného dokazovania vyvodil ten záver, že v zmysle
§ 78 Zákona o rodine prišlo k zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu predchádzajúceho rozhodnutia
o výške výživného pre obe deti. Od posledného rozhodnutia, ktorým bola určená výška výživného,
uplynula doba vyše desať rokov. Za uvedenú dobu sa podstatne zmenili pomery jednak na strane

oboch detí a jednak na strane rodičov. Podstatná zmena pomerov u detí spočíva v tom, že v súčasnosti
navštevujú strednú školu mimo miesta svojho bydliska, pričom so štúdiom sú spojené oveľa vyššie
výdavky spočívajúce v uspokojovaní bežných potrieb (strava, oblečenie alebo potreby do školy), ako
boli v období poslednej úpravy výživného, kedy len nastúpili do prvého ročníka základnej školy. Matka
v čase poslednej úpravy výživného dosahovala priemerný mesačný príjem 186,85,- €. V období od

1.1.2015 do 30.6.2015 bola nezamestnaná, počas ktorého obdobia poberala dávku v nezamestnanosti
priemerne vo výške 230,90,- € mesačne. Od 15.6.2006 do 30.12.2014 pracovala u zamestnávateľa T.
Q., pokračovateľ živnosti po X. Q. K., pričom za obdobie 10/2013 až 9/2014 poberala čistú mzdu vo
výške 302,95,- € mesačne. V súčasnosti (od mesiaca október 2015) podniká ako konateľka v spoločnostiZ. H. M., s.r.o., A., zatiaľ však nevykazuje žiadny zisk ani tržby. Na strane otca sa pomery taktiež zmenili
(v čase poslednej úpravy výživného mal priemerný mesačný zárobok vo výške 1.123,28,- €), nakoľko
od 20.1.2015 je zamestnaný na dobu neurčitú v spoločnosti E. R. s.r.o. R. R. (predtým v ich spoločnosti

pracoval od 23.1.2013 do 30.11.2014) a poberá čistú mzdu vo výške 363,38,- € mesačne. Od poslednej
úpravy mu vznikla vyživovacia povinnosť k maloletej E., zanikla mu však k toho času už plnoletej M., R..
j. počet vyživovacích povinností sa u neho nezmenil.
Pri určení súčasnej výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb detí, ako aj zo zárobkových
možností a majetkových pomerov oboch rodičov. Súd u otca vychádzal z preukázateľne dosahovaného

mesačného príjmu vo výške 363,38,- €, ktorý je na úrovni minimálnej mzdy. Súd však pri určení výšky
výživného prihliada nielen na zárobkové možnosti, ale aj na celkové majetkové pomery, pričom cestovné
náhrady-diétypoberanéotcomodzamestnávateľavpriemerevovýške884,31,-€mesačnepredstavujú
určitý finančný bonus, ktorý finančný rozpočet rodiny čiastočne vylepšuje, i keď primárne slúži na úhradu
cestovných výdavkov. Uvedeným skutočnostiam považoval súd za primerané výživné na každé z detí
v sume 100,- € mesačne, a to najmä s poukazom na ich odôvodnené potreby súvisiace s ich vekom

a štúdiom na strednej škole, ako aj na životnú úroveň oboch rodičov. Otcovi určil povinnosť prispievať
na výživné oboch detí od 1.9.2014, t. j. od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bol podaný návrh, preto
mu zároveň aj pri riadnom plnení výživného vo výške 59,75,- € na každé dieťa vznikol nedoplatok na
zročnom výživnom za čas od 1.9.2014 do 30.11.2015 vo výške 603,75,- € (1.500,- € - 896,25,- €) na
každé dieťa, ktorý mu súd vzhľadom na vyššiu čiastku povolil splácať v 30,- € mesačných splátkach

spolu s bežným výživným.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. z toho dôvodu, že konanie mohlo
začať i bez návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí( § 42 ods.3 O.s.p ) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu
súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods.1 O.s.p. )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2

O.s.p. )

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh

na súdny výkon rozhodnutia.