Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. február 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Cb/26/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114230208
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114230208.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: BL Telecom

collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpený advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711,
proti žalovanému: L. T., B.. XX.X.XXXX, O. X. T. XXXX/XX, XXX XX L., t.č. na neznámom mieste, v
konaní zastúpený opatrovníčkou Helenou Nemcovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Vranov nad
Topľou, o zaplatenie 411,31 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 162,36 eura s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 96,80 eura od 19.2.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 31,62 eura od 19.3.2011

do zaplatenia, vo výške 9,25 % zo sumy 31,44 eura od 19.4.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 2,50 eura od 19.5.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 13.11.2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.11.2014, domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 411,31 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 96,80 eura

od 19.2.2011 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 31,62 eura od 19.3.2011 do zaplatenia, vo
výške 9,25 % zo sumy 31,44 eura od 19.4.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2,50
eura od 19.5.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.

Z dôvodu, že súd nezistil súčasný pobyt žalovaného, ustanovil mu opatrovníka v osobe Heleny

Nemcovej, súdnej tajomníčky Okresného súdu Vranov nad Topľou.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 4.2.2016 na ktoré predvolal žalobcu a
opatrovníčku žalovaného. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorý svoju neprítomnosť
ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 29.1.2016 z dôvodu hospodárnosti konania.
Opatrovníčka žalovaného svoju neprítomnosť neospravedlnila.

Súd preto vec prejednal v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov konania v zmysle § 101 ods.
2 O.s.p., pričom prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.Súd vykonal dokazovanie žalobou Zmluvou o pripojení zo dňa 8. marca 2007, Dodatkom k zmluve o
pripojení z 26. júna 2007, z 1. decembra 2008, z 10. júna 2009, faktúrami č. 7101003883, č. 7102068411,
č. 7103148886, č. 7104238804, č. 7113322661 a zistil tento skutkový stav:

Dňa 8. marca 2007 bola medzi obchodnou spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. ako Podnikom a
žalovaným ako Účastníkom uzavretá Zmluva o pripojení. Dňa 26. júna 2007, 1. decembra 2008 a 10.
júna 2009 boli uzavreté písomné Dodatky k Zmluve o pripojení.

Na základe zmluvy o pripojení poskytoval právny predchodca žalobcu od účinnosti zmluvy služby
elektronickej komunikácie žalovanému, ktorý sa zaviazal riadne odoberať služby elektronickej
komunikácie a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného
programu služieb.

Žalovaný nezaplatil faktúry za poskytnuté služby a to konkrétne faktúru č. 7101003883 vo výške 96,80

Eur za obdobie od 1.1.2011 do 31.1.2011 so splatnosťou 18.2.2011, ďalej faktúru č. 7102068411 za
obdobie od 1.2.2011 do 28.2.2011 vo výške 31,62 Eur splatnú dňa 18.3.2011, faktúru č. 7103148886 vo
výške 31,44 Eur za obdobie od 1.3.2011 do 31.3.2011 splatnú dňa 18.4.2011, faktúru č. 7104238804 vo
výške 2,50 Eur za obdobie od 1.4.2011 do 30.4.2011 splatnú dňa 18.5.2011.

Predmetom žaloby je aj časť fakturovanej sumy titulom zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur. Ide o
faktúru č. 7113322661 vo výške 248,95 Eur splatnú dňa 18.1.2012.

Písomnou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 boli vyššie uvedené pohľadávky na
základe vyššie citovaných faktúr postúpené zo Slovak Telekomu, a.s. na žalobcu. Zmluva o postúpení

pohľadávok, vrátane príloh, ako aj plnomocenstvo udelené zo strany žalobcu advokátskej kancelárii
SOUKENIK - ŠTRPKA, s.r.o. sú registrované na tunajšom súde.

Nárok na zaplatenie ceny služby súd posúdil podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti, alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa§43ods.2citovanéhozákonapodstatnýmičasťamizmluvyopripojenísúdohodnutýdruhverejnej
služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania,
platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na
tarifu.

Podľa§42ods.1písm.a)citovanéhozákona,podnikmáprávonazaplateniecenyzaposkytnutúverejnú
službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Súd považoval za dôvodné žalobe o zaplatenie ceny služieb predstavujúcej sumu 162,36 Eur vyhovieť,

keďže mal preukázané, že žalovaný túto cenu podľa vyššie citovaných faktúr neuhradil. Z prisúdenej
sumy súd priznal aj úroky z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“).

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009
do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Úroky z omeškania súd priznal odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušných faktúr.

Pokiaľ ide o nárok titulom zmluvnej pokuty, súdy už v mnohých svojich rozhodnutiach nepriznávali

žalobcovi, prípadne jeho právnemu predchodcovi nárok titulom zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorú
považovali za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi

porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 544 ods. 3 OZ, ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie

zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Pokiaľsajednáonároktitulomzmluvnejpokuty,ktomusúduvádza,ženatentoinštitútjenutnéprihliadať
z toho pohľadu, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je upravený predpismi spotrebiteľského

práva, nakoľko sa jedná o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Žalobca síce žalovaného uviedol v žalobe ako podnikateľa, avšak nárok z titulu zmluvnej pokuty v sume
248,95 Eur si žalobca uplatnil voči žalovanému faktúrou č. 7113322661, splatnou dňa 18.1.2012, pričom
podľa výpisu zo živnostenského registra žalovaný ukončil podnikateľskú činnosť k 1.6.2011, teda od

tohoto dátumu už nebol podnikateľom, ale fyzickou osobou - spotrebiteľom.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o
nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcomalebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o
úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica Rady 93/13/EHS si stanovila za cieľ vyvážiť faktickú

nerovnováhumedzidodávateľomaspotrebiteľompozitívnymzásahomštátu.Smernicaukladáčlenským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami.

V danom prípade právny predchodca žalobcu ponúkol svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom
štandardných typových zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky

nemôžu ovplyvniť a to platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v
nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Reálne teda môže
nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí pri dobe viazanosti 12 mesiacov 11 paušálnych mesačných
poplatkov a pre nezaplatenie posledného poplatku žalobca uplatní rovnakú zmluvnú pokutu, ako v
prípade omeškania sa spotrebiteľa na úvod ročného zmluvného vzťahu.

Potrebné je zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom spomínanej
smernice zo dňa 5.4.1993, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý
nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd pritom nevidel riešenie len vo vyslovení čiastočnej neplatnosti

zmluvnej pokuty, pretože je problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila význam pre
dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac
nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola
len sporadicky zmluvná pokuta moderovaná a neprimerane by tak regulovala vzťahy neurčitého počtu
spotrebiteľov.

V tejto súvislosti súd dodáva, že podľa čl. 98 Charty základných práv EÚ majú politiky štátov zabezpečiť
vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa. Preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany
spotrebiteľa, aby sa zvyšovala nevyhnutná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy
spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Sporná zmluvná pokuta nielen že spôsobuje hrubú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť
dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom.

Vzhľadom na to, že je množstvo právoplatných súdnych rozhodnutí, ktorým nebolo priznané plnenie
titulom zmluvnej pokuty, či už žalobcovi alebo jeho právnemu predchodcovi je potrebné poukázať aj na

ustanovenie § 53 a ods. 1 v aktuálnom znení, podľa ktorého ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Citované ustanovenie § 53a ods. 1 OZ teda obsahuje zákonný zákaz používania neprijateľných

podmienok,ktorývyvoláprávoplatnésúdnerozhodnutieadodávateľjepovinnýzdržaťsaichpoužívania,
najmä neuplatňovať ich plnenie na súde a neprijímať plnenie z nich. Zmyslom právnej úpravy
je, aby dodávateľ nepokračoval v nečestnostiach a dehonestácii celého inštitucionálneho systému
ochrany spotrebiteľov. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe
podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ totiž nemá možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných

podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené a pritom často vzhľadom na ich právnický
jazyk aj ich rozsiahlosť nemá možnosť pochopiť ich obsah. Vzhľadom na to, že napriek spomínanému
zákonnému zákazu, ktorý je upravený v § 53a ods. 1 OZ žalobca si uplatnil voči žalovanému zmluvnú
pokutu, nebolo možné uplatnenému nároku žalobcu poskytnúť právnu ochranu a žaloba aj z toho
dôvodu bola v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnutá ako nedôvodná.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 2 O.s.p. a tej skutočnosti, že nárok na náhradu trov konania
si uplatnil len žalobca, ten však bol v prevažnej časti neúspešný a prevažne úspešný žalovaný náhradu
trov konania priznať nežiadal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.