Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/72/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713212286
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ilgová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713212286.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa:
CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, zastúpeného
JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin,
proti odporkyni: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. R. XXX/XX, XXX XX A., zastúpenej JUDr. Miriam
Podhradskou, advokátkou, so sídlom A. Pietra 10645/17, 036 01 Martin, v konaní o zaplatenie sumy vo

výške 784,09 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 600,- € bezúročne, a to v dvoch splátkach po
300,- €, pričom prvá splátka bude vykonaná do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a ďalšia do 30.
dňa nasledujúceho mesiaca pod následkom straty výhody splátok.
II. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.08.2013, sa navrhovateľ domáhal,

aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by odporkyni uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 784,09 €
s príslušenstvom.
Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že odporkyňa s ním uzavrela zmluvu o úvere,
z ktorej si neplnila svoje povinnosti riadne a včas, a preto jej vznikol dlh vo výške žalovanej sumy.
Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.05.2014, sa k návrhu na začatie konania vyjadrila
odporkyňa. Uviedla, že navrhovateľ dostatočným spôsobom nepreukázal nárok na zaplatenie žalovanej

sumy. Z návrhu na začatie konania a z jeho príloh nie je jasné, z čoho táto suma pozostáva. Podľa
uzavretej zmluvy o úvere bol odporkyni poskytnutý revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške
600,00 €. Zmluva o úvere ako spotrebiteľská zmluva podľa odporkyne obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky. Odporkyňa ďalej namietala nárok navrhovateľa na zaplatenie úroku z úveru do jeho
zaplatenia, nakoľko navrhovateľ naň má nárok len počas platnosti zmluvy o úvere.
Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.06.2014, navrhovateľ špecifikoval žalovanú sumu.
Na pojednávaní, konanom dňa 31.07.2014, sa navrhovateľ nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil

a súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti, pričom trval na svojom návrhu na začatie
konania v celom rozsahu.
Odporkyňa podľa svojho vyjadrenia na konanom pojednávaní zotrvala na svojom stanovisku, uvedenom
v podaní, doručenom tunajšiemu súdu dňa 27.05.2014. Navrhovateľ ani špecifikáciou žalovanej sumy
dostatočným spôsobom nepreukázal nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Navrhovateľom predložená
špecifikácia je nedostatočná a nevysvetľuje výšku nesplatenej istiny poskytnutého úveru nad dohodnutý

úverový rámec. Okrem nároku na zaplatenie úroku z úveru odporkyňa namietla aj nárok navrhovateľa
na zaplatenie úroku z omeškania z príslušenstva pohľadávky, čo zákon neumožňuje. Odporkyňa uznala
návrh navrhovateľa na začatie konania za právne opodstatnený v časti o zaplatenie sumy vo výške600,00 € bez príslušenstva, nakoľko takto poskytnutý úverový rámec vyčerpala a nevrátila. Zároveň
odporkyňa požiadala o umožnenie zaplatenia dlžnej sumy v dvoch splátkach po 300,00 €. Tiež navrhla,
aby súd v zmysle ust. § 150 Občianskeho súdneho poriadku žiadnemu z účastníkov konania nepriznal

náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie návrhom na začatie konania zo dňa 16.08.2013, zmluvou o úvere,
všeobecnými obchodnými podmienkami navrhovateľa, odstúpením od úverovej zmluvy zo dňa
20.09.2012, špecifikáciou žalovanej sumy zo dňa 03.06.2014, ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v
spise, a vyjadreniami účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav:

Odporkyňa ako dlžníčka uzavrela s navrhovateľom ako veriteľom zmluvu o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, na základe ktorej jej navrhovateľ poskytol revolvingový
úver s úverovým rámcom vo výške 600,00 € a s úrokovou sadzbou vo výške 36% ročne, ktorý sa
odporkyňa zaviazala vrátiť v minimálnych mesačných splátkach podľa sadzobníka poplatkov.
Odporkyňa si svoje povinnosti, vyplývajúce z uzavretej zmluvy o úvere neplnila riadne a včas, preto
navrhovateľ od uzavretej zmluvy o úvere dňa 20.09.2012 odstúpil a odporkyňu vyzval na zaplatenie

žalovanej sumy do dňa 31.10.2012.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Súd teda mal za preukázané, že odporkyňa uzavrela s navrhovateľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere,

z ktorej si riadne a včas neplnila svoje povinnosti. Odporkyňa považovala uplatnený nárok navrhovateľa
za právne opodstatnený v časti o zaplatenie sumy vo výške 600,00 €, ktorá predstavuje dohodnutý
úverový rámec a ktorú vyčerpala. Za právne opodstatnený považoval v tejto časti nárok navrhovateľa aj
súd, keďže o ňom nemal pochybnosti, a v tejto časti teda návrhu na začatie konania vyhovel.
Vozvyškusúdnávrhnavrhovateľanazačatiekonaniazamietol,nakoľkonavrhovateľnároknazaplatenie

žalovanejsumy,prevyšujúcejposkytnutýúverovýrámec,dostatočnýmspôsobomnepreukázal.Znávrhu
na začatie konania ani z jeho príloh, a to ani zo špecifikácie žalovanej sumy, nie je jasné, z čoho žalovaná
suma pozostáva. Navrhovateľ dostatočným spôsobom nepreukázal výšku úrokov z úveru, jednotlivých
poplatkov a nákladov, spojených s uplatnením pohľadávky.
Z hľadiska zásad dokazovania, uplatňovaných v občianskom súdnom konaní, sporové konanie, kde

proti sebe stoja dve strany v postavení navrhovateľa a odporcu, je ovládané prejednacou zásadou.
Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre rozhodnutie vo veci (t.j. povinnosť tvrdenia), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na
preukázanie týchto tvrdených skutočností (t.j. dôkazná povinnosť) je záležitosťou účastníkov konania.
Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia, vedie k

uneseniudôkaznéhobremena,atedakpriaznivémuvýsledkusporu.Dôsledkomneuneseniadôkazného
bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho
účastníka konania, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, t.j.
neponúkolalebonevedelponúknuťsúdutakédôkaznéprostriedky,ktorýmibysapreukázaliprevýsledok
sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom

konaní má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím žaloby.
Súd navrhovateľovi nepriznal ani úrok z úveru vo výške 36% ročne zo sumy istiny od odstúpenia od
uzavretej zmluvy o úvere do zaplatenia.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Vzhľadom na to, že odstúpením navrhovateľa od uzavretej zmluvy o úvere sa táto od začiatku zrušila,
zanikla aj povinnosť odporkyne platiť úrok z úveru vo výške 36% ročne.
Súd navrhovateľovi takisto nepriznal úrok z omeškania, nakoľko tento si uplatňoval aj z časti žalovanej

sumy, z ktorej mu nárok na zaplatenie úroku z omeškania nevznikol, a to z príslušenstva istiny úveru,
pričom, ako bolo uvedené vyššie, navrhovateľ dostatočným spôsobom nešpecifikoval žalovanú sumu a
ani to, na úhradu akých položiek boli zaúčtované odporkyňou zaplatené splátky úveru.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Súd sa pri nepriznaní nároku na zaplatenie úrokov z omeškania z príslušenstva nesplatenej istiny
poskytnutého úveru stotožnil s právnym názorom, ktorý vyslovil Nejvyšší soud České republiky vosvojom rozsudku zo dňa 24.03.2004, sp.zn. 35 Odo 101/2002, keď uviedol: „Úroky, úroky z prodlení
a poplatek z prodlení jsou tedy podle § 121 odst. 3 obč. zák. příslušenstvím pohledávky, kterou se ve
smyslu tohoto ustanovení a v návaznosti na definici závazkového vztahu v § 488 obč. zák. a jeho obecné

chápání v právní teorii (srov. literární odkazy výše) rozumí peněžité plnění (jistina), na něž má věřitel
právo podle hlavního závazkového vztahu, k jehož změně (potud, že lze nárokovat i sankce za prodlení
s placením), dochází přímo ze zákona právě až prodlením dlužníka. Úrokový závazkový vztah je jak
zmíněno výše vztahem akcesorickým, jehož vznik je podmíněn platným závazkovým vztahem hlavním.
Splněním hlavního závazku (nebo jiným ze způsobů jeho zániku) zaniká (končí) i akcesorický závazek

úrokový; přetrvává pouze povinnost uhradit již dospělé úroky. Tím, že včas nesplatí úroky z jistiny,
se dlužník dostává do prodlení s plněním příslušenství, nikoli do prodlení s plněním vlastního dluhu
(jistiny). Právo požadovat po dlužníku příslušenství z příslušenství (zde úroky z prodlení ze smluvených
úroků) pak věřitel nemá proto, že ani občanský ani obchodní zákoník mu tuto možnost nepřiznávají.
Jinak řečeno, ani obchodní ani občanský zákoník nezakotvují majetkové sankce pro případ prodlení s
placením příslušenství pohledávky“

Podľa§160ods.1vetadruháO.s.p.súdmôžeurčiť,žepeňažnéplneniesamôževykonaťajvsplátkach,
ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na to, že odporkyňa sa domáhala, aby jej súd umožnil zaplatiť žalovanú sumu v dvoch
splátkach, a že súd považoval túto požiadavku za opodstatnenú, uložil jej povinnosť zaplatiť žalovanú

sumu v uvedených splátkach.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorému by inak patrila
náhrada trov konania, túto nepriznal, pričom súd prihliadol na osobné a majetkové pomery odporkyne,
vrátane jej postavenia v spore ako spotrebiteľky, ako aj na tú skutočnosť, že odporkyňa sa snažila o
mimosúdnu dohodu s navrhovateľom, a to v takom znení, v akom v konaní rozhodol súd, ktorú však

navrhovateľ odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.