Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/221/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013201015
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013201015.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.

Evy Vaškovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu GIBALEX, s.r.o., so sídlom Slovenskej
armády 48, Nemšová, IČO: 31 408 401, práv. zast. Advokátskou kanceláriou MOJŽIŠ a Partneri s.r.o. so
sídlom Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
zo dňa 16. októbra 2013, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 12. júla 2013, ktorým podľa §
68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie júl 2011 vo výške 57 454,58 euro, keď správca dane s poukazom na ust. § 49 ods.
1 zákona č. 222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške 57 454,58 euro z
dodávateľských faktúr od dodávateľa HK trade s.r.o. so sídlom Februárová 154, Partizánske,

IČO: 36 243 493 a od dodávateľa PARADISSE s.r.o. so sídlom Čierna Lehota 137, IČO: 44
965 028, a to konkrétne:
- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 01.07.2011 „daňový doklad k prijatej platbe na základe Zálohovej
faktúry č. XXXXXXXX“, základ dane 83 333,33 euro, DPH vo výške 16 666,67 euro, celková suma 100
0000 euro (od dodávateľa HK trade s.r.o.),

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 01.07.2011 za bravčové polovice, množstvo 9 207 kg, základ dane 13

994,64 euro, DPH vo výške 2798,93 euro, celková suma 16 793,57 euro (od dodávateľa HK trade s.r.o.),

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 12.07.2011 za bravčové polovice, množstvo 10 611 kg, základ dane 15
750,90 euro, DPH vo výške 3150,18 euro, celková suma 18 901,08 euro (od dodávateľa HK trade s.r.o.),

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 13.07.2011 za bravčové polovice, množstvo 10 759 kg, základ dane 16
353,68 euro, DPH vo výške 3270,74 euro, celková suma 19 624,42 euro (od dodávateľa HK trade s.r.o.),

- faktúra číslo XXXXXXXX. zo dňa 14.07.2011 „daňový doklad k prijatej platbe na základe Zálohovej
faktúry č. XXXXXXXX“, základ dane 75 000 euro, DPH vo výške 15 000 euro, celková suma 90 0000
euro (od dodávateľa HK trade s.r.o.),- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 21.07.2011 za bravčové polovice, množstvo 10 400,2 kg, základ dane
18 673,64 euro, DPH vo výške 3734,73 euro, celková suma 22 408,37 euro (od dodávateľa HK trade

s.r.o.),

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 29.07.2011 „daňový doklad k prijatej platbe na základe Zálohovej
faktúry č. XXXXXXXX“, základ dane 64 166,67 euro, DPH vo výške 12 833,33 euro, celková suma 77
000 euro (od dodávateľa PARADISSE s.r.o.).

Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane. Zopakoval,
že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH zo sporných faktúr od dodávateľa HK trade s.r.o. a od dodávateľa
PARADISSE s.r.o., pričom tovar uvedený v týchto sporných faktúrach spoločnosť HK trade s.r.o. a
spoločnosť PARADISSE s.r.o. žalobcovi reálne nedodala. Žalovaný poukázal na to, že polícia šetrením
realizovanýchobchodovsbravčovýmmäsomzistila,žetentotovar(bravčovémäso)nadobudlislovenskí

predajcovia z iných členských štátov Európskej únie. Všetky slovenské subjekty boli zaregistrované
ako platitelia DPH, pričom sa jedná o nastrčené spoločnosti, ktoré v skutočnosti nevykonávali žiadnu
reálnu činnosť, sídla spoločností boli len formálne, konatelia spoločností boli alebo sú bezdomovci,
osoby v pátraní s bohatou kriminálnou minulosťou, resp. subjekty boli prevedené
na občanov M.. Zodpovedné osoby za tieto subjekty nepodávali daňové priznania, nekomunikovali s

príslušnými daňovými úradmi. V intrakomunitárnych dodaniach tovaru od dodávateľov z Európskej únie
na Slovensko pochybnosti nie sú, za to závažné pochybnosti sú v deklarovaných nadobúdateľoch
tovaru z Česka. Na základe faktúr, ktoré mali vystaviť nadobúdatelia (Ostwerke, s.r.o., HK trade, s.r.o.,
PARADISSE, s.r.o., ...) si uplatnili odpočítanie dane viaceré daňové subjekty na
Slovensku a v súvislosti s takto deklarovanými dodávkami mäsa z členských štátov Európskej únie došlo

a dochádza ku kráteniu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo veľkom rozsahu. Vyššie uvedený
dodávateľ žalobcu - spoločnosť HK trade s.r.o. dňa 12.07.2011 zmenila obchodné meno na „i HK trade,
s.r.o.“,do19.07.2011sídlilanaadreseBučany594, od20.07.2011naadreseFebruárová154,
Partizánske. V mene spoločnosti HK trade s.r.o. konal od 18.01.2011 do 30.05.2011 B. O., od 30.05.2011
do 21.05.2013 B. Q. a od 21.05.2013 M. A.. Žalobca predložil správcovi dane „Rámcovú kúpnu zmluvu“

zo dňa 03.05.2011 uzatvorenú medzi spoločnosťou HK trade s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako
kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj a nákup bravčových poliek, hovädzieho a bravčového mäsa
podľa platných veterinárnych a všeobecne záväzných predpisov. Za spoločnosť
HK trade s.r.o. zmluvu uzatváral B. Q. napriek tomu, že konateľom sa stal až 30.5.2011 a zmluva bola
podpísaná dňa 03.05.2011. B. Q. vo výpovedi pred správcom dane potvrdil uskutočnenie

zdaniteľných obchodov pre žalobcu a dodal, že jeho dodávatelia z Čiech majú vlastné autá a dovezú
tovar na Slovensko. Ako ďalej uviedol bývalý konateľ spoločnosti HK trade s.r.o. B. Q., žalobca objednal
tovar u neho a on zase objednal tovar u svojich dodávateľov v ČR - Spektrum s.r.o. alebo B. M. C.,
pričom na daný termín bolo mäso expedované konečnému odberateľovi. Fyzicky tak bolo mäso dodané
z Čiech priamo končenému spracovateľovi, napr. Púchovský mäsokombinát, Fabuš Borčice, LAPREMA

s.r.o.. Platby prebiehali cez účet. Celý proces dodania a vyskladnenia z kamiónu bol taký, že mäso sa
naložilo v Čechách u dodávateľov do ich vlastných áut, následne putovali tieto autá na žalobcom zadané
miesto, napr. Siladice, Borčice, kde sa kamión otvoril prvýkrát za účasti zamestnanca príslušného
spracovateľského mäsokombinátu, mäso sa odvážilo a uložilo do chladiacich boxov spracovateľa,
ktorý zabezpečil veterinára na vykonanie kontroly kvality mäsa. Šetrením spoločnosti HK trade s.r.o.

správca dane zistil, že spoločnosť HK trade s.r.o. v zdaňovacích obdobiach I. až IV. štvrťrok 2011
nepriznala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, konkrétne mäsa z Česka, napriek tomu tento tovar
- mäso bolo ďalej deklarované spoločnosťou HK trade s.r.o. ako tuzemské dodávky pre žalobcu.
Ďalší vyššie uvedený dodávateľ žalobcu - spoločnosť PARADISSE s.r.o. dňa 20.06.2013 zmenil svoje
pôvodné sídlo na adrese Čierna Lehota 137 na novú adresu Slovenského národného povstania 7/13,

Nová Dubnica. V mene spoločnosti PARADISSE s.r.o. konal v čase od 24.11.2009 do 20.06.2013
E. A., od 21.06.2013 nebola v obchodnom registri zapísaná ako štatutárny orgán žiadna osoba, dňa
27.08.2013 bol E. A. opäť zapísaný ako konateľ spoločnosti PARADISSE s.r.o. od 16.08.2013. Žalobca
predložil správcovi dane „Rámcovú kúpnu zmluvu“ zo dňa 11.07.2011 uzatvorenú medzi spoločnosťou
PARADISSE s.r.o. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj a nákup

bravčových poliek, hovädzieho a bravčového mäsa a hydiny podľa platných veterinárnych a všeobecne
záväzných predpisov. Za spoločnosť PARADISSE s.r.o. zmluvu uzatváral E. A., ale zmluva nie je
za predávajúceho podpísaná. K rámcovej zmluve je priložený Dodatok č. 1 zo dňa 11.08.2011, ktorý
nie je podpísaný ani predávajúcim, ani kupujúcim. Bývalý konateľ spoločnosti PARADISSE s.r.o. E.A. pred správcom dane vo svojej výpovedi uviedol, že sporné faktúry, ktoré vystavil žalobcovi, má v
účtovníctve a aj v záznamoch DPH riadne zaevidované. Faktúry vystavila účtovná spoločnosť, ktorej
názov si E. A. nepamätal, sporné faktúry sa E. A. dostali len na podpis, obchod s mäsom predstavvoval

pre neho len podpisovanie faktúr (E. A. fyzicky pracuje pri výrobe palivového dreva a stavebného reziva),
neuzatváral zmluvy súvisiace s nákupom mäsa, ani objednávky nevykonával. Obchod s mäsom bol
postavený na dôvere jeho jedného dlhoročného pracovníka, ktorého meno E. A. neuviedol. Väčšina
tovaru bola nadobudnutá zo zahraničia, domácich dodávateľov si nepamätal, preprava končila väčšinou
v Trenčíne, v skladoch Liška s.r.o., miesto vykládky bola Skalka nad Váhom, pričom táto preprava bola

vykonaná prostredníctvom špedičných spoločností. Dodávateľské faktúry z EÚ chodili E. A. na adresu
spoločnosti PARADISSE s.r.o., tieto boli uhrádzané bezhotovostne cez internetbanking, pričom úhrady
vykonával pán M. - zamestnanec žalobcu (E. A. neuviedol priezvisko p. M.), ktorý
disponoval aj prístupovým heslom aj PIN kódom od účtu spoločnosti PARADISSE s.r.o.. Dodávateľské
faktúry z EÚ E. A. odovzdal p. M., ktorý zabezpečoval ich úhradu aj zaúčtovanie. K prevozu mäsa
E. A. ďalej uviedol, že toto bolo naložené v EÚ u dodávateľa do kamiónu, kde bolo zaplombované a

vyložené až v sklade Liška Slovakia s.r.o.. Kamión sa nikde neotváral. Mäso sa pri nakládke a vykládke
vážilo, E. A. sa toho nikdy nezúčastnil, tovar nikdy nevidel, nevie, čo a koľko sa objednávalo, bol len
sprostredkovateľom, t.j. meno firmy PARADISSE s.r.o. slúžilo, aby žalobca ako odberateľská spoločnosť
mal v nákupe lepšiu cenu. Za E. A. prišiel človek, ktorého nepoznal, doniesol mu vystavené odberateľské
faktúry, E. A. ich podpísal a on ich zobral naspäť do účtovnej kancelárie, ktorá ich doručila žalobcovi.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení je podľa žalovaného zrejmé, že bývalí konatelia spoločností HK
trade s.r.o. a PARADISSE s.r.o. nepreukázali objektívne a dôveryhodným spôsobom, že tovar naozaj
vlastnili, naopak, z ich výpovedí je zrejmé, že s tovarom nemanipulovali, ani ho nekontrolovali, tovar
šiel priamo k spracovateľom. To, že dodávatelia žalobcu - spoločnosti HK trade s.r.o. a PARADISSE
s.r.o. nepreukázali skutočné vlastníctvo tovaru, ktorý deklarovali na sporných faktúrach (vystavených

pre žalobcu), nemôže byť podkladom pre poskytnutie úľav žalobcovi spočívajúcich v obmedzení jeho
povinnosti riadne preukázať všetky podklady pre overenie správnosti priznanej a odpočítanej DPH.
Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 zákona o DPH, rovnako ako
správca dane v prvostupňovom rozhodnutí. S odkazom na to, že záver, ktorý správca dane zo zistených
skutkových okolnosti urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade

s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH, žalovaný rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo
výroku žalobou napadnutého rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu. Žalobca vytýka žalovanému, že správca dane
v daňovom konaní porušil základné zásady daňového konania. Správca dane sa neriadil dôsledne

ustanovením § 3 ods. 2 daňového poriadku, keď neoboznámil žalobcu s pochybnosťami
počas konania, čím bola žalobcovi odňatá možnosť odstránenie nedostatkov v daňovom konaní.

Taktiež správca dane porušil § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, keď uzatvoril daňovú kontrolu
rozhodnutím, bez vykonania ústneho pojednávania s oznámením pochybností. Správca dane v

rozhodnutí neuviedol, v akej skutočnosti konkrétne bol porušený zákon zo strany žalobcu a taktiež
neuviedolnaústnompojednávaníkonkrétnenávrhy,akobymalžalobcaakoplatiteľodstrániťnedostatky
v procese daňovej kontroly.

Žalobca vytýka žalovanému, že na objasnenie skutkového stavu nevyužil správca dane dožiadanie na

Daňový úrad Partizánske, u ktorého sa nachádza dokumentácia spoločnosti HK trade s.r.o.. Taktiež
správcovi dane vytýka, že svoj záver opiera hlavne o výpoveď E. A., bývalého konateľa spoločnosti
PARADISSE s.r.o..

Ako zdôraznil žalobca v žalobe, E. A. ako bývalý konateľ spoločnosti PARADISSE, s.r.o. vo svojej

výpovedi potvrdil, že došlo k zdaniteľným plneniam, stručne popísal prepravu tovaru, potvrdil, že zmluvy
na dodávku tovaru osobne podpísal. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že E. A. jasne preukázal, že
tovar existoval, bol riadne dodaný a prevzatý podľa obchodných zvyklostí, t.j. plnenie prebehlo riadne
a nielen fiktívne. Žalobca tvrdí, že správca dane nesprávne vyhodnotil dôkaz menovaného svedka E.
A., keď neprihliadol na skutočnosť, že E. A. poznal dodávateľov spoločnosti PARADISSE s.r.o. a mal

na nich kontakt, vedel, kam dodávky tovaru smerujú, poznal spôsob a zabezpečenie prepravy tovaru,
poznal osobu, ktorá v mene spoločnosti PARADISSE s.r.o. zabezpečovala objednávky a iné obchodné
záležitosti, vedel, že za nakúpený tovar bolo riadne zaplatené, vedel, že tovar bol počas prepravy
zabezpečený proti krádeži a znehodnoteniu.Žalobca ďalej v správnej žalobe poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 7. decembra 2010, sp. zn. 3Sžf 25/2010, podľa ktorého právny záver vo veci, t.j. právne posúdenie

veci, musí urobiť daňový orgán so všetkých skutkových zistení a nielen právnych tvrdení zástupcov
obchodných spoločností zúčastnených na transakciách. Vo vyššie uvedenom rozsudku Najvyšší súd
Slovenskej republiky taktiež uviedol, že z daňového hľadiska je hospodárska kauza významnejšia ako
samotný typ právneho úkonu. Žalobca taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17. mája 2007, sp. zn. 4 SžoKS 90/2006, podľa ktorého zisťovanie ekonomického

dôvodu daňovej transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu právneho úkonu alebo inej
skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Žalobca tvrdí, že správca dane bezprostredný
hospodársky cieľ pri svojom rozhodovaní nijak nebral v úvahu, a tým dospel k nesprávnemu rozhodnutiu
o neexistencii plnenia.

Žalovaný podľa žalobcu taktiež pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku aj tým,

že rozhodnutie správcu dane, ktoré obsahovalo odôvodnenie, ale neobsahovalo povinné náležitosti
rozhodnutia, nezrušil. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku sa v odôvodnení okrem iného uvedie tiež,
ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov.

Žalobca zdôraznil, že disponuje niekoľkými nákladnými listami CMR, tieto však správcovi dane

nepredložil, nakoľko z dikcie zákona o DPH, a to konkrétne z § 49 mal žalobca za to, že faktúry a daňové
priznania sú dostatočným dôkazom na uplatnenie práva na odpočet DPH.

Taktiež žalobca v správnej žalobe zdôraznil, že pre účely uplatnenia DPH nie je podstatná skutočnosť,
od koho dodávateľ žalobcu tovar nadobudol. Celý priebeh obchodu od prvého dodávateľa

až k poslednému odberateľovi je reťazovým obchodom, pričom sa nejednalo o podvodný reťazový
obchod, nakoľko tovar, s ktorým sa obchodovalo aj reálne existoval. Účastník reťazového obchodu
právo disponovať s tovarom ako vlastník vôbec nemusí získať a získanie tohto práva nie je podmienkou
uznania platnosti obchodného vzťahu medzi jednotlivými účastníkmi reťazového obchodu. Opačný
názor žalovaného je v rozpore so všeobecne platným výkladom Ministerstva financií

Slovenskej republiky, ktorým je usmerňovaná podnikateľská verejnosť. Keďže žalovaný uznáva, že sa
jednalo o reťazový obchod, uznáva aj reálny tok tovaru, nemôže bezdôvodne z obchodného reťazca
vylúčiť žalobcu, ktorý bol v tomto obchode legálne zapojený.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom

rozsahu zamietnuť.

K námietke žalobcu o porušení základných zásad daňového konania, keď správca dane neoboznámil
žalobcu s pochybnosťami počas konania, čím mala byť žalobcovi odňatá možnosť odstránenia
nedostatkov v daňovom konaní, žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane

postupoval v súlade s ust. § 45 ods. 1 písm. f), § 46 ods. 5, § 68 ods. 1 až 3 daňového poriadku. Dňa
13. mája 2013 správca dane doručil žalobcovi Oboznámenie sa so skutočnosťami zistenými
v rámci výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
marec - august 2011, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 9. mája 2013, pričom žalobca využil
svoje právo a v stanovenej lehote sa písomne vyjadril k zisteným skutočnostiam správcu dane. Dňa 11.

júna 2013 bol žalobcovi doručený Protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask a
Výzva č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole, pričom žalobca sa listom zo dňa 24.06.2013 vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole a
pripomienky žalobcu k protokolu boli so žalobcom prerokované dňa 11.07.2013, o čom bola spísaná
zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask. V zápisnici je

uvedené, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy ani doklady, ktoré by vyžadovali ďalšie dokazovanie a
ktoré by menili záver správcu dane. Žalobca bol so všetkými zisteniami riadne oboznámený, predkladať
dôkazy mohol a mal počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a mohol ich predložiť aj spolu s
odvolaním. Vyrubovacie a odvolacie konania prebiehali po oboznámení žalobcu so všetkými zisteniami
správcu dane. Žalobca mal teda dostatočný priestor na odstránenie nedostatkov v daňovom konaní.

K námietkam žalobcu, že 1. správca dane nedožiadal Daňový úrad Partizánske, aby preveril spoločnosť
HK trade s.r.o., že 2. správca dane sa dopustil nesprávneho voľného hodnotenia dôkazov, že 3.
právne posúdenie veci musí urobiť daňový orgán zo všetkých skutkových zistení, že 4. z daňovéhohľadiska je hospodárska kauza významnejšia ako samotný typ právneho úkonu, a teda, že zisťovanie
ekonomického dôvodu daňovej transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane, žalovaný vo svojom vyjadrení k

žalobe uviedol, že správca dane je ten, ktorý určuje procesný postup v daňovom konaní, keď je povinný
postupovať v medziach zákona. Správca dane je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré
môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov
konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí
osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane,

ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú
alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Dokazovanie v daňovom konaní vedie
správca dane, dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia však spočíva na žalobcovi (§ 24 ods. 1, 2
daňového poriadku). V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných
prostriedkov a je tiež v jeho právomoci posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a
rozhodnúť o ich preukaznosti. Finančné orgány preverili viacerých účastníkov obchodov a na základe

kompletných zistení si správca dane urobil úsudok. Takéto konanie správcu dane je postupom v súlade
s ustanoveniami § 44, § 45, § 46, § 47 daňového poriadku, v nadväznosti na § 24 ods. 2 daňového
poriadku, keď viedol dokazovanie a použil všetky dostupné prostriedky, ktorými bolo
možné zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane (§ 24 ods. 4 daňového
poriadku).Správcadanedodržalzásadyuvedenév§3daňovéhoporiadku,postupovalpodľavšeobecne

záväzných predpisov, chránil záujmy štátu a obcí a dbal na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb (§ 3 ods. 1 daňového poriadku), pri správe dane postupoval
v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami, ktoré boli poučené o procesných právach a
povinnostiach (§ 3 ods. 2 daňového poriadku). Správca dane vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri

správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku) a v neposlednom rade vykonal
úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu ako napríklad zaslané dožiadanie alebo predvolania a
vypočutia svedkov (§ 3 ods. 1 v poriadku). Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku právom a povinnosťou
daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so
správcom dane. Zákonný postup správcu dane, ktorý prihliadal na všetky dôkazy zistené v daňových

konaniach,niejemožnévyhodnotiťakopostupvneprospechdaňovéhosubjektu.Vovzťahukprevereniu
spoločnosti HK trade s.r.o. žalovaný zdôraznil, že správca dane vykonal daňové kontroly aj v spoločnosti
HK trade s.r.o., pričom zistil, že k zdaniteľným obchodom nedošlo. Tvrdenia žalobcu o nepreverení
spoločnosti HK trade s.r.o. sú teda nepravdivé. Správca dane vykonával daňové kontroly u obchodných
partnerov žalobcu, pričom zistil, že pri spoločnosti HK trade, s.r.o. bolo na základe daňovej kontroly

spochybnené intrakomunitárne nadobudnutie mäsa z krajín EÚ a vo vzťahu k spoločnosti PARADISSE
s.r.o., bývalý konateľ tejto spoločnosti E. A. výslovne vo svojej výpovedi pred správcom dane uviedol,
že on faktúry nevystavoval, vystavila ich účtovná spoločnosť, ktorej názov si nepamätal, faktúry len
podpisoval, obchod s mäsom predstavoval pre E. A. len podpisovanie odberateľských faktúr, pričom E.
A. doniesla vystavené odberateľské faktúry na podpis jemu neznáma osoba, ktorá po podpísaní

týchto faktúr tieto faktúry zobrala naspäť. Správca dane pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe
daní bral do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie
alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6 daňového poriadku) a zistil, že celá obchodná transakcia je obchodom
založeným len na vystavovaní faktúr, nezakladá sa na priamom vlastníctve tovaru a jeho dodaní. K
rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. decembra 2010, sp. zn. 3Sžf/25/2010

žalovaný uviedol, že v prípade citovaného rozsudku ide o diametrálne odlišný prípad. Správca dane
postupoval v súlade s názorom vysloveným v citovanom rozsudku, keď posúdil
skutočnosť, že spoločnosti HK trade s.r.o. a PARADISSE s.r.o. vystavovali faktúry bez skutočného
dodania tovarov so záverom uplatnenia odpočítania DPH bez jej odvedenia do štátneho rozpočtu na
predchádzajúcom stupni. Ekonomickým dôvodom obchodnej transakcii nemôže byť odpočítanie dane z

faktúr, ktoré nezodpovedajú skutočnému dodaniu tovaru.

K námietke žalobcu, že žalovaný pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku, keď nezrušil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že podrobne preskúmal
rozhodnutie prvostupňového orgánu, spisový materiál žalobcu a zistil, že rozhodnutie správcu dane

vychádzalo z podrobne zisteného skutkového stavu, ktorý bol v rozhodnutí zaznamenaný. Odôvodnenie
rozhodnutia prvostupňového orgánu má všetky náležitosti podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, správca
dane dobre vystihol podstatu veci, odôvodnenie je zrozumiteľné a presvedčivé.K námietke žalobcu, že disponuje niekoľkými nákladnými listami CMR, ktoré preukazujú existenciu
prepravovaného tovaru nad všetky pochybnosti žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že dokazovanie
v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti

od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady
prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení (uznesenie
Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 401/09-17, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. mája 2000,
sp. zn. 4Sž/136/1999). Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné
povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti

realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom
spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný
viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.z.. Takto si
daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca
dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom

možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 daňového poriadku),
a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v
procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a
daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady

vyhľadávacej a zásady prejednacej. Žalobca je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju
činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii
mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností
v zmysle daňových zákonov. V zmysle § 74 ods. 2 daňového poriadku, odvolací orgán
preskúma odvolanie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Odvolací orgán preskúmaval odvolaním

napadnuté rozhodnutie a posudzoval jeho správnosť v nadväznosti na námietky
uvedené v odvolaní a predložené dôkazy. Ak žalobca disponoval CMR už počas daňovej kontroly, bol
povinný ich predložiť už počas daňovej kontroly, následne mal možnosť ich predložiť vo vyrubovacom
konaní a najneskôr v odvolacom konaní. Ani jedno z CMR žalobcom najneskôr v
odvolacom konaní predložené nebolo. Predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky proti

prvostupňovémurozhodnutiusprávcudane,sktorýmisamuselžalovanýakoodvolacíorgánvysporiadať
vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutom žalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne
konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby na
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného súdom podľa II. hlavy piatej časti O.s.p.. V daňovom
konaní platí nielen zásada voľného hodnotenia dôkazov vykonaných v tomto konaní kompetentným

orgánom, ale i zásada prejednávacia. Tým sa daňové konanie líši od všeobecného správneho konania,
v ktorom platí zásada vyhľadávacia.

K námietke žalobcu, že v súdenej veci sa jedná o reťazový obchod, a teda, že účastník reťazového
obchodu nemusí disponovať s tovarom ako vlastník žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca

v odvolaní vyhlasoval, že nikdy nebol členom žiadneho obchodného reťazca a nezúčastnil sa vedome
nikdy na žiadnom reťazovom obchode, v žalobe však žalobca zaujal presne opačný postoj keď vyhlásil,
že obchod bol správne posúdený ako reťazový obchod. Pri reťazovom obchode je
pre správne uplatnenie dane dôležité určiť pohyblivú dodávku, t. j. dodávku s
prepravou, ostatné dodávky sú nepohyblivé. Podnikateľ, účastník reťazového obchodu, môže previesť

na iného podnikateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník, len, ak toto právo predtým získal
od svojho dodávateľa. Toto vyjadrenie nie je možné vykladať tak, že počas reťazového obchodu je
nepodstatné právo nakladať s tovarom ako vlastník. Práve naopak, počas reťazového obchodu každý
zmluvný vzťah je potrebné posudzovať samostatne a správne identifikovať dodávku. Intrakomunitárny
nadobúdateľ tovaru musí z neho priznať daň a odviesť ju do štátneho rozpočtu, nakoľko daňová

povinnosť vzniká v krajine dodania tovaru. Formálne vystavenie dokladov a vloženie peňažných
prostriedkov na účet preukazuje len zapojenie obidvoch účastníkov do transakcií, bez ďalších dôkazov
nepreukazuje reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Reťazový obchod nie je problém, pokiaľ
pohyblivá dodávka tovaru skutočne ide od dodávateľa ku konečnému odberateľovi a všetci účastníci
si splnia svoje daňové povinnosti. Spoločnosť HK trade s.r.o. ani spoločnosť PARADISSE s.r.o. podľa

zistení správcu dane nepreukázali objektívne a dôveryhodným spôsobom, že tovar naozaj vlastnili,
manipulovali s ním a následne ho dodávali odberateľom. Bývalý konateľ spoločnosti PARADISSE s.r.o.
E.A.,akobolouvedenévnapadnutomrozhodnutí,vypovedal,žespornéfaktúry,ktorévystavilžalobcovi,
vystavila účtovná spoločnosť, ktorej názov si E. A. nepamätá, sporné faktúry sa E. A. dostali len napodpis, obchod s mäsom predstavoval pre neho len podpisovanie faktúr, keď E. A. fyzicky pracuje pri
výrobe palivového dreva a stavebného reziva. E. A. neuzatváral zmluvy súvisiace s nákupom mäsa,
ani objednávky nevykonával, obchod s mäsom bol postavený na dôvere jeho jedného dlhoročného

pracovníka, ktorého meno E. A. neuviedol. Väčšina tovaru bola nadobudnutá zo zahraničia, domácich
dodávateľovsinepamätal,prepravakončilaväčšinouvTrenčíne,vskladochLiškas.r.o.,miestovykládky
bola Skalka nad Váhom, pričom táto preprava bola vykonaná prostredníctvom špedičných spoločností.
Dodávateľské faktúry z EÚ chodili E. A. na adresu spoločnosti PARADISSE s.r.o., tieto boli uhrádzané
bezhotovostne cez internetbanking, pričom úhrady vykonával pán M. - zamestnanec žalobcu, ktorého

priezvisko E. A. neuviedol. Tento p. M. disponoval aj prístupovým heslom aj PIN kódom od účtu
spoločnosti PARADISSE s.r.o., dodávateľské faktúry z EÚ E. A. odovzdal p. M., ktorý zabezpečoval
ich úhradu aj zaúčtovanie. K prevozu mäsa E. A. uviedol, že toto bolo naložené v EÚ u dodávateľa
do kamiónu, kde bolo zaplombované a vyložené až v sklade Liška Slovakia s.r.o., kamión sa nikde
neotváral. Mäso sa pri nakládke a vykládke vážilo, E. A. sa toho nikdy nezúčastnil, tovar nikdy nevidel,
nevie, čo a koľko sa objednávalo, bol len sprostredkovateľom, t.j. meno firmy PARADISSE s.r.o. slúžilo,

aby žalobca ako odberateľská spoločnosť mal v nákupe lepšiu cenu. Za E. A. prišiel človek, ktorého
nepoznal, doniesol mu vystavené odberateľské faktúry, E. A. ich podpísal a on ich zobral naspäť do
účtovnej kancelárie, ktorá ich doručila žalobcovi. Na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49
v nadväznosti na § 51 zákona o DPH nepostačuje skutočnosť, že žalobca, ktorý si nárokuje odpočítanie
dane z predložených dokladov, formálne preukáže správcovi dane, že došlo k obchodným

transakciám. V prípade žalobcu sa nepreukázalo, že daň bola reálne do štátneho rozpočtu odvedená.
Keď spoločnosť HK trade s.r.o. a spoločnosť PARADISSE s.r.o. daň do štátneho rozpočtu neodviedli, tak
uplatnením odpočítania dane žalobcom došlo k narušeniu princípu neutrality dane. Žalobca si uplatnil
odpočítanie dane z tovarov, z ktorých daň nebola odvedená, čím bol narušený princíp neutrality dane.
Žalovaný postupoval objektívne, keď do štátneho rozpočtu neodvedenú daň nepriznal

žalobcovi.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej správne poukázal na rozporuplnosť správnej žaloby v
bodoch II., III. a údajov na prvej a poslednej strane žaloby, keď z takto podanej správnej žaloby nie je
zrejmé, voči ktorému rozhodnutiu žalovaného žaloba vôbec smeruje. V tejto súvislosti Krajský súd v

Trenčíne dopĺňa, že na výzvu súdu žalobca podaním došlým na Krajský súd v Trenčíne dňa 24.01.2014
uviedol, že žaloba smeruje proti v záhlaví tohto rozsudku označenému rozhodnutiu žalovaného, t.j.
rozhodnutiu zo dňa 16. októbra 2013, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX.

Žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu Krajský súd v Trenčíne

nevyhovel, o čom bol žalobca prostredníctvom svojho advokáta písomne upovedomený listom zo dňa
27.05.2014, č.k. 13S/221/2013-70, ktorý prevzal jeho advokát dňa 02.06.2014.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného
rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p.,

§ 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa
§ 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a
dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po
zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej

lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa
druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne rozhodol o žalobe bez
pojednávania, pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení
sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v
Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v

súlade so zákonom (keď Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú
vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j
ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba
zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. októbra
2013, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č.
563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č.
XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 12. júla 2013, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č.563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 vo výške
57 454,58 euro, keď správca dane s poukazom na ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.
neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške 57 454,58 euro z dodávateľských faktúr od

dodávateľa HK trade s.r.o. so sídlom Februárová 154, Partizánske, IČO: 36 243 493 a od dodávateľa
PARADISSE s.r.o. so sídlom Čierna Lehota 137, IČO: 44 965 028, a to faktúr podrobne
popísaných v úvode odôvodnenia tohto rozsudku.

Krajský súd v Trenčíne vyhodnotil žalobné námietky žalobcu obsiahnuté v správnej žalobe ako

neopodstatnené.

K žalobnej námietke žalobcu, že správca dane v daňovom konaní porušil základné zásady daňového
konania, a to konkrétne § 3 ods. 2 a § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku Krajský súd v Trenčíne
uvádza, že z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva, a to konkrétne
vo vzťahu k námietke žalobcu o nedostatočnej súčinnosti správcu dane so žalobcom (§ 3 ods. 2

daňového poriadku), že 1. správca dane dňa 13. mája 2013 doručil žalobcovi Oboznámenie sa so
skutočnosťami zistenými v rámci výkonu daňovej kontroly (na ktoré zistenia nakoniec
žalobca aj reagoval podaním zo dňa 27. mája 2013), že 2. správca dane dňa 11. júna 2013 doručil
žalobcovi Protokol z daňovej kontroly s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole
(na ktoré zistenia žalobca taktiež reagoval podaním zo dňa 24. júna 2013), že 3. správca dane dňa

11. júla 2013 prerokoval so žalobcom pripomienky a dôkazy, z čoho bola
spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, t.j. žalobca bol zo strany správcu dane priebežne informovaný
o skutočnostiach zistených v rámci výkonu daňovej kontroly, pričom z takto zistených a žalobcovi
oznámených skutočností jednoznačne vyplynulo, že správca dane mal od počiatku pochybnosti o
reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia, a teda záver správcu dane vyslovený v prvostupňovom

rozhodnutí nemohol mať pre žalobcu povahu prekvapivého a neočakávaného rozhodnutia (v úplnej
zhode s tým, že žalobca očakával prvostupňové rozhodnutie v znení, ako bolo vydané je i tá skutočnosť,
že žalobca priebežne podával námietky voči všetkým zisteniam správcu dane, ktoré mu boli oznámené).
Námietka nedostatočnej súčinnosti správcu dane so žalobcom nie je absolútne namieste. Obsahom § 24
ods.1písm.b)daňovéhoporiadkujepovinnosťdaňovéhosubjektu(vsúdenejvecižalobcu)preukazovať

skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania. Odsek 1 písm. b) citovaného zákona však nemožno interpretovať izolovane a to tak,
že daňový subjekt preukazuje len tie skutočnosti, na ktoré ho vyzve správca dane. Správna interpretácia
citovaného ustanovenia musí byť učinená ako celok, t. j. že daňový subjekt preukazuje - okrem
skutočností, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania (§ 24 ods. 1 písm. b/ cit. zákona) - i tie skutočnosti, na ktoré nebol zo strany správcu
dane vyzvaný, ale ktoré majú vplyv na správne určenie dane, alebo, ktoré je povinný uvádzať v daňovom
priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (§ 24 ods. 1
písm. a/ cit. zákona). Pokiaľ bol teda žalobca s poukazom na znenie ust. § 24 ods.
1 písm. b) daňového poriadku toho právneho názoru, že správca dane bol povinný uviesť - označiť

daňovému subjektu (v súdenej veci žalobcovi) konkrétne návrhy - doklady, ktoré má daňový subjekt
(žalobca) predložiť správcovi dane na odstránenie pochybností o reálnosti zdaniteľného plnenia, takýto
názor žalobcu nie je správny.

K námietke žalobcu, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, Krajský súd v Trenčíne

uvádza, že z pripojeného administratívneho spisu je naopak zrejmé, že skutkový stav bol vo veci zo
strany správcu dane zistený dôkladne a v dostatočnom rozsahu. V úplnej zhode vypovedali bývalí
konatelia spoločností (B. Q. za spoločnosť HK trade s.r.o. a E. A. za spoločnosť
PARADISSE s.r.o.), ktoré spoločnosti vystupovali ako dodávatelia žalobcu, keď obaja zhodne uviedli, že
celý proces dodania a vyskladnenia z kamiónu je taký, že mäso sa naloží v Čechách u dodávateľov do

ich vlastných áut, následne putujú tieto autá na určené miesto na Slovensko, a to priamo ku konečnému
odberateľovi (ktorým neboli ani HK trade s.r.o., ani PARADISSE s.r.o., a ani žalobca), kde sa kamión
otvorí prvýkrát za účasti zamestnanca príslušného spracovateľského mäsokombinátu, mäso sa odváži
a uloží do chladiacich boxov spracovateľa, ktorý zabezpečí veterinára na vykonanie
kontroly kvality mäsa. Ani spoločnosť HK trade s.r.o., ani spoločnosť PARADISSE s.r.o. a ani žalobca tak

fyzicky nedôjdu do styku s tovarom (mäsom), ich jedinou činnosťou je vystavenie si faktúr. E. A. (bývalý
konateľ spoločnosti PARADISSE s.r.o.) výslovne uviedol, že obchod s mäsom pre neho predstavuje
len vystavovanie faktúr, ktoré zabezpečuje jemu neznáma osoba a on tieto faktúry len podpisuje. O
obchode s mäsom nemá žiadne vedomosti, nevie čo a koľko sa objednáva, tovar nikdy nevidel, sámtotiž podniká v oblasti výroby palivového dreva a stavebného reziva. Nikto z vyššie menovaných, (keďže
s tovarom - mäsom nikdy neprišli do fyzického kontaktu), t.j. ani spoločnosť HK trade
s.r.o., ani PARADISSE s.r.o. a ani žalobca nevedia uviesť konkrétne okolnosti (podrobnosti) jednotlivých

zdaniteľných plnení. Pokiaľ sa k veci vyjadrovali, ich vyjadrenia obsahovali len všeobecné informácie o
dodávkach mäsa (bez bližšej konkretizácie). Z uvedených zistení je podľa názoru Krajského
súdu v Trenčíne jednoznačné, že sporné faktúry neodrážajú reálne zdaniteľné plnenie, teda sú len
fiktívnymi faktúrami vystavenými za účelom získania nenáležitej daňovej výhody v podobe uplatnenia
si DPH na vstupe. To, že obchod medzi žalobcom a spoločnosťou PARADISSE s.r.o. je len fiktívnym

obchodom vyplýva priamo z výpovede E. A. (bývalého konateľa tejto spoločnosti). Vo vzťahu k fiktívnosti
obchodu medzi žalobcom a spoločnosťou HK trade s.r.o. Krajský súd v Trenčíne zdôrazňuje, že v úplnej
zhode s týmto záverom, je i tá skutočnosť, že spoločnosť HK trade s.r.o. v zdaňovacom období
I. až IV. štvrťrok 2011 nepriznala intrakomunitárne nadobudnutie tovaru - mäsa z Českej republiky. Z
uvedeného je zrejmé, že spoločnosť HK trade s.r.o. v rozhodnom období z Česka nedoviezla žiadne
mäso, pretože pokiaľ by tento tovar - mäso z Čiech doviezla, priznala by ho v zdaňovacom období

I. až IV. štvrťrok 2011, k čomu však nedošlo. Ďalším dôkazom, ktorý je v úplnej zhode so záverom o
fiktívnosti obchodov medzi žalobcom a spoločnosťami HK trade s.r.o. a PARADISSE s.r.o. sú výsledky
šetrenia polície, z ktorých je zrejmé, že na základe faktúr, ktoré mali vystaviť nadobúdatelia (Ostwerke,
s.r.o., HK trade, s.r.o., PARADISSE, s.r.o., ...) si uplatnili odpočítanie dane viaceré daňové subjekty na
Slovensku a v súvislosti s takto deklarovanými dodávkami mäsa z členských štátov Európskej únie (v

súdenej veci z Česka) došlo a dochádza ku kráteniu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo veľkom
rozsahu. Pozornosti Krajského súdu v Trenčíne ďalej v súdenej veci neunikla nezrovnalosť, že zmluvu,
ktorá bola právnym titulom spolupráce medzi žalobcom a spoločnosťou HK trade s.r.o. uzatváral za
spoločnosť HK trade s.r.o. B. Q. v čase, kedy nebol konateľom tejto spoločnosti. Rovnako pri zmluve,
ktorá je právnym titulom spolupráce medzi žalobcom a PARADISSE s.r.o. je nezrovnalosť, keď táto nie

je podpísaná za spoločnosť PARADISSE s.r.o., pričom Dodatok č. 1 k tejto zmluve nie je
podpísaný ani žalobcom, ani konateľom spoločnosti PARADISSE s.r.o.. Z vyššie popísaných zistení je
potom možný len jediný logický záver, že obchody medzi žalobcom a spoločnosťami HK trade s.r.o. a
PARADISSE s.r.o. sú len fiktívnymi obchodmi. Pre úplnosť súd uvádza, že žiadna skutočnosť v súdenej
veci nielenže nepreukazuje, ale ani nenasvedčuje tomu, žeby medzi žalobcom a dodávateľmi, ktorí mu

vystavili sporné faktúry, reálne prebehli zdaniteľné plnenia uvedené na týchto sporných faktúrach.
KpredloženýmCMRKrajskýsúdlenvstručnostiuvádza,ževsúdenejvecisúpredmetomdodávkymäsa
od spoločnosti HK trade s.r.o. a spoločnosti PARADISSE s.r.o. v období mesiaca júl 2011. Pre Krajský
súd v Trenčíne je nepochopiteľné, prečo sa žalobca odvoláva na CMR, kde dátum dodania tovaru pre
spoločnosť PARADISSE s.r.o. je 17.08.2011, resp. sa odvoláva na CMR, kde subjektom dodania tovaru

je spoločnosť Ostwerke s.r.o.. Námietka žalobcu, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav
nie je dôvodná. Na tento záver súdu priamo nadväzuje námietka žalobcu, že správca dane nezisťoval
ekonomický dôvod daňovej transakcie. Krajský súd v Trenčíne v tejto súvislosti poukazuje na to, že
pokiaľ medzi odberateľom a dodávateľom nedôjde k reálnemu zdaniteľnému plneniu (tak ako je tomu
práve v súdenej veci), a napriek tomu dodávateľ vystaví odberateľovi faktúru, jediným ekonomickým

dôvodom takéhoto konania je získanie nenáležitej daňovej výhody, ktorá vo vzťahu k štátnemu
rozpočtupredstavujedaňovýúnik(neodvedenáDPHnavýstupezostranydodávateľaprijejuplatnenína
vstupe odberateľom zakladá tento daňový únik). Charakteristickým typom takýchto fiktívnych obchodov,
sú práve nelegálne reťazové obchody, o ktorý prípad ide aj v súdenej veci. Ani táto námietka žalobcu
nie je dôvodná.

K námietke žalobcu, že správca dane nedožiadal Daňový úrad Partizánske, aby preveril spoločnosť
HK trade s.r.o., Krajský súd v Trenčíne uvádza, že táto námietka nie je dôvodná, nakoľko toto
tvrdenie žalobcu nie je pravdivé. Ako vyplýva z administratívneho spisu, Daňový úrad Trenčín, pobočka
Partizánske vykonal u spoločnosti HK trade s.r.o. daňovú kontrolu na DPH za I. až IV. štvrťrok

2011, z ktorej bol riadne vyhotovený protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX
z 27.03.2013. Spisový materiál z tejto daňovej kontroly je súčasťou administratívneho spisu v súdenej
veci a slúžil teda ako podklad rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov.

Ani námietku žalobcu, že žalovaný pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku tým, že

nezrušil rozhodnutie správcu dane, ktoré neobsahovalo skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia
a ani úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, nevyhodnotil Krajský súd v Trenčíne ako námietku
dôvodnú. Krajský súd v Trenčíne po posúdení prvostupňového rozhodnutia, ktoré vydal správca dane
musí konštatovať, že z uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ktoré skutočnosti boli pre správcudane podkladom rozhodnutia, a taktiež z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa
správca dane uberal pri hodnotení dôkazov.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa

odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani
za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ,
ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil.

Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí
byť schopný preukázať jednak to, že 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené,
a to práve osobou uvedenou na faktúre, a jednak, že 2. prijaté služby a tovary ďalej
použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

V súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že zdaniteľné plnenia neboli reálne
uskutočnené, preto žalobcovi nemohlo byť priznané právo na odpočet DPH na vstupe
podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z..

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu

a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že
rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom,
že sa žaloba zamieta.

Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že žaloba sa

zamieta.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou
tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitostimusíbyťzpodaniazjavné,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýkaačosleduje,

a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.