Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, August 23, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/324/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113225392
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4113225392.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v právnej veci žalobcu: GENERAL

FACTORING, a.s. so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO 35 838 825, v zastúpení HMG &
PARTNERS, s.r.o. so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO 35 885 459 proti žalovanému:
X.XXX,XXX., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., A. XXX/X, o zaplatenie sumy vo výške 9.460,69 € s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa písomným podaním prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 9.460,69 eur.
Svoj návrh opieral o skutočnosť, že právny predchodca žalobcu Wustenrot stavebná sporiteľňa, a.s.
(predtým Stavebná sporiteľňa VÚB-Wústenrot, a.s.), so sídlom Grósslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO:
313 510 26 a žalovaný uzavreli dňa 09.11.1999 Úverovú zmluvu k číslu účtu stavebného sporenia Z.
(ďalej len "Zmluva"), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý medziúver vo výške 19.916,35 EUR /
600.000,- Sk/ pri úrokovej sadzbe 6,90 % ročne. Po pridelení a pripísaní nasporenej sumy k úverovému
účtu sa medziúver transformuje na nevypovedateľný stavebný úver s úrokovou sadzbou 6,00 % p a.

Pôvodným vlastníkom pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom tohto návrhu, je spoločnosť
Wústenrotstavebnásporiteľňa,as..Stavebnásporiteľňajuakopostupcapostúpilažalobcovina základe
Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.12.2005. Táto skutočnosť bola oznámená aj žalovanému
listom zo dňa 05.01.2006. Na základe uvedeného sa novým vlastníkom pohľadávky stal žalobca.
Žalovaný si neplnili svoj záväzok, vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, riadne a včas. Z uvedeného dôvodu
Stavebná sporiteľňa listom zo dňa 14.11.2003, v súlade s čl. II. bod 3. písm. b) požiadala žalovaného o
okamžité splatenie úveru. Súčasne v zmysle uvedeného ustanovenia Zmluvy sa zvýšila úroková sadzba

za dobu oneskorenia o 2,00 % p. a. nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu.
Ku dňu postúpenia, t. j. ku dňu 29.12.2005 bol Stavebnou sporiteľňou vyčíslený zostatok pohľadávky
v sume 9.460,69 EUR, z toho istina v sume 8.122,20 EUR úroky riadne v sume 967,89 EUR, úroky z
omeškania vo výške 322,63 EUR a poplatky v sume 47,97 EUR, pričom istina sa ďalej úročí úrokom z
omeškania vo výške 8,00 % p až do zaplatenia.

2./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

3./ Predvolané strany sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania mali riadne vykázané,
žalovaný sa k žalobe nevyjadril a súd mal za to, že podľa § 180 Civilného sporového poriadku boli
splnené podmienky aby súd konal v neprítomnosti sporých strán.

4./ Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s postúpením pohľadávky, so žiadosťou o

okamžité splatenie úveru, s úverovou zmluvou a zistil nasledovný skutkový a právny stav :

5./ Právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel dňa 09.11.1999 úverovú zmluvu , na základe
ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 600.000,- Sk / 19.916,35 eur /. Žalovaný sa zaviazal
predmetný úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami, ktoré pri postupnom čerpaní medziúveru
stavebná sporiteľňa oznámi písomne, pri predpoklade vyčerpania celého medziúveru bude splátka vo

výške 3.450 Sk / 114,50 eur /.
Listom zo dňa 14.11.2003 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému okamžitú splatnosť úveru a
to dňom 14.11.2003, pričom zároveň žiadal o vrátenie finančných prostriedkov vo výške 244.741,40 Sk.
Listom zo dňa 05.01.2006 bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky. Predmetná pohľadávka
bola postúpená na základe Zmluvy o postúpení uzavretej dňa 29.12.2005 medzi právnym predchodcom

žalobcu Wustenrot stavebná sporiteľňa, a.s.,Grôsslingova 77, Bratislava ako postupcom a GENERAL
FACTORING, a.s. Trnavská cesta 50/B, Bratislava ako žalobcom postupníkom.

6./ Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení platnom od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

7./ Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone stanovenej (§

101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

8./ Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinky premlčania podľa § 100 OZ. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý

má určený začiatok plynutia.
9./ Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a
plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
10./ Podľa ust. 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Občiansky

zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou, ktorá plynie odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok (od slova "mohlo"
a nie od "mohol"). Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe
žalobu, teda keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti.
Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé na žalobu, t. j. keď možno podať návrh

na začatie súdneho konania. To, odkedy začína plynúť premlčacia doba, je pre jednotlivé skupiny
prípadov uvedené v ustanovení § 102 až § 105 OZ. Pod možnosťou uplatnenia práva sa teda rozumie
predovšetkým možnosť úspešného domáhania sa práva na súde alebo u iného príslušného orgánu.
Deň, od ktorého začína plynúť premlčacia doba, je teda totožný s dňom, keď možno po prvý raz podať
žalobu bez nebezpečenstva, že bude zamietnutá súdom pre predčasnosť.

V prípade záväzkového právneho vzťahu, obsahom ktorého je záväzok niečo dať ( dare ), začína
premlčacia doba plynúť splatnosťou záväzku. Prvým dňom, kedy sa právo mohlo vykonať , je spravidla
deň splatnosti pohľadávky.
Splatnosť záväzku nastáva nasledujúci deň po uplynutí / najneskoršieho / času splnenia dlhu. V tomto
momente má veriteľ po prvýkrát možnosť uplatniť svoje právo / pohľadávku / na súde / actio nata/.

Určenie času splatnosti pohľadávky má význam najmä z hľadiska omeškania dlžníka s plnením / § 517 a
nasl. OZ / a z hľadiska možnosti uplatnenia práva na súde , t.j. z hľadiska premlčania / § 101 a nasl. OZ /.Právny vzťah, ktorý existuje medzi navrhovateľom a odporcom je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej
zmluvy a preto súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka podľa
§ 52 ods. 1 OZ.

11./ Podľa § 559 ods. 2 OZ, sa dlh musí splniť nielen riadne, ale aj včas. Splnenie dlhu musí nastať v
určenej dobe, ktorú nazývame splatnosť pohľadávky. Doba splnenia záväzku tzv. splatnosť - dospelosť
záväzku sa určuje predovšetkým dohodou zmluvných strán a to buď priamo dňom splnenia, alebo prvým
a posledným dňom splnenia.

12./ Súd na základe oboznámených listinných dôkazov, ako aj na vyššie cit. zák. ustanovenie § 5b zák. č.
250/2007 Z. z. v znení platnom od 1.5.2014 dospel k právnemu názoru, že návrh žalobcu, ako právneho
predchodcu žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 9.460,69 eur nie je podaný dôvodne a preto
návrh v celom rozsahu zamietol.
Premlčanie má za následok zánik nároku patriaceho obsahu práva, teda zánik jeho súdnej

vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému ( navrhovateľovi ) priznať.
Súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody mal za to, že právnemu predchodcovi žalobcu začala plynúť
trojročná premlčacia doba nasledujúcim dňom po vyzvaní žalovaného na okamžité splatenie úveru, z
ktorého je zrejmé , že si žalovaný neplnil svoje povinnosti vyplývajúce z predmetného úveru riadne
a včas, bol v omeškaní, pričom žalovaný bol vyzvaný na splatenie úveru listom zo dňa 14.11.2003.

Predmetná pohľadávka bola následne postúpená na žalobcu, oznámenie o postúpení pohľadávky bolo
oznámené žalovanému a to listom zo dňa 05.01.2006, pričom predmetný návrh žalobcu, ako právneho
predchodcu žalobcu bol podaný na súd až dňa 01.08.2013, t.j. po márnom uplynutí premlčacej doby.
Súd vzhľadom na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu voči žalovanému z dôvodu premlčania nároku ,
na ktoré súd prihliadol na základe ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. v znení platnom od 1.5.2014

aj bez návrhu, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a návrh žalobcu ako nedôvodný
v celom rozsahu zamietol.

13./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľaust.§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný si náhradu trov konania nežiadal, žalobca na náhradu trov konania
nemá právo.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP), proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na

vykonanie exekúcie.