Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/233/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013201028
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013201028.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.

Evy Vaškovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu GIBALEX, s.r.o., so sídlom Slovenskej
armády 48, Nemšová, IČO: 31 408 401, práv. zast. Advokátskou kanceláriou MOJŽIŠ a Partneri s.r.o. so
sídlom Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
zo dňa 16. októbra 2013, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 12. júla 2013, ktorým podľa §
68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie apríl 2009 vo výške 141 468,60 euro, keď správca dane s poukazom na ust. § 49
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške 141 468,60
euro z dodávateľských faktúr od dodávateľa Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská

Bystrica, IČO: 36 743 950, za nákup bravčového mäsa - polovičky, droby a prasiatka, a to:

- faktúra číslo 4802009 zo dňa 1. apríla 2009, základ dane 8928,80 euro, DPH vo výške 1696,50 euro,
celková suma 10 625,30 euro,

- faktúra číslo 4812009 zo dňa 1. apríla 2009, základ dane 16 652,41 euro, DPH vo výške 3164 euro,
celková suma 19 816,41 euro,

- faktúra číslo 4822009 zo dňa 1. apríla 2009, základ dane 20 769,12, DPH vo výške 3946,10 euro,
celková suma 24 715,22 euro,

- faktúra číslo 4832009 zo dňa 2. apríla 2009, základ dane 8461,52 euro, DPH vo výške 1607,70 euro,
celková suma 10 069,22 euro,

- faktúra číslo 4842009 zo dňa 2. apríla 2009, základ dane 32 766,14 euro, DPH vo výške 6225,60 euro,
celková suma 38 991,74 euro,- faktúra číslo 4852009 zo dňa 3. apríla 2009, základ dane 9046,83 euro, DPH vo výške 1718,90 euro,
celková suma 10 765,73 euro,

- faktúra číslo 4862009 zo dňa 5. apríla 2009, základ dane 17 360,25 euro, DPH vo výške 3298,40 euro,
celková suma 20 658,65 euro,

- faktúra číslo 4872009 zo dňa 5. apríla 2009, základ dane 37 922,67 euro, DPH vo výške 7205,30 euro,
celková suma 45 027,97 euro,

- faktúra číslo 4882009 zo dňa 5. apríla 2005, základ dane 28 039,27 euro, DPH vo výške 5327,50 euro,
celková suma 33 366,77 euro,

- faktúra číslo 5322009 zo dňa 6. apríla 2009, základ dane 8639,55 euro, DPH vo výške 1641,50 euro,
celková suma 10 281,05 euro,

- faktúra číslo 5332009 zo dňa 7. apríla 2009, základ dane 9935,77 euro, DPH vo výške 1887,80 euro,
celková suma 11 823,57 euro,

- faktúra číslo 5342009 zo dňa 7. apríla 2009, základ dane 18 723,41 euro, DPH vo výške 3557,40 euro,

celková suma 22 280,81 euro,

- faktúra číslo 5352009 zo dňa 8. apríla 2009, základ dane 13 420,07 euro, DPH vo výške 3309,80 euro,
celková suma 20 729,87 euro,

- faktúra číslo 5362009 zo dňa 8. apríla 2009, základ dane 9051,75 euro, DPH vo výške 1719,80 euro,
celková suma 10 771,55 euro,

- faktúra číslo 5372009 zo dňa 9. apríla 2009, základ dane 9023,25 euro, DPH vo výške 1714,40 euro,
celková suma 10 737,65 euro,

- faktúra číslo 5382009 zo dňa 9. apríla 2009, základ dane 35 741,85 euro, DPH vo výške 6791 euro,
celková suma 42 532,85 euro,

- faktúra číslo 5392009 zo dňa 10. apríla 2009, základ dane 8858,37 euro, DPH vo výške 1683,10 euro,

celková suma 10 541,47 euro,
- faktúra číslo 5402009 zo dňa 12. apríla 2009, základ dane 18 552,98 euro, DPH vo výške 3468,10
euro, celková suma 21 721,08 euro,

- faktúra číslo 5412009 zo dňa 12. apríla 2009, základ dane 34 590,28 euro, DPH vo výške 6572,20

euro, celková suma 41 162,48 euro,

- faktúra číslo 5522009 zo dňa 14. apríla 2009, základ dane 8910,36 euro, DPH vo výške 1693 euro,
celková suma 10 630,36 euro,

- faktúra číslo 5532009 zo dňa 15. apríla 2009, základ dane 9151,65 euro, DPH vo výške 1738,80 euro,
celková suma 10 890,43 euro,

- faktúra číslo 5542009 zo dňa 15. apríla 2009, základ dane 7785,32 eura, DPH vo výške 1479,20 euro,
celková suma 9264,52 euro,

- faktúra číslo 5552009 zo dňa 16. apríla 2009, základ dane 36 515,92 euro, DPH vo výške 6938 euro,
celková suma 43 453,92 euro,

- faktúra číslo 5562009 zo dňa 16. apríla 2009, základ dane 32 215,17 euro, DPH vo výške 6120,90

euro, celková suma 38 336,07 euro,

- faktúra číslo 5572009 zo dňa 19. apríla 2009, základ dane 35 784,67 euro, DPH vo výške 6799,10
eura, celková suma 42 583,77 euro,- faktúra číslo 5582009 zo dňa 19. apríla 2009, základ dane 9532,13 euro, DPH vo výške 1754,10 eura,
celková suma 10 986,23 euro,

- faktúra číslo 5592009 zo dňa 20. apríla 2009, základ dane 9229,15 euro, DPH vo výške 1753,50 euro,
celková suma 10 982,65 euro,

- faktúra číslo 5922009 zo dňa 21. apríla 2009, základ dane 8803,92 eura, DPH vo výške 1672,70 euro,

celková suma 10 476,62 euro,

- faktúra číslo 5932009 zo dňa 22. apríla 2009, základ dane 8532,31 euro, DPH vo výške 1621,10 euro,
celková suma 10 153,41 euro,

- faktúra číslo 5942009 zo dňa 22. apríla 2009, základ dane 8534,51 rok, DPH vo výške 1621,90 euro,

celková suma 10 156,43 euro,

- faktúra číslo 5952009 zo dňa 23. apríla 2009, základ dane 15 935,29 euro, DPH vo výške 3027,70
euro, celková suma 18 962,99 euro,

- faktúra číslo 5962009 zo dňa 23. apríla 2009, základ dane 33 940 996 euro, DPH vo
výške 6450,50 euro, celková suma 40 400,46 euro,

- faktúra číslo 5972009 zo dňa 24. apríla 2009, základ dane 8828,41 euro, DPH vo výške 1677,40 euro,
celková suma 10 505,81 euro,

- faktúra číslo 5982009 zo dňa 26. apríla 2009, základ dane 13 350,37 euro, DPH vo výške 2536,60
euro, celková suma 15 886,97 euro,
- faktúra číslo 5992009 zo dňa 26. apríla 2009, základ dane 31 894,25 eura, DPH vo výške 6059,90
euro, celková suma 37 954,15 euro,

- faktúra číslo 6002009 zo dňa 26. apríla 2009, základ dane 34 384,80 euro, DPH vo výške 6533,10
euro, celková suma 40 917,90 euro,

- faktúra číslo 6422009 zo dňa 27. apríla 2009, základ dane 8037,19 eura, DPH vo výške 1527,10 eura,

celková suma 9564,29 euro,

- faktúra číslo 6432009 zo dňa 28. apríla 2009, základ dane 8033,34 euro, DPH vo výške 1526,30 euro,
celková suma 9559,64 euro,

- faktúra číslo 6442009 zo dňa 29. apríla 2009, základ dane 8480,43 euro, DPH vo výške 1611,30 euro,
celková suma 10 091,75 euro,

- faktúra číslo 452009 zo dňa 29. apríla 2009, základ dane 8841,58 euro, DPH vo výške 1679,90 euro,
celková suma 10 521,48 euro,

- faktúra číslo 6462009 zo dňa 30. apríla 2009, základ dane 12 081,87 euro, DPH vo výške 2295,60
euro, celková suma 14 377,47 euro,

- faktúra číslo 6472009 zo dňa 30. apríla 2009, základ dane 35 872,50 euro, DPH vo výške 6815,80

euro, celková suma 42 688,30 euro.

Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane. Zopakoval,
že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH zo sporných faktúr od dodávateľa Ostwerke, s.r.o., pričom tovar
uvedený v týchto sporných faktúrach spoločnosť Ostwerke, s.r.o. žalobcovi reálne nedodala. Vyššie

uvedený dodávateľ žalobcu - spoločnosť Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská
Bystrica, IČO: 36 743 950 podľa výpisu z obchodného registra sídlila do 20. apríla 2009 na adrese Pod
kaštieľom 627/10, Dubnica nad Váhom, od 21. apríla 2009 do 15. augusta 2011 na adrese
Školská 768/25 Bánovce nad Bebravou a od 16. augusta 2011 na adrese Zvolenskácesta 14, Banská Bystrica. Od 17. októbra 2008 je jediným spoločníkom spoločnosť Kovošrot s.r.o.,
Kukučínova 504/6, Trenčín. V mene spoločnosti Ostwerke, s.r.o. konal od 7. marca 2008 do 28. júna
2010 P. F., od 28. júna 2010 do 29. júla 2010 C. M., U. republika a od 29. júla 2010 G. Q.. Polícia šetrením

realizovanýchobchodovsbravčovýmmäsomzistila,žetentotovar(bravčovémäso)nadobudlislovenskí
predajcovia z iných členských štátov Európskej únie. Všetky slovenské subjekty boli zaregistrované ako
platitelia DPH, pričom sa jedná o nastrčené spoločnosti, ktoré v skutočnosti nevykonávali žiadnu reálnu
činnosť, sídla spoločností boli len formálne, konatelia spoločností boli alebo sú bezdomovci, osoby v
pátraní s bohatou kriminálnou minulosťou, resp. subjekty boli prevedené na občanov U.. Zodpovedné

osoby za tieto subjekty nepodávali daňové priznania, nekomunikovali s príslušnými daňovými úradmi.
V intrakomunitárnych dodaniach tovaru od dodávateľov z Európskej únie na Slovensko pochybnosti nie
sú, za to závažné pochybnosti sú v deklarovaných nadobúdateľoch tovaru z Česka. Na základe faktúr,
ktoré mali vystaviť nadobúdatelia (Ostwerke, s.r.o., HK trade, s.r.o., PARADISSE, s.r.o., ...) si uplatnili
odpočítanie dane viaceré daňové subjekty na Slovensku a v súvislosti s takto deklarovanými dodávkami
mäsa z členských štátov Európskej únie došlo a dochádza ku kráteniu štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky vo veľkom rozsahu. Miestnym zisťovaním na adrese sídla spoločnosti Ostwerke, s.r.o. bolo
preverené, že spoločnosť sa nenachádza na adrese sídla uvedenej v obchodnom registri, a ani na
žiadnej z budov nachádzajúcich sa na Zvolenskej ceste 14, Banská Bystrica nemá označené sídlo. Na
žiadosť správcu dane o zapožičanie účtovných dokladov (ktorá žiadosť bola doručená splnomocnenému
zástupcovi spoločnosti E. E. dňa 13.11.2012) spoločnosť Ostwerke, s.r.o. a ani jej splnomocnený

zástupca nereagovali, požadované doklady správcovi dane nepredložili, a to ani na opakovanú žiadosť.
Príslušný správca dane (Daňový úrad Bánovce nad Bebravou) určoval u spoločnosti Ostwerke, s.r.o.
daň podľa pomôcok na Dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - marec 2009, september
2009 a február 2010 a taktiež i na Dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009, nakoľko
spoločnosť Ostwerke, s.r.o. nepredložila doklady pri výkone daňových kontrol. Spoločnosť Ostwerke,

s.r.o. podala posledné daňové priznanie k Dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011,
pričom v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia január - apríl 2011 spoločnosť Ostwerke, s.r.o.
uviedla, že jej v uvedených obdobiach nevznikla daňová povinnosť ani nárok na odpočítanie dane.
Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. si neplní svoje povinnosti tak ako ukladá § 3 ods. 8 daňového poriadku,
podľa ktorého právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri

správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Správca dane predvolával opakovane na výsluch
splnomocneného zástupcu spoločnosti Ostwerke, s.r.o. E. E., ktoré zásielky si menovaný prevzal dňa
4. februára 2013, a dňa 8. marca 2013, na výsluch sa však nedostavil. Správca dane predvolával
opakovane na výsluch i bývalého konateľa spoločnosti Ostwerke, s.r.o. P. F., ktoré zásielky sa vrátili
správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“. Dňa 19. marca 2013 sa splnomocnený zástupca

spoločnosti Ostwerke, s.r.o. E. E. telefonicky skontaktoval so správcom dane, pričom uviedol, že dňa
8. apríla 2013 sa nemôže dostaviť na Daňový úrad Trenčín, nakoľko je dlhodobo odcestovaný v
zahraničí, prisľúbil však, že koncom mája telefonicky potvrdí správcovi dane návrat a zároveň dohodne
so zamestnancom správcu dane termín. E. E. v telefonickom rozhovore ďalej správcovi dane oznámil, že
doklady spoločnosti Ostwerke, s.r.o. nemá a že konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. zomrel. E. E. sa už

viac so správcom dane neskontaktoval. V zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 a 3 daňového poriadku využil
správca dane inštitút predvedenia útvarom Policajného zboru a bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke,
s.r.o. P. F. bol dňa 14. marca 2013 predvedený na Daňový úrad Trenčín, kde pred správcom dane P.
F. uviedol, že má k dispozícii protokol o odovzdaní dokladov novému konateľovi spoločnosti Ostwerke,
s.r.o. a predloží ho správcovi dane do 22. marca 2013, čo však P. F. neučinil. Bývalý konateľ spoločnosti

Ostwerke, s.r.o. P. F. pred správcom dane potvrdil, že žalobcovi ako odberateľovi vystavil faktúry, avšak
len za zdaňovacie obdobie január 2009, a to konkrétne faktúru číslo 12009 zo dňa 1. januára 2009 v
sume 10 230,12 euro, faktúru číslo 22009 zo dňa 4. januára 2009 v sume 9969,33 euro, faktúru číslo
32009 zo dňa 4. januára 2009 v sume 14 484,98 euro, faktúru číslo 1162009 zo dňa 26. januára 2009
v sume 9130,52 euro, faktúru číslo 1172009 zo dňa 27. januára 2009 v sume 9459,81 euro, faktúru

číslo 1182009 zo dňa 28. januára 2009 v sume 10 288,98 euro a faktúru číslo 1192009 zo dňa 29.
januára 2009 v sume 4012,37 euro (pozornosti Krajského súdu v Trenčíne neunikla zrejmá nesprávnosť
v písaní, keď správne mali byť v napadnutom rozhodnutí žalovaného uvedené faktúry nie za obdobie
január 2009, ale za obdobie apríl 2009, ktoré obdobie je predmetom v súdenej veci. Ako však vyplýva zo
zápisnice správcu dane o ústnom pojednávaní zo dňa 14.03.2013, č. XXXXXX/X/XXXXXX/XXXX medzi

faktúrami, ktorých vystavenie a podpísanie P. F. pred správcom dane potvrdil a medzi faktúrami, ktoré
sú predmetom v súdenej veci sa nenachádza zhoda ani v jednej faktúre, t.j. žiadnu faktúru uvedenú
v úvode odôvodnenia tohto rozsudku nevystavil a nepodpísal P. F., resp. ich vystavenie a podpísanie
P. F. poprel). Vystavenie sporných faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania P. F., ktorý bol konateľomspoločnosti konateľ Ostwerke, s.r.o. v rozhodnom období apríl 2009 pre žalobcu nepotvrdil. Zmluvy na
dodávky tovaru - mäsa medzi spoločnosťou Ostwerke, s.r.o. a žalobcom uzatváral P. F. s konateľom
žalobcu, s pánom T.. Faktúry za dodaný tovar spoločnosťou Ostwerke, s.r.o. boli doručené žalobcovi

poštou, k ukončeniu spolupráce so žalobcom, ktorá bola ukončená v septembri 2010, sa P. F.
nevyjadril. Tovarom deklarovaným na faktúrach bolo mäso, ktoré spoločnosť Ostwerke, s.r.o. kupovala
od dodávateľov z Českej republiky. Dodávateľmi boli Mäsokombinát Makovec, Mäsokombinát Kostelec
na Hané, bitúnok Bučovice. Podľa vyjadrení P. F. dodávky mäsa sa vozili v chladiacich kamiónoch od
českého dodávateľa, prepravcov však osobne nevybavoval, osobne nevybavoval ani tieto dodávky,

nevedel ani uviesť, kto ich vybavoval, ani kde sa presne vykladalo, dokonca nevedel, kto objednal
prepravu a kto dodávky mäsa prepravoval, a ani kde skončila preprava tovaru. P. F. nevedel, ako
prebiehala manipulácia s tovarom - mäsom, kto tovar - mäso zo strany spoločnosti Ostwerke, s.r.o.
odovzdával a kto zo strany platiteľa tovar preberal. P. F. však tvrdil, že bol pri nakládke a vykládke,
ale nepamätá si, kde sa presne vykladalo, pričom spoločnosť Ostwerke, s.r.o. neznášala náklady na
prepravu. Faktúry boli uhrádzané prevodom na účet, P. F. osobne robil úhrady dodávateľských faktúr.

Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 zákona o DPH, rovnako ako
správca dane v prvostupňovom rozhodnutí. S odkazom na to, že záver, ktorý správca dane zo zistených
skutkových okolnosti urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade
s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH, žalovaný rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo
výroku žalobou napadnutého rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu. Žalobca vytýka žalovanému, že správca dane
v daňovom konaní porušil základné zásady daňového konania. Správca dane sa neriadil dôsledne
ustanovením § 3 ods. 2 daňového poriadku, keď neoboznámil žalobcu s pochybnosťami
počas konania, čím bola žalobcovi odňatá možnosť odstránenie nedostatkov v daňovom konaní.

Taktiež správca dane porušil § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, keď uzatvoril daňovú kontrolu
rozhodnutím, bez vykonania ústneho pojednávania s oznámením pochybností. Správca dane v
rozhodnutí neuviedol, v akej skutočnosti konkrétne bol porušený zákon zo strany žalobcu a taktiež
neuviedolnaústnompojednávaníkonkrétnenávrhy,akobymalžalobcaakoplatiteľodstrániťnedostatky

v procese daňovej kontroly.

Žalobca vytýka žalovanému, že na objasnenie skutkového stavu nevyužil správca dane inštitút
predvedenia vo vzťahu k svedkovi E. E., hoci vo vzťahu k svedkovi P. F. tak učinil. Správca dane tak
svoj záver opiera hlavne o výpoveď P. F., bývalého konateľa spoločnosti Ostwerke, s.r.o..

Ako zdôraznil žalobca v žalobe, P. F. ako bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. vo svojej výpovedi
uviedol, že sa nepamätá, kto vybavoval dodávky tovaru, kde sa tovar nakladal a vykladal a kto tovar za
žalobcu preberal. Avšak vo svojej výpovedi P. F. uviedol, že tovar bol vozený v chladiacich kamiónoch,
že sa osobne zúčastnil nakládky a vykládky tovaru. Vzhľadom na čas, ktorý ubehol medzi predmetnými

udalosťami a výpoveďou svedka nie je ničím nezvyčajným, že si svedok nevie vybaviť detaily, ako napr.,
kde sa tovar nakladal a kde sa tovar vykladal, meno vodiča, značku auta a pod.. Žalobca pokladá za
dôležité to, čo si svedok pamätal a čomu správca dane pripísal len malú dôležitosť a síce, že tovar
nakladaný, vozený a vykladaný bol. Z výpovede predmetného svedka P. F. je jednoznačné, že tovar
existoval a teda, že plnenie prebehlo riadne a nielen fiktívne. Žalobca tvrdí, že správca dane nesprávne

vyhodnotil dôkaz menovaného svedka P. F..

Žalobca ďalej v správnej žalobe poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 7. decembra 2010, sp. zn. 3Sžf 25/2010, podľa ktorého právny záver vo veci, t.j. právne posúdenie
veci, musí urobiť daňový orgán so všetkých skutkových zistení a nielen právnych tvrdení zástupcov

obchodných spoločností zúčastnených na transakciách. Vo vyššie uvedenom rozsudku Najvyšší súd
Slovenskej republiky taktiež uviedol, že z daňového hľadiska je hospodárska kauza významnejšia ako
samotný typ právneho úkonu. Žalobca taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17. mája 2007, sp. zn. 4 SžoKS 90/2006, podľa ktorého zisťovanie ekonomického
dôvodu daňovej transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu právneho úkonu alebo inej

skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Žalobca tvrdí, že správca dane bezprostredný
hospodársky cieľ pri svojom rozhodovaní nijak nebral v úvahu, a tým dospel k nesprávnemu rozhodnutiu
o neexistencii plnenia.Žalovaný podľa žalobcu taktiež pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku aj tým,
že rozhodnutie správcu dane, ktoré obsahovalo odôvodnenie, ale neobsahovalo povinné náležitosti
rozhodnutia, nezrušil. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku sa v odôvodnení okrem iného uvedie tiež,

ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov.

Žalobca zdôraznil, že disponuje niekoľkými nákladnými listami CMR, tieto však správcovi dane
nepredložil, nakoľko z dikcie zákona o DPH, a to konkrétne z § 49 mal žalobca za to, že faktúry a daňové
priznania sú dostatočným dôkazom na uplatnenie práva na odpočet DPH.

Taktiežžalobcavsprávnejžalobezdôraznil,žepreúčelyuplatneniaDPHniejepodstatnáskutočnosť,od
koho dodávateľ žalobcu tovar nadobudol. Celý priebeh obchodu od prvého dodávateľa až k poslednému
odberateľovi je reťazovým obchodom, pričom sa nejednalo o podvodný reťazový obchod, nakoľko
tovar, s ktorým sa obchodovalo aj reálne existoval. Účastník reťazového obchodu právo disponovať s
tovarom ako vlastník vôbec nemusí získať a získanie tohto práva nie je podmienkou uznania platnosti

obchodného vzťahu medzi jednotlivými účastníkmi reťazového obchodu. Opačný názor žalovaného
je v rozpore so všeobecne platným výkladom Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým je
usmerňovaná podnikateľská verejnosť. Keďže žalovaný uznáva, že sa jednalo o reťazový obchod,
uznáva aj reálny tok tovaru, nemôže bezdôvodne z obchodného reťazca vylúčiť žalobcu, ktorý bol v
tomto obchode legálne zapojený.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť.

K námietke žalobcu o porušení základných zásad daňového konania, keď správca dane neoboznámil

žalobcu s pochybnosťami počas konania, čím mala byť žalobcovi odňatá možnosť odstránenia
nedostatkov v daňovom konaní, žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane
postupoval v súlade s ust. § 45 ods. 1 písm. f), § 46 ods. 5, § 68 ods. 1 až 3 daňového poriadku. Dňa 13.
mája2013správcadanedoručilžalobcoviOboznámeniesa soskutočnosťamizistenýmivrámci
výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december

2009, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 9. mája 2013, pričom žalobca využil svoje
právo a v stanovenej lehote sa písomne vyjadril k zisteným skutočnostiam správcu dane. Dňa
11. júna 2013 bol žalobcovi doručený Protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/
XXXX/Vask a Výzva č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v
protokole, pričom žalobca sa listom zo dňa 24.06.2013 vyjadril k zisteniam uvedeným v protokole a

pripomienky žalobcu k protokolu boli so žalobcom prerokované dňa 11.07.2013, o čom bola spísaná
zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask. V zápisnici je
uvedené, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy ani doklady, ktoré by vyžadovali ďalšie dokazovanie a
ktoré by menili záver správcu dane. Žalobca bol so všetkými zisteniami riadne oboznámený, predkladať
dôkazy mohol a mal počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a mohol ich predložiť aj spolu s

odvolaním. Vyrubovacie a odvolacie konania prebiehali po oboznámení žalobcu so všetkými zisteniami
správcu dane. Žalobca mal teda dostatočný priestor na odstránenie nedostatkov v daňovom konaní.

K námietkam žalobcu, že 1. správca dane nevyužil vo vzťahu k svedkovi E. E. inštitút predvedenia, že 2.
správca dane sa dopustil nesprávneho voľného hodnotenia dôkazov, že 3. právne posúdenie veci musí

urobiť daňový orgán zo všetkých skutkových zistení, že 4. z daňového hľadiska je hospodárska kauza
významnejšia ako samotný typ právneho úkonu, a teda, že zisťovanie ekonomického dôvodu daňovej
transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej
pre určenie alebo vybratie dane, žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane je
ten, ktorý určuje procesný postup v daňovom konaní, keď je povinný postupovať v medziach zákona.

Správca dane je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému
a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré
dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie
vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť
má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či si treba obstarať ešte iné podklady

pre rozhodnutie. Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno preukázať
svoje tvrdenia však spočíva na žalobcovi (§ 24 ods. 1, 2 daňového poriadku). V rámci dokazovania
posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci
posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich preukaznosti. Finančnéorgány preverili viacerých účastníkov obchodov a na základe kompletných zistení si správca dane
urobil úsudok. Takéto konanie správcu dane je postupom v súlade s ustanoveniami § 44, § 45, § 46,
§ 47 daňového poriadku, v nadväznosti na § 24 ods. 2 daňového poriadku, keď viedol dokazovanie

a použil všetky dostupné prostriedky, ktorými bolo možné zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane (§ 24 ods. 4 daňového poriadku). Správca dane dodržal zásady uvedené
v § 3 daňového poriadku, postupoval podľa všeobecne záväzných predpisov, chránil záujmy štátu a
obcí a dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb
(§ 3 ods. 1 daňového poriadku), pri správe dane postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom

a inými osobami, ktoré boli poučené o procesných právach a povinnostiach (§ 3 ods. 2 daňového
poriadku). Správca dane vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods.
3 daňového poriadku) a v neposlednom rade vykonal úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu ako
napríklad zaslané dožiadanie alebo predvolania a vypočutia svedkov (§ 3 ods. 1 v poriadku). Podľa
§ 3 ods. 8 daňového poriadku právom a povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4

ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Zákonný postup správcu
dane, ktorý prihliadal na všetky dôkazy zistené v daňových konaniach, nie je možné vyhodnotiť ako
postup v neprospech daňového subjektu. Vo vzťahu k predvedeniu E. E., žalovaný vo vyjadrení k
žalobe uviedol, že správca dane neúspešne predvolával menovaného E. E. - splnomocneného zástupcu
spoločnosti Ostwerke, s.r.o., tento sa dňa 19. marca 2013 telefonicky skontaktoval so správcom dane,

pričom uviedol, že dňa 8. apríla 2013 sa nemôže dostaviť na Daňový úrad Trenčín, nakoľko je dlhodobo
odcestovaný v zahraničí. E. E. uviedol, že koncom mája telefonicky potvrdí návrat a zároveň dohodne
so zamestnancom správcu dane termín. E. E. zamestnancovi správcu dane v telefonickom rozhovore
oznámil, že doklady nemá a konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. zomrel. E. E. sa do dňa spracovanie
protokoluneskontaktoval sosprávcomdane.Správcadanenepostupovalvrozporesozákonom,

keď nepožiadal políciu o predvedenie svedka, pokiaľ sa E. E. zdržuje v zahraničí. Správca dane
vykonával daňové kontroly u obchodných partnerov žalobcu, pričom zistil, že spoločnosť Ostwerke, s.r.o.
deklarovala faktúrami obchody s mäsom a mäsovými výrobkami, v skutočnosti však tovar v
deklarovanom množstve nenakupovala ani nepredávala, pričom spoločnosť Ostwerke, s.r.o. ku
kontrole nepredložila žiadne doklady a kontrola bola vykonaná na základe pomôcok. Správca dane pri

uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní bral do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6 daňového poriadku)
a zistil, že celá obchodná transakcia je obchodom založeným len na vystavovaní faktúr, nezakladá sa
na priamom vlastníctve tovaru a jeho dodaní. K rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 7. decembra 2010, sp. zn. 3Sžf/25/2010 žalovaný uviedol, že v prípade citovaného rozsudku ide

o diametrálne odlišný prípad. Správca dane postupoval v súlade s názorom vysloveným v citovanom
rozsudku, keď posúdil skutočnosť, že spoločnosť Ostwerke, s.r.o. vystavovala faktúry bez skutočného
dodania tovarov so záverom uplatnenie odpočítania DPH bez jej odvedenia do štátneho rozpočtu na
predchádzajúcom stupni. Ekonomickým dôvodom obchodnej transakcii nemôže byť odpočítanie dane z
faktúr, ktoré nezodpovedajú skutočnému dodaniu tovaru.

K námietke žalobcu, že žalovaný pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku, keď nezrušil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že podrobne preskúmal
rozhodnutie prvostupňového orgánu, spisový materiál žalobcu a zistil, že rozhodnutie správcu dane
vychádzalo z podrobne zisteného skutkového stavu, ktorý bol v rozhodnutí zaznamenaný. Odôvodnenie

rozhodnutia prvostupňového orgánu má všetky náležitosti podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, správca
dane dobre vystihol podstatu veci, odôvodnenie je zrozumiteľné a presvedčivé.

K námietke žalobcu, že disponuje niekoľkými nákladnými listami CMR, ktoré preukazujú existenciu
prepravovaného tovaru nad všetky pochybnosti žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že dokazovanie

v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od
priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej,
ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení (uznesenie Ústavného
súdu SR, sp. zn. III. ÚS 401/09-17, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. mája 2000, sp. zn.
4Sž/136/1999). Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť

a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt
podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane
písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie
ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.z.. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnostiv daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených
písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť,
pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že

správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 daňového poriadku), a v
takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v
procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a
daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady

vyhľadávacej a zásady prejednacej. Žalobca je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju
činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii
mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v
zmysle daňových zákonov. To, že v súčasnosti dodávateľ nepodáva daňové priznanie
a je fakticky nezastihnuteľný, nemôže byť podkladom pre poskytnutie úľav žalobcovi spočívajúcich v
obmedzení povinnosti riadne preukázať všetky podklady pre overenie správnosti uplatneného odpočtu

dane. V zmysle § 74 ods. 2 daňového poriadku, odvolací orgán preskúma odvolanie vždy v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Odvolací orgán preskúmaval odvolaním napadnuté rozhodnutie
a posudzoval jeho správnosť v nadväznosti na námietky uvedené v odvolaní a predložené dôkazy. Ak
žalobca disponoval CMR už počas daňovej kontroly, bol povinný ich predložiť už počas daňovej kontroly,
následne mal možnosť ich predložiť vo vyrubovacom konaní a najneskôr v odvolacom konaní. Ani jedno

z CMR žalobcom najneskôr v odvolacom konaní predložené nebolo. Predmetom súdneho prieskumu
môžu byť len tie námietky proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, s ktorými sa musel žalovaný
ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutom žalobou. Inak
by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného
predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

súdom podľa II. hlavy piatej časti O.s.p.. V daňovom konaní platí nielen zásada voľného
hodnotenia dôkazov vykonaných v tomto konaní kompetentným orgánom, ale i zásada prejednávacia.
Tým sa daňové konanie líši od všeobecného správneho konania, v ktorom platí zásada vyhľadávacia.

K námietke žalobcu, že v súdenej veci sa jedná o reťazový obchod, a teda, že účastník reťazového

obchodu nemusí disponovať s tovarom ako vlastník žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca
v odvolaní vyhlasoval, že nikdy nebol členom žiadneho obchodného reťazca a nezúčastnil sa vedome
nikdy na žiadnom reťazovom obchode, v žalobe však žalobca zaujal presne opačný postoj keď vyhlásil,
že obchod bol správne posúdený ako reťazový obchod. Pri reťazovom obchode je pre
správne uplatnenie dane dôležité určiť pohyblivú dodávku, t. j. dodávku s prepravou,

ostatné dodávky sú nepohyblivé. Podnikateľ, účastník reťazového obchodu, môže previesť na iného
podnikateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník, len, ak toto právo predtým získal od svojho
dodávateľa. Toto vyjadrenie nie je možné vykladať tak, že počas reťazového obchodu je nepodstatné
právo nakladať s tovarom ako vlastník. Práve naopak, počas reťazového obchodu každý zmluvný vzťah
je potrebné posudzovať samostatne a správne identifikovať dodávku. Intrakomunitárny nadobúdateľ

tovaru musí z neho priznať daň a odviesť ju do štátneho rozpočtu, nakoľko daňová povinnosť vzniká
v krajine dodania tovaru. Formálne vystavenie dokladov a vloženie peňažných prostriedkov na účet
preukazuje len zapojenie obidvoch účastníkov do transakcií, bez ďalších dôkazov nepreukazuje reálne
uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Reťazový obchod nie je problém, pokiaľ pohyblivá dodávka tovaru
skutočne ide od dodávateľa ku konečnému odberateľovi a všetci účastníci si splnia svoje daňové

povinnosti. Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. podľa zistení správcu dane je problémový, resp. nekontaktný
subjekt, svedkovia, ktorí boli predvolávaní (bývalý konateľ spoločnosti P. F., splnomocnený zástupca
spoločnosti E. E.) nepreukázali objektívne a dôveryhodným spôsobom, že tovar
naozaj vlastnili, manipulovali s ním a následne ho dodávali odberateľom. Podľa výpovede E. E. on
doklady nemá a konateľ spoločnosti nežije. Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. nepreukázala zaplatenie dane

z nadobudnutého tovaru. Na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 v
nadväznosti na § 51 zákona o DPH nepostačuje skutočnosť, že žalobca, ktorý si nárokuje odpočítanie
dane z predložených dokladov, formálne preukáže správcovi dane, že došlo k obchodným transakciám.
V prípade žalobcu sa nepreukázalo, že daň bola reálne do štátneho rozpočtu odvedená. Keď spoločnosť
Ostwerke, s.r.o. daň do štátneho rozpočtu neodviedla a v tejto spoločnosti daň je nevymožiteľná, tak

uplatnením odpočítania dane žalobcom došlo k narušeniu princípu neutrality dane. Žalobca si uplatnil
odpočítanie dane z tovarov, z ktorých daň nebola odvedená, čím bol narušený princíp neutrality dane.
Žalovaný postupoval objektívne, keď do štátneho rozpočtu neodvedenú daň nepriznal žalobcovi.Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej správne poukázal na rozporuplnosť správnej žaloby v
bodoch II., III. a údajov na prvej a poslednej strane žaloby, keď z takto podanej správnej žaloby nie je
zrejmé, voči ktorému rozhodnutiu žalovaného žaloba vôbec smeruje. V tejto súvislosti Krajský súd v

Trenčíne dopĺňa, že na výzvu súdu žalobca podaním došlým na Krajský súd v Trenčíne dňa 20.01.2014
uviedol, že žaloba smeruje proti v záhlaví tohto rozsudku označenému rozhodnutiu žalovaného, t.j.
rozhodnutiu zo dňa 16. októbra 2013, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX.

Žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu Krajský súd v Trenčíne

nevyhovel, o čom bol žalobca prostredníctvom svojho advokáta písomne upovedomený listom zo dňa
27.05.2014, č.k. 13S/233/2013-70, ktorý prevzal jeho advokát dňa 02.06.2014.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného
rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p.,
§ 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého

rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa
§ 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a
dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po
zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnej
lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa

druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne rozhodol o žalobe bez
pojednávania, pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení
sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v
Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v
súlade so zákonom (keď Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú

vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j
ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba
zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. októbra

2013, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009
Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 12. júla 2013, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009
Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009 vo výške 141
468,60 euro, keď správca dane s poukazom na ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.

neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške 141 468,60 euro z dodávateľských faktúr od
dodávateľa Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica, IČO: 36 743 950, za nákup
bravčového mäsa - polovičky, droby a prasiatka, a to faktúr podrobne popísaných v úvode odôvodnenia
tohto rozsudku.

Krajský súd v Trenčíne vyhodnotil žalobné námietky žalobcu obsiahnuté v správnej žalobe ako
neopodstatnené.

K žalobnej námietke žalobcu, že správca dane v daňovom konaní porušil základné zásady daňového
konania, a to konkrétne § 3 ods. 2 a § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku Krajský súd v Trenčíne

uvádza, že z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva, a to konkrétne
vo vzťahu k námietke žalobcu o nedostatočnej súčinnosti správcu dane so žalobcom (§ 3 ods. 2
daňového poriadku), že 1. správca dane dňa 13. mája 2013 doručil žalobcovi Oboznámenie sa so
skutočnosťami zistenými v rámci výkonu daňovej kontroly (na ktoré zistenia nakoniec žalobca
aj reagoval podaním zo dňa 27. mája 2013), že 2. správca dane dňa 11. júna 2013 doručil žalobcovi

Protokol z daňovej kontroly s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole (na ktoré
zistenia žalobca taktiež reagoval podaním zo dňa 24. júna 2013), že 3. správca dane dňa 11. júla 2013
prerokoval so žalobcom pripomienky a dôkazy, z čoho bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní,
t.j. žalobca bol zo strany správcu dane priebežne informovaný o skutočnostiach zistených v rámci
výkonu daňovej kontroly, pričom z takto zistených a žalobcovi oznámených skutočností jednoznačne

vyplynulo, že správca dane mal od počiatku pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia,
a teda záver správcu dane vyslovený v prvostupňovom rozhodnutí nemohol mať pre žalobcu povahu
prekvapivého a neočakávaného rozhodnutia (v úplnej zhode s tým, že žalobca očakával prvostupňové
rozhodnutie v znení, ako bolo vydané je i tá skutočnosť, že žalobca priebežne podával námietky vočivšetkým zisteniam správcu dane, ktoré mu boli oznámené). Námietka nedostatočnej súčinnosti správcu
dane so žalobcom nie je absolútne namieste. Obsahom § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku je
povinnosť daňového subjektu (v súdenej veci žalobcu) preukazovať skutočnosti, na ktorých preukázanie

bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. Odsek 1 písm. b)
citovaného zákona však nemožno interpretovať izolovane a to tak, že daňový subjekt preukazuje len
tie skutočnosti, na ktoré ho vyzve správca dane. Správna interpretácia citovaného ustanovenia musí
byť učinená ako celok, t. j. že daňový subjekt preukazuje - okrem skutočností, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (§ 24 ods. 1 písm. b/

cit. zákona) - i tie skutočnosti, na ktoré nebol zo strany správcu dane vyzvaný, ale ktoré majú vplyv na
správne určenie dane, alebo, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré
je povinný podávať podľa osobitných predpisov (§ 24 ods. 1 písm. a/ cit. zákona). Pokiaľ bol teda žalobca
s poukazom na znenie ust. § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku toho právneho názoru, že správca
dane bol povinný uviesť - označiť daňovému subjektu (v súdenej veci žalobcovi) konkrétne návrhy -
doklady, ktoré má daňový subjekt (žalobca) predložiť správcovi dane na odstránenie pochybností o

reálnosti zdaniteľného plnenia, takýto názor žalobcu nie je správny.

K námietke žalobcu, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, Krajský súd v Trenčíne
uvádza, že z pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že vo vzťahu k dodávateľovi
žalobcu - spoločnosti Ostwerke, s.r.o. bolo miestnym zisťovaním preukázané, že spoločnosť Ostwerke,

s.r.o. sa na adrese uvedenej v obchodnom registri nenachádza, a ani na žiadnej z budov
nachádzajúcich sa na Zvolenskej ceste č. 14 v Banskej Bystrici nemá označené sídlo. Splnomocnený
zástupca spoločnosti Ostwerke, s.r.o. E. E., ani bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. P. F. na
žiadosť správcu dane o zapožičanie dokladov spoločnosti Ostwerke, s.r.o. nereagovali a doklady
správcovi dane nepredložili. E. E., hoci ho správca dane opakovane predvolával na výsluch, sa k

správcovi dane neustanovil, do telefónu sa správcovi dane vyjadril, že doklady spoločnosti Ostwerke,
s.r.o. nemá a konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. zomrel. P. F. musel byť pred správcu dane predvedený
orgánmi polície, nakoľko zásielka s predvolaním sa opakovane vrátila správcovi dane s poznámkou
„adresát neznámy“. Pred správcom dane nevedel P. F. (ktorý bol v rozhodnom období apríl 2009
konateľomspoločnostiOstwerke,s.r.o.)uviesťžiadnepodrobnostizdaniteľnýchplnení,1.nevedeluviesť

kto vybavoval prepravu mäsa, 2. nevedel, kde sa tovar vykladal, hoci tvrdil, že bol prítomný pri nakládke
a vykládke, 3. nevedel, ako prebiehala manipulácia s mäsom, kto mäso zo strany spoločnosti Ostwerke,
s.r.o.odovzdával aktozostranyžalobcumäsopreberal,4.nevedelskýmuzatváralzaspoločnosť
Ostwerke,s.r.o.zmluvy,nanikohosinepamätal,hocitvrdil,žeosobneuzatváralzmluvykdodávkemäsa,
5. nevedel kto prepravu objednal, kto ju realizoval, ani kde skončila preprava tovaru. Správcovi dane

nebolipredloženédokladyspoločnostiOstwerke,s.r.o.,tátospoločnosťjeproblematickouspoločnosťou,
ktorá sa na adrese sídla nenachádza, so správcom dane nekomunikuje, preto s pravdepodobnosťou
hraničiacousistotoumožnoustáliť,žespoločnosťOstwerke,s.r.o.neodviedladoštátnehorozpočtuDPH
na výstupe z faktúr, ktoré vystavila v období mesiaca apríl 2009 žalobcovi, a ktoré sú predmetom tohto
konania. V úplnej zhode s týmto záverom je i výpoveď bývalého konateľa spoločnosti Ostwerke, s.r.o.,

ktorý sa absolútne nevedel vyjadriť k podrobnostiam zdaniteľného plnenia. Z týchto skutočností je podľa
názoru Krajského súdu v Trenčíne jediný logický záver, že k reálnemu zdaniteľnému plneniu uvedenému
na sporných faktúrach medzi spoločnosťou Ostwerke, s.r.o. a žalobcom nedošlo. K predloženým CMR
Krajský súd len v stručnosti uvádza, že v súdenej veci sú predmetom dodávky mäsa od
spoločnosti Ostwerke, s.r.o. v období mesiaca apríl 2009. Pre Krajský súd v Trenčíne je nepochopiteľné,

prečo sa žalobca odvoláva na CMR, kde dátum dodania tovaru pre spoločnosť Ostwerke, s.r.o. je
26.02.2009, resp. sa odvoláva na CMR, kde subjektom dodania tovaru je spoločnosť PARADISSE.
Námietkažalobcu,ževovecineboldostatočnezistenýskutkovýstavniejedôvodná.Natentozáversúdu
priamo nadväzuje námietka žalobcu, že správca dane nezisťoval ekonomický dôvod daňovej transakcie.
Krajský súd v Trenčíne v tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ medzi odberateľom a dodávateľom

nedôjde k reálnemu zdaniteľnému plneniu (tak ako je tomu práve v súdenej veci), a napriek tomu
dodávateľ vystaví odberateľovi faktúru, jediným ekonomickým dôvodom takéhoto konania je získanie
nenáležitej daňovej výhody, ktorá vo vzťahu k štátnemu rozpočtu predstavuje daňový únik (neodvedená
DPH na výstupe zo strany dodávateľa pri jej uplatnení na vstupe odberateľom zakladá tento daňový
únik). Charakteristickým typom takýchto fiktívnych obchodov, sú práve nelegálne reťazové obchody, o

ktorý prípad ide aj v súdenej veci. Ani táto námietka žalobcu nie je dôvodná.

K námietke žalobcu, že správca dane nevyužil voči svedkovi E. E. inštitút predvedenia Krajský súd v
Trenčíne uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zdôvodnil,prečo správca dane nepristúpil k predvedeniu E. E. (správca dane nepožiadal políciu o predvedenie
menovaného svedka, pokiaľ sa zdržiaval v zahraničí). Z administratívneho spisu je zrejmé, že E. E. sa
dňa 19. marca 2013 telefonicky skontaktoval so správcom dane, pričom uviedol, že

dňa 8. apríla 2013 sa nemôže dostaviť na Daňový úrad Trenčín, nakoľko je dlhodobo odcestovaný v
zahraničí,pričomprisľúbilsprávcovidane,žekoncommájatelefonickypotvrdínávratazároveňdohodne
so zamestnancom správcu dane termín. E. E. sa však už správcovi dane viac neozval. Krajský súd
v Trenčíne je toho názoru, že skutočnosť, že sa svedok zdržiava v zahraničí je takou okolnosťou,
ktorá bráni jeho predvedeniu. Pokiaľ správca dane z tohto dôvodu nepožiadal o predvedenie E. E.,

nepostupoval správca dane v rozpore so zákonom.

Ani námietku žalobcu, že žalovaný pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku tým, že
nezrušil rozhodnutie správcu dane, ktoré neobsahovalo skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia
a ani úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, nevyhodnotil Krajský súd v Trenčíne ako námietku
dôvodnú. Krajský súd v Trenčíne po posúdení prvostupňového rozhodnutia, ktoré vydal správca dane

musí konštatovať, že z uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ktoré skutočnosti boli pre správcu
dane podkladom rozhodnutia, a taktiež z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa
správca dane uberal pri hodnotení dôkazov.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi

v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku

z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani
za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ,
ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil.

Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí
byť schopný preukázať jednak to, že 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené,
a to práve osobou uvedenou na faktúre, a jednak, že 2. prijaté služby a tovary ďalej
použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

V súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že zdaniteľné plnenia neboli reálne
uskutočnené, preto žalobcovi nemohlo byť priznané právo na odpočet DPH na vstupe
podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z..

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu

a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že
rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom,
že sa žaloba zamieta.

Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že žaloba sa

zamieta.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou
tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitostimusíbyťzpodaniazjavné,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýkaačosleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa

má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.