Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/223/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013201017
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3013201017.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.

Evy Vaškovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu GIBALEX, s.r.o., so sídlom Slovenskej
armády 48, Nemšová, IČO: 31 408 401, práv. zast. Advokátskou kanceláriou MOJŽIŠ a Partneri s.r.o. so
sídlom Sasinkova 10, Bratislava, IČO: 35 892 994, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
zo dňa 16. októbra 2013, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného
rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 12. júla 2013, ktorým podľa §
68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie december 2009 vo výške 265 090,70 euro, keď správca dane s poukazom na ust. § 49 ods. 1
zákona č. 222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške 265 090,70 euro z
dodávateľských faktúr od dodávateľa Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica,

IČO: 36 743 950, za nákup bravčového mäsa - polovičky, droby a prasiatka, a to:

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 1. decembra 2009, základ dane 30 684,45 euro, DPH vo
výške 5830 euro, celková suma 36 514,43 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 2. decembra 2009, základ dane 8097,86 euro, DPH vo
výške 1538,60 euro, celková suma 9636,46 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 3. decembra 2009, základ dane 28 465,02 eura, DPH vo
výške 5408,40 eura, celková suma 33 873,42 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 3. decembra 2009, základ dane 35 397,85 eura, DPH vo
výške 6725,60 euro, celková suma 42 123,45 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 3. decembra 2009, základ dane 32 529,53 euro, DPH vo
výške 6180,60 euro, celková suma 38 710,13 euro,- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 3. decembra 2009, základ dane 7842,20 euro, DPH vo
výške 1490 euro, celková suma 9332,20 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 4. decembra 2009, základ dane 6829,05 eura, DPH vo
výške 1297,50 euro, celková suma 8126,55 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 6. decembra 2009, základ dane 30 492,54 eura, DPH vo
výške 5793,60 euro, celková suma 36 286,14 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 6. decembra 2009, základ dane 27 951,57 eura, DPH vo
výške 5310,80 euro, celková suma 33 262,37 euro,

- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 6. decembra 2009, základ dane 52 545,34 eura, DPH vo
výške 9983,60 euro, celková suma 62 528,94 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 6. decembra 2009, základ dane 37 081,16 euro, DPH vo
výške 7045,40 eura, celková suma 44 126,56 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 7. decembra 2009, základ dane 8398,51 eura, DPH vo

výške 1595,70 euro, celková suma 9994,21 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 8. decembra 2009, základ dane 30 309,82 euro, DPH vo
výške 5758,90 euro, celková suma 36 068,72 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 9. decembra 2009, základ dane 8603,31 euro, DPH vo výške
1634,60 euro, celková suma 10 237,91 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 9. decembra 2009, základ dane 8009,25 euro, DPH vo
výške 1521,80 euro, celková suma 9531,05 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 10. decembra 2009, základ dane 8342,82 euro, DPH vo výške
1585,10 eura, celková suma 9927,92 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 10. decembra 2009, základ dane 29 604,74 eura, DPH vo

výške 5624,90 eura, celková suma 35 229,64 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 10. decembra 2009, základ dane 34 594,52 eura, DPH vo
výške 6573 eura, celková suma 41 167,52 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 10. decembra 2009, základ dane 28 098 euro, DPH vo
výške 5338,60 euro, celková suma 33 436,60 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 10. decembra 2009, základ dane 34 540,07 eura, DPH vo
výške 6505,60 euro, ak celková suma 40 745,67 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 13. decembra 2009, základ dane 30 570,49 eura, DPH vo
výške 5808,40 euro, celková suma 36 378,89 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 13. decembra 2009, základ dane 36 402,20 euro, DPH vo

výške 6916,40 eura, celková suma 43 318,60 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 13. decembra 2009, základ dane 28 396,78 euro, DPH vo
výške 5395,40 eura, celková suma 33 792,18 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 13. decembra 2009, základ dane 40 633,91 euro, DPH vo
výške 7720,40 euro, celková suma 48 354,31 euro,- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 20. decembra 2009, základ dane 28 476,41 euro, DPH vo
výške 5410,50 euro, celková suma 33 886,91 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 20. decembra 2009, základ dane 33 163,21 eura, DPH vo
výške 6301 eura, celková suma 39 464,21 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 20. decembra 2009, základ dane 39 330,45 eura, DPH vo
výške 7472,80 eura, celková suma 46 803,25 eura,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 19. decembra 2009, základ dane 59 239,21 eura, DPH vo
výške 11 255,40 eura, celková suma 70 494,61 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 18. decembra 2009, základ dane 8304,19 eura, DPH vo
výške 1577,80 euro, celková suma 9881,99 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 17. decembra 2009, základ dane 7779,22 eura, DPH vo výške
1478,10 eura, celkovo v sume 9557,32 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 17. decembra 2009, základ dane 34 814,91 euro, DPH vo

výške 6614,80 euro, celková suma 41 429,71 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 17. decembra 2009, základ dane 32 107,47 eura, DPH vo
výške 6100,40 eura, celková suma 38 207,87 euro,
- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 17. decembra 2009, základ dane 35 577,82 euro, DPH vo

výške 6759,80 euro, celková suma 42 337,62 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 16. decembra 2009, základ dane 31 097,51 eura, DPH vo
výške 5908,50 euro, celková suma 37 006,01 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 16. decembra 2009, základ dane 8057,90 eura, DPH vo výške
1531 eura, celková suma 9588,90 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 15. decembra 2009, základ dane 34 523,18 eura, DPH vo
výške 6502,40 euro, celková suma 40 725,58 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 15. decembra 2009, základ dane 7753,27 eura, DPH vo výške
1473,10 eura, celková suma 9226,37 eura,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 14. decembra 2009, základ dane 8567,46 eura, DPH vo výške

1627,80 eura, celková suma 10 195,26 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 21. decembra 2009, základ dane 7970,18 eura, DPH vo
výške 1514,30 euro, celková suma 9484,48 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 22. decembra 2009, základ dane 8005,98 eura, DPH vo
výške 1521,10 eura, celková suma 9527,08 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 22. decembra 2009, základ dane 32 301,25 eura, DPH vo
výške 6137,20 eura, celková suma 38 438,45 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 23. decembra 2009, základ dane 8155,88 eura, DPH vo
výške 1549,60 euro, celková suma 9705,48 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 26. decembra 2009, základ dane 29 745,20 eura, DPH vo

výške 5651,60 eura, celková suma 35 396,80 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 26. decembra 2009, základ dane 28 508,06 euro DPH vo
výške 5416,50 euro, celková suma 33 924,56 euro,- faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 26. decembra 2009, základ dane 37 112,57 eura, DPH vo
výške 7051,40 eura, celková suma 44 163,97 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 26. decembra 2009, základ dane 31 942,49 eura, DPH vo
výške 6069,10 eura, celková suma 38 011,59 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 27. decembra 2009, základ dane 55 023,05 euro, DPH vo

výške 10 473,40 euro, celková suma 65 596,45 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 28. decembra 2009, základ dane 7484,70 eura, DPH vo výške
1422,10 eura, celková suma 8906,80 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 29. decembra 2009, základ dane 7434,86 eura, DPH vo

výške 1412,60 eura, celková suma 8847,46 euro,
- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 30. decembra 2009, zakladanú 7701,80 euro, DPH vo
výške 1463,30 euro, celková suma 9165,10 eura,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 29. decembra 2009, základ dane 33 792,62 euro, DPH vo

výške 6420,60 euro, celková suma 40 213,32 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 30. decembra 2009, základ dane 7814,27 eura, DPH vo
výške 1484,70 euro, celková suma 9298,97 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 30. decembra 2009, základ dane 32 546,45 eura, DPH vo
výške 6183,80 euro, celková suma 38 730,25 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 31. decembra 2009, základ dane 37 686,58 eura, DPH vo
výške 7160,50 eura, celková suma 44 847,08 euro,

- faktúra číslo XXXXXXXX zo dňa 31. decembra 2009, základ dane 29 276,93 euro, DPH vo
výške 5562,60 euro, celková suma 34 839,55 euro.

Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného správcom dane. Zopakoval,

že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH zo sporných faktúr od dodávateľa Ostwerke, s.r.o., pričom
tovar uvedený v týchto sporných faktúrach spoločnosť Ostwerke, s.r.o. žalobcovi reálne nedodala.
Vyššie uvedený dodávateľ žalobcu - spoločnosť Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14, Banská
Bystrica, IČO: 36 743 950 podľa výpisu z obchodného registra sídlila do 20. apríla 2009 na adrese Pod
kaštieľom 627/10, Dubnica nad Váhom, od 21. apríla 2009 do 15. augusta 2011 na adrese Školská

768/25 Bánovce nad Bebravou a od 16. augusta 2011 na adrese Zvolenská cesta 14, Banská Bystrica.
Od 17. októbra 2008 je jediným spoločníkom spoločnosť Kovošrot s.r.o., Kukučínova 504/6, Trenčín.
V mene spoločnosti Ostwerke, s.r.o. konal od 7. marca 2008 do 28. júna 2010 V. W., od 28. júna
2010 do 29. júla 2010 H. S., Q. republika a od 29. júla 2010 J. M.. Polícia šetrením realizovaných
obchodov s bravčovým mäsom zistila, že tento tovar (bravčové mäso) nadobudli slovenskí predajcovia

z iných členských štátov Európskej únie. Všetky slovenské subjekty boli zaregistrované ako platitelia
DPH, pričom sa jedná o nastrčené spoločnosti, ktoré v skutočnosti nevykonávali žiadnu reálnu činnosť,
sídla spoločností boli len formálne, konatelia spoločností boli alebo sú bezdomovci, osoby v pátraní
s bohatou kriminálnou minulosťou, resp. subjekty boli prevedené na občanov Q.. Zodpovedné osoby
za tieto subjekty nepodávali daňové priznania, nekomunikovali s príslušnými daňovými úradmi. V

intrakomunitárnych dodaniach tovaru od dodávateľov z Európskej únie na Slovensko pochybnosti nie
sú, za to závažné pochybnosti sú v deklarovaných nadobúdateľoch tovaru z Česka. Na základe faktúr,
ktoré mali vystaviť nadobúdatelia (Ostwerke, s.r.o., HK trade, s.r.o., PARADISSE, s.r.o., ...) si uplatnili
odpočítanie dane viaceré daňové subjekty na Slovensku a v súvislosti s takto deklarovanými dodávkami
mäsa z členských štátov Európskej únie došlo a dochádza ku kráteniu štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky vo veľkom rozsahu. Miestnym zisťovaním na adrese sídla spoločnosti Ostwerke, s.r.o. bolo
preverené, že spoločnosť sa nenachádza na adrese sídla uvedenej v obchodnom registri, a ani na
žiadnej z budov nachádzajúcich sa na Zvolenskej ceste 14, Banská Bystrica nemá označené sídlo. Na
žiadosť správcu dane o zapožičanie účtovných dokladov (ktorá žiadosť bola doručená splnomocnenémuzástupcovi spoločnosti Y. Y. dňa 13.11.2012) spoločnosť Ostwerke, s.r.o. a ani jej splnomocnený
zástupca nereagovali, požadované doklady správcovi dane nepredložili, a to ani na opakovanú žiadosť.
Príslušný správca dane (Daňový úrad Bánovce nad Bebravou) určoval u spoločnosti Ostwerke, s.r.o.

daň podľa pomôcok na Dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - marec 2009, september
2009 a február 2010 a taktiež i na Dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009, nakoľko
spoločnosť Ostwerke, s.r.o. nepredložila doklady pri výkone daňových kontrol. Spoločnosť Ostwerke,
s.r.o. podala posledné daňové priznanie k Dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011,
pričom v daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia január - apríl 2011 spoločnosť Ostwerke, s.r.o.

uviedla, že jej v uvedených obdobiach nevznikla daňová povinnosť ani nárok na odpočítanie dane.
Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. si neplní svoje povinnosti tak ako ukladá § 3 ods. 8 daňového poriadku,
podľa ktorého právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d)
pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Správca dane predvolával opakovane na
výsluch splnomocneného zástupcu spoločnosti Ostwerke, s.r.o. Y. Y., ktoré zásielky si menovaný prevzal
dňa 4. februára 2013, a dňa 8. marca 2013, na výsluch sa však nedostavil. Správca dane predvolával

opakovane na výsluch i bývalého konateľa spoločnosti Ostwerke, s.r.o. V. W., ktoré zásielky sa vrátili
správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“. Dňa 19. marca 2013 sa splnomocnený zástupca
spoločnosti Ostwerke, s.r.o. Y. Y. telefonicky skontaktoval so správcom dane, pričom uviedol, že dňa
8. apríla 2013 sa nemôže dostaviť na Daňový úrad Trenčín, nakoľko je dlhodobo odcestovaný v
zahraničí, prisľúbil však, že koncom mája telefonicky potvrdí správcovi dane návrat a zároveň dohodne

so zamestnancom správcu dane termín. Y. Y. v telefonickom rozhovore ďalej správcovi dane oznámil, že
doklady spoločnosti Ostwerke, s.r.o. nemá a že konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. zomrel. Y. Y. sa už
viac so správcom dane neskontaktoval. V zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 a 3 daňového poriadku využil
správca dane inštitút predvedenia útvarom Policajného zboru a bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke,
s.r.o. V. W. bol dňa 14. marca 2013 predvedený na Daňový úrad Trenčín, kde pred správcom dane V.

W. uviedol, že má k dispozícii protokol o odovzdaní dokladov novému konateľovi spoločnosti Ostwerke,
s.r.o. a predloží ho správcovi dane do 22. marca 2013, čo však V. W. neučinil. Bývalý konateľ spoločnosti
Ostwerke, s.r.o. V. W. pred správcom dane potvrdil, že žalobcovi ako odberateľovi vystavil faktúry, avšak
len za zdaňovacie obdobie január 2009, a to konkrétne faktúru číslo XXXXX zo dňa 1. januára 2009 v
sume 10 230,12 euro, faktúru číslo XXXXX zo dňa 4. januára 2009 v sume 9969,33 euro, faktúru číslo

XXXXXzodňa4.januára2009vsume14484,98euro,faktúručísloXXXXXXXzodňa26.januára2009v
sume 9130,52 euro, faktúru číslo XXXXXXX zo dňa 27. januára 2009 v sume 9459,81 euro, faktúru číslo
XXXXXXX zo dňa 28. januára 2009 v sume 10 288,98 euro a faktúru číslo XXXXXXX zo dňa 29. januára
2009 v sume 4012,37 euro (pozornosti Krajského súdu v Trenčíne neunikla zrejmá nesprávnosť v písaní,
keď správne mali byť v napadnutom rozhodnutí žalovaného uvedené faktúry nie za obdobie január

2009, ale za obdobie december 2009, ktoré obdobie je predmetom v súdenej veci. Ako však vyplýva zo
zápisnice správcu dane o ústnom pojednávaní zo dňa 14.03.2013, č. XXXXXX/X/XXXXXX/XXXX medzi
faktúrami, ktorých vystavenie a podpísanie V. W. pred správcom dane potvrdil a medzi faktúrami, ktoré
sú predmetom v súdenej veci sa nenachádza zhoda ani v jednej faktúre, t.j. žiadnu faktúru uvedenú v
úvode odôvodnenia tohto rozsudku nevystavil a nepodpísal V. W., resp. ich vystavenie a podpísanie V.

W. poprel). Vystavenie sporných faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania V. W., ktorý bol konateľom
spoločnosti konateľ Ostwerke, s.r.o. v rozhodnom období december 2009 pre žalobcu nepotvrdil.
Zmluvy na dodávky tovaru - mäsa medzi spoločnosťou Ostwerke, s.r.o. a žalobcom uzatváral V. W. s
konateľom žalobcu, s pánom F.. Faktúry za dodaný tovar spoločnosťou Ostwerke, s.r.o. boli doručené
žalobcovi poštou, k ukončeniu spolupráce so žalobcom, ktorá bola ukončená v septembri 2010, sa V. W.

nevyjadril. Tovarom deklarovaným na faktúrach bolo mäso, ktoré spoločnosť Ostwerke, s.r.o. kupovala
od dodávateľov z Českej republiky. Dodávateľmi boli Mäsokombinát Makovec, Mäsokombinát Kostelec
na Hané, bitúnok Bučovice. Podľa vyjadrení V. W. dodávky mäsa sa vozili v chladiacich kamiónoch
od českého dodávateľa, prepravcov však osobne nevybavoval, osobne nevybavoval ani tieto dodávky,
nevedel ani uviesť, kto ich vybavoval, ani kde sa presne vykladalo, dokonca nevedel, kto objednal

prepravu a kto dodávky mäsa prepravoval, a ani kde skončila preprava tovaru. V. W. nevedel, ako
prebiehala manipulácia s tovarom - mäsom, kto tovar - mäso zo strany spoločnosti Ostwerke, s.r.o.
odovzdával a kto zo strany platiteľa tovar preberal. V. W. však tvrdil, že bol pri nakládke a vykládke,
ale nepamätá si, kde sa presne vykladalo, pričom spoločnosť Ostwerke, s.r.o. neznášala náklady na
prepravu. Faktúry boli uhrádzané prevodom na účet, V. W. osobne robil úhrady dodávateľských faktúr.

Skutkový stav žalovaný právne posúdil podľa § 49 ods. 1, 2, § 51 ods. 1 zákona o DPH, rovnako ako
správca dane v prvostupňovom rozhodnutí. S odkazom na to, že záver, ktorý správca dane zo zistených
skutkových okolnosti urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlades hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH, žalovaný rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo
výroku žalobou napadnutého rozhodnutia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu. Žalobca vytýka žalovanému, že správca dane
v daňovom konaní porušil základné zásady daňového konania. Správca dane sa neriadil dôsledne
ustanovením § 3 ods. 2 daňového poriadku, keď neoboznámil žalobcu s pochybnosťami počas konania,
čím bola žalobcovi odňatá možnosť odstránenie nedostatkov v daňovom konaní.

Taktiež správca dane porušil § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, keď uzatvoril daňovú kontrolu
rozhodnutím, bez vykonania ústneho pojednávania s oznámením pochybností. Správca dane v
rozhodnutí neuviedol, v akej skutočnosti konkrétne bol porušený zákon zo strany žalobcu a taktiež
neuviedolnaústnompojednávaníkonkrétnenávrhy,akobymalžalobcaakoplatiteľodstrániťnedostatky
v procese daňovej kontroly.

Žalobca vytýka žalovanému, že na objasnenie skutkového stavu nevyužil správca dane inštitút
predvedenia vo vzťahu k svedkovi Y. Y., hoci vo vzťahu k svedkovi V. W. tak učinil. Správca dane tak
svoj záver opiera hlavne o výpoveď V. W., bývalého konateľa spoločnosti Ostwerke, s.r.o..

Ako zdôraznil žalobca v žalobe, V. W. ako bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. vo svojej výpovedi

uviedol, že sa nepamätá, kto vybavoval dodávky tovaru, kde sa tovar nakladal a vykladal a kto tovar za
žalobcu preberal. Avšak vo svojej výpovedi V. W. uviedol, že tovar bol vozený v chladiacich kamiónoch,
že sa osobne zúčastnil nakládky a vykládky tovaru. Vzhľadom na čas, ktorý ubehol medzi predmetnými
udalosťami a výpoveďou svedka nie je ničím nezvyčajným, že si svedok nevie vybaviť detaily, ako napr.,
kde sa tovar nakladal a kde sa tovar vykladal, meno vodiča, značku auta a pod.. Žalobca pokladá za

dôležité to, čo si svedok pamätal a čomu správca dane pripísal len malú dôležitosť a síce, že tovar
nakladaný, vozený a vykladaný bol. Z výpovede predmetného svedka V. W. je jednoznačné, že tovar
existoval a teda, že plnenie prebehlo riadne a nielen fiktívne. Žalobca tvrdí, že správca dane nesprávne
vyhodnotil dôkaz menovaného svedka V. W..

Žalobca ďalej v správnej žalobe poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 7. decembra 2010, sp. zn. 3Sžf 25/2010, podľa ktorého právny záver vo veci, t.j. právne posúdenie
veci, musí urobiť daňový orgán so všetkých skutkových zistení a nielen právnych tvrdení zástupcov
obchodných spoločností zúčastnených na transakciách. Vo vyššie uvedenom rozsudku Najvyšší súd
Slovenskej republiky taktiež uviedol, že z daňového hľadiska je hospodárska kauza významnejšia ako

samotný typ právneho úkonu. Žalobca taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17. mája 2007, sp. zn. 4 SžoKS 90/2006, podľa ktorého zisťovanie ekonomického
dôvodu daňovej transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu právneho úkonu alebo inej
skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Žalobca tvrdí, že správca dane bezprostredný
hospodársky cieľ pri svojom rozhodovaní nijak nebral v úvahu, a tým dospel k nesprávnemu rozhodnutiu

o neexistencii plnenia.

Žalovaný podľa žalobcu taktiež pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku aj tým,
že rozhodnutie správcu dane, ktoré obsahovalo odôvodnenie, ale neobsahovalo povinné náležitosti
rozhodnutia, nezrušil. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku sa v odôvodnení okrem iného uvedie tiež,

ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov.

Žalobca zdôraznil, že disponuje niekoľkými nákladnými listami CMR, tieto však správcovi dane
nepredložil, nakoľko z dikcie zákona o DPH, a to konkrétne z § 49 mal žalobca za to, že faktúry a daňové
priznania sú dostatočným dôkazom na uplatnenie práva na odpočet DPH.

Taktiežžalobcavsprávnejžalobezdôraznil,žepreúčelyuplatneniaDPHniejepodstatnáskutočnosť,od
koho dodávateľ žalobcu tovar nadobudol. Celý priebeh obchodu od prvého dodávateľa až k poslednému
odberateľovi je reťazovým obchodom, pričom sa nejednalo o podvodný reťazový obchod, nakoľko
tovar, s ktorým sa obchodovalo aj reálne existoval. Účastník reťazového obchodu právo disponovať s

tovarom ako vlastník vôbec nemusí získať a získanie tohto práva nie je podmienkou uznania platnosti
obchodného vzťahu medzi jednotlivými účastníkmi reťazového obchodu. Opačný názor žalovaného
je v rozpore so všeobecne platným výkladom Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým je
usmerňovaná podnikateľská verejnosť. Keďže žalovaný uznáva, že sa jednalo o reťazový obchod,uznáva aj reálny tok tovaru, nemôže bezdôvodne z obchodného reťazca vylúčiť žalobcu, ktorý bol v
tomto obchode legálne zapojený.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietnuť.

K námietke žalobcu o porušení základných zásad daňového konania, keď správca dane neoboznámil
žalobcu s pochybnosťami počas konania, čím mala byť žalobcovi odňatá možnosť odstránenia

nedostatkov v daňovom konaní, žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane
postupoval v súlade s ust. § 45 ods. 1 písm. f), § 46 ods. 5, § 68 ods. 1 až 3 daňového poriadku.
Dňa 13. mája 2013 správca dane doručil žalobcovi Oboznámenie sa so skutočnosťami zistenými v
rámci výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december
2009, č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 9. mája 2013, pričom žalobca využil svoje právo
a v stanovenej lehote sa písomne vyjadril k zisteným skutočnostiam správcu dane. Dňa 11. júna 2013

bol žalobcovi doručený Protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask a Výzva č.
XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, pričom žalobca
salistomzodňa24.06.2013vyjadrilkzisteniamuvedenýmvprotokoleapripomienkyžalobcukprotokolu
boli so žalobcom prerokované dňa 11.07.2013, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní
č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask. V zápisnici je uvedené, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy

ani doklady, ktoré by vyžadovali ďalšie dokazovanie a ktoré by menili záver správcu dane. Žalobca bol
so všetkými zisteniami riadne oboznámený, predkladať dôkazy mohol a mal počas daňovej kontroly,
vyrubovacieho konania a mohol ich predložiť aj spolu s odvolaním. Vyrubovacie a odvolacie konania
prebiehali po oboznámení žalobcu so všetkými zisteniami správcu dane. Žalobca mal teda dostatočný
priestor na odstránenie nedostatkov v daňovom konaní.

K námietkam žalobcu, že 1. správca dane nevyužil vo vzťahu k svedkovi Y. Y. inštitút predvedenia, že 2.
správca dane sa dopustil nesprávneho voľného hodnotenia dôkazov, že 3. právne posúdenie veci musí
urobiť daňový orgán zo všetkých skutkových zistení, že 4. z daňového hľadiska je hospodárska kauza
významnejšia ako samotný typ právneho úkonu, a teda, že zisťovanie ekonomického dôvodu daňovej

transakcie je súčasťou zásady skutočného obsahu právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej
pre určenie alebo vybratie dane, žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane je
ten, ktorý určuje procesný postup v daňovom konaní, keď je povinný postupovať v medziach zákona.
Správca dane je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a
úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy

a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných
dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať
za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.
Dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia však
spočíva na žalobcovi (§ 24 ods. 1, 2 daňového poriadku). V rámci dokazovania posudzuje správca

dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci posúdiť vierohodnosť
jednotlivýchdôkaznýchprostriedkovarozhodnúťoichpreukaznosti.Finančnéorgánypreveriliviacerých
účastníkov obchodov a na základe kompletných zistení si správca dane urobil úsudok. Takéto konanie
správcu dane je postupom v súlade s ustanoveniami § 44, § 45, § 46, § 47 daňového poriadku, v
nadväznosti na § 24 ods. 2 daňového poriadku, keď viedol dokazovanie a použil všetky dostupné

prostriedky, ktorými bolo možné zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane
(§ 24 ods. 4 daňového poriadku). Správca dane dodržal zásady uvedené v § 3 daňového poriadku,
postupoval podľa všeobecne záväzných predpisov, chránil záujmy štátu a obcí a dbal na zachovávanie
práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb (§ 3 ods. 1 daňového poriadku),
pri správe dane postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami, ktoré boli poučené

o procesných právach a povinnostiach (§ 3 ods. 2 daňového poriadku). Správca dane vyhodnotil dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 daňového poriadku) a v neposlednom
rade vykonal úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu ako napríklad zaslané dožiadanie alebo
predvolania a vypočutia svedkov (§ 3 ods. 1 v poriadku). Podľa § 3 ods. 8 daňového poriadku právom

a povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko
spolupracovať so správcom dane. Zákonný postup správcu dane, ktorý prihliadal na všetky dôkazy
zistené v daňových konaniach, nie je možné vyhodnotiť ako postup v neprospech daňového subjektu.
Vo vzťahu k predvedeniu Y. Y., žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane neúspešnepredvolával menovaného Y. Y. - splnomocneného zástupcu spoločnosti Ostwerke, s.r.o., tento sa dňa
19. marca 2013 telefonicky skontaktoval so správcom dane, pričom uviedol, že dňa 8. apríla 2013 sa
nemôže dostaviť na Daňový úrad Trenčín, nakoľko je dlhodobo odcestovaný v zahraničí. Y. Y. uviedol, že

koncom mája telefonicky potvrdí návrat a zároveň dohodne so zamestnancom správcu dane termín. Y. Y.
zamestnancovi správcu dane v telefonickom rozhovore oznámil, že doklady nemá a konateľ spoločnosti
Ostwerke, s.r.o. zomrel. Y. Y. sa do dňa spracovanie protokolu neskontaktoval so správcom dane.
Správca dane nepostupoval v rozpore so zákonom, keď nepožiadal políciu o predvedenie svedka, pokiaľ
sa Y. Y. zdržuje v zahraničí. Správca dane vykonával daňové kontroly u obchodných partnerov žalobcu,

pričom zistil, že spoločnosť Ostwerke, s.r.o. deklarovala faktúrami obchody s mäsom a mäsovými
výrobkami, v skutočnosti však tovar v deklarovanom množstve nenakupovala ani nepredávala, pričom
spoločnosť Ostwerke, s.r.o. ku kontrole nepredložila žiadne doklady a kontrola bola vykonaná na
základe pomôcok. Správca dane pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní bral do úvahy
vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie
dane (§ 3 ods. 6 daňového poriadku) a zistil, že celá obchodná transakcia je obchodom založeným

len na vystavovaní faktúr, nezakladá sa na priamom vlastníctve tovaru a jeho dodaní. K rozhodnutiu
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa7.decembra2010,sp.zn.3Sžf/25/2010žalovanýuviedol,
že v prípade citovaného rozsudku ide o diametrálne odlišný prípad. Správca dane postupoval v súlade
s názorom vysloveným v citovanom rozsudku, keď posúdil skutočnosť, že spoločnosť Ostwerke, s.r.o.
vystavovala faktúry bez skutočného dodania tovarov so záverom uplatnenie odpočítania DPH bez

jej odvedenia do štátneho rozpočtu na predchádzajúcom stupni. Ekonomickým dôvodom obchodnej
transakcii nemôže byť odpočítanie dane z faktúr, ktoré nezodpovedajú skutočnému dodaniu tovaru.

K námietke žalobcu, že žalovaný pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku, keď nezrušil
prvostupňové rozhodnutie správcu dane žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že podrobne preskúmal

rozhodnutie prvostupňového orgánu, spisový materiál žalobcu a zistil, že rozhodnutie správcu dane
vychádzalo z podrobne zisteného skutkového stavu, ktorý bol v rozhodnutí zaznamenaný. Odôvodnenie
rozhodnutia prvostupňového orgánu má všetky náležitosti podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, správca
dane dobre vystihol podstatu veci, odôvodnenie je zrozumiteľné a presvedčivé.

K námietke žalobcu, že disponuje niekoľkými nákladnými listami CMR, ktoré preukazujú existenciu
prepravovaného tovaru nad všetky pochybnosti žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že dokazovanie
v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od
priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje
dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení (uznesenie Ústavného súdu SR, sp.

zn. III. ÚS 401/09-17, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. mája 2000, sp. zn. 4Sž/136/1999).
Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené
daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré
je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady

podľa zákona č. 431/2002 Z.z.. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov,
hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju
dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom

subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní
kpresúvaniudôkaznéhobremenamedzisprávcomdaneadaňovýmsubjektom,čopredstavujepraktické
vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Žalobca
je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných

partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne
preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. To, že v súčasnosti
dodávateľ nepodáva daňové priznanie a je fakticky nezastihnuteľný, nemôže byť podkladom pre
poskytnutie úľav žalobcovi spočívajúcich v obmedzení povinnosti riadne preukázať všetky podklady pre
overenie správnosti uplatneného odpočtu dane. V zmysle § 74 ods. 2 daňového poriadku, odvolací

orgán preskúma odvolanie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Odvolací orgán preskúmaval
odvolaním napadnuté rozhodnutie a posudzoval jeho správnosť v nadväznosti na námietky uvedené
v odvolaní a predložené dôkazy. Ak žalobca disponoval CMR už počas daňovej kontroly, bol povinný
ich predložiť už počas daňovej kontroly, následne mal možnosť ich predložiť vo vyrubovacom konaní anajneskôr v odvolacom konaní. Ani jedno z CMR žalobcom najneskôr v odvolacom konaní predložené
nebolo. Predmetom súdneho prieskumu môžu byť len tie námietky proti prvostupňovému rozhodnutiu
správcu dane, s ktorými sa musel žalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom

rozhodnutí napadnutom žalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút
odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného súdom podľa II. hlavy piatej časti O.s.p.. V daňovom konaní platí nielen
zásada voľného hodnotenia dôkazov vykonaných v tomto konaní kompetentným orgánom, ale i zásada
prejednávacia. Tým sa daňové konanie líši od všeobecného správneho konania, v ktorom platí zásada

vyhľadávacia.

K námietke žalobcu, že v súdenej veci sa jedná o reťazový obchod, a teda, že účastník reťazového
obchodu nemusí disponovať s tovarom ako vlastník žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca
v odvolaní vyhlasoval, že nikdy nebol členom žiadneho obchodného reťazca a nezúčastnil sa vedome
nikdy na žiadnom reťazovom obchode, v žalobe však žalobca zaujal presne opačný postoj keď

vyhlásil, že obchod bol správne posúdený ako reťazový obchod. Pri reťazovom obchode je pre správne
uplatnenie dane dôležité určiť pohyblivú dodávku, t. j. dodávku s prepravou, ostatné dodávky sú
nepohyblivé. Podnikateľ, účastník reťazového obchodu, môže previesť na iného podnikateľa právo
disponovať s tovarom ako vlastník, len, ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa. Toto
vyjadrenie nie je možné vykladať tak, že počas reťazového obchodu je nepodstatné právo nakladať

s tovarom ako vlastník. Práve naopak, počas reťazového obchodu každý zmluvný vzťah je potrebné
posudzovať samostatne a správne identifikovať dodávku. Intrakomunitárny nadobúdateľ tovaru musí
z neho priznať daň a odviesť ju do štátneho rozpočtu, nakoľko daňová povinnosť vzniká v krajine
dodania tovaru. Formálne vystavenie dokladov a vloženie peňažných prostriedkov na účet preukazuje
lenzapojenieobidvochúčastníkovdotransakcií,bezďalšíchdôkazovnepreukazujereálneuskutočnenie

zdaniteľného obchodu. Reťazový obchod nie je problém, pokiaľ pohyblivá dodávka tovaru skutočne
ide od dodávateľa ku konečnému odberateľovi a všetci účastníci si splnia svoje daňové povinnosti.
Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. podľa zistení správcu dane je problémový, resp. nekontaktný subjekt,
svedkovia, ktorí boli predvolávaní (bývalý konateľ spoločnosti V. W., splnomocnený zástupca spoločnosti
Y. Y.) nepreukázali objektívne a dôveryhodným spôsobom, že tovar naozaj vlastnili, manipulovali s ním a

následne ho dodávali odberateľom. Podľa výpovede Y. Y. on doklady nemá a konateľ spoločnosti nežije.
Spoločnosť Ostwerke, s.r.o. nepreukázala zaplatenie dane z nadobudnutého tovaru. Na uplatnenie
práva na odpočítanie dane v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH nepostačuje skutočnosť,
že žalobca, ktorý si nárokuje odpočítanie dane z predložených dokladov, formálne preukáže správcovi
dane, že došlo k obchodným transakciám. V prípade žalobcu sa nepreukázalo, že daň bola reálne do

štátneho rozpočtu odvedená. Keď spoločnosť Ostwerke, s.r.o. daň do štátneho rozpočtu neodviedla a
v tejto spoločnosti daň je nevymožiteľná, tak uplatnením odpočítania dane žalobcom došlo k narušeniu
princípu neutrality dane. Žalobca si uplatnil odpočítanie dane z tovarov, z ktorých daň nebola odvedená,
čím bol narušený princíp neutrality dane. Žalovaný postupoval objektívne, keď do štátneho rozpočtu
neodvedenú daň nepriznal žalobcovi.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe ďalej správne poukázal na rozporuplnosť správnej žaloby v
bodoch II., III. a údajov na prvej a poslednej strane žaloby, keď z takto podanej správnej žaloby nie je
zrejmé, voči ktorému rozhodnutiu žalovaného žaloba vôbec smeruje. V tejto súvislosti Krajský súd v
Trenčíne dopĺňa, že na výzvu súdu žalobca podaním došlým na Krajský súd v Trenčíne dňa 24.01.2014

uviedol, že žaloba smeruje proti v záhlaví tohto rozsudku označenému rozhodnutiu žalovaného, t.j.
rozhodnutiu zo dňa 16. októbra 2013, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX.

Žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu Krajský súd v Trenčíne
nevyhovel, o čom bol žalobca prostredníctvom svojho advokáta písomne upovedomený listom zo dňa

27.05.2014, č.k. 13S/223/2013-69, ktorý prevzal jeho advokát dňa 02.06.2014.

Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaného
rozhodnutia (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p.,
§ 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého

rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa
§ 247 ods. 1 O.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a
dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po
zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou zastúpenou advokátom (§ 250a O.s.p.), v zákonnejlehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa
druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), Krajský súd v Trenčíne rozhodol o žalobe bez
pojednávania, pretože to nie je v rozpore s verejným záujmom (§ 250f ods. 1 O.s.p.) a po oboznámení

sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel Krajský súd v
Trenčíne jednohlasne k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v
súlade so zákonom (keď Krajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú
vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia podľa ust. § 250j
ods. 3 O.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a preto rozsudkom vyslovil, že sa žaloba

zamieta (§ 250j ods. 1 O.s.p.).

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. októbra 2013,
č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Vask zo dňa 12. júla 2013,
ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie december 2009 vo výške 265 090,70 euro, keď správca dane s poukazom na
ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške
265 090,70 euro z dodávateľských faktúr od dodávateľa Ostwerke, s.r.o. so sídlom Zvolenská cesta 14,
Banská Bystrica, IČO: 36 743 950, za nákup bravčového mäsa - polovičky, droby a prasiatka, a to faktúr
podrobne popísaných v úvode odôvodnenia tohto rozsudku.

Krajský súd v Trenčíne vyhodnotil žalobné námietky žalobcu obsiahnuté v správnej žalobe ako
neopodstatnené.

K žalobnej námietke žalobcu, že správca dane v daňovom konaní porušil základné zásady daňového

konania, a to konkrétne § 3 ods. 2 a § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku Krajský súd v Trenčíne
uvádza, že z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva, a to konkrétne
vo vzťahu k námietke žalobcu o nedostatočnej súčinnosti správcu dane so žalobcom (§ 3 ods. 2
daňového poriadku), že 1. správca dane dňa 13. mája 2013 doručil žalobcovi Oboznámenie sa so
skutočnosťamizistenýmivrámcivýkonudaňovejkontroly(naktorézistenianakoniecžalobcaajreagoval

podaním zo dňa 27. mája 2013), že 2. správca dane dňa 11. júna 2013 doručil žalobcovi Protokol
z daňovej kontroly s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole (na ktoré zistenia
žalobca taktiež reagoval podaním zo dňa 24. júna 2013), že 3. správca dane dňa 11. júla 2013
prerokoval so žalobcom pripomienky a dôkazy, z čoho bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní,
t.j. žalobca bol zo strany správcu dane priebežne informovaný o skutočnostiach zistených v rámci

výkonu daňovej kontroly, pričom z takto zistených a žalobcovi oznámených skutočností jednoznačne
vyplynulo, že správca dane mal od počiatku pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia,
a teda záver správcu dane vyslovený v prvostupňovom rozhodnutí nemohol mať pre žalobcu povahu
prekvapivého a neočakávaného rozhodnutia (v úplnej zhode s tým, že žalobca očakával prvostupňové
rozhodnutie v znení, ako bolo vydané je i tá skutočnosť, že žalobca priebežne podával námietky voči

všetkým zisteniam správcu dane, ktoré mu boli oznámené). Námietka nedostatočnej súčinnosti správcu
dane so žalobcom nie je absolútne namieste. Obsahom § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku je
povinnosť daňového subjektu (v súdenej veci žalobcu) preukazovať skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. Odsek 1 písm. b)
citovaného zákona však nemožno interpretovať izolovane a to tak, že daňový subjekt preukazuje len

tie skutočnosti, na ktoré ho vyzve správca dane. Správna interpretácia citovaného ustanovenia musí
byť učinená ako celok, t. j. že daňový subjekt preukazuje - okrem skutočností, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (§ 24 ods. 1 písm. b/
cit. zákona) - i tie skutočnosti, na ktoré nebol zo strany správcu dane vyzvaný, ale ktoré majú vplyv na
správne určenie dane, alebo, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré

je povinný podávať podľa osobitných predpisov (§ 24 ods. 1 písm.a/ cit. zákona). Pokiaľ bol teda žalobca
s poukazom na znenie ust. § 24 ods. 1 písm. b) daňového poriadku toho právneho názoru, že správca
dane bol povinný uviesť - označiť daňovému subjektu (v súdenej veci žalobcovi) konkrétne návrhy -
doklady, ktoré má daňový subjekt (žalobca) predložiť správcovi dane na odstránenie pochybností o
reálnosti zdaniteľného plnenia, takýto názor žalobcu nie je správny.

K námietke žalobcu, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, Krajský súd v Trenčíne
uvádza, že z pripojeného administratívneho spisu je zrejmé, že vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu -
spoločnosti Ostwerke, s.r.o. bolo miestnym zisťovaním preukázané, že spoločnosť Ostwerke, s.r.o. sana adrese uvedenej v obchodnom registri nenachádza, a ani na žiadnej z budov nachádzajúcich sa na
Zvolenskej ceste č. 14 v Banskej Bystrici nemá označené sídlo. Splnomocnený zástupca spoločnosti
Ostwerke, s.r.o. Y. Y., ani bývalý konateľ spoločnosti Ostwerke, s.r.o. V. W. na žiadosť správcu dane o

zapožičanie dokladov spoločnosti Ostwerke, s.r.o. nereagovali a doklady správcovi dane nepredložili. Y.
Y.,hocihosprávcadaneopakovanepredvolávalnavýsluch,saksprávcovidaneneustanovil,dotelefónu
sasprávcovidanevyjadril,žedokladyspoločnostiOstwerke,s.r.o.nemáakonateľspoločnostiOstwerke,
s.r.o. zomrel. V. W. musel byť pred správcu dane predvedený orgánmi polície, nakoľko zásielka s
predvolaním sa opakovane vrátila správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“. Pred správcom

dane nevedel V. W. (ktorý bol v rozhodnom období december 2009 konateľom spoločnosti Ostwerke,
s.r.o.) uviesť žiadne podrobnosti zdaniteľných plnení, 1. nevedel uviesť kto vybavoval prepravu mäsa,
2. nevedel, kde sa tovar vykladal, hoci tvrdil, že bol prítomný pri nakládke a vykládke, 3. nevedel, ako
prebiehala manipulácia s mäsom, kto mäso zo strany spoločnosti Ostwerke, s.r.o. odovzdával a kto zo
strany žalobcu mäso preberal, 4. nevedel s kým uzatváral za spoločnosť Ostwerke, s.r.o. zmluvy, na
nikoho si nepamätal, hoci tvrdil, že osobne uzatváral zmluvy k dodávke mäsa, 5. nevedel kto prepravu

objednal, kto ju realizoval, ani kde skončila preprava tovaru. Správcovi dane neboli predložené doklady
spoločnosti Ostwerke, s.r.o., táto spoločnosť je problematickou spoločnosťou, ktorá sa na adrese sídla
nenachádza, so správcom dane nekomunikuje, preto s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou možno
ustáliť, že spoločnosť Ostwerke, s.r.o. neodviedla do štátneho rozpočtu DPH na výstupe z faktúr, ktoré
vystavila v období mesiaca december 2009 žalobcovi, a ktoré sú predmetom tohto konania. V úplnej

zhode s týmto záverom je i výpoveď bývalého konateľa spoločnosti Ostwerke, s.r.o., ktorý sa absolútne
nevedel vyjadriť k podrobnostiam zdaniteľného plnenia. Z týchto skutočností je podľa názoru Krajského
súdu v Trenčíne jediný logický záver, že k reálnemu zdaniteľnému plneniu uvedenému na sporných
faktúrach medzi spoločnosťou Ostwerke, s.r.o. a žalobcom nedošlo. K predloženým CMR Krajský súd
len v stručnosti uvádza, že v súdenej veci sú predmetom dodávky mäsa od spoločnosti Ostwerke, s.r.o.

v období mesiaca december 2009. Pre Krajský súd v Trenčíne je nepochopiteľné, prečo sa žalobca
odvoláva na CMR, kde dátum dodania tovaru pre spoločnosť Ostwerke, s.r.o. je 26.02.2009, resp. sa
odvoláva na CMR, kde subjektom dodania tovaru je spoločnosť PARADISSE. Námietka žalobcu, že
vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav nie je dôvodná. Na tento záver súdu priamo nadväzuje
námietka žalobcu, že správca dane nezisťoval ekonomický dôvod daňovej transakcie. Krajský súd v

Trenčíne v tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ medzi odberateľom a dodávateľom nedôjde k
reálnemu zdaniteľnému plneniu (tak ako je tomu práve v súdenej veci), a napriek tomu dodávateľ vystaví
odberateľovi faktúru, jediným ekonomickým dôvodom takéhoto konania je získanie nenáležitej daňovej
výhody, ktorá vo vzťahu k štátnemu rozpočtu predstavuje daňový únik (neodvedená DPH na výstupe zo
strany dodávateľa pri jej uplatnení na vstupe odberateľom zakladá tento daňový únik). Charakteristickým

typom takýchto fiktívnych obchodov, sú práve nelegálne reťazové obchody, o ktorý prípad ide aj v
súdenej veci. Ani táto námietka žalobcu nie je dôvodná.

K námietke žalobcu, že správca dane nevyužil voči svedkovi Y. Y. inštitút predvedenia Krajský súd v
Trenčíne uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zdôvodnil,

prečo správca dane nepristúpil k predvedeniu Y. Y. (správca dane nepožiadal políciu o predvedenie
menovaného svedka, pokiaľ sa zdržiaval v zahraničí). Z administratívneho spisu je zrejmé, že Y. Y. sa
dňa 19. marca 2013 telefonicky skontaktoval so správcom dane, pričom uviedol, že dňa 8. apríla 2013 sa
nemôže dostaviť na Daňový úrad Trenčín, nakoľko je dlhodobo odcestovaný v zahraničí, pričom prisľúbil
správcovi dane, že koncom mája telefonicky potvrdí návrat a zároveň dohodne so zamestnancom

správcudanetermín.Y.Y.savšakužsprávcovidaneviacneozval.KrajskýsúdvTrenčínejetohonázoru,
že skutočnosť, že sa svedok zdržiava v zahraničí je takou okolnosťou, ktorá bráni jeho predvedeniu.
Pokiaľ správca dane z tohto dôvodu nepožiadal o predvedenie Y. Y., nepostupoval správca dane v
rozpore so zákonom.

Ani námietku žalobcu, že žalovaný pochybil pri uplatňovaní § 74 ods. 2 daňového poriadku tým, že
nezrušil rozhodnutie správcu dane, ktoré neobsahovalo skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia
a ani úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, nevyhodnotil Krajský súd v Trenčíne ako námietku
dôvodnú. Krajský súd v Trenčíne po posúdení prvostupňového rozhodnutia, ktoré vydal správca dane
musí konštatovať, že z uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ktoré skutočnosti boli pre správcu

dane podkladom rozhodnutia, a taktiež z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, akými úvahami sa
správca dane uberal pri hodnotení dôkazov.Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani

za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ,
ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil.
Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí
byť schopný preukázať jednak to, že 1. zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a
to práve osobou uvedenou na faktúre, a jednak, že 2. prijaté služby a tovary ďalej použil na dodávky

tovarov a služieb ako platiteľ.

V súdenej veci správne orgány oboch stupňov dôvodne ustálili, že zdaniteľné plnenia neboli reálne
uskutočnené, preto žalobcovi nemohlo byť priznané právo na odpočet DPH na vstupe podľa
ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z..

Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu
a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že
rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom,
že sa žaloba zamieta.

Za použitia vyššie citovaného ustanovenia zákona súd vo výroku tohto rozsudku vyslovil, že žaloba sa
zamieta.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.

1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou
tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitostimusíbyťzpodaniazjavné,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýkaačosleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa

má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.